Snáď každý sa niekedy stretol s argumentmi zastupujúcimi komunistickú stranu a obdobie, kedy sa táto strana v našej krajine snažila do života uviesť experiment zvaný socializmus. Často sa spomína nostalgia za silným sociálnym zázemím, lacnými potravinami a istými pracovnými miestami. Avšak, je dôležité pozrieť sa na realitu tohto obdobia objektívne, konfrontovať mýty s faktami a porovnať životnú úroveň vtedy a dnes.
Podľa prieskumov verejnej mienky agentúry Focus z roku 2018 až tretina Slovákov si myslí, že by sa nám žilo lepšie, ak by komunistický režim pokračoval. Spomedzi mladých do 24 rokov by komunizmus uprednostnilo len sedem percent. V aprílovom prieskume sa až 42,6 percenta respondentov domnieva, že ľuďom sa lepšie žilo pred rokom 1989, pričom podľa 19,8 percenta výrazne lepšie a podľa 22,8 percenta o niečo lepšie. Opačný názor zastáva 32,1 percenta respondentov.
Mýty o lacných a kvalitných potravinách
Jedným z najčastejších mýtov spojených so socializmom je predstava o lacných a kvalitných potravinách. Hoci niektoré základné potraviny boli dotované, ich dostupnosť a kvalita často zaostávali za želaným stavom. Ponuka v obchodoch bola hrozná a jedlo sa drahšie ako dnes: Priemerne zarábajúci zamestnanec či dôchodca s priemernou penziou si v súčasnosti môže dovoliť napríklad dvakrát viac ryže, trikrát viac bravčového mäsa, štyrikrát viac kuraciny či päťkrát viac jedlého oleja než v roku 1989.
Podľa prieskumu agentúry Focus z roku 2018 až 71 percent opýtaných verilo, že potraviny v obchodoch boli bezpečnejšie a zdravšie ako dnes. Pravda je však iná. Hnojilo a striekalo sa viac, a to aj látkami, ktoré dnes považujeme za jedy (DDT). Mlieko obsahovalo ťažké kovy, zelenina dusičnany, známy je prípad s vrátením exportu šunky do USA, keďže obsahovala polychlórované bifenyly. Potraviny za komunizmu často obsahovali chemické prísady (éčka), ale nebola povinnosť ich uvádzať na obale.
Už pri spracovaní dochádzalo k tomu, že napríklad pokazená zelenina sa spracovala na čalamádu, brigádnici medzi zeleninou rozomleli mŕtvu myš, v mäsokombinátoch sa prvej várke údenín hovorilo myšiaci, lebo obsahovala aj rozomletých hlodavcov, ktorí sa pohybovali vnútri strojov. O tomto sa samozrejme nehovorilo a nepísalo, aj keď v 80. rokoch sa na niektorých fórach začala otvárať problematika potravinárskej výroby.
V dokumente Českej štátnej televízie z roku 1987 s názvom: „Sú naše potraviny závadné?“, sa hovorí o absencii normy na obsah vysoko karcinogénnych PCB v potravinách. Podobne to bolo napr. u benzénu, dusičnanov, dusitanov, kyseliny sírovej, mykotoxínov, ťažkých kovov, NPK a DDT (zakázaný až v roku 1974, v potravinách prítomný dlho potom), keď normy buď neboli, alebo sa nedodržiavali. „Vo vyšších hladinách sú v potravinách zistené niektoré toxické látky, ktoré dokonca prekračujú prípustný denný príjem stanovený Svetovou zdravotníckou organizáciou“, píše sa v správe ministerstva životného prostredia z marca 1990.
Kritika nekvality dnešných najlacnejších potravín je smiešna: Za cenu niekdajšej salámy, obsahujúcej menej ako 70 percent mäsa, dnes dostaneme Schwarzwaldskú šunku.
Nedostatok a obmedzený sortiment: Banány a zemiaky
Pred rokom 1989 boli obchody často poloprázdne a sortiment bol obmedzený. Tovar, ktorý sa ťažko zháňal, sa dal kúpiť v špecializovaných obchodoch, tzv. tuzexoch, kde sa nakupovalo za špeciálne poukážky, bony. Známa fráza „rad ako na banány“ sa používala v humornom kontexte. Dnes bežný tovar bol kedysi luxus. Južné ovocie ako banány, mandarínky či pomaranče si ľudia dopriali iba výnimočne, väčšinou na Vianoce. Ich chuť bola o to vzácnejšia.
Rady bolo treba vystáť nielen na banány, ale aj na toaletný papier, dámske vložky, kvalitnejšie mäso alebo tenisky či džínsy. Na nové osobné auto napríklad niekoľko rokov. Ani vidiek nežil zle, družstevníci v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch chovali doma ošípané a kŕdle hydiny. Slabým ohnivkom socialistického poľnohospodárstva bolo zeleninárstvo. Jeden z jeho architektov, minister Ján Janovic, však našiel spôsob ako motivovať ľudí, aby ju dorábali. Paralelne s pestovaním zeleniny v družstvách umožnil jej pestovanie v záhradách družstevníkov.
