Mäso patrí u nás k najobľúbenejším pokrmom. Spotreba bravčového mäsa sa na Slovensku pohybuje na úrovni okolo 37 kilogramov na osobu a rok, pričom mierne stúpa. Najvyšší podiel v rámci jednotlivých druhov mäsa pripadá na mäso bravčové, pri ktorom stúpla za posledné obdobie spotreba z 28 na 40,6 kg/os./rok. Za posledných 10 rokov došlo u nás k zvýšeniu spotreby mäsa zo 47,9 kg na osobu za rok až na 72,5 kg. Napriek tomu, väčšina mäsa, ktoré zjedia slovenskí spotrebitelia, pochádza práve spoza hraníc.
Dovoz bravčového mäsa na Slovensko predstavuje viac ako polovicu našej spotreby. Na pultoch sa oveľa častejšie možno stretnúť s bravčovinou zo zahraničia, ako s tou domácou - a to najmä vo veľkých obchodných sieťach. V tejto súvislosti vyvstávajú otázky týkajúce sa kvality a bezpečnosti mäsa.
Dôvodov, prečo jesť mäso, je viacero. Mäso je jedným z najlepších zdrojov kvalitných bielkovín, ktoré sú nevyhnutné pre rast a regeneráciu svalov, tvorbu enzýmov a hormónov. Je tiež bohatým zdrojom vitamínov a minerálov, predovšetkým vitamínov skupiny B. Mäso obsahuje hemové železo, ktoré je pre telo ľahšie vstrebateľné ako nehemové železo z rastlinných zdrojov. Železo je kľúčové pre tvorbu červených krviniek, prenos kyslíka v tele a pomáha predchádzať anémii. Anémia (chudokrvnosť) je stav, kedy je v tele nízka hladina hemoglobínu alebo červených krviniek, čo vedie k nedostatočnému prenosu kyslíka do tkanív a následnej únave, slabosti, malátnosti a ďalším príznakom.
Mäso nám pomáha aj pri ochrane nášho imunitného systému a zlepšuje odpoveď organizmu na infekcie a zápaly, tým že obsahuje zinok. Je aj jedným z hlavných zdrojov selénu, ktorý chráni bunky pred poškodením spôsobeným voľnými radikálmi a oxidačným stresom. Mäso nám poskytuje energiu na fyzický výkon, čo môže byť dôležité pre aktívnych ľudí alebo športovcov. Kreatín v mäse zlepšuje fyzickú výkonnosť, zásobuje svaly energiou a regeneruje svaly. Mäso obsahuje kolagén, ktorý je dôležitý pre zdravie pokožky, kĺbov a spojivového tkaniva.
Kto hodnotí kvalitu mäsa na Slovensku?
Kvalita mäsa na pultoch je dlhodobo diskutovanou témou, najmä v súvislosti s vysokým podielom dovozu. Na Slovensku sa kontrolou a hodnotením kvality mäsa zaoberajú predovšetkým dve kľúčové inštitúcie: Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS SR) a Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum - Výskumný ústav živočíšnej výroby v Nitre (NPPC-VÚŽV Nitra).
Úradné kontroly Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR
Úradná kontrola je proces, v ktorom orgány ŠVPS SR vykonávajú kontrolu kvality a bezpečnosti potravín. Zahŕňa napr. kontrolu dokumentácie, vizuálnu kontrolu, odber vzorkou potravín k analýze. Úradná kontrola sa vykonáva na úrovni výrobcov ako aj v obchodnej sieti, pri manipulovaní s nimi a pri ich umiestňovaní na trh.
Zodpovednosť za kontrolu na bitúnku spočíva na úradnom veterinárnom lekárovi príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy. Ten musí vykonať prehliadku všetkých zvierat pred zabitím, tzv. ante mortem prehliadku. Musí overovať plnenie povinností prevádzkovateľom bitúnku, či je každé zviera alebo každá dávka zvierat riadne identifikovaná a či je sprevádzaná príslušnými informáciami z chovu pôvodu a sprievodnými dokladmi. Tieto doklady potvrdzujú, že zviera nepochádza z chovu alebo oblasti, v ktorej je zákaz premiestňovania alebo iné obmedzenia z dôvodov ochrany zdravia zvierat alebo zdravia ľudí.
Všetky telá a k nim patriace vedľajšie jatočné produkty (vrátane krvi) sa musia po zabití bez omeškania podrobiť prehliadke po zabití, tzv. post mortem prehliadke a musí byť zachovaná medzi nimi vzájomná totožnosť. Pri vykonávaní prehliadky post mortem musí byť zachovaný najvyšší štandard hygieny. Všetky vonkajšie povrchy sa musia vizuálne prehliadnuť a počas prehliadky sa musia prijať také bezpečnostné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby sa kontaminácia mäsa udržiavala na nevyhnutnom minime.
Úradný veterinárny lekár musí odložiť zabíjanie zvierat podozrivých z choroby alebo stavu, ktorý by mohol nepriaznivo ovplyvniť zdravie ľudí alebo zdravie zvierat. Prevádzkovateľ bitúnku je povinný držať zviera/tá/ pozastavené a v izolácii (v osobitnom na to vyhradenom izolačnom zariadení/koterci) až do konečného rozhodnutia úradného veterinárneho lekára. Ten musí profesionálne rozhodnúť, či a ktoré zviera/zvieratá je potrebné ďalej vyšetrovať na základe IPR (informácia o potravinovom reťazci z chovu pôvodu) alebo iných informácií, prehliadky ante mortem a pozorovaných abnormalít zvieraťa.
Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) SR pravidelne vykonáva kontroly potravinových prevádzok na Slovensku. V januári 2024 vykonali inšpektori 2174 úradných kontrol potravín rastlinného a živočíšneho pôvodu v 793 právnych subjektoch a 1229 prevádzkach. Nedostatky boli zistené pri 144 kontrolách, pričom celkovo bolo identifikovaných 547 nedostatkov.
Medzi najčastejšie problémy patrili:
- Predaj tovaru po dátume spotreby
- Nedostatočná hygiena
- Problémy s označením potravín
- Hygiena technologických zariadení
Za zistené nedostatky udelili inšpektori 41 blokových pokút v celkovej výške 2300 eur. Závažnejšie prípady boli riešené v správnom konaní, pričom právoplatných bolo 38 rozhodnutí o pokute vo výške 114 970 eur. V decembri 2024 vykonali regionálni veterinárni a potravinoví inšpektori 1 846 úradných kontrol potravín rastlinného a živočíšneho pôvodu. Kontrolóri preverili 792 právnych subjektov a 1 142 prevádzok, pričom nedostatky odhalili pri 77 kontrolách. Najviac problémov sa týkalo hygieny budov a prevádzky, nesprávneho označenia potravín a hygieny technologických zariadení. Časť prevádzok predávala potraviny aj po dátume spotreby. Za menšie priestupky udelili kontrolóri 31 blokových pokút v celkovej sume 1 290 eur. Závažnejšie prípady riešili v správnom konaní. V decembri nadobudlo právoplatnosť 120 rozhodnutí o pokute v celkovej výške 244 600 eur.
Výskum kvality mäsa v NPPC-VÚŽV Nitra
Odborníci z Výskumného ústavu živočíšnej výroby v Nitre sledujú kvalitu mäsa na pultoch predajní už od roku 2019. Martina Gondeková sa problematike kvality bravčového mäsa venuje dlhodobo. Túto otázku riešia pracovníci NPPC-VÚŽV Nitra už šiesty rok. Na mesačnej báze nakupujú vzorky bravčového karé, ktoré potom vyhodnocujú. Karé sa používa ako porovnávacia báza aj na medzinárodnej úrovni.
Doteraz analyzovali 263 vzoriek pochádzajúcich z 9 štátov EÚ. Najviac ich pochádzalo zo Slovenska (63), Nemecka (58), Poľska (55) a Španielska (40). Do analyzovaného súboru patrilo aj mäso z ČR, Belgicka, Maďarska (v roku 2021 aj bio mäso), Portugalska a dokonca aj z Francúzska. Laboratórium kvality mäsa NPPC-VÚŽV v Nitre stanovuje nutričné zloženie - obsah bielkovín, vody, tuku, kolagénu a soli. V spolupráci s kolegami na SPU v Nitre stanovujú aj obsah mastných kyselín. Prístrojovo určujú pH a farbu mäsa, stanovuje sa aj obsah voľnej vody a hmotnostné straty po tepelnej úprave (na kontaktnom grile), resp. balením. Pri „šťave“ vytečenej z baleného mäsa sledujú aj jej farbu. Ďalším z analyzovaných parametrov je tzv. strižná sila.
Súčasťou analýz je aj sledovanie výskytu rozličných anomálií, napr. nedávno sa vyskytla vzorka mäsa, ktorej časti sa po otvorení balenia doslova rozpadli na menšie kúsky. Na inej vzorke (zo Španielska) zas doslova vystupovala voda na povrch mäsa. Podľa výsledkov analýzy bol v mäse vysoký obsah vody (76 %), pričom normálne by jej obsah mal byť 70-73 %. Pri tejto vzorke bol tiež najvyšší obsah voľnej vody. Obsah voľnej vody sa dá znížiť napr. rýchlym schladením jatočných polovičiek na bitúnku.
Kľúčové zistenia z výskumu bravčového mäsa
Výskumná pracovníčka Martina Gondeková uvádza: „Slovenský spotrebiteľ často pozerá práve na cenu. My meriame hmotnostné straty pri grilovaní, aj straty spôsobené balením, teda obsah voľne vytečenej vody.“ Za prvé dva roky výskumov dosiahli najnižší objem hmotnostné straty zo slovenského mäsa. „Najvyššie hmotnostné straty zaznamenávame pri mäse z Maďarska, Poľska, Nemecka a zo Španielska. Ide o veľmi dôležitý ukazovateľ kvality mäsa.“ Po prepočítaní hmotnostných strát z vytečenej vody navyše vychádza kúpa slovenského mäsa aj najekonomickejšie.
Odborníci sa zaoberali aj stanovením elektrickej vodivosti mäsa. „Normálne by ju malo mať na úrovni do 4,99 mS. Vyššie hodnoty už inklinujú k tomu, že mäso je bledé, mäkké a vodnaté.“ Podľa vedeckých zdrojov platí, že čím je mäso staršie, tým má hodnotu elektrickej vodivosti vyššiu. Z analýzy kvality bravčového mäsa v rokoch 2019 až 2021 môžeme povedať, že najnižšiu hodnotu malo mäso slovenské - 4,92 mS, nasledovalo mäso maďarské - 4,99 mS a poľské s hodnotou 5,00 mS.
Analýza obsahu nasýtených mastných kyselín (SFA) ukázala ich najnižší obsah v slovenskom mäse (34,58 %) a najvyšší v mäse zo Španielska (34,91 %). V poslednom čase sa ako parameter „zdravia“ danej potraviny používa pomer polynenasýtených mastných kyselín (PUFA) a nasýtených mastných kyselín (PUFA/SFA). Za optimum sa považuje hodnota pomeru nad 0,4. Z porovnávaných vzoriek sa jej najviac priblížilo slovenské bravčové mäso (0,354).
Slovenské mäso vyšlo najlepšie aj z hľadiska strižnej sily (6,9 kg). Naopak, španielske bravčové mäso bolo najmenej priateľské k žuvacím svalom a zubom človeka (9,08 kg). Podobný rebríček vznikol aj pri posudzovaní farby mäsa: slovenské mäso bolo najtmavšie (49,49 jednotiek hodnoty L) a španielske najsvetlejšie (52,47 jednotiek hodnoty L). Iné to nebolo ani pri posudzovaní obsahu voľnej vody. Najmenej jej malo slovenské mäso (26,58 %) a najviac mäso španielske (30,83 %). Poradie v tomto rebríčku zodpovedá poradiu v rebríčku strižnej sily, ktorá je v priamom vzťahu s obsahom voľnej vody.
Obsah bielkovín v chudej svalovine bol vo vzorkách vyrovnaný (23,25 - 23,88 %) a bol v rámci rozpätia uvádzaného v odbornej literatúre (20 - 23 %). Rozdiely sa však objavili v obsahu tuku. Nemecké (4,55 %) a poľské (5,47%) mäso mali najvyšší celkový obsah tuku. Obsah intramuskulárneho tuku bol pritom pomerne vyrovnaný. Rozdiel bol teda spôsobený vyšším obsahom povrchového tuku. Vo vzorkách poľského mäsa sa podľa Martiny Gondekovej tento jav objavuje veľmi často. Vzorky pritom obsahovali nižší podiel intramuskulárneho tuku (1,33-1,76 %), ako uvádza odborná literatúra (2-4 %).
Analýza NPPC-VÚŽV zahŕňala aj porovnanie spotrebiteľských cien mäsa zo Slovenska a ďalších 8 štátov EÚ za roky 2019-2024. Z porovnávaných štátov bolo dlhodobo najlacnejšie mäso z Nemecka (5,91 €/kg), nasledované mäsom španielskym (6,05 €/kg), poľským (6,27 €/kg)a slovenským (6,50 €/kg). Po prepočítaní straty v dôsledku odkvapkávania vody by sa cena mäsa zvýšila nasledovne: slovenské mäso by zdraželo o 0,20 €/kg, nemecké o 0,29 €/kg, španielske o 0,35 €/kg a poľské až o 0,40 €/kg.
Trhané bravčové mäso"Sous-Vide"
Faktory ovplyvňujúce kvalitu mäsa a význam pôvodu
Kvalita mäsa závisí od rôznych faktorov. V prvom rade je to spôsob a systém chovu zvierat. Do toho spadá krmivo, pohoda - welfare zvierat, prístup k vode, dostatok životného priestoru, aj pohyb. Dôležité je aj samotné plemeno zvierat. Ďalej je veľmi dôležitá samotná preprava na bitúnok, ustajnenie pred porážkou, či zviera neprežíva stres, pretože to sa môže prejaviť na kvalite mäsa.
U bravčového je to vada mäsa PSE (bledé, mäkké, vodnaté) a u hovädziny je to DFD mäso (tvrdé, suché, tmavé). Toto mäso je zdravotne nezávadné, len má tieto kvalitatívne vady. Ing. Martina Gondeková, PhD. zdôrazňuje, že „Kvalita nášho mäsa je porovnateľná a v niektorých prípadoch je vyššia ako mäsa dovážaného. Dôležité sú však všetky spomínané faktory.“ A dodáva: „Krajina pôvodu znamená narodené, chované aj zabité. Takže to spolu súvisí.“
Ideálne je, ak mäso prejde čo najkratšiu vzdialenosť k zákazníkovi. Vtedy je nielen čerstvé, ale aj kvalitné. Práve tieto atribúty spĺňa najlepšie slovenské mäso. Slovenské mäso pochádza zo slovenských chovov, ktoré sú pod neustálou veterinárnou kontrolou. Zvieratá sú chované výlučne zdravým krmivom, ktoré je neustále kontrolované. Nepoužívame stimulátory rastu svalovej hmoty, ktoré sú napríklad povolené v krajinách Južnej Ameriky. Všetky zvieratá sú evidované, čo umožňuje spätnú vysledovateľnosť každého kúska mäsa až k samotnému chovu. Doma máme určite kvalitnú hydinu, bravčové, ryby, divinu, hovädzinu, jahňacinu. Mäso z diviny má vysoký obsah biologicky aktívnych látok, vysoký podiel bielkovín a nízky obsah tuku s priaznivým nutričným indexom.
V spracovaní hovädzieho mäsa máme trošku medzeru v oblasti zrenia. Hovädzie mäso potrebuje viac času, aby nadobudlo svoje požadované kulinárske vlastnosti, musí zrieť pri určitých špeciálnych podmienkach minimálne 10 - 14 dní. Často sa stáva, že hovädzie mäso sa do predaja dostane na 2. - 3. deň po zabití, a práve v tomto období je mäso ešte tuhé, tvrdé, nepoddajné. Spotrebiteľ je potom často sklamaný z kvality. Našťastie sú na Slovensku zanietení chovatelia a spracovatelia, ktorí nechávajú hovädzinu vyzrieť a až tak ju predávajú.
Legislatíva, označovanie a bezpečnosť mäsa
Bezpečnosť mäsa je výsledkom právnych predpisov, úradných kontrol a programov bezpečnosti potravín. Všetko mäso na trhu musí pochádzať zo schválených bitúnkov, kde bola vykonaná prehliadka mäsa. Používanie rastových hormónov v chovoch zvierat je v EÚ zakázané. Európska a slovenská legislatíva kladú dôraz na informovanosť spotrebiteľa o zložení a pôvode potravín, vrátane hydinového mäsa. Pri nákupe hydinového mäsa je kľúčové sledovať etikety a obaly, ktoré poskytujú informácie o pôvode, zložení a dátume spotreby. Je dôležité rozumieť rozdielu medzi dátumom spotreby a dátumom minimálnej trvanlivosti.
Označovanie mäsových výrobkov
Na obale musí byť uvedený názov mäsového výrobku a obchodné meno a sídlo výrobcu. Dôležité je, aby etiketa obsahovala všetky použité suroviny a ostatné látky. Okrem povinných údajov (štát, kde bolo zviera chované, jatočne usmrtené, rozrábané…) sa na predajných etiketách vyskytujú aj ďalšie údaje (dátum jatočného usmrtenia, rozrábky …).
Mäsový výrobok, ktorý nemožno z technických príčin označiť na obale prichádzajúcom do priameho styku s výrobkom, sa označí rovnakými údajmi v dodacích dokladoch. Ak sa na výrobu mäsového výrobku použijú vnútornosti, v označení zloženia sa uvedie druh zvieraťa, z ktorého boli vnútornosti získané.
Európska legislatíva stanovila, že čerstvé mäso je i mäso balené vo vákuovom balení alebo v riadenej atmosfére. Martina Gondeková uviedla aj niekoľko „pikošiek“ týkajúcich sa trvanlivosti balenej bravčoviny, ktoré ešte čakali na svoj rozbor. Pri vákuovo balenom mäse nebola výnimkou trvanlivosť 16 či 18 dní. Do tohto intervalu patrilo aj portugalské mäso, ktoré môže precestovať okolo 3 646 km. Táto vzdialenosť zodpovedá 8,5-násobku vzdialenosti medzi východným a západným okrajom Slovenska. Vákuovo balené španielske mäso malo trvanlivosť zodpovedajúcu počtu dní zo známej piesne Mekyho Žbirku.
Hygienické požiadavky a prevádzkarne
Legislatíva stanovuje prísne hygienické požiadavky na priestory, zariadenia a personál v prevádzkarniach, kde sa spracováva hydinové mäso.
Všeobecné požiadavky na priestory
- Umiestnenie a konštrukcia: Prevádzkarne musia byť navrhnuté a konštruované tak, aby sa predišlo kontaminácii.
- Materiály: Povrchy stien, podláh a zariadení musia byť ľahko čistiteľné a dezinfikovateľné.
- Osvetlenie: Priestory musia mať dostatočné osvetlenie.
- Ventilácia: Musí byť zabezpečená účinná ventilácia.
- Ochrana pred škodcami: Musia byť zavedené opatrenia na ochranu pred hmyzom, hlodavcami a inými škodcami.
- Zariadenia: Zariadenia musia byť vyrobené z nehrdzavejúcich materiálov a musia sa dať ľahko čistiť a dezinfikovať.
Požiadavky na manipuláciu s mäsom
- Ochrana pred kontamináciou: Musia sa prijať opatrenia na zabránenie kontaminácie mäsa počas spracovania, balenia a skladovania.
