Zemiaky (Solanum tuberosum L.) patria medzi základné potraviny a sú obľúbenou plodinou v záhradách po celom svete. Ich pestovanie je nenáročné, no pre dosiahnutie bohatej úrody je dôležité poznať správny termín výsadby, požiadavky na pôdu, spôsob zálievky a výživu rastlín. Hoci ich mnohí vnímajú ako nenáročnú plodinu, v skutočnosti si vyžadujú svoj systém pestovania, dobrú pôdu a trochu záhradkárskeho umu. Tento článok ponúka prehľad o pestovaní zemiakov, s osobitným dôrazom na ich pôvod, históriu a praktické rady pre úspešné pestovanie.
História a pôvod zemiakov
Predpokladá sa, že zemiaky pochádzajú z peruánskych Ánd, kde ich pestovali Inkovia už medzi rokmi 8000 až 5000 pred Kristom. Indiáni ich poznali a využívali ako základnú plodinu už viac než 5000 rokov. Inkovia nazývali tieto odolné hľuzy „papa“ a toto pomenovanie zostalo zemiakom v latinskoamerickej španielčine dodnes. Zemiaky boli pre ríšu Inkov podobným darom nebies, akým bola pre ríšu Aztékov kukurica. Zemiaky sa konzumovali buď priamo, alebo sa uchovávali v podobe sušeného prášku (chuno). Okrem toho sa zemiaky využívali aj na medicínske účely.
Španielski dobyvatelia sa o ne začali zaujímať a priniesli ich do Európy. Na prelome 15. a 16. storočia ich objavili pre Európu v Ekvádore na zemiakových trhoch. Veľmi skoro sa stali potravinou na lodiach - námorníci, ktorí ich jedli, netrpeli chorobami. Do Európy sa zemiaky dostali v rokoch 1565-1570, najskôr ako kuriozita do záhrad zámožných Španielov. Veľmi dlho trvalo, kým sa zemiaky z Južnej Ameriky udomácnili v Európe. Na túto napohľad nie veľmi príťažlivú plodinu sa na starom kontinente dlho pozerali s nedôverou. Keď ich doviezli prvýkrát do Talianska a Francúzska, ľudia ich odmietli. Vyzerali vraj odpudzujúco a mali trpkú príchuť.
Do Anglicka dorazili prvé zemiaky 28. júla 1586 z Kolumbie. Sir Francis Drake a jeho posádka sa na návrate z cesty z Karibiku zastavili v kolumbijskej Kartagéne, aby si nabrali zásoby, medzi ktorými boli aj zemiaky. Sir Walter Raleigh ich na svojich panstvách v Írsku neďaleko Corku začal aj pestovať. Ako dar ich poslal kráľovnej Alžbete I. Keďže jej kuchári vôbec nevedeli, čo sa so zemiakmi robí, zahodili hľuzy a uvarili namiesto nich listy a stonky. Celá kráľovská rodina veľmi vážne ochorela a zemiaky sa stali na storočie zakázanou potravinou. Napriek tomu sa hľuzy postupne stávali populárnymi.
Zemiaky ako strategická plodina
Zemiaky sa dostali do Európy v hodine dvanástej. Ľudí bolo mnoho, v mnohých krajinách bol hlad, choroby a chudoba. Zemiaky sa presadzovali medzi zemepánmi. Videli v nich riešenie na obohatenie panstva, aj záchranu poddaného ľudu. Mali čo pestovať a čo jesť. Začala rýchlo vznikať pestrá škála rôznych pokrmov.
Pruský vládca Frederik Veľký svojich poddaných dokonca nútil, aby ich pestovali a vyhli sa tak hladomorom. Vo Francúzsku presadil zemiaky mladý poľnohospodár Antoine Augustin Parmentier, ktorý o ich užitočnosti presvedčil kráľovskú rodinu. Kráľovná Mária Antoinetta si na verejnom vystúpení dala do vlasov kvet zo zemiaku, čím sa stali hitom.
Zemiaky napokon hrali úlohu pri jednom z najhorších známych hladomorov v Európe. Stalo sa to v Írsku, kde plodina našla ideálne podmienky a stala sa dominantnou potravinou. V roku 1840 však prišla katastrofa. Tri roky ničila mikroskopická huba Phytophthora infestans úrodu, ktorá plesnivela.
