Obec Krásna Ves, ležiaca v malebnom regióne, sa môže pochváliť mimoriadne bohatou a dlhou históriou, ktorej korene siahajú hlboko do praveku. Svedčia o tom cenné archeologické nálezy, ako aj detailné písomné záznamy, ktoré mapujú vývoj jej názvu a spoločenského života.
Praveké osídlenie a lužická kultúra
Osídlenie Krásnej Vsi siaha až do praveku. Svedčia o tom archeologické nálezy z mladšej doby kamennej (eneolit, 2000 r. pr. n.l.), a mladšej doby bronzovej (1300-900 r. pr. n.l.), z ktorej pochádza lužické žiarové a mohylové pohrebisko v Krásnej Vsi. Toto významné pohrebisko lužickej kultúry bolo odkryté v rokoch 1935 - 1938 v priestore cintorína. Vykopávky uskutočňoval v štyroch etapách prof. dr V. Budinský - Kricka.
V uvedených rokoch bolo v Krásnej Vsi odokrytých 40 mohýl a 8 plochých hrobov. Menší počet plochých hrobov a možno i mohýl bol ešte pred výskumom zničený. Na základe zistených skutočností tu bolo pochovaných najmenej 73 jedincov na ploche 250 x 60 m. Mohyly mali rozdielne rozmery. Z vápencového kamena bol vyložený veniec v priemere 650 - 700 cm. Uprostred v kruhu v tmavej priehlbine na vápencovom kameni bola nádoba s popolom a vedľa nádoby aj za hrsť drveného uhlia. V niektorých urnách sa našli aj nezhorené kosti spopolnených ľudských tiel. Popolnice, obvykle zapustené do zeme, bývali prikrývané najčastejšie masami, ale aj inými nádobami i kamennými doskami. Súčasť hrobu tvorili milodary pozostávajúce z väčšej casti z keramiky a bronzových predmetov, v niektorom prípade až do 20 kusov, ale vo väčšine len 3-5 kusov. Bol to doposial najväčší preskúmaný mohylník lužickej kultúry na Slovensku.
Prvé písomné zmienky a vývoj názvu obce
Územie obce sa spomína r. 1208 ako “zem Basman” v listine nitrianského župana Tomáša. V listine sa rieši spor trenčianskeho šľachtica Benedikta s nitrianským biskupom pre majetky v okolí Trenčína, ktoré údajne nitrianský biskup neoprávnene vlastní. Krásna Ves sa v listine uvádza ako Basman. Bol to jej najstarší známy názov písaný odvtedy v rôznych podobách (Bazna, Basna), ktorý sa udržal až do 16. storočia. Avšak názov Basna sa používal už vela desatročí pred Basom.
Pôvodný názov sa dáva tiež do súvislosti s horským masívom v katastri obce, pomenovaným Baské (Baskov kamen), ktorý tvorí hranicu s okresom Trenčín. Terajší názov Krásna Ves sa prvý krát v dnešnej podobe uvádza už v roku 1532 v daňovom súpise Trenčianskej stolice (Krásnaves). Neskôr sa častejšie stretávame s názvom Krásna (1549), Krásno (1598) a to aj so starším názvom Basna, až takmer do konca 19. storočia.
V období silnej maďarizácie ku koncu 19. storočia dostala obec úradný madarský názov “Bankaraszna”. Po roku 1913 nesie názov Krásnejsa a po vzniku prvej ČSR aj druhý názov Krásna Ves. V roku 1927 došlo k definitívnemu ustáleniu názvu obcí a osád v celej republike a od toho roku sa už dnešný názov obce Krásna Ves nezmenil.
Obce Slatinskej doliny a ich prvé zmienky
Krásna Ves je súčasťou širšieho regiónu Slatinskej doliny, kde sa nachádza viacero historicky významných obcí. Ich prvé písomné zmienky svedčia o dlhom osídlení tejto oblasti:
- Krásna Ves: 1208
- Prusy: 1208
- Podlužnay: 1295
- Slatina nad Bebravou: 1332
- Timoradza: 1355
- Slatinka nad Bebravou: 1481
- Ľutov: 1389
- Čierna Lehota: 1389
- Šipkov: 1389
- Zlobiny: 1389
- Trebichava: 1396
Richtári a starostovia Krásnej Vsi
Spravovanie obce Krásna Ves zabezpečovali v priebehu desaťročí rôzni richtári a starostovia, ktorých mená sú zaznamenané od začiatku 20. storočia. Ich pôsobenie je dôležitou súčasťou histórie miestnej samosprávy. Richtári a starostovia OU v Krásnej Vsi od roku 1903:
- Štefan Tuchyňa (1903-1909)
- Ján Tuchyňa (1909-1913)
- Ján Bučko (1917-1923)
- Jozef Kolárovič (1923-1927)
- Jozef Tuchyňa (1927-1938)
- Ján Mišák (1938-1940)
- Peter Dvorský (1940)
- Ján Mišák (1940-1942)
- Ján Mišák (1944-1945)
- Štefan Bučko (1945-1946)
- Štefan Filin (1946-1948)
- Štefan Bučko (1948)
- Ján Peťovský (1948-1950)
- Štefan Bučko (1951-1957)
- Štefan Bačik (1957-1965)
- Vincent Žabár (1965-1982)
- Mária Matejová (1982-1994)