V apríli, ba niekedy už koncom marca sa k nám zo zimovísk vo Švajčiarsku, v Taliansku a od Neziderského jazera vracia jeden z najpozoruhodnejších členov našej avifauny, kúdeľníčka lužná. Kúdeľníčka lužná (Remiz pendulinus) patrí medzi spevavce z čeľade Remizidae. Meria len 10 až 11 centimetrov a váži 10 gramov.
Hoci nevyniká v rôznorodom rade spevavcov (Passeriformes) ani spevom, ani nápadným sfarbením, je to však bezkonkurenčný staviteľ a architekt hniezd. V angličtine sa jej povie Penduline tit (tit - sýkorka). Z tohto dôvodu sme ju zaradili medzi sýkorky. Okrem toho, kedysi patrila do čeľade sýkorkovité. Naozaj, pri určitej predstavivosti môže pripomínať sýkorku.
Populácie kúdeľníčky lužnej sú rozšírené v celej paleoarktickej oblasti, od západnej Európy až po južnú Áziu. Severné populácie zimujú v juhozápadnej Európe a južné populácie sú stále. Jarné prílety spadajú asi od 10. marca.
| Oblasť | Odhadovaný počet jedincov/párov |
|---|---|
| Európa | 420 000 - 840 000 jedincov |
| Slovensko | 5 000 - 10 000 hniezdnych párov |
Charakteristika a vzhľad
Kúdeľníčka lužná je vtáčik s hnedými krídlami, svetlým bruškom a sivou hlavičkou. Najvýraznejšou črtou na hlave je čierna maska, ktorá chýba mimo obdobia párenia a v mladom veku. Vrchná časť tela a stred krídel je gaštanovej farby, zvyšok krídel a dlhý chvost sú čierne s bielymi okrajmi. Na východe žijúce kúdeľníčky majú hnedé, na západe sivé temeno hlavy.
Winter Swwimming - Zimné plávanie - Malé Košariská - Dunajská Lužná - 9-mar-2013 Ladové Medvede
Je to nepokojný a aktívny vták, ktorý zručne šplhá po steblách a konároch stromov. Živí sa hmyzom, pavúkmi a v zime prevažne semenami. Potravu si dokáže vytiahnuť aj zo zrolovaných listov.
Životné prostredie a potrava
Už názov kúdeľníčka lužná napovedá jej vhodnému biotopu, a tým sú najmä lužné lesy. Kúdeľníčka obýva biotopy vŕbových lesíkov na brehoch riek a jazier, žije aj v lužných lesoch a trstinovitých porastoch s výskytom vŕb, briez a topoľov. Obľubuje blízkosť vody a veľmi rada si stavia svoje hniezda priamo nad vodou. Vystupuje do nadmorskej výšky 600 m n.m. Na hniezdenie preferuje vŕby a topole.
Nenapodobiteľný architekt hniezd
Kúdeľníčka lužná je asi náš najväčší staviteľ hniezd. Zavesené a uzavreté hniezdo kúdeľníčky s tunelovitým vchodom je podobné výtvorom niektorých afrických snovačov a patrí medzi najkrajšie a najdokonalejšie hniezda v Európe.
Samec začína stavať hniezdo už v apríli, prípadne v máji. Na rozostavené hniezdo láka samičku, s ktorou potom stavbu dokončuje. Hniezdo býva uložené vo výške jeden až tri metre, najčastejšie nad vodou. Na miestach ďalej od vody hniezdia kúdeľníčky až vo výške 10 metrov.
Stavbu začína samec zväčša vo vidlici konárika, na ktorú navinie tenké a dlhé rastlinné vlákna. Zo základu vytvorí oblúk podobný hojdačke. Z neho začína viť dno, ktoré postupne prechádza do stien. Tie stavia z chumáčov nažiek vŕby a topoľa. Výtvor spočiatku pripomína kôš s uchami, až neskôr vrecko s dvoma otvormi. Jeden z nich kúdeľníčka nakoniec uzavrie, do druhého urobí rúrkovitý vchod a hniezdo je hotové. Stavba je veľmi trvanlivá a dokáže odolávať vplyvom počasia aj viac rokov.
Rozmnožovanie a vajíčka
Jedna samička môže mať aj viac samcov a hniezdi raz až dvakrát ročne od apríla do júna. Okrem hniezda láka samec samičku aj spevom, ktorý pripomína nápadné a zvučné, ku koncu mierne klesajúce „cíí“. Hlas je dlhé a vysoké „cííh“. Ak také niečo budete počuť najmä od polovice marca do konca júna v lužných lesoch v blízkosti vody, poobzerajte sa, možno ju medzi konármi objavíte alebo aspoň zazriete jej hniezdo.
Winter Swwimming - Zimné plávanie - Malé Košariská - Dunajská Lužná - 9-mar-2013 Ladové Medvede
Do hotového hniezda znáša samička šesť až osem bielych vajec, na ktorých sedí 14 dní. Po vyliahnutí sa o mláďatá stará len samica, ktorá ich kŕmi 15 až 20 dní.
Interakcia s človekom
Kúdeľníčka lužná sa správa k človeku pomerne dôverčivo. Ľahko tak prezradí svoju umeleckú stavbu. Často však doplatí na ľudskú aroganciu a bezohľadnosť v podobe poškodzovania hniezd.
tags: #kudelnicka #luzna #vajce