Kukuriica siata, s latinským botanickým názvom Zea mays, je jednou z najdôležitejších a najrozšírenejších kultúrnych plodín na svete. Táto jednoročná rastlina z čeľade lipnicovitých má bohatú históriu a široké spektrum využitia, od potravinárstva až po priemysel.
Pôvodne bola kukuriica domestikovaná Indiánmi na území dnešného Mexika. Jej domestikácia je dodnes jednou z najväčších záhad genetiky. Predpokladá sa, že vznikla vývojom a selekciou z teosintu, skupiny amerických tráv z rodu Zea. V porovnaní s inými kultúrnymi plodinami nie sú známe žiadne medzistupne medzi jej divokým predchodcom a kultúrnou formou. Kukuriica nie je schopná samostatnej existencie bez pomoci poľnohospodára, čo potvrdzuje jej dlhá história domestikácie, ktorá sa datuje približne do obdobia 4000 - 3000 pred Kr. v údolí rieky Balsas.
Do Európy sa dostala po príchode Španielov do Ameriky, na Slovensko sa rozšírila z Maďarska v polovici 18. storočia. V súčasnosti je rozšírená po celom svete, pričom jej adaptabilita je podporená aj cudzoopelivosťou.
Botanický opis
Kukuriica siata je jednoročná bylina, ktorá dorastá do výšky 1 až 3 (niekedy až 4) metrov. Má plné, vzpriamené a jednoduché steblo. Listy sú podlhovasto kopijovité, s plochou čepeľou širšou ako 4 cm, veľmi dlhé a s dlhými pošvami. Jazýček pri báze čepele je uťatý a má dĺžku 3-5 mm.
Rastlina je jednodomá, čo znamená, že samčie aj samičie kvety sa nachádzajú na tej istej rastline. Samičie kvety sú usporiadané vo valcovitých paliciach (klasy), ktoré vyrastajú z úžľabia dolných a prostredných listov. Tieto palice sú až do doby zrelosti obalené ochrannými obalmi. Z obalu vyčnievajú nitkovité čnelky, ktoré môžu byť dlhé až 20 cm. Samčie kvety tvoria vrcholovú latu v lichoklasoch. Zrelé šúľky sú dlhé okolo 30 cm a sú pokryté žltkastými až žemľovožltými, hranato-guľatými zrnami.
Samčie pohlavné orgány zvyčajne dozrievajú skôr ako samičie, čo je považované za pôvodný mechanizmus zabezpečujúci cudzoopelivosť. Peľ sa prenáša najmä vetrom. Peľové zrná sú relatívne ťažké a rýchlo vysychajú, s udávanou životnosťou 10 až 30 minút. Peľ sa rozprašuje približne počas dvoch týždňov.
Rozdelenie a odrody
Podľa tvaru zásobného škrobu v bunkách bielka kukuričných obiliek sa rozlišuje 8 skupín kultúrnych kukuríc, ktoré botanici považujú za "plemená" alebo odrody. Medzi najznámejšie patria:
- Ryžové kukurice (končisté): Charakteristické svojím tvarom zrna.
- Cukrové kukurice (var. saccharata): Majú v endosperme málo škrobu, zato hojne dextrínu a proteínu rozpustných vo vode. Tento typ je pomerne mladý, známy od roku 1779.
- Pukancová (reventador, popcorn): Pôvodný domestikovaný variant s malými zrnami, mäkkým škrobovitým jadrom a veľmi tvrdým plášťom, ktorý praskne pri zahrievaní.
- Tvrdá alebo obyčajná (duro, flint): Podobná popcornu, ale s väčšou veľkosťou zrna. Pestuje sa v horských podmienkach a je odolná voči chladu.
- Škrobnatá (blando): Kukurica na múku s mäkkým škrobovým jadrom, ľahko sa melie a používa sa na prípravu tortíl. Je to najbežnejšia kukurica pre priamu ľudskú spotrebu.
- Konský zub (dentado): Jadro je tvorené mäkším škrobovým endospermom, čiastočne zakrytým tvrdšou šupkou. Pri schnutí vytvára charakteristickú výduť. Je to najrozšírenejší typ kukurice, predstavujúci približne 73 % svetovej produkcie.
Kukurica siata pravá (Zea mays subsp. mays) je jediný kultúrny taxón. Ostatné poddruhy, ako Zea mays subsp. huehuetenangensis a Zea mays subsp. mexicana, sú divé rastliny (teosinty) pôvodom zo Strednej Ameriky.