Pestovanie zemiakov na Slovensku
Na Slovensko sa zemiaky dostali ešte neskôr, pravdepodobne okolo roku 1654. Prvýkrát sa o nich zmienil až mních Cyprián z Červeného Kláštora v Pojednaní o poľnohospodárstve na Spiši z roku 1768. Iná zmienka z roku 1786 hovorí o tom, že zemiaky na územie Spiša priniesli tamojší rodáci študujúci na univerzitách v západnej Európe. Tomáš Šváby, jeden z týchto študentov, nechal zemiaky rozmnožiť vo Veľkej Lesnej. Odtiaľ potom vzišlo ľudové pomenovanie zemiakov - „švábka“.
Až nasledujúce poľnohospodárske reformy panovníčky Márie Terézie presadili pestovanie nových plodín - zemiakov, kukurice, tabaku, ďateliny. K rozšíreniu pestovania zemiakov prispela katastrofálna neúroda obilia v rokoch 1771 až 1773. Rozmach pestovania zemiakov nastal však až na začiatku 19. storočia v severných oblastiach Slovenska, kde chladnejšie podnebie a menej úrodná pôda nepriali pestovaniu obilia, no zemiakom vyhovovali. Zemiaky sa postupne stali jednou z hlavných zložiek výživy obyvateľstva a vyslúžili si označenie „druhý chlieb“.
Pravdepodobne prvým šľachtiteľom zemiakov na Slovensku bol rímskokatolícky kňaz Jozef Agnelli z Čár pri Senici. Začal s touto činnosťou už v roku 1872 a podarilo sa mu vyšľachtiť tri nové odrody. V roku 1946 bola v Malom Slavkove pri Kežmarku založená prvá šľachtiteľská stanica, ktorá sa o dva roky neskôr presunula do Veľkej Lomnice.
Konvenčný spôsob pestovania zemiakov
Pri pestovaní zemiakov je dôležité zvážiť rôzne faktory, ktoré ovplyvňujú úrodu a kvalitu zemiakov. Konvenčný spôsob pestovania zemiakov je rozsiahly systém, ktorý zahŕňa niekoľko krokov.
1. Výber odrody a sadbových zemiakov
Výber správnej odrody zemiakov je prvým krokom k úspešnému pestovaniu. Zohľadnite klimatické podmienky vašej oblasti, odolnosť voči chorobám a škodcom a preferovaný typ zemiakov (varný typ, konzumné zemiaky atď.). Výber správnej odrody zemiakov závisí od spôsobu ich prípravy a dĺžky skladovania. Existujú múčne druhy (ideálne na pyré a kaše), voskové druhy (vhodné do polievok, dusených jedál, na pečenie a do šalátov) a univerzálne zemiaky. Či sa už do pestovania zemiakov chcete pustiť po prvýkrát, alebo ste skúsený pestovateľ, stavte vždy na kvalitnú novú sadbu.
Varné typy zemiakov:
- Varný typ A - šalátové zemiaky: Zemiaky sú pevné, lojovité, jemnej až stredne jemnej štruktúry, veľmi slabo až slabo múčnaté, priemerne vlhké.
- Varný typ B - prílohové zemiaky: Zemiaky tohto typu sú polopevné, teda pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. Varný typ zemiakov B je univerzálny, to znamená, že sa hodí ako príloha, do šalátov, do polievok, aj na pečenie a restovanie.
- Varný typ C - zemiaky na pyré a cesto: Pri varení tento typ zemiakov mäkne a krehne. Zemiaky typu C sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu zo všetkých troch typov. Škrob je skvelým spojivom v cestách. Varný typ C sa teda najlepšie hodí na zemiakovú kašu, zemiakové placky alebo do cesta. A ak dostanete chuť na vyprážané hranolky, tiež siahnite po type C.
- Varný typ D: V obchodoch sa s typom D nestretnete, pretože by ste tento typ v kuchyni nevyužili. Tieto zemiaky sa používajú ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
- Zmiešané typy: Často sa stretnete so zmiešanými typmi zemiakov AB alebo BC a pod. V takom prípade majú vlastnosti z oboch typov.
Doba zberu podľa odrody:
- Veľmi skoré odrody: potrebujú od sadby do zberu len 90 až 100 dní. Zberajú sa postupne, zhruba od polovice júna.