- Teplotné podmienky: Mäso sa musí skladovať a prepravovať pri správnych teplotách, aby sa zabránilo rastu mikroorganizmov.
- Čistenie a dezinfekcia: Priestory a zariadenia sa musia pravidelne čistiť a dezinfikovať.
- Osobná hygiena: Zamestnanci musia dodržiavať prísne hygienické predpisy.
Kontroly a dohľad
- Veterinárne prehliadky: Hydina musí prejsť prehliadkou pred a po zabití.
- Úradné kontroly: Štátna veterinárna a potravinová správa vykonáva pravidelné kontroly v prevádzkarniach.
- Mikrobiologické vyšetrenia: Vykonávajú sa mikrobiologické vyšetrenia mäsa, aby sa zistila prítomnosť škodlivých mikroorganizmov.
Pre nízko-kapacitné prevádzkarne platia určité výnimky z hygienických požiadaviek.
Systémy rýchleho varovania
Európsky systém rýchleho varovania pre potraviny a krmivá (Rapid Alert System for Food and Feed - RASFF) slúži na zdieľanie informácií o rizikách ohrozujúcich zdravie ľudí a zvierat. Výstražné oznámenia sú posielané, keď potraviny alebo krmivá predstavujú riziko na trhu a keď je potrebný okamžitý zásah. Výstražné oznámenia sú spúšťané tým členským štátom, ktorý objaví problém a ktorý začal potrebné opatrenia ako napríklad stiahnutie alebo odvolanie. Oznámenie sa usiluje poskytnúť všetkým členom systému informácie, aby mohli preveriť, či sa tento výrobok nachádza na ich trhu a aby mohli urobiť potrebné opatrenia. Európska komisia poskytuje online nástroj, kde je možné filtrovať hlásenia podľa krajiny, dátumu, typu hlásenia, rizika a ďalších parametrov.
Okrem toho, RAPEX (Rýchly informačný systém Spoločenstva) zabezpečuje výmenu informácií o nebezpečných výrobkoch nepotravinového charakteru medzi Európskou komisiou, 27 členskými štátmi Európskej únie a 3 štátmi Európskeho hospodárskeho priestoru. Cieľom tohto výstražného systému je zabezpečiť, aby sa k spotrebiteľovi nedostali nebezpečné výrobky, ktoré by ohrozovali jeho zdravie a bezpečnosť.
Úloha spotrebiteľa a podpora domácich výrobkov
V posledných rokoch sa stalo realitou, že namiesto domáceho kupovali zákazníci skôr mäso z dovozu ako z domácej produkcie. Jedným z dôvodov je aj nižšia cena. Práve tá je podľa viacerých odborníkov tým, na čo Slováci pri nákupe prihliadajú najviac a v súčasnosti, v čase rekordne vysokej inflácie a cien energií sa na tom zrejme nič nezmení.
Hoci slovenské bravčové mäso je kvalitné a čerstvé, slovenský zákazník nie je veľmi vnímavý voči týmto jeho atribútom. Mnohých ako keby nezaujímalo ani to, že kúpou slovenských potravín podporia domácu produkciu a ekonomiku. Preto je podľa Martiny Gondekovej potrebné zintenzívniť edukáciu spotrebiteľov, napríklad aj o tom, ako na pultoch spoznať potraviny slovenského pôvodu. Obalová politika obchodníkov je totiž často zavádzajúca a spotrebiteľa doslova mätie. V tejto súvislosti Martina Gondeková oceňuje projekt SPPK s názvom Hovorme o jedle.
Obchodné reťazce a slovenské mäso
Obchodné reťazce majú významný vplyv na kvalitu a cenu potravín na Slovensku. Realizujú 80 % predaja potravín, a preto určujú tempo a kvalitu. Tlačia na výrobcov, aby znižovali ceny, čo sa často deje na úkor kvality.
