Slovenské obchodné reťazce čelia kritike pre nízky podiel slovenských výrobkov a často aj pre kvalitu ponúkaných potravín. Táto problematika sa týka aj medu, ktorý je častým predmetom diskusií o pôvode, spracovaní a cenách. Zatiaľ čo niektorí spotrebitelia uprednostňujú domáce produkty od lokálnych včelárov, iní siahajú po akciových ponukách v supermarketoch. Aká je skutočná situácia na slovenskom trhu s medom a kto ho vlastne zásobuje?
Pokles podielu slovenských výrobkov a dôsledky pre potravinárstvo
Podiel slovenských potravín na pultoch obchodov naďalej klesá. Prieskum Potravinárskej komory Slovenska (PKS) odhalil, že ich zastúpenie v roku 2025 dosiahlo len 40,4 percenta, čo predstavuje pokles o 0,8 percentuálneho bodu oproti minulému roku. Ide už o tretí medziročný pokles za sebou, čo potvrdzuje nepriaznivý trend oslabovania domácej potravinovej produkcie. Podľa PKS je hlavným dôvodom tejto situácie dlhodobé zanedbávanie spracovateľského priemyslu. Práve ten by mal zabezpečiť, aby sa zo slovenskej suroviny stala slovenská potravina. „Potravinári so zvyšujúcimi sa nákladmi a dopadmi konsolidačných opatrení, v kombinácii s nedostatočnou podporou, strácajú voči zahraničiu konkurencieschopnosť,“ uvádza Aktuality.sk.
Slovensko tak ťahá za kratší koniec. Podľa šéfa Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Martina Krajčoviča, ktorá zastupuje viaceré veľké reťazce, čelí Slovensko investičnému dlhu v sektore vo výške jednej miliardy eur. Krajčovič zároveň tvrdí, že pôvod potravín nie je dlhodobo rozhodujúci pri nákupnom správaní spotrebiteľov - tí si všímajú v prvom rade cenu, až následne kvalitu. Dôveru majú podľa neho nielen slovenské, ale aj zahraničné výrobky, predovšetkým tie z Česka. „Oblasťou, kde nás však okolité krajiny výrazne predbehli, je investičná pomoc. Preto potravinársky sektor na Slovensku čelí dlhodobo investičnému dlhu na úrovni miliardy eur. Pracujeme so staršou technikou, ktorá je energeticky aj personálne náročnejšia, čo zvyšuje náklady potravinárov na Slovensku,“ dodal Krajčovič.
Čo je sebestačnosť | Vysvetlené za 2 minúty
Obchodné reťazce a ich podpora domácich dodávateľov
Väčšina obchodných reťazcov odmieta, že by slovenské potraviny na ich pultoch neboli dostatočne zastúpené. Medzinárodné obchodné reťazce tvrdia, že podpora a spolupráca so slovenskými dodávateľmi patrí k ich dlhodobým prioritám. Spoločnosť Tesco uvádza, že rozširuje ponuku slovenských potravín od malých lokálnych výrobcov, o výraznejšej spolupráci hovorí aj Lidl a Kaufland na Slovensku.
Obchodnému reťazcu Tesco na Slovensku sa tento rok podarilo rozšíriť spoluprácu s poľnohospodárskym družstvom Slatina nad Bebravou, ktoré dodáva do obchodov Tesca mliečne výrobky. „V súčasnosti už 40 percent výrobkov zaradených do programu Jedinečné chute Slovenska nájdu zákazníci vo všetkých 42 predajniach Tesca, kde je tento sortiment k dispozícii. Zvyšná ponuka sa tak naďalej odlišuje podľa konkrétnych oblastí Slovenska, v ktorých si zákazníci Tesca môžu nakúpiť obľúbené lokálne potraviny pochádzajúce z ich regiónu,“ uviedol Pavol Kiss, manažér nákupu Tesca na Slovensku. Projekt podpory malých farmárov Jedinečné chute Slovenska spustilo Tesco pred troma rokmi a odvtedy sa rozrástlo do 42 predajní naprieč Slovenskom. Súčasťou ponuky sú lokálne produkty od trvanlivých až po čerstvé potraviny.