- Skoré odrody: vyznačujú sa vegetačnou dobou 100 až 110 dní. Je možné ich využiť aj na rýchlu produkciu konzumných zemiakov, prípadne skladovať do septembra.
- Stredne skoré odrody: ich vegetačná doba je 110 až 130 dní. Zberajú sa jednorazovo, niekedy v septembri až polovici októbra.
- Stredne neskoré odrody: ich vegetačná doba je 130 a viac dní. Zberajú sa jednorazovo, niekedy v septembri až polovice októbra.
Certifikované sadbové zemiaky
Hoci je technicky možné použiť staré zemiaky z obchodu a odrezať z nich pučiace očká, nie je to najlepší nápad. Obchodné zemiaky môžu byť ošetrené proti klíčeniu a prenášať choroby. Preto je pre vážne pestovanie nevyhnutné používať certifikované sadbové zemiaky. Spoznáte ich tak, že budú certifikované, teda úradne preverené a budú mať patričné označenie. Zemiaky bývajú vírusmi napádané veľmi často a prenášajú sa práve nekvalitnou sadbou. V poraste ich rozširujú najmä vošky. Preto ani dobre vyzerajúca sadba od „známeho“ nie je zárukou dobrého zdravotného stavu. Pri kúpe sadby dávajte pozor na veľkosť hľúz, ktoré by mali mať rozmer 30 - 55 mm, ideálne 45 mm.
2. Príprava pôdy
Zemiaky potrebujú dobre pripravenú pôdu, ktorá je bohatá na živiny a má dobrú drenáž. Zemiaky najviac obľubujú piesočnaté až hlinitopiesočnaté kypré pôdy. Veľmi tuhá pôda znižuje výnosy a nepestujte ich na zamokrených pôdach. Zemiakom vyhovujú chránené polohy, nevhodné pre pestovanie sú len ťažké zamokrené pôdy. Zo živín sú zemiaky náročné predovšetkým na draslík.
Pôdu pre výsadbu zemiakov musíme pripraviť už na jeseň, kedy pozemok dôkladne zrýľujeme a do pôdy zapravíme maštaľný hnoj, prípadne kompost. Dôležité je myslieť na to, že ak ste pôdu na jeseň zrýľovali, na jar ju už nesmiete obracať. Treba skypriť už len vrchnú vrstvu zeminy a rozrušiť menšie hrudky zlepenej pôdy na povrchu hriadky.
Na skyprené hriadky rozhoďte dobre vyzretý a preosiaty kompost podľa ich plánovaného využitia a do pôdy ho zapracujte len povrchovo pomocou hrablí. Robí sa to hlavne preto, aby nechaný na povrchu zbytočne nevysychal. V pravidelne obrábaných záhradách by vám mali stačiť dva až tri litre kvalitného kompostu na jeden štvorcový meter hriadky. Povrch si už len jedným-dvoma ľahkými ťahmi hrablí urovnajte od stredu hriadky smerom von k cestičke, čím odstránite aj posledné kamienky, ktoré na povrch ešte „vyskočili“ po uľahnutí pôdy.
Pred výsadbou treba zem ešte raz rozrýľovať a dodať jej živiny pomocou prírodného hnojiva ako je napríklad kompost, maštaľného, zeleného hnojiva, no nič sa nestane pokiaľ pohnojíte zem aj umelým hnojivom pred samotným sadením zemiakov. Takto prekyprená zem obohatená o hnojivo je pripravená na sadenie.
príprava pôdy na sadenie zemiakov malotraktorom agzat
3. Príprava sadbových zemiakov (klíčenie)
Pripraviť si však treba aj zemiaky. Sadbové zemiaky by mali mať dostatok očiek (aspoň niekoľko výrastkov). Najlepšie už začiatkom marca hľuzy naukladáme do debničiek tak, aby očkami smerovali nahor. Debničky postavíme do svetlej miestnosti s teplotami 12 - 15 °C a až do doby výsadby necháme hľuzy klíčiť. Mali by vytvoriť silné klíčky, dlhé maximálne 2 cm. Nikdy ich nesmieme dať predkličovať do tmy!