Podľa prieskumu agentúry GfK z júla 2021 Kaufland obhájil svoje postavenie lídra s absolútnym priemerným počtom 6 153 vystavení slovenských produktov v 32 tovarových kategóriách a 92 podkategóriách. Patrí mu prvé miesto medzi maloobchodnými reťazcami na našom trhu. Ak patríte k lokálpatriotom, ktorí vyhľadávajú v ponuke obchodov kvalitné a čerstvé slovenské výrobky za výhodnú cenu, nasmerujte svoje kroky do najbližšej predajne Kauflandu. Nájdete tu skutočne bohatú ponuku - produktový rad potravín Z lásky k tradícii, chutné výrobky od lokálnych výrobcov v rámci projektu Z našich regiónov či 100 % slovenské mäso.
„Už dávnejšie sme si všimli, že naši kupujúci čoraz častejšie hľadajú kvalitné slovenské potraviny. A tak im ponúkame rad produktov Z lásky k tradícii, v ktorom nájdu poctivé slovenské výrobky pripravené z kvalitných slovenských surovín,“ hovorí Silvia Hrušovská, vedúca oddelenia privátnych značiek v Kauflande. Svojim zákazníkom chce reťazec ponúknuť rozmanitý sortiment kvalitných produktov od domácich dodávateľov. Preto spolupracuje aj s menšími regionálnymi producentmi, ktorí nemajú kapacity na to, aby zásobovali celú sieť 72 predajní po celom Slovensku. Môžu však výrobky ponúknuť v predajniach vo svojom okolí. Takto už päť rokov úspešne funguje projekt Z našich regiónov.
„Naše poctivé mäsové výrobky, šunky, klobásky, párky, aj ďalšie produkty aktuálne dodávame do ôsmich predajní Kauflandu v Prešove a okolí,“ vysvetľuje Miroslav Vnenčák, manažér firmy Šulíkove mäsové výrobky zo Starej Ľubovne. „Najskôr sme začali s dodávkami do predajne v našom meste, postupne sme rozširovali sortiment a narastal aj počet predajní. Dnes je Kaufland náš najväčší odberateľ a my mu ponúkame tú najvyššiu kvalitu pripravenú majstrami nášho fachu.“
„A je skutočne slovenské? - pýta sa nejeden zákazník na pôvod mäsa. V prípade Kauflandu je odpoveď jasná, ponúka 100 % slovenské hovädzie aj bravčové mäso a 100 % jahňacie mäso počas sezóny.“ Toto označenie garantuje, že mäso pochádza zo zvierat narodených, chovaných, porazených aj spracovaných výlučne na území Slovenska. Spoločnosti Tauris a Ryba Košice získali tento rok päť nových ocenení Značka kvality. Ministerstvo pri udeľovaní značky hodnotí nielen chuť a kvalitu, ale aj pôvod surovín a technologické postupy. „Zverinové mäso pochádza výlučne zo slovenských lesov a spracovávame ho v súlade s prísnymi predpismi na ochranu zvierat.“
Priamy predaj mäsa z dvora
Priamy predaj sa vzťahuje len na tzv. malé množstvá, ktoré stanovuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 359/2011 Z.z. Môžu predávať aj fyzické osoby - nepodnikatelia malé množstvá mäsa z hydiny, domácich králikov a voľne žijúcej zveri môžu podľa § 7 a § 8 nar. Nariadenie vlády 360/2011 Z.z. ustanovuje hygienické požiadavky na priamy predaj a dodávanie malého množstva prvotných produktov.
Prehľad povolených množstiev pri priamom predaji z dvora:
| Produkt | Množstvo (na týždeň) | Poznámka |
|---|---|---|
| Ryby | Max. 100 kg | Dodávka prvovýrobcu miestnym maloobchodným prevádzkarňam |
| Surové mlieko | Denná spotreba v domácnosti | Predaj priamo konečnému spotrebiteľovi |
| Hydinové mäso | Stanovené nariadením vlády č. 359/2011 Z.z. |
Povinne uvádzané informácie o mäse predávanom z dvora sú dané nariadením vlády Slovenskej republiky č. 359/2011 Z.z.
tags: #kto #hodnoti #kvalitu #masa #na #slovensku