Dlhodobú podporu slovenských dodávateľov potvrdzuje aj spoločnosť Kaufland na Slovensku. Primárne ide najmä o ponuku hydiny a vajec. „Podiel predaja kurčiat a kuracích dielov pochádzajúcich zo Slovenska na našich pultoch bol v roku 2019 viac ako 76 percent, dvadsaťtripercentný podiel tvorili produkty s českým pôvodom a zvyšný podiel jedno percento tvoria produkty so slovinským pôvodom. Z iných krajín tieto produkty neodoberáme,“ zdôraznila Lucia Langová, hovorkyňa spoločnosti Kaufland Slovensko. Z dát prieskumu GfK z júla 2019 o podiele vystavených slovenských produktov v reťazcoch vyplynulo, že kým priemerný podiel v rámci hydiny je 59 %, v Kauflande ide o 62 % podiel.
Spoločnosť Lidl uvádza, že od slovenských dodávateľov nakúpila v obchodnom roku 2019 tovar za viac ako 321 500 000 €. Ide pritom o nákupné, a nie predajné ceny. Spomenutých vyše 320 miliónov je teda suma, ktorá putovala na účty slovenských firiem. Diskontný reťazec taktiež realizuje viacero projektov určených na podporu slovenských dodávateľov. Okrem iného ich taktiež oslovil s výzvou „Dajte o sebe vedieť“, ktorú komunikoval aj prostredníctvom Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.
Domáci versus zahraničné reťazce - podiel slovenských výrobkov
Zatiaľ čo medzinárodné reťazce sa snažia zlepšovať spoluprácu s domácimi dodávateľmi, štatistiky ukazujú, že lídrami v predaji slovenských výrobkov sú stále domáce obchodné siete.
| Obchodný reťazec | Podiel slovenských výrobkov |
|---|---|
| COOP Jednota | Vyše 50 % |
| Fresh | Vyše 50 % |
| CBA | Vyše 50 % |
| Biedronka | 44 % |
| Terno | 44 % |
| Tesco | 42 % |
| Billa | 41 % |
| Kaufland | 40 % |
| Lidl | 32 % |
Najviac slovenských výrobkov, vyše 50 %, mali obchodné reťazce COOP Jednota, Fresh a CBA. Je to dané aj tým, že prevádzkujú menšie formy obchodov, kde je dlhodobo najviac slovenských výrobkov. Najmenej slovenských výrobkov mal vystavených obchodný reťazec Lidl, a to 32 %. Obchodný reťazec Kaufland mal v tomto roku vo svojich predajniach podľa prieskumu 40-percentný podiel slovenských výrobkov, Billa 41 %, Tesco 42 %, a Terno a Biedronka zhodne 44 %. „Je to predovšetkým otázka obchodnej politiky toho ktorého reťazca,“ doplnil Poturnay. Najviac bolo na pultoch obchodných reťazcov slovenských výrobkov z kategórie mlieko, minerálne vody a víno. Najmenej ich bolo pri cukrovinkách, olejoch a konzervovaných produktov. Dlhodobo je najmenej slovenských výrobkov na pultoch reťazcov na západe Slovenska, špeciálne v Bratislave, najviac je ich v Banskobystrickom kraji. „Je potrebné, aby vláda viac podporila slovenský potravinársky priemysel,“ konštatoval Poturnay.
Kvalita medu v obchodných reťazcoch
Správy, reči, resp. vystríhanie pred „medom“ z obchodných reťazcov je každoročná záležitosť aj médií. Napriek tomu obchodné reťazce predajú obrovskú haldu toho ich sladidla. Je to naozaj tak zlé? Môže to byť vôbec med? Ako to, že cena medu v obchodných reťazcoch je taká nízka? Vykupujú med aj u nás? Prečo sa dekryštalizuje (stekucuje) med? Môže ho to poškodiť? Kupujte „naše“ slovenské medy, nešpekulujte. Je to ešte horšie, ako by vám napadlo, kvalitný produkt nie je možné vyprodukovať za pár drobných. Najhoršie na tom býva to, že o med väčšinou ani nejde. Čína (kde med sa predáva niekde okolo 7 - 8 €) dodáva do zahraničia tzv. medový základ, prakticky sirup približne za 1 €/kg. Obrovský problém je v tom, že kvalitatívne normy, ktoré sú nastavené na med v EÚ, sú tak primitívne, že aj samotné testy z toho vyplývajúce sú „na nič“ a dajú sa ľahko obísť. Na Slovensku je problém, že aj tie ,,bežné testy“ nemá poriadne kto vykonávať, dejú sa naozaj sporadicky. Prečo? RVPS je totálne poddimenzovaná, potrebovali by hádam 100x viac pracovníkov, aby to naozaj fungovalo.
