Mnoho mamičiek sa pýta, či je možné variť kašu z materského mlieka pre svoje bábätká. Obavy z potenciálnej straty výživových hodnôt pri zahrievaní alebo varení materského mlieka sú pochopiteľné. V tomto článku sa pozrieme na to, ako správne pripraviť kašu z materského mlieka, aké alternatívy existujú a na čo si dať pozor pri zavádzaní príkrmov u dojčených detí.
Môže materské mlieko vrieť?
Milá Mária, materské mlieko môžete variť, ak chcete. Nie je jediný dôvod, pre ktorý by ste to nemohli robiť. Treba si uvedomiť, že napríklad akékoľvek iné mlieko, ktoré by ste svojmu dieťatku dávali - či už umelé mlieko alebo kravské - prejde množstvom úprav a tiež zohriatím, ktoré ničí množstvo látok, ktoré sú v nich obsiahnuté. Materské mlieko sa ohrievaním neznehodnocuje. Samozrejme, že je možné, že určité látky v ňom sa ohrievaním či varom ničia, ale to neznamená, že by nebolo pre bábätko dobré. Takže materské mlieko môžete ohrievať, aj variť, ak chcete.
Je však zbytočné, aby ste pri kašičkách či príkrmoch uvažovali nad tým, že ich budete robiť z materského mlieka. Príkrmy pre bábätko majú byť niečím, čo ich učí jesť normálne jedlo, nie niečo, čo im dodáva ďalšie materské mlieko. Navyše materské mlieko je možné, v prípade, že chcete, priliať do jedla po jeho uvarení.
Dôležitosť dojčenia priamo z prsníka
Na druhej strane: Má zmysel nechať bábätko piť materské mlieko priamo z prsníka. Okrem iného sa dnes už vie, že to mlieko, ktoré bábätko získava z prsníka, nie je to isté, ktoré dokáže získať matka odstriekaním alebo odsatím, jeho zloženie sa líši. Je dôležité, aby bábätká pili mlieko priamo z prsníka, ak majú tú možnosť. Navyše dojčenie samotné je mimoriadne dôležité - pri satí na prsníku si bábätko správnym spôsobom rozvíja mozog, formuje čeľusť, postavenie iných dôležitých štruktúr, ako napr. hltana, Eustachovej trubice, veľkosť nosových štrbín atď. Nehovoriac o tom, že dojčenie je vzťah. Každé jedno priloženie je dôležité pre posilnenie vášho vzájomného naviazania, podporuje vaše poznanie bábätka, čo vám následne pomáha mať cielené a individuálne reakcie pri jeho výchove. Je dôležité, aby bábätko získavalo materské mlieko z prsníka pri dojčení. Je dôležité, aby ak sa učí jesť, získavalo inú potravu, ako materské mlieko.
Odstrekovať svoje mlieko je pre väčšinu mamičiek práca navyše, ktorú navyše pravdepodobne nie je potrebné robiť, pretože cieľom príkrmov je pridať k výžive materským mliekom inú stravu a naučiť bábätko postupne začať jesť pestrú, rodinnú stravu, zvyknúť si na to, čo jedáva jeho rodina, okolie. V období prikrmovania (čo je obdobie približne od 6 do 24 mesiaca) sa bábätko jesť ešte len učí, jedlo by sa malo pridávať k dojčeniu, ktoré by malo ostať rovnako výdatné, ako to bolo v období výlučného dojčenia. Hlavnou zložkou potravy bábätka v tomto veku by malo byť materské mlieko, ktoré získava dojčením a popri tom by malo skúšať, objavovať, hrať sa s jedlom.
Dojčenie a zdravie – biologická perspektíva - Alan Lucas
Kaše a ich miesto v jedálničku dieťaťa
Mimochodom, kaše (obzvlášť tie drahé instantné, kupované), nie sú pre dieťa žiadnou nevyhnutnosťou - a navyše často obsahujú umelé mlieko, ktoré dojčené dieťa nepotrebuje, naopak, ak sa používa umelé mlieko pre dojčené dieťa, Svetová zdravotnícka organizácia varuje, že je to zbytočné a potenciálne škodlivé pre jeho zdravie.