Pokiaľ chceme zberať úrodu čo najskôr, môžeme sadbu nechať zakoreniť. To znamená, že asi desať dní pred výsadbou hľuzy v debničkách posypeme kompostom, aby do neho zapustili korienky. Pred výsadbou môžete väčšie zemiaky nakrájať na menšie kúsky tak, aby každý kúsok mal minimálne dve očká. Po nakrájaní je vhodné nechať jednotlivé časti zemiakov pár dní odpočívať - vytvorí sa ochranný film, ktorý znižuje riziko hnitia. Čo ak mám zemiakov na klíčenie málo? Môžete si počet zdvojnásobiť ich rozrezaním. Väčšie môžete rozrezať na polovicu - ale každý kus musí mať aspoň 1-2 očká a nechajte ho pár dní zaschnúť, aby nezačal hniť.
4. Výsadba
Zemiaky sa sadia na jar, keď už nehrozí mráz. Polovica až koniec apríla by mal byť ideálny čas na sadenie zemiakov. Zemiaky sa obvykle sadia v strede apríla alebo koncom marca (podľa teploty a posledných mrazov) do plytkých brázd vo vzdialenosti cca 70 cm. Hľuzy ukladajte do vzdialenosti cca 30 cm. Hĺbka výsadby by mala byť 8-10 cm. Hľuzy potom prihrňte (hrobčekovanie). Vytvoríte malé kopčeky s ľahšou ílovitou pôdou. Pozor, aby ste nepolámali klíčky.
Dôležité je zdôrazniť, že sa nemožno vždy riadiť presnými termínmi o ktorých sa neraz dočítame v článkoch. Predpokladáme, že máte zemiaky naklíčené a vonku je pekne, slnečno. Klasické pravidlo hovorí: sadíme, keď sa pôda zohreje aspoň na 7-8 °C. Prakticky - keď už púpavy kvitnú a tráva je zelená, môžete ísť s vedierkom do akcie. Väčšinou je to od polovice apríla do začiatku mája, podľa oblasti.
Pri hrobčekovaní (prihŕňaní) si dávame veľký pozor, aby sme klíčky neolámali. Nakličovanie sa hodí do ľahších pôd, kde je možné prihrnúť zeminu bez polámania klíčkov. Hneď ako sa objavia výhonky, ich prvýkrát nakopcujeme pomocou motyky, aby sme povzbudili rastliny k tvorbe hľúz. Tento spôsob si spomedzi všetkých skúšaných vyžaduje najviac práce. V malých záhradách sa nedá príliš uplatniť. Odmena v podobe úrody však stojí za to. Hľuzy nerastú pod úroveň vysadenej hľuzy, ale len nad ňu. Keď teda nemáme dobre nakyprenú vrstvu pôdy nad hľuzou, nemá sa kam rozrastať. Nad zem rastú nerady, pretože tu vplyvom slnečného svitu zozelenejú a strácajú svoju hodnotu.
5. Hnojenie
Zemiaky potrebujú počas vegetácie dostatok živín. Používajte komplexné hnojivá určené pre zemiaky. Hnojenie sa vykonáva pri výsadbe a potom ešte raz počas vegetácie. Dobrá úroda zemiakov závisí od výživnej pôdy. Na hnojenie sa často používa dobre rozložený maštaľný hnoj alebo kompost, ktorý sa pridáva pred výsadbou. Môže sa použiť aj NPK hnojivo alebo prípravky na báze morských rias a humátov.
Typy hnojív:
- Maštaľný hnoj alebo kompost: Dodávajú živiny a zlepšujú štruktúru pôdy.
- NPK hnojivo: Zabezpečuje optimálnu výživu dusíkom, fosforom a draslíkom.
- Prírodné hnojivá: Prípravky na báze morských rias a humátov podporujú rast a zvyšujú kvalitu úrody.
6. Starostlivosť počas vegetácie
Počas vegetácie je potrebné zemiaky pravidelne okopávať a zbavovať buriny. Dôležité je tiež zabezpečiť dostatočnú zálievku, najmä v období sucha. Pôda by mala byť vlhká, ale nie premočená. Pravidelná, rovnomerná zálievka je kľúčom k úspechu. V čase horúčav kontrolujte stav pôdy častejšie, aby rastliny neuschli. Odburiňovanie je dôležité v prvej a poslednej tretine ich rastu. Keď zemiaky vyrastú, vytvoria dostatočný tieň na to, aby sa rast burín potlačil.