Celé dediny sa odrazu zabeleli fóliovníkovými tunelmi, pod ktorými vidiečania na južnom Slovensku v druhej zmene po príchode z fabrík a družstiev pestovali tzv. rýchlenú zeleninu - od šalátu a reďkoviek až po papriku. Vykupovali ju podniky záhradkárskych služieb. Počas socializmu sa rozvinulo záhradkárčenie, ako huby po daždi vznikali záhradkárske osady. Slovenský zväz záhradkárov bol jednou z najmasovejších organizácií Národného frontu. Z hľadiska produkcie ovocia to bola mimoriadne efektívna organizácia, veď ho ročne vyprodukovala desiatky tisíc ton. Nešlo na trh, ale slúžilo na samozásobenie mestských domácností. Väčšina obyvateľov miest pochádzala z vidieka, celkom prirodzene ich z panelákov ťahalo späť na pôdu. A štát im pridelením pozemkov v záhradkárskych osadách poskytol zmysluplný oddych. Množstvo vidiečanov, najmä v hornatých oblastiach, chovalo dobytok. Režim túto doplnkovú hospodársku činnosť prezentoval ako náležitú voľnočasovú aktivitu pracujúcich. Bola naozaj náležitá, veď prispievala k potravinovej sebestačnosti.
Zemiaky a chmeľ zostali v pamäti generácií, ktorá zažila socializmus, ako plodiny, kde sa počas brigád rodili študentské lásky. Zemiakov sa dorobilo dosť, ale straty zo skladovania bývali obrovské. V osemdesiatych rokoch už neboli rady na mäso, problémom však bol sortiment a celoročná ponuka ovocia a zeleniny. Dovozové citrusy a banány bývali vo výročité sviatky. Súčasná široká ponuka potravín neprišla okamžite. Predchádzala jej etapa výpredajov mäsa zo začiatku 90-tych rokov, keď sa likvidovali chovy dobytka a ošípaných.
Povinná vojna v Československu: Strach, šikana a život v kasárnách
Nahradili ju dovozy zabezpečujúce ponuku ovocia a zeleniny bez ohľadu na ročné obdobie. Slovensko dnes dováža aj väčšinu bravčového a hovädzieho mäsa, z domácich produktov je sebestačné len v produkcii cukru a vajíčok. Nástup nových technológií rozvinul produkciu lacných potravín, v ktorých sú ušľachtilé časti živočíšnych bielkovín nahradzované lacnejšími rastlinnými. Importované ovocie a zelenina sú predčasne zberané - vizuálne síce pekné, ale chuťovo neutrálne až nechutné.
Životná úroveň a porovnanie s dneškom
Hoci niektoré aspekty života, ako napríklad bývanie a energie, boli za socializmu cenovo dostupnejšie v pomere k príjmom, celková životná úroveň bola nižšia. Socialistická ekonomika zaostávala a rozdiel v životnej úrovni medzi demokratickým Západom a komunistickým Východom sa stále prehlboval.
V roku 1989 boli v Československu platy na priemernej úrovni 3 100 korún československých (Kčs), priemerný dôchodok dosiahol 1 300 Kčs. Dôležitá je však kúpna sila. V roku 2010 boli slovenské priemerné reálne mzdy o 10 percent vyššie ako v roku 1989, prezrádza analýza. Dnes sa na Slovensku zarába v priemere mesačne vyše 1 600 eur v hrubom. Priemerný zárobok v roku 1989 bol 3 100 Kčs, čo je v prepočte na dnešné peniaze približne 4 600 Kčs (cca 150 eur), ale reálna kúpna sila bola vyššia. Napriek tomu si dnes môžeme dovoliť výrazne viac tovarov a služieb.
Porovnanie cien a kúpnej sily (1989 vs. súčasnosť)
| Potravina | Cena v Kčs (1989) | Dostupnosť (1989) | Dostupnosť (dnes) |
|---|---|---|---|
| Chlieb (1 kg) | 2,80 | 3,3 % mesačného príjmu za 20 bochníkov | cca 3 % mesačného príjmu za 20 bochníkov |
| Zemiaky (1 kg) | 1,60 | Vysoká, často z brigád | Široká ponuka |
| Kurča (1 kg) | 30 | Ťažko dostupné | Široká ponuka, 4x dostupnejšie |
| Bravčové mäso (1 kg) | ~100 (šunka) | 10 % mesačného príjmu za 10 kg | 4-5 % mesačného príjmu za 10 kg (2x dostupnejšie) |
| Saláma (1 kg) | 60 (do 70 % mäsa) | Obmedzená kvalita | Schwarzwaldská šunka za rovnakú cenu |
| Banány | Vzácnosť, len na sviatky | Rad na banány | Bežný tovar |
Napríklad, za desať kíl bravčového mäsa, ktoré si človek v socializme doprial na mesiac, musel zaplatiť až desať percent svojho mesačného príjmu. V súčasnosti si to môžeme dovoliť lacnejšie - vyjde to na štyri až päť percent, mäso je teda dvakrát cenovo dostupnejšie.
Aj keď sa mnohým zdá, že za socializmu sa žilo lepšie, fakty hovoria inak. Po novembri 1989 prišiel tovar, ktorý sme predtým videli len v reklamách, a s ním aj sloboda cestovania. Je dôležité si pripomínať nielen pozitíva, ale aj negatíva minulého režimu, aby sme mohli objektívne hodnotiť súčasnosť.
tags: #komunizmus #banany #zemiaky