Ekonomický a spoločenský význam
Kukuriica je celosvetovo jednou z najdôležitejších obilnín. V rozvinutých krajinách sa pestuje prevažne ako krmivo pre dobytok (vo forme zrna alebo siláže) a ako surovina pre spracovateľský priemysel. Jej priama spotreba ako potraviny je okrajová, hoci rastie význam sladkej kukurice ako zeleniny.
V potravinárskom priemysle slúži ako zdroj oleja, škrobu, glukózy, fruktózového sirupu a bioethanolu. Uvažuje sa aj o jej využití na výrobu bioplastov a proteínov pre medicínske účely. V rozvojových krajinách Latinskej Ameriky a Afriky je kukurica hlavným zdrojom kalórií pre dedinské obyvateľstvo.
Zo svetovej produkcie kukurice na zrno sa priamo ako potravina spotrebuje približne 21 %. Kukuriica je surovinou vo vyše 500 druhoch výrobkov, od detskej výživy po priemyselné a umelecké aplikácie. Na Slovensku sa z kukuričného šúpolia vyrábajú tradičné bábiky.
V tradičnej kuchyni sa využívala najmä ako náhradková potravina. Zrno červenej kukurice sa používalo aj v ľudových praktikách pri liečení ruže a považovalo sa za prosperitný magický prostriedok.
Legislatíva a osivo
Pestovanie a obchodovanie s osivom kukurice sa riadi špecifickou legislatívou, ktorá definuje požiadavky na odrody, kategórie osiva (šľachtiteľské, základné, certifikované) a kontrolné procesy. Cieľom je zabezpečiť kvalitu, zdravotný stav a genetickú čistotu osiva. Existujú tiež predpisy týkajúce sa osiva obilnín, ktoré sa nepovažuje za dodávku na účely uznávania alebo kontroly.
Legislatíva tiež špecifikuje požiadavky na označovanie osiva, vrátane úradných nálepiek a sprievodných dokladov, ktoré musia obsahovať informácie o štáte pôvodu, názve odrody, čísle šarže, hmotnosti a ďalších relevantných údajoch. Farba nálepky často indikuje kategóriu osiva (napr. biela pre šľachtiteľské osivo, modrá pre základné osivo, červená pre certifikované osivo prvej generácie, zelená pre certifikované osivo druhej generácie).
Geneticky modifikovaná kukurica
Pestovanie geneticky modifikovanej (GM) kukurice vyvoláva mnoho kontroverzií. Najbežnejšia GM kukurica obsahuje gén z pôdnej baktérie Bacillus thuringiensis (Bt-kukurica), ktorý jej prepožičiava odolnosť proti škodcom, ako je víjačka kukuričná. Produktom tohto génu je proteín, ktorý je pre cieľový hmyz toxický.
Odporcovia GM kukurice poukazujú na možné riziká, ako sú alergické reakcie, negatívne dopady na necieľové druhy hmyzu a nekontrolované kríženie s netransgénnymi odrodami či divokými príbuznými. V Mexiku, kde sa nachádza bohatstvo lokálnych odrôd kukurice, je preto pestovanie GM kukurice zakázané s cieľom chrániť biodiverzitu.
Zástancovia naopak tvrdia, že GM kukurica znižuje potrebu chemických pesticídov, čím môže mať priaznivý vplyv na biodiverzitu. Bt toxín pôsobí špecificky na určité druhy hmyzu, zatiaľ čo chemická ochrana je nešpecifická. Bolo tiež preukázané, že GM kukurica môže znižovať riziko vzniku fumonisínov, vysoko nebezpečných toxínov produkovaných plesňami, ktoré sa ľahšie uchytávajú na zrnách poškodených hmyzom.
Na európsky trh príde geneticky modifikovaná kukurica
Ochrana pred škodcami a chorobami
Medzi obávaných cudzopasníkov kukurice patrí sneť kukuričná (Ustilago maydis), ktorá znetvoruje klasy a premieňa ich na nahrčovité zdureniny plné toxického čierneho výtrusného prachu.
Kukuriica v medicíne a ľudových praktikách
Usušené blizny samičích kvetov kukurice (kukuričné hodvábky) sa používajú v tradičnej medicíne. Osožia pri chorobách močových ústrojov, upravujú stolicu, podporujú vylučovanie žlče a prospievajú pri liečbