Divina je mäso z voľne žijúcich zvierat. Jedná sa o mäso zvierat voľne žijúcich v prírode - srnčie, danielie, kančie, divokých králikov, zajacov, divokých husí, jarabíc a pod. Tento druh mäsa je veľmi výživný, pre obsah 20% bielkovín a 3% tuku je aj veľmi dobre stráviteľný. Mäso z diviny je pomleté, teda vhodné pre psy, ktoré majú problém s hryzením. Divina je pre psy veľmi výživné mäso s obsahom 20% bielkovín a len 3% tuku. Vďaka týmto parametrom môže tvoriť aj súčasť diétneho jedálnička. Divina má vysoký obsah vitamínov skupiny B, vysoký obsah minerálnych látok, hlavne sodíka, draslíka, železa a fosforu. Mäso z domácich zvierat neobsahuje tieto látky v tak výraznom množstve.
Divina ako potrava pre psov
Divina je pre psy veľmi výživné mäso s obsahom približne 20% bielkovín a len 3% tuku. Vďaka tomu je veľmi dobre stráviteľné a preto je vhodné aj ako súčasť diétnych jedálničkov. Kŕmiť ním môžeme aj šteňatá už od štvrtého týždňa života. Zverina a divina je tiež bohatá na vitamíny skupiny B a má zvýšený obsah minerálnych látok, najmä sodík, draslík, železo a fosfor.
Bezpečnosť pri kŕmení zverinou psov
Pri skrmovaní zveriny a diviny však musíme byť opatrní. Voľne žijúce zvieratá môžu byť napadnuté parazitmi a preto by sme mali kupovať mäso len z overeného zdroja. Pokiaľ nevieme odkiaľ mäso pochádza a či prešlo veterinárnou kontrolou, radšej ho prevaríme. Mäso zo zveriny a diviny, ale aj mäso z domácich zvierat, je vždy lepšie najprv premraziť, aspoň na 24 - 48 hodín. Rozmrazené mäso potom môžeme podávať surové. Jedinú výnimku tvorí diviak, ktorého mäso je pre každý prípad lepšie prevariť. Z vnútorností najčastejšie používame jazyk, srdce a pečeň. Kosti zo zveriny a diviny sú dobré ako zábavka na okusovanie.
Ako vyvážiť surovú stravu vášho psa
BARF diéta a zverina
BARF (Biologically Appropriate Raw Food) je surová strava pre psy, ktorá sa skladá z čerstvého, neupravovaného mäsa, kostí, vnútorností, ovocia a zeleniny. V ponuke nájdete rôzne druhy mäsa z diviny pre psov, ktoré sú starostlivo vybrané len z tých najkvalitnejších zdrojov. Mäso je dôležité obmieňať a sortiment je tvorený tak, aby vášmu chlpatému spoločníkovi nič nechýbalo.
Spracovanie diviny
Spracovanie zveriny pred zmrazením
Ulovený a vyvrhnutý kus zveri (srnec, daniel, jeleň, diviak, muflón) necháme vychladnúť. Ak máme vhodné podmienky, srstnatú zver (okrem diviaka) necháme visieť v koži 3 dni na chladnom a dobre vetranom mieste. Ak je dostatočne chladno a zverinu spracujeme do druhého dňa, môžeme brušnú dutinu v prípade znečistenia vypláchnuť studenou vodou a necháme odkvapkať.
Porcovanie diviny
Zo zveri stiahneme kožu a oddelíme stehná, pliecka, chrbát, krk a rebrá. Počas spracovávania diviny sa vyvarujeme jej znečisteniu. Z mäsa odrežeme zakrvavené časti (napr. v mieste zasiahnutom strelou). Krv pri dlhodobom zmrazení podlieha skaze najskôr a znehodnocuje tak zverinu. Ak je to možné pri spracovaní mäso neumývame, znečistený povrch očistíme spolu s odstránenými blanami. Je lepšie znečistenú časť zveriny zrezať, ako umyť vodou (voda, pokiaľ nie je prevarená, obsahuje baktérie a kontaminuje mäso). Mäso vykostíme, zhruba odblaníme a zbavíme pokiaľ možno tuku, najmä loja, ktorý pri dlhodobom zmrazení žltne a chuťovo zverinu znehodnocuje. Masť z diviaka využijeme na ďalšie spracovanie.
Triedenie mäsa
Mäso roztriedime podľa ďalšieho použitia. Chrbát a stehno z mladších kusov je vhodné na minútky. Mäso na minútky by pri kuchynskej úprave nemalo obsahovať vonkajšie ani vnútorné blany a šľachy - blany sa pri opekaní zrazia a tým aj mäso. Väčšie diely mäsa, ktoré sú nevhodné na minútky vyčleníme na pečenie, odrezky na guláš alebo sekanú. Krvavé časti mäsa čo najskôr spotrebujeme. Kosti môžeme použiť na vývar. Kosť z chrbta a okrájané rebrá je najvhodnejšie spracovať čerstvé (upiecť alebo uvariť).
Balenie a zmrazovanie
Pripravíme si mikroténové vrecúška, ktoré označíme - dátum, druh diviny, využitie mäsa. Mäso dáme do sáčkov, vysajeme vzduch a sáčky zaviažeme. Vrecká s mäsom dáme ešte vychladiť v chladničke a až potom uložíme do mrazničky. Pokiaľ možno zmrazujeme mäso prudko.
Maximálna dĺžka mrazenia
Takto spracované mäso vydrží v dobrom mraziaku rok aj dlhšie. Čerstvé mleté mäso z diviny ihneď a najlepšie už naporciované zmrazte (z 50 dkg mletého mäsa pripravíte 4 porcie). Mäso stlačte vo vrecúšku naplocho (výška asi 1 cm), vrecúško dobre zavrite a položte do mrazničky. Ploché placky mletého mäsa rýchlejšie mrznú, zaberajú v mrazničke menej miesta a následne sa lepšie rozmrazujú. Zmrazené mleté mäso by sa malo spotrebovať v priebehu troch až štyroch mesiacov.
Spracovanie mrazeného mäsa
Zmrazené mäso vhodné na minútky dáme do misky a necháme rozmraziť v chladničke do polotuhého stavu (mäso možno už krájať, ale ešte nevyteká šťava). Z mäsa odstránime zvyšné blany, šľachy a tuk. Očistené mäso cez vlákna nakrájame na plátky a dáme do misky úplne rozmraziť. Najlepšie vopred z večera do druhého dňa v chladničke. Takto spracovávané mäso zásadne neumývame. Pokiaľ po dlhom uskladnení v mrazničke obsahuje na povrchu zoxidované plochy, odrežeme ich ostrým nožom. Mäso vyberieme z misky (vytečenú šťavu z mäsa - roztok bielkovín, zásadne nevylievame). Mäso z mladého kusa zľahka naklepeme, inak mäso naklepeme intenzívnejšie, osolíme, podľa receptu okoreníme a v miske zmiešame so šťavou vytečenou z mäsa a necháme aspoň 1-2 hodiny odležať, až sa šťava vsiakne naspäť do mäsa. Do šťavy môžete pridať korenie alebo iné ingrediencie. Takto upravené plátky vydržia v chladničke aj niekoľko dní - mäso sa uleží (zmäkne) a zjemní. Takto spracované mäso môžeme bez problémov osoliť.
Zmrazené mäso na pečenie alebo dusenie čiastočne rozmrazíme (mäso je vláčne ale ešte nevyteká šťava), odblaníme, prípadne prešpikujeme, rýchlo osolíme, okoreníme podľa receptu a ešte polotuhé sprudka orestujeme na panvici, aby sa povrch mäsa uzavrel a šťava nevytiekla. Až potom necháme mäso úplne rozmraziť. Úplne nerozmrazené mäso piecť nedávame. Vnútri by tak mäso ostalo surové. Povrch mäsa môžeme umyť iba v polotuhom stave a to krátko, aby sa šťava neodplavila. Osušenie mäsa nemá žiadny zmysel.
Produkcia zveriny na Slovensku v sezóne 2019/2020:
| Druh zveri | Množstvo (tony) |
|---|---|
| Jelenia zver | 3 172 |
| Danielia zver | 581 |
| Muflonia zver | 120 |
| Srnčia zver | 334 |
| Diviačia zver | 2 623 |
| Zajačia zver | 63 |
| Bažantia zver | 11 |
| Spolu | 7 004 |
Spolu za všetky poľovné revíry na Slovensku je to 7 004 ton vyprodukovanej zveriny z hlavných druhov zveri, čo znamená, že po spracovaní by na Slovensku mohlo ostať približne 3 500 ton diviny. Podľa údajov poľovníckej štatistiky tvorí divina, ktorú si ponechajú poľovníci pre svoju spotrebu, až 71 %. Predaj diviny na trh cez registrovaných nákupcov je tiež významný, keďže jeho zastúpenie je až 20,5 %. Najmenší podiel tvorí predaj diviny „z dvora“ s výškou 8,4 %.
Divina vo výžive človeka
Divina predstavuje vo výžive človeka hodnotnú prírodnú potravinu, ktorú konzumovali už naši predchodcovia. Na trávenie chudého mäsa sa človek prispôsobil podstatne skôr ako na mäso šľachtených hospodárskych zvierat. Zverina obsahuje bielkoviny s vysokou biologickou hodnotou. V porovnaní s inými druhmi mäsa obsahuje vyšší podiel esenciálnych aminokyselín, ktoré sú pre ľudský organizmus dôležité, lebo tým, že ich nie je schopný sám vytvárať, musí ich potrebu pokrývať z potravy. Obsah vnútrosvalového tuku je nižší ako v mäse tradičných hospodárskych zvierat. Okrem toho, dietetickou prednosťou tuku obsiahnutého napr. v jelenine je, že obsahuje vysoký podiel polynenasýtených mastných kyselín omega-6 a omega-3, ktoré zároveň dosahujú pre výživu a zdravie človeka vhodnejší vzájomný pomer (1:2) ako iné druhy mäsa. Jelenina obsahuje množstvo vitamínov skupiny B, najmä B1, B2 a B5. Cholesterol v jelenine je nižší ako v mäse hydiny. Na základe dietetických vlastností je preto možné v kuchyni stavať jeleninu prinajmenšom na úroveň teľaciny alebo hydiny.
Kvalita diviny
Divina síce v súčasnosti predstavuje len nepatrný zlomok z celkovej spotreby mäsa, ale jej dietetická hodnota je veľmi vysoká a zodpovedá nárokom moderného človeka na výživu. Má podstatne nižší obsah tuku (0,7 - 6 %) ako mäso hospodárskych zvierat (1 - 55 %), energie (95 - 130 kJ/100 g) ako mäso hospodárskych zvierat (95 - 600 kJ/100 g) a vyšší obsah bielkovín (16 - 22 % oproti 10 - 23 %), ale aj vyšší obsah cholesterolu. Obsahuje ďalej viac hodnotných viacnásobne nenasýtených mastných kyselín (64,7 - 68,1 % z celkového množstva mastných kyselín) ako mäso hospodárskych zvierat (31,5 - 48,2 %). Winkelmayer a kol. (2007) okrem toho pripomínajú aj podstatne vyšší obsah kyseliny Omega 3 (7,0 - 22,9 % oproti 3,1 - 7,6 % v mäse hospodárskych zvierat) a vyšší je v divine aj obsah vitamínov, napr. tiamínu, riboflavínu, kyseliny pantoténovej, ale aj vitamínu B6 (Uherová a kol., 1992). Divina má okrem toho jemnejšiu štruktúru svaloviny (prevažujú v nej červené svalové vlákna nad bielymi), má príjemné druhovo špecifické pachové a chuťové vlastnosti, je menej vláknitá, chudobnejšia na väzivá a preto "jemná".
Pravda, len správne odstrelená zver (zásah na komoru pri bokom stojacej zveri) a jej správne, hygienicky nezávadné ošetrenie po ulovení, vrátane aj čím skoršieho vyvrhnutia a vykrvenia garantuje vynikajúcu kvalitu diviny. Ak má byť divina skutočnou delikatesou, musí sa aj správne kuchynsky upraviť. Hoci existujú stovky výborných receptov na prípravu rozmanitých jedinečných jedál z diviny a práve preto sa napr. v Nemecku a Rakúsku veľmi propagujú a ponúkajú rôzne divinové pochúťky na všelijakých spoločenských akciách aj pre nepoľovnícku verejnosť a mnohé hotely a reštaurácie usporadúvajú v spolupráci s poľovníckymi zväzmi aj kurzy varenia diviny. To významne prispieva aj k akceptácie poľovníctva širokou verejnosťou a zlepšuje imidž poľovníkov. V tomto smere máme na Slovensku ešte veľa čo doháňať, lebo u nás sa divina propaguje väčšinou len na hubertovských slávnostiach.
Divina, ekológia a etika
Divina je potravina s vysokou ekologickou hodnotou. Na rozdiel od produkcie väčšiny potravín je totiž zaťaženie životného prostredia pri jej produkcii zanedbateľné. Divina je aj potravina s vysokou etickou hodnotou, pretože u voľne žijúcej zveri sa nevyskytujú stresové situácie, ktoré často vznikajú pri intenzívnom chove, prevoze a usmrcovaní hospodárskych zvierat. V ostatnom čase sa stále viac presadzuje názor, že ulovenie zveri je eticky zdôvodniteľné len vtedy, keď sa táto aj zužitkuje, predovšetkým formou konzumácie jej diviny, využitím kožušiny, vyhotovením okrasného predmetu atď. Teda zastreliť zver a ďalej ju nevyužiť je eticky problematické, ale niekedy je aj to potrebné, napr. keď lovíme líščatá v záujme nevyhnutnej regulácie početnosti populácie a pod. Avšak aj z líščaťa môže byť veľmi pekný preparát. Ale hlavným úžitkovým produktom lovu je divina, lebo veď trofej je len spomienkou na poľovnícky zážitok, ktorý si cení predovšetkým lovec.
Množstvo diviny a jej druhová štruktúra na Slovensku
Zajacia divina bola pred 80 rokmi na celkovej produkcii diviny zastúpená vyše 67 %, ale v súčasnosti je to len 3,6 %. Vtedy bol zajac pilierom poľovného hospodárstva na Slovensku. Úlovok zajacov na Slovensku kulminoval v rokoch 1973 - 74 a vtedy mali niektorí užívatelia revírov toľko ulovených zajacov, že mali problémy s ich predajom. Musíme však pripomenúť, že v roku 2007 sa chytilo ešte aj 8993 živých zajacov, ktoré v produkcii diviny samozrejme nefigurujú. To znamená, že na jedného zastreleného zajaca pripadá 0,39 chyteného zajaca, čo je pre užívateľov revírov ekonomicky výhodné.
Úlovok raticovej zveri od roku 1927 vzrástol viac ako 11 krát, čo je rovnaký vývoj aký registrujeme v celej Európe. Najviac vzrástla produkcia muflóniny a danieliny, lebo tieto druhy zveri boli umelo introdukované do veľkého počtu nových lokalít. Tretí najvyšší nárast sme zaznamenali pri diviačej zveri, pričom množstvo vyprodukovanej diviačiny len málo zaostáva za jeleninou, hoci jeleň je v súčasnosti našou hlavnou zverou. Aj produkcia jeleniny vzrástla viac ako 10 krát, pričom najmenej, len niečo vyše 4 krát, vzrástla produkcia srnčiny. Srnčia zver je zo všetkých druhov raticovej zveri fyzicky najslabšia, veľmi trpí ich kompetíciou a taktiež enormným synergickým tlakom mimoriadne zvýšených počtov predátorov, nielen rysa, vlka a medveďa, ale aj líšok. Okrem toho má srnčia zver "kufrový" formát a určite sa veľa kusov strelí ilegálne a v štatistike nevykáže.
Priemerne v roku 2007 pripadlo na 1 ha poľovnej plochy Slovenska len 0,57 kg získanej diviny. V optimálnych revíroch s vysokou hustotou viacerých druhov raticovej zveri (v ktorých sú aj škody spôsobené zverou najvyššie) je to niekoľkokrát viac, ale v najchudobnejších, najmä poľných revíroch podstatne menej.
Ako vyvážiť surovú stravu vášho psa
Finančná hodnota diviny
Celkovo bola hodnota diviny, vyprodukovanej na Slovensku v roku 2007, vyše 155 mil. Sk. To znamená, že len samotná hodnota vyprodukovanej diviny je asi 2 krát vyššia ako škody spôsobené zverou v lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve a náklady na ochranu proti nim. Pri jednotlivých druhoch diviny je rozdiel medzi jej množstvom a finančnou hodnotou, čo je dané ich rozdielnou cenou. Napr. srnec sa na hmotnosti celkovej diviny podieľa len 9,8 %, ale na jej finančnej hodnote až 15,9 %, lebo jej cena je vysoká. Pri diviačine a mufónine je tento pomer opačný. Veľmi nízka je cena bažanta, čo súvisí s tým, že v rodinách nie je záujem o šklbanie alebo dranie pernatej zveri, ale aj s tým, že vo väčšine prípadov ide o umelo odchované vtáky, živené krmivom podobným ako pre hydinu, takže ich kulinárske vlastnosti sú menej kvalitné ako pri bažantoch z voľnej prírody. Aj muflónina je pomerne málo cenená, lebo trocha pripomína ovčie mäso, ktoré mnohí ľudia neobľubujú. Hoci mäso muflonej zveri má predsa len iné chuťové a pachové vlastnosti a je aj dieteticky vhodnejšie.
Hodnota diviny vyprodukovanej v roku 2007 z 1 ha poľovnej plochy bola priemerne 34,84 Sk, čo veľmi vysoko prevyšuje hodnotu nájomného za revír, ktoré je u nás limitované zákonom a na súčasné podmienky až smiešne nízke. Na trh ide len 20,6 % z celkového množstva vyprodukovanej diviny, prepočítané podľa jej hodnoty, členom PZ a personálu sa za režijné ceny rozpredá 13,2 % a až 66,2 % sa rozdelí medzi poľovníkov, honcov, sponzorov atď., väčšinou za rôzne práce a služby. Za tejto situácie sa samozrejme nemôžeme diviť, že na Slovensku je na trhu absolútny nedostatok diviny a dostať ju kúpiť len v niektorých obchodných reťazcoch, samozrejme za nehorázne vysoké ceny. Veľa obyvateľov, najmä mestských divinu možno za celý život ani len neochutná, pokiaľ len neprídu na hubertovské slávnosti alebo na iné spoločenské poľovnícke podujatia. Potom sa nemôžeme diviť, že nemajú pozitívny vzťah k poľovníctvu a poľovníkom. V prínosoch z poľovníckej činnosti je na Slovensku divina doposiaľ len na druhom mieste za poplatkovým lovom zveri.
tags: #krmidla #pre #zver #divina