Kostihoj lekársky (Symphytum officinale) je veľmi stará liečivá bylina, ktorá sa v ľudovej medicíne využíva už stáročia a jeho slovenský názov „kosti-hoj“ presne vystihuje jeho najväčšie liečivé schopnosti. Dnes sa k tejto starej múdrosti zase vraciame. To, že rastliny disponujú veľkou liečivou silou, je vedecky dokázané a všeobecne známe už po stáročia. Pri zodpovednom použití - najmä zvonku - je neoceniteľným pomocníkom pri regenerácii pokožky, kĺbov aj kostí.
Charakteristika a výskyt kostihoja lekárskeho
Kostihoj lekársky je mohutne rastúca trvalka z čeľade bôbovité (Boraginaceae), ktorá dorastá do výšky 100 cm, niekedy až do dvoch metrov. Stonka je dutá a drsná, listy sú elipsovité, hrubé, pri stonke zúžené. Dolné listy sú so stopkami a horné sú sediace, kopijovité, na líci jemne, na rube silnejšie chlpaté. Kvety sú slabofialové, zriedkavo ružové alebo biele, rastú v súkvetiach a majú rúrkovitý kalich. Plod je suchý so štyrmi tvrdkami.
Koreň je vretenovitý, mäsitý a dlhý do 30 cm. Zvonka je čierny, zvnútra biely a hľuzovitý. Vysušený koreň má špecifickú vôňu a nepríjemnú chuť.
Kostihoj rastie na stanovištiach s vlhkou, úrodnou, najmä na dusík bohatou pôdou s pH od 6,0 do 7,0. Sú to lúky, naplaveniny riek a oblasti s ťažkou ílovitou pôdou. Vo voľnej prírode rastie kostihoj divo na brehoch potokov, riek, na okrajoch lesov a v mokradiach.
Zber a spracovanie
Na liečebné účely sa zbiera najmä koreň, zriedkavejšie listy. Najviac účinných látok obsahuje koreň na jeseň alebo skoro na jar, keď je rastlina mimo vegetačného obdobia.
- Koreň: Koreň rastliny zbierame na jar (marec), koncom leta (august) alebo na jeseň (november/september). Vykopané korene očistíme, umyjeme a hrubšie narežeme. Sušíme ich v tieni pri teplote do 60 stupňov, alebo umelým teplom medzi 40 až 45 stupňami Celzia. Vnútorná dužina koreňov musí pritom zostať biela. Pomer zosušenia je asi 6:1. Materiál ľahko podlieha skaze.
- Listy: Listy kostihoja lekárskeho sa zbierajú počas celého leta, kedy rastlina kvitne. Môžu sa použiť čerstvé na obklady alebo sa sušia na tienistom mieste pri teplote do 40 °C.
Historické využitie kostihoja
Použitie kostihoja lekárskeho formuje európsku a arabskú fytoterapiu už takmer 2000 rokov. Písomné svedectvá o liečení pomocou jeho koreňa nájdeme v dvoch starovekých dielach, v encyklopedickom prírodopisnom diele Historia naturalis od rímskeho spisovateľa Plínia (*23 - †79 n. l.) a v knihe herbálnej medicíny Materia medica od gréckeho lekára Dioscoridea (*40 - †90 n. l.). V stredoveku sa z nastrúhaných koreňov kostihoja pripravovala kaša, ktorá po nanesení na postihnuté miesto zatvrdla, a využívala sa preto na liečbu zlomenín miesto sadry.
Svätá Hildegarda z Bingenu (*1098 - †1179) varovala pred jeho užívaním vnútorne, pretože „rozhádže poriadok telových tekutín“. Odporúčala ho používať, ale zvonku, na končatiny pri krvných podliatinách. Počas hladomoru v Írsku v polovici 19. storočia ľudia kostihoj aj jedli, pretože sa nadzemná biomasa kostihoja lekárskeho zaraďovala medzi sľubné kŕmne plodiny. Má nízky obsah vlákniny, a preto ju ľahko konzumujú domáce zvieratá. Zároveň je tu vysoký obsah vitamínu A a bielkovín.
Zloženie a účinky kostihoja lekárskeho
Kostihoj lekársky obsahuje množstvo biologicky aktívnych látok, ktoré mu dávajú jeho významné liečivé vlastnosti. Je bohatý aj na množstvo vitamínov a minerálov. Obsahuje najmä železo, horčík, fosfor, draslík, vápnik, jód, zinok a vitamíny A, C a B12.
Hlavné účinné látky a ich pôsobenie
- Alantoín: Je to hlavná účinná látka (0,6 - 0,8 percenta), purínový derivát s regeneračnými, hydratačnými a hojivými účinkami. Podporuje granuláciu a regeneráciu tkanív, tvorbu nového tkaniva, zrýchľuje hojenie rán, zlepšuje obnovu buniek, ako aj fúziu kostí.
- Cholín: Zlepšuje lokálny krvný obeh a rýchlejšiu resorpciu (pohlcovanie) hematómu.
- Kyselina rozmarínová: Má protizápalové, analgetické a antioxidačné účinky.
- Saponinoxid A: Vykazuje antimikrobiálnu aktivitu.
- Pyrolizidínové alkaloidy: Droga obsahuje množstvo pyrolizidínových alkaloidov (intermedin, acetylintermedin, consolidin, consolicin, symphytin, echimidin, laziokarpin, symphytocynoglossin, metylpyronin, lykopsamin, acetyllykopsamin). **Tieto látky sú toxické pre pečeň pri vnútornom užívaní, o čom sa dozviete viac v sekcii Upozornenia.**
Spôsoby použitia kostihoja lekárskeho
Možnosti využitia tejto liečivej rastliny sú rôzne, delíme ich primárne na vnútorné a vonkajšie. Vzhľadom na toxicitu pyrolizidínových alkaloidov je však kostihoj lekársky v súčasnosti predovšetkým odporúčaný na vonkajšie použitie.
Vnútorné použitie (s opatrnosťou)
Pri vnútornom užívaní koreňa kostihoja sa tradične využívali jeho adstringentné (zvieravé) účinky. Ľudové liečiteľstvo ho používalo pri ochoreniach dýchacích ciest a sliznice, pri kašli, bronchitíde a tuberkulóze. Bol výborný aj na vredy žalúdka a dvanástorníka. Avšak, dnes sa od vnútorného užívania upúšťa kvôli obsahu pyrrolizidínových alkaloidov, ktoré môžu pri dlhodobom užívaní poškodzovať pečeň. Neužívame ho dlhodobo, nie viac ako 2 týždne. Maximálne 2-3 šálky denne.
Príprava bylinného čaju/odvaru z kostihoja
Ak sa rozhodnete pre vnútorné užívanie, dodržujte striktne odporúčané dávkovanie a dĺžku kúry, a vždy sa poraďte s lekárom.
- Bylinný čaj z koreňa: Dve vrchovaté lyžičky nasekaného koreňa namáčajte po dobu 12tich hodín v cca ¼ litra studenej vody. Výluh potom ohrejte a vypite, avšak max. 2-3 šálky denne.
- Odvar z koreňa: Lyžičku koreňovej drogy zalejeme 0,3 litra vody a cez noc necháme macerovať. Ráno potom privedieme do varu, povaríme 1 až 2 minúty a precedíme. Pijeme 2-krát denne po 0,1 litra.
- Čaj z listov: Na jednu 2,5 dcl šálku dáme 1 až 2 čajové lyžičky sušenej zmesi listov. Zalejeme vriacou vodou a necháme 8-10 minút lúhovať. Po precedení podávame.
Vonkajšie použitie (najčastejšie a odporúčané)
Najčastejšie a aj vedecky uznávané je vonkajšie aplikovanie kostihoja, pričom sa uplatňujú jeho výnimočné regeneračné schopnosti. Podporuje rast kostných, chrupkových a svalových buniek, regeneráciu tkanív a pôsobí protizápalovo. Kostihoj lekársky je silná, osvedčená bylina s výnimočnými hojivými vlastnosťami, určená len na vonkajšie použitie. Vynikajúci je pri bolestiach pohybového aparátu, pri pomliaždeninách a krvných výronoch, prináša úľavu od bolesti, po úrazoch a zlomeninách. Masť z neho je vynikajúca na liečbu zlomenín, pri vyvrtnutiach, zápaloch kostí, väziva a žíl, krvných podliatinách a zrazeninách. Tinktúrou rana prestane hnisať, dezinfikuje sa, rýchlejšie a lepšie sa zahojí.
Pri poraneniach však musíme postihnuté miesta pred použitím kostihoja poriadne vyumývať. Pri rýchlom hojení by totiž v rane mohla zostať zarastená špina či hnis. Masť z kostihoja nepoužívajte na hlboké rany, pretože veľmi rýchlo zaceľuje pokožku.
Formy vonkajšieho použitia a ich príprava
- Kostihojová masť:
Na jej prípravu potrebujete čerstvý kostihoj koreň. 4-5 koreňov očistite, narežte na drobno a ohrejte v 250 ml masti (bravčová masť) alebo kvalitnom rastlinnom oleji (kokosový, slnečnicový, mandľový, olivový). Pred bodom varu vypnite a nechajte postáť 24 hodín. Potom opäť ohrejte a sceďte. Pre lepšiu konzistenciu môžete pridať včelí vosk. Môžete pridať aj esenciálny olej na konzerváciu a vôňu (kadidlo, levanduľa, eukalyptus, borovica).
Použitie: Masť nanesiete na postihnuté miesto v dostatočnej vrstve, priložíte nesavý materiál (napr. mikroténový sáčok) a na ten môžete dať ešte látkový obklad. Takto necháte kostihojovú masť pôsobiť aspoň 1 hodinu, prípadne aj viac. Potom miesto umyjete teplou vodou.
- Kostihojová tinktúra:
Koreň kostihoja očistíme najlepšie malou kefkou, nakrájame ho na menšie časti a vložíme do čistej sklenenej fľašky. Zalejeme 40-60 % alkoholom (napr. čistý lekárenský lieh) v pomere 1:5. Takto pripravená zmes by sa mala lúhovať 2-3 týždne (ideálne aspoň mesiac). Potom sceďte. Už po troch dňoch tekutina začne krásne hnednúť.
Použitie: Tinktúra je určená na vonkajšie použitie na obklady postihnutých miest. Pred potieraním ju môžete riediť vodou (napr. 1:1).
- Obklady z listov alebo koreňa:
- Čerstvý obklad z listov: Listy rozdrvte/rozváľajte, priložte na postihnuté miesto, prekryte gázou a nechajte pôsobiť 20-30 minút.
- Obklad z koreňa (kaša): Do 1dl vriacej vody pridáme niekoľko kvapiek jedlého oleja, pridáme pomletý koreň kostihoja a vymiešame kašu. Priložíme na postihnuté miesto.
- Obklad z čaju: 2 čajové lyžičky koreňa kostihoja cez noc macerujeme v 2dl studenej vody. Ráno macerát prihrejeme a precedíme, namočíme vatu a na postihnuté miesto prikladáme, kým je obklad teplý. Studené zábaly z čaju pomáhajú pri liečbe opuchov, zápalov a rán.
- Obklad z parených listov: Listy kostihoja sparíme horúcou vodou a potom zmäknuté listy zabalíme do čistej utierky a priložíme.