7. Ochrana pred škodcami a chorobami
Zemiaky sú náchylné na rôzne choroby a škodcov. Najčastejšie choroby sú pleseň zemiaková a hrdza zemiaková. Medzi škodcov patria pásavka zemiaková, drôtovce a háďatká. Používajte vhodné prípravky na ochranu rastlín podľa pokynov výrobcu.
Jedným z najčastejších škodcov je pásavka zemiaková, ktorú je potrebné odstraňovať ručne. Ak vy alebo váš sused pestujete zemiaky rok čo rok po sebe, v tomto prípade s najvyššou pravdepodobnosťou prezimovala pásavka zemiaková na záhone, kde boli zemiaky vlani. A veľmi skoro nájde aj vňate tohtoročných zemiakov. Len čo sa pásavka objaví, budete musieť denne alebo každý druhý deň tohto škodcu z listov a stoniek pozbierať a zlikvidovať. Prirodzeným predátorom pásavky je lienka. Larvy drôtovcov poškodzujú zemiaky tak, že si v hľuzách robia chodbičky.
Zemiaky najčastejšie trpia chorobami z oblasti plesní, čo sa dá ľahko riešiť meďnatými postrekmi, dokonca aj preventívne. Ochranná lehota je potom do desiatich dní. Postreky sú vhodné aj v prípadoch, kedy sú zemiaky už napadnuté plesňou a je potrebné zastaviť jej šírenie. Medzi vážne choroby patrí pleseň zemiaková a rôzne hniloby. Pokiaľ sú tu ale aj hnilobné infekcie, ktoré sa držia v ťažších pôdach, nedá sa urobiť nič iné, ako zemiaky na tomto mieste minimálne tri roky nepestovať, aby zárodky choroby odumreli „hladom“.
Najčastejšie choroby zemiakov:
- Neskorá pleseň: Príznaky plesne na listoch sa objavujú ako tmavé škvrny nepravidelného tvaru.
- Zemiaková antraknóza: Napáda korene, stolóny, podzemnú časť stoniek a niekedy aj hľuzy.
- Alternaria: Spôsobuje lézie na listoch, ktoré majú často terčovitý vzhľad sústredných prstencov.
- Mäkké hniloby hľúz: Spôsobujú ich baktérie druhu Dickeya a Pectobacterium.
- Obyčajná chrastavitosť: Je nevzhľadná škvrnitá choroba, ktorá môže postihnúť akúkoľvek plodinu, kde hľuzy zažívajú suchý povrch počas kritickej fázy troch až šiestich týždňov po iniciácii hľúz.
- Prašná chrastavitosť: Je hubová škvrnitá choroba zemiakov.
8. Zber a skladovanie zemiakov
Mladé zemiaky zbierajte, keď rastliny kvitnú, približne 10 až 12 týždňov po výsadbe. Zrelé zemiaky sú pripravené na zber na konci vegetačného obdobia, keď zelené časti odumrú. Vždy až po odkvete. To je základné pravidlo termínu zemiakového zberu. Do tej doby sú hľuzy príliš malé a ich zber nemá význam. Ale keď zemiaky odkvitnú a na stonkách sa vytvoria zelené guľôčky podobné rajčinám (pozor, tieto sú jedovaté), môžeme začať postupne vyberať tie zemiaky, ktoré kvitli ako prvé.
Pri zbere zemiakov si musíme uvedomiť, že zemiaky tvoria hľuzy v kopci pod sebou, pričom kopec máva priemer okolo 40 cm. Zemiaky zásadne zberáme z boku, vždy pod rastlinou zaryjeme alebo zakopneme motykou, nadvihneme hľuzu a vytiahneme ju z pôdy. Rovnakým spôsobom pokračujeme aj z druhého boku kopčeka, kde bola zemiaková vňať. Úrodu jemne očistite, ale neumývajte, aby ste nepoškodili pokožku zemiakov. Zemiaky po zbere nechajte pár hodín vonku odležať, očistite ich od sypkej pôdy a uložte na chladné a suché miesto, kým ich nebudete pripravení použiť. Nové zemiaky je najlepšie spotrebovať do niekoľkých týždňov od zberu.