Iné krajiny - je to skutočný med? Môže aj je. Skôr, než med prijmú do medzinárodnej súťaže o najlepší med, musí prejsť testami. Zisťuje sa tam aj prítomnosť antibiotík aj zvyškov liečiv. Ozrutánske množstvo medov neprejde, za posledné desaťročie je to exponenciálny nárast. Včelári sa aj v džungli, v oblastiach, kde je vzdušná vlhkosť veľmi vysoká a včely preto nedokážu z medu dostať, odvetrať toľko vody, ako je potrebné. Vysoký podiel vody v mede spôsobuje jeho rýchle kvasenie. Je možnosť pomocou strojov toto množstvo znížiť (med ale príde o mnoho esenciálnych olejov), no treba na to technológiu = financie, stroje = elektrinu. Majú na to jednoduché riešenie. Do medu v sudoch rovno z vrecka vysypú antibiotiká a zamiešajú. Samozrejme, toho musí byť veľa.
Na Slovensku bežia spory, či používať naďalej tzv. tvrdú chémiu na liečenie včiel alebo ekologickejšie varianty. Z tej „tvrdej chémie“, ktorá sa tu používa, je najmenej toxický Amitraz, látka, ktorá sa používala v 1. sv. vojne ako bojový plyn. Zabíjalo sa s ňou v zákopoch, dnes sa to dáva do úľov. Ide, samozrejme, o mikromnožstvá, je jasne určené, koľko a ako často sa to môže použiť a predovšetkým mimo znáškového obdobia, čiže keď už v úli nie je prítomný med pre človeka. Ak sa pozrieme do zahraničia, tie dávky tam bežia 1 000x či 10 000x väčšie a neustále to zväčšujú, lebo teraz im už nezaberajú. Tie včely sú už doslova v zákopoch. A používajú sa obzvlášť látky, ktoré sú neslýchane silnejšie a horšie, a ktoré sú u nás, samozrejme, zakázané. A, áno, konvenčne aj počas znášky, veď oni to jesť nebudú, ide to na predaj.
Čo je sebestačnosť | Vysvetlené za 2 minúty
Dekryštalizácia medu - marketing alebo požiadavka zákazníka?
Mnohí včelári med nedekryštalizujú vôbec. Poniektorí preto, lebo používajú nevhodné nástroje stekucovania, kde dochádza k lokálnemu prehrevu. A potom je tu skupina, ktorá prevažne dodáva do obchodov a robí to zámerne. Prečo? Lebo zákazník si praje tekutý, skryštalizovanému sa radšej vyhne. Zákazníci by si mali zvyknúť na kryštalizáciu, ale mnohí, aj keď o týchto problémoch vedia, chcú tekutý. Druhý dôvod je to, že med nie každý stíha „nafľašovať“, než prebehne kryštalizácia, hlavne ak ho majú ozaj veľa. Alebo by poniektorí aj stíhali, ale museli by robiť ako otroci po nociach a každú možnú chvíľku, a to je málokto ochotný. Nechajú si to mimo sezóny a dekryštalizujú… v pohode, ak dodržia teplotu.
Prípad Včelpo - varovanie pre spotrebiteľov
Pozrite sa na kauzu Včelpo - česká firma, ktorá mala zastupovať českých včelárov a predávať ich med. Kontroly ukázali, že predávali med z Ukrajiny s antibiotikami. Údajne to trvalo už dlho. Firma skrachovala, med mal ísť do spaľovne. Objavil sa ale na bazoši, kde bol veselo predávaný ďalej. Keď na to včelári poukázali, ponuky zmizli. Údajne sa dopredal prebalený, resp. bez etikiet. Firma ostala v krachu, dovtedy sa niekto nabalil. Pán Jókay vyslovil pozoruhodnú myšlienku, resp. už svoje vie. Nedá sa na Slovensku úspešne včeláriť inak, ako rodinnou včelou farmou.
tags: #kto #zasobuje #medom #slovenske #retazc #e