- Kostihojový gél a krém:
Gél predstavuje praktické riešenie čo sa týka nanášania prípravku. Ocenia ho najmä športovci na bolesť svalov, pretože gélový prípravok sa ľahšie aplikuje. Krém môže byť doplnený o esenciálne oleje (levanduľa, borievka, gáfor, šalvia), ktoré podporujú prekrvenie a látkovú výmenu v mieste poranenia.
KOSTICHOVÁ MASŤ - KROK ZA KROKOM [POSTUP PRÍPRAVY] (OAG)
Kostihoj je najúčinnejší vo forme obkladov, mastí alebo tinktúr na vonkajšie použitie. Používajú ho najmä športovci, fyzicky aktívni ľudia, seniori a osoby s ťažkosťami s pohybovým aparátom ako analgetikum - na zmiernenie bolestí.
Upozornenia a odporúčania
Kostihoj lekársky je silná bylina a jej použitie si vyžaduje opatrnosť, najmä čo sa týka vnútorného užívania. Známa toxicita kostihoja lekárskeho odradila výskumníkov od širšej štúdie o jeho liečivých vlastnostiach.
Riziká spojené s vnútorným užívaním
Pyrolizidínové alkaloidy s nenasýteným jadrom sa metabolizujú v pečeni na toxické pyrolové metabolity. Okamžitá toxicita vedie k odumretiu pečeňového tkaniva a chronická toxicita vedie k venookluzívnemu ochoreniu charakterizovanému venóznou obštrukciou a zväčšením pečeňových buniek. Nadmerná konzumácia veľkých dávok kostihoja lekárskeho môže spôsobiť poškodenie pečene. Ak sa používa bez náležitej konzultácie a pri nedostatočnom adekvátnom vedení, môže dokonca spôsobiť rakovinu pečene.
- Kostihoj lekársky je určený len na vonkajšie použitie. Pri vnútornom používaní hrozí poškodenie pečene.
- Kúru s kostihojom lekárskym je dôležité neužívať dlhšie ako tri týždne (alebo max. 2 týždne), pretože po tomto čase nastáva zatoxikovanie pečene. Celkovo by nemalo prekročiť 4-6 týždňov v roku.
- Tehotné ženy by nemali túto bylinu konzumovať vnútorne.
V prípade akýchkoľvek pochybností sa poraďte s lekárom alebo odborníkom na bylinky.
Všeobecné rady pri používaní byliniek
Bylinky by sme mali užívať ako prevenciu. Nemá význam robiť silné čaje, účinok väčší nebude. Nečakajte až ochoriete. Nikdy nezabudnite na to, že bylinka nie je všeliek.
| Aspekt použitia | Tradičné využitie | Súčasné odporúčanie (s ohľadom na výskum) |
|---|---|---|
| Vnútorné užívanie | Pri ochoreniach dýchacích ciest, vredoch žalúdka, kašli, bronchitíde, tuberkulóze. | NEODPORÚČA SA kvôli hepatotoxickým pyrolizidínovým alkaloidom. Len krátkodobo (max. 2 týždne) a po konzultácii s lekárom. |
| Vonkajšie užívanie | Na liečenie zlomenín, rán, zápalov, vredov, krvných podliatin, spálenín. | ODPORÚČA SA na hojenie zlomenín, pomliaždenín, výronov, zápalov, rán (nesmie byť otvorená), svalových a kĺbových bolestí. |
| Hlavné účinné látky | Všeobecne známe liečivé účinky. | Alantoín (regenerácia tkanív), cholín (zlepšenie krvného obehu), kyselina rozmarínová (protizápalové). |
| Toxicita | Svätá Hildegarda varovala pred vnútorným užívaním. | Obsahuje pyrolizidínové alkaloidy, ktoré môžu pri dlhodobom vnútornom užívaní poškodiť pečeň. |
V každej domácej lekárničke by si jeho koreň mal nájsť svoje miesto, avšak s rešpektovaním všetkých upozornení.
tags: #kostihoj #lekarsky #caj