Alternatívne spôsoby pestovania zemiakov
Zemiaky sú obľúbenou plodinou, ktorá sa tradične pestuje v záhradách. Avšak, vďaka rôznym inovatívnym metódam, si vlastnú úrodu zemiakov môžete dopestovať aj v obmedzenom priestore, ako sú balkóny či terasy. Každý spôsob pestovania má svoje špecifické výhody, ktoré vám umožnia získať chutné domáce zemiaky s minimálnou námahou.
Pestovanie zemiakov na slame (No-Dig metóda)
Táto metóda, známa aj ako „no-dig“ (bez kopania), je revolučná vďaka svojej jednoduchosti a minimálnej námahe. Namiesto tradičného rýľovania a okopávania sa zemiaky pestujú v hrubej vrstve slamy. Princíp spočíva v tom, že sadbové zemiaky sa položia na zem (ideálne na vrstvu kartónu, ktorý potláča burinu) a postupne sa prikrývajú slamou. Rastlina si koreňmi nájde cestu do pôdy, ale nové hľuzy sa tvoria v kyprej, vzdušnej a tmavej štruktúre slamy, čo je pre ich rast ideálne prostredie.
Pri pestovaní zemiakov na slame je dôležité zvoliť vhodné miesto s dostatkom slnka a dobrou drenážou. Potom je potrebné pripraviť posteľ na zemiaky. Posteľ môžete pripraviť buď na zemi alebo na vyvýšenom záhone. Na zem položte vrstvu kartónu (bez lepiacich pások a farebnej potlače) alebo niekoľko vrstiev novín, aby ste potlačili trávu a burinu. Sadbové zemiaky nechajte pár týždňov na svetle, aby vytvorili krátke, pevné klíčky. Predklíčené zemiaky poukladajte priamo na kartón do sponu približne 30 x 30 cm.
Zemiaky opatrne prikryte hrubou (aspoň 15-20 cm), kyprvou vrstvou slamy, pričom dávajte pozor, aby ste nepolámali klíčky. Celú plochu dobre polejte vodou. Sledujte, ako zelené vňate prerastajú cez slamu. Keď dosiahnu výšku asi 15-20 cm, je čas pridať ďalšiu vrstvu slamy tak, aby z nej trčali len vrchné lístky. Tento krok opakujte 2-3 krát počas rastu, aby ste zabezpečili, že nové hľuzy budú stále v tme.
Zemiaky by mali byť zberané po zhruba 80-100 dňoch od výsadby. Pred zberom treba posteľ vyhrabať alebo inak odkryť, aby bolo možné ľahko vytiahnuť zemiaky. Pestovanie zemiakov na slame môže byť skvelou alternatívou k tradičnému spôsobu pestovania zemiakov. Pri pestovaní zemiakov na slame môžete experimentovať s rôznymi druhmi slamy a rôznymi spôsobmi vrstvenia. Majte na pamäti, že pestovanie zemiakov na slame vyžaduje pravidelnú kontrolu vlhkosti pôdy a hnojenia, ale celkovo je to veľmi ľahký a úspešný spôsob pestovania zemiakov.
Výhody metódy:
- Absolútne žiadne kopanie: Rozlúčte sa s rýľom a motykou.
- Minimum buriny: Hrubá vrstva slamy a kartón pod ňou efektívne bránia prerastaniu väčšiny burín.
- Dokonale čistá úroda: Zemiaky rastú v slame, preto sú pri zbere krásne čisté a nevyžadujú zdĺhavé umývanie od blata.
- Vhodné na akýkoľvek povrch: Túto metódu môžete použiť aj na udupanej zemi, chudobnej pôde alebo dokonca na trávniku bez toho, aby ste ho zničili.
- Zlepšovanie pôdy: Slama sa postupne rozkladá a obohacuje pôdu pod sebou o cenný organický materiál, čím ju na ďalší rok robí úrodnejšou.
Tipy pre bohatú úrodu:
- Slama alebo seno: Ideálna je slama, pretože obsahuje minimum semien burín. Seno je tiež možné použiť, je bohatšie na živiny, no pripravte sa, že vám v záhone vyklíči viac trávy a iných rastlín.
- Doprajte im živiny: Pre extra podporu môžete pred položením zemiakov na kartón nasypať tenkú vrstvu kompostu alebo položiť každý zemiak na lopatku vyzretého hnoja.