Druhy kaší a ich príprava
Kaša sa dá uvariť doma z rôznych obilnín (ryža, kukurica, ovsené vločky, pohánka, proso atď.) rozmixovaných s vodou prípadne aj s mliekom - v takom prípade môžete použiť obyčajné kravské mlieko alebo obilninové mlieka, prípadne môžete na večeru dať bábätku čokoľvek iné, čo by ste bežne na večeru jedli.
Mamičky, ktoré majú svoje materské mliečko a chceli by svojmu dieťatku začať dávať detské kaše, nemusia hneď siahať po mliečnych kašiach, ale stačí, ak si kúpia nemliečne kaše a dieťatku pripravia výbornú večeru, alebo olovrant.
Instantné kaše sú jednoduché na prípravu a dostupné v rôznych variantoch. Niektoré sú vyrábané s mliekom, takže na ich prípravu stačí iba voda. Pridávanie ďalšieho mlieka by bolo pre dieťa zbytočnou záťažou. Nemliečne instantné kaše neobsahujú mlieko, čo ich robí vhodnými pre deti s alergiou na mlieko alebo bielkoviny kravského mlieka. Instantné kaše pripravujeme podľa návodu.
Domáce kaše sú zdravšou alternatívou k instantným kašiam. Môžete ich pripraviť z rôznych druhov krupice, ako je pšeničná, kukuričná alebo ryžová. Krupicu uvarte vo vode a následne pridajte materské alebo umelé mlieko. Pre deti od 8. mesiaca môžete použiť pšeničnú krupicu. Pre mladšie deti zvoľte ryžovú alebo kukuričnú krupicu.
Krupicu uvarte vo vode, ako keby ste ju varili s mliekom. Použite toľko vody, aby bola kaša hustejšia. Nechajte kašu mierne vychladnúť a potom pridajte pripravené umelé mlieko. Dôležité je, aby ste umelé mlieko nevarili, pretože by stratilo svoje výživové hodnoty. Mlieko pridávajte postupne a dôkladne miešajte, aby ste dosiahli požadovanú konzistenciu. Kašu môžete dochutiť ovocným pyré, zeleninou alebo malým množstvom masla. Pre staršie deti môžete pridať aj škoricu alebo vanilkový cukor.
Príprava kaše z materského mlieka - praktické tipy
Ak sa rozhodnete použiť materské mlieko na prípravu kaše, je lepšie pripravovať domácu kašu: z ryže (či inej obilniny) uvarenej vo vode a následne do nej vmiešať materské mliečko. Základná kaša, ktorú môžete dostať, je ryžová instantná kaša, alebo ryžová krupička od Nestlé. Pripravujú sa s materským mliekom. Materské mlieko zohrejte a postupne vmiešajte ryžovú kašu. Materské mlieko zohrejte a primiešajte do neho detskú krupičku. Ošúpaný banán roztlačte vidličkou na jemnú kašu a pridajte do krupičky. Materské mlieko zohrejte a primiešajte do neho kašu.
Brokolicu uvaríme vo vode domäkka. Po uvarení brokolicu vyberieme a roztlačíme vidličkou. Do mlieka pripravíme ryžovú kašu a zmiešame s roztlačenou brokolicou. Podávame teplé. Brokolicu umyjeme, podusíme na troche vody a pridáme uvarený žĺtok. Roztlačíme vidličkou. Dojčenské mlieko zmiešajte s pripravenou ryžovou kašou a premiešajte s brokolicou. Receptov je určite ešte väčšie množstvo, existujú aj ochutené nemliečne kaše, do ktorých ale smelo môžete pridať ešte navyše ďalšie ovocie.
Instantná kaša nehustne preto, lebo enzýmy v materskom mlieku okamžite štiepia škrob v ryži a efekt zahustenia sa stráca. Ono to je vlastne výhoda, pretože bábätko dokáže i samotnú hotovú ryžu ľahko stráviť, ak je kombinovaná s materským mliekom. I samotní výrobcovia sa snažia o to, aby ich kaša bola ľahko stráviteľná, niektorí využívajú pri výrobe kaší enzymatické štiepenie škrobov, ak taká kaša príde do styku s materským mliečkom, je úplne riedka.
Zavádzanie príkrmov a dôležitosť železa
Kaša nie je povinnou súčasťou jedálnička. Pri zavádzaní príkrmov ide o to, aby sa dieťa postupne učilo jesť reálne jedlo, ktoré bude spolu s rodinou jesť. Ak máte podozrenie, že by bábätko mohlo prijímať v strave málo železa, zaraďte do potravín, ktoré mu budete ponúkať, potraviny s vysokým obsahom železa.
Potraviny bohaté na železo
Príkladom pre potraviny s obsahom železa môžu byť viaceré druhy mäsa alebo pečeň, ale aj rastlinné zdroje železa (v kombinácii s potravinami s obsahom vitamínu C) napríklad tofu, šošovica, fazuľa, sušené slivky, sušené marhule, cícer, zemiaky, celozrnná ryža, brokolica, sušené hrozienka, celozrnný chlieb či cestoviny, proso. Materské mlieko je tiež zdroj železa, má vysokú vstrebateľnosť a využiteľnosť.
Železo je jeden z prvkov, ktoré sú v strave bábätka dôležité a na ktoré Svetová zdravotnícka organizácia kladie dôraz pri začatí jedenia okolo 6. mesiaca veku bábätka. Zásoby železa, ktoré bábätko má vo veku 6 mesiacov sa odvíjajú od viacerých faktorov, medzi ktoré patrí napríklad aj dotepanie pupočníka po pôrode alebo dojčenie, pretože materské mlieko obsahuje železo (bez ohľadu na hladinu železa v krvi matky), ktoré sa v tele bábätka veľmi dobre absorbuje. Železo môže bábätko po 6 mesiaci získavať z množstva potravín, ktoré je možné v jeho strave každodenne nakombinovať.
Odmietanie jedla a časté dojčenie
Nemá zmysel bábätko nútiť do jedenia, prechodne je toto v poriadku a nič mu nebude chýbať. Materské mlieko je aj po skončení výlučného dojčenia ešte mnoho mesiacov hlavnou súčasťou výživy dieťaťa a ešte v druhom roku života pokrýva takmer všetky výživové požiadavky dieťaťa. Preto, ak sa dieťa prechodne chce znova len dojčiť a odmieta jedlo, nie je potrebné sa obávať. Táto situácia sa často stáva, ak je bábätko choré. Choré deti často chcú byť len dojčené. Dojčenie im totiž pomáha prekonať bolesť, dodáva im imunitné látky a rôzne iné imunitné faktory a pomáha im, aby sa ľahšie a rýchlejšie uzdravili. Mnohé deti preto bývajú počas dojčenia choré bez príznakov alebo takým spôsobom, že rodičov ani nenapadne, že sú choré.
Dojčenie v tomto smere má efekt, aký by sme očakávali od očkovania: dieťa sa stretne s pôvodcom ochorenia, vytvorí si naň imunitnú odpoveď, ale netrpí príznakmi ochorenia, nemusí investovať energiu do prekonávania choroby. Mnohí rodičia sa snažia zvýšiť množstvo jedla tým, že dieťaťu dávajú do jedla svoje odsaté materské mlieko. Toto je zbytočné, pretože dieťatko má zo stravy získavať iné jedlo a materské mlieko je najjednoduchšie získať priamo z prsníka. A pre mnohé ženy je naozaj nezvládnuteľné odsať si mlieko, hoci dojčia a bábätko dostatočne priberá. Odsávanie alebo odstriekavanie mlieka je zručnosť, ktorá nemá výpovednú hodnotu o tom, aká je skutočná tvorba mlieka.
Navyše mnohé deti v prvých mesiacoch zavádzania jedla nezjedia reálne veľké množstvá jedla. Je to tak v poriadku. Bábätká sa spočiatku ešte len učia jesť jedlo a je normálne, že dojčenie tvorí drvivú časť ich celkového príjmu potravy. Naďalej dojčite tak ako doposiaľ. Príkrmy sa k dojčeniu pridávajú, nemajú teda za úlohu znižovať počet dojčení či záujem bábätka o dojčenie. Pokojne bábätko dojčite tak ako doteraz, podľa jeho potrieb, kedykoľvek chce. Mnoho bábätiek sa v tomto veku dojčí aj v noci veľmi často alebo aj častejšie ako predtým. To, že bábätko je jedlo zväčša neovplyvňuje počet nočných zobudení - naopak, niekedy ich počet ešte pribudne, hlavne okolo 8. - 10. mesiaca.
Dieťatko sa bude učiť jesť postupne, nenúťte ho do jedla, dajte mu jedlo ochutnávať, brať do ruky, oblizovať, nechajte ho vyberať si z vášho taniera to, na čo má chuť. Čas, v ktorom deti začnú jesť väčšie množstvá jedla, je rozličný pre rozličné deti. Hlavná otázka je, či vaše dieťatko prospieva. Pretože väčšina detí, ktoré sú v prvých mesiacoch zavádzania jedla dobre dojčené a zároveň jedia trošku jedla, prospieva dobre a postupne sa neskôr rozpapajú viac. Nie je vhodné ich do jedla nútiť ani sa nemusíte trápiť.
Ak väčšie dieťatko nepriberá dostatočne, odmieta príkrmy a súčasne sa často alebo dlho dojčí, často sa vysloví nesprávny záver, že dieťa odmieta jedlo preto, lebo sa dojčí. Niekedy paradoxne zvýšenie tvorby mlieka a zvýšený príjem mlieka zo strany bábätka zvýši aj chuť do jedenia jedla. Bez ohľadu na to, aká je príčina správania dieťatka, dojčenie preňho môže byť v takejto situácii len dobré, pomáha mu získavať životne dôležité živiny a vo všeobecnosti celú situáciu zachraňuje. Nie je príčinou toho, prečo dieťatko odmieta jesť stravu a odmietnuť dať mu možnosť sa nadojčiť nijako nezvýši jeho chuť do jedla.
Ak by išlo o čokoľvek iné, teda keby napr. dieťa bolo ochotné jesť len chlieb a nič iné, nikoho by ani nenapadlo neumožniť mu dať si chlieb, každý by hľadal spôsoby, ako k chlebu pridať aj iné jedlá. Pri dojčení je veľmi typickou nesprávnou radou vziať dieťaťu aspoň to, čo je ochotné jesť - materské mlieko a s tým aj dojčenie. To, že deti nejedia jedlo môže mať veľa príčin, niektoré z nich môžu byť medicínske, niektoré psychologické a niektoré si vyžadujú len trpezlivosť a veľké úsilie. Niektoré deti nejedia napríklad preto, lebo nemajú dostatok zinku alebo železa a doplnenie týchto prvkov im pomôže.
Tipy pre rodičov, ak dieťa odmieta jedlo:
- Pokračujte v dojčení, dojčenie nijako neobmedzujte ani dieťatku dojčenie neodmietajte.
- Nenúťte dieťatko do jedla. Netlačte na naňho.
- Začnite tým, že mu budete v prvom rade ponúkať jedlá, ktoré má rado. Z nich vychádzajte, keď sa mu budete snažiť dávať nové jedlá - dávajte mu podobné jedlá ako tie, čo mu už chutia.
- Mnohé takéto deti nemajú rady, keď sa im do jedla snažíte miešať niečo nové.
- Dávajte mu čo najviac toho, čo má rado.
- Skúste postupne vytvárať príležitosti, aby sa mohlo hrať s novým jedlom, chytať ho bez toho, aby ste chceli, aby ho jedlo. Takéto deti potrebujú veľa príležitostí na skúmanie jedla a veľa šancí na ochutnanie.
- Väčšinou nefungujú stratégie typu "vidieť iné deti jesť", "nechať ho vyhladovať", "dať do pusinky niečo, keď sa nedíva", "dávať mu vybrať, že bude jej toto alebo nič" a podobne.
- Nerozprávajte pred dieťatkom o tom, že "nechce papať".
- Väčšinou nefunguje žiadne "podplácanie" darčekmi, hračkami, tanierikmi, sladkosťami.
tags: #ktora #kasa #obsahuje #materske #mlieko