- Pozor na slimáky a slizniaky: Vlhké prostredie pod slamou je pre týchto škodcov rajom. Pravidelne kontrolujte okolie a použite ekologické metódy ochrany.
- Nezabúdajte na vodu: Slama presychá rýchlejšie ako pôda. Najmä počas horúcich a suchých letných dní je potrebné záhon výdatne polievať.
Pestovanie zemiakov v mulči
Pestovanie zemiakov v mulči je veľmi podobné pestovaniu na slame, avšak môžete použiť rôzne mulčovacie materiály. Zemiakovú sadbu naukladáte do riadkov priamo na pôdu a prikryjete ju vrstvou sena, či slamy. Pravidelný prísun vody zariadi, aby sa mulčovací materiál začal rozkladať a dodával rastúcim zemiakom dostatok vlahy živín. Tie sa budú vyvíjať cez celé vegetačné obdobie. Pozornosť treba venovať výške mulču, aby mala rastlina priestor pre tvorbu hľúz. Ak sa jeho vrstva stenší, potrebné je pridať ďalšiu vrstvu. Mulč drží vodu pomerne dobre a jej zásoby sa z pôdy vyparujú pomalšie. Aj napriek tomu je však nutné venovať pozornosť vlhkosti a monitorovať výskyt hlodavcov. Tí môžu pri tomto spôsobe pestovania narobiť viac škôd, ako pri klasickom. Ak to myslíte s pestovaním v mulči vážne každý rok, prvú vrstvu môžete pripraviť už na jeseň. Do začiatku vegetácie sa natoľko rozloží, že zásoba živín bude už pripravená.
Výhody pestovania v mulči:
- Starostlivosť vyžaduje menej námahy.
- Úrodu môžete zbierať ešte predtým, ako skončí vegetačné obdobie rastlín.
- Zemiaky sú čisté a nevyžadujú pred uskladnením pranie.
- Zemiaky je možné týmto spôsobom pestovať aj na pozemkoch, ktoré nie je možné obrábať iným spôsobom (kamenisté pôdy, neudržiavané pasienky či ovocné sady).
Pestovanie zemiakov v tráve
Pestovanie zemiakov v tráve je pomerne neobvyklá, ale napriek tomu účinná metóda, ako získať skvelú úrodu zemiakov s minimálnou námahou. Najprv musíte zvoliť vhodné miesto na pestovanie zemiakov. Vyberte si miesto, ktoré má dostatok slnka a kde je dobrá drenáž, aby zemiaky mohli dobre rásť. Následne môžete začať s vrstvením. Vrstvy by mali byť asi 15-20 cm vysoké a môžu obsahovať rôzne materiály, ako sú tráva, seno, piliny, lístie alebo dokonca kompost. Po vytvorení vrstiev môžete začať pridávať zemiaky. Je dôležité nezabudnúť ich rozložiť rovnomerne po celej ploche.
Ak máte zemiaky s klíčkami, môžete ich zasadiť priamo do vrstiev, ale ak nie, môžete ich nechať chvíľu na slnku, aby vyklíčili. Po pridaní zemiakov môžete pokračovať s ďalšími vrstvami. Počas rastu zemiakov je dôležité udržiavať vrstvy vlhké, ale nie premokrené. Po zhruba 100 dňoch by mali byť zemiaky pripravené na zber. Pokiaľ neviete, kedy je správny čas na zber, môžete si vyskúšať ľahké hmatanie na zem, kde by mali byť zemiaky. Úroda by mala byť vykonávaná opatrne, aby sa zemiaky nepoškodili. Pestovanie zemiakov v tráve je metóda no-dig, čo znamená, že nie je potrebné kopať hlboko do zeme.
Pestovanie zemiakov vo vežiach a nádobách
Tento spôsob je ideálny pre tých, ktorí majú obmedzený priestor a chcú pestovať zemiaky vo vertikálnom smere. Môže ísť o rôzne konštrukcie, ako sú staré pneumatiky, drevené rámy alebo špeciálne nádoby.
Zemiaková veža z pneumatík
Táto metóda je založená na postupnom vrstvení pôdy, ktoré sa robí zároveň s dorastaním zemiakovej vňate. Na konštrukciu môžete použiť staré pneumatiky, ktoré pevne držia pohromade. Počet hľúz a výška úrody závisí od priemeru pneumatík a počte vrstiev. Optimálna výška je štyri až päť pneumatík.
Návod na vytvorenie:
- Na pripravenú pôdu v záhrade položte pneumatiku a naplňte ju pôdou po okraj.
- Po obvode vysaďte hľuzy na vzdialenosť 30 cm od seba a prisypte zeminu.
- Keď vňať dosiahne výšku asi 15 cm, priložte ďalšiu pneumatiku a dosypte desať centimetrovú vrstvu pôdy.
- Tento postup môžete opakovať, pričom nad doplnenou pôdou musí vždy vyčnievať niekoľko vrchných listov.
Pestovanie vo vedre a vo vreci
Veľmi skoré zemiaky sa dajú dopestovať aj vo veľkom vedre alebo vo vreci zo substrátu. Hľuzy a úroda nebudú veľké, ale postačia na menšiu spotrebu. Tento spôsob je vhodný napríklad na balkón alebo terasu. Zemiaky sadíme do vreca po 1 až 3 hľuzách (podľa veľkosti vreca), do hĺbky asi 20 cm, vrecia nechávame otvorené. Vo vreciach musíte tiež zemiaky častejšie hnojiť, pretože im dôjdu živiny z pôdy.
Postup:
- Do pripravenej nádoby nasypte kúpenú zeminu.
- Vložte naklíčené zemiaky a zasypte ďalšou vrstvou zeminy tak, aby boli mierne viditeľné.
- Postupne, ako rastliny rastú, pridávajte ďalšiu zeminu, až kým nie je nádoba plná.
- Je dôležité, aby nádoba bola umiestnená na slnečnom mieste a pôda zostala vlhká.
Pri pestovaní vo vreciach je dôležité použiť špeciálne pestovateľské vrecia alebo pevné veľké vrecia s drenážnymi otvormi na odtok prebytočnej vody. Vrece by malo byť čiernej farby, aby priťahovalo slnko.
Výhody pestovania v nádobách:
- Kontrola nad pôdou a vlhkosťou: Máte plnú kontrolu nad kvalitou pôdy a jej vlhkosťou.
- Ochrana pred škodcami a počasím: Jednoduchšie sa predchádza škodcom a nepriaznivému počasiu. Nádoby umožňujú presúvanie rastlín a ich miernu ochranu pred výkyvmi teplôt.
- Dostupnosť pre každého: Ideálne riešenie pre ľudí, ktorí nemajú prístup do tradičnej záhradkárskej kolónie.
Nutričné hodnoty a zloženie zemiakov
Zemiaky dnes považujeme za bežnú súčasť nášho jedálnička. Dokážeme ich pripravovať na rôzne spôsoby a existujú rôzne druhy zemiakov podľa toho, či ich chceme variť nakrájané, v šupke, pripravovať z nich zemiakový šalát, zemiakovú kašu alebo knedle. Pre nás majú tiež dôležitú výživovú hodnotu - obsahujú najmä škroby, vitamíny A, C a vitamíny skupiny B, zo stopových prvkov draslík, horčík, zinok, vápnik a železo.
Bežné konzumné zemiaky obsahujú približne 24 percent sušiny, z toho približne 75 percent tvorí škrob a asi dve percentá rozpustné cukry. Bielkoviny tvoria okolo 5 - 10 percent sušiny a tuky asi 0,4 percenta sušiny. Hľuzy obsahujú významné množstvá kyseliny citrónovej, polyfenolov, minerálnych látok (Mg, Fe, Zn, Cu, Mn, P, I, Ni, Ca, K a iných) a vitamínov C, B1, B2 a PP. Pre vysoký obsah škrobu sú zemiaky energetickou, ľahko stráviteľnou a dobre využiteľnou potravinou. Uľahčuje aj trávenie ťažšie stráviteľných potravín, napríklad tukov. Bielkoviny zemiakov patria k najhodnotnejším rastlinným bielkovinám.
| Nutričná hodnota (na 100g) | Množstvo |
|---|---|
| Kalórie | 77 kcal |
| Sacharidy | 17 g |
| Vláknina | 2.2 g |
| Vitamín C | 19.7 mg |
| Draslík | 421 mg |
tags: #konvencny #sposob #pestovania #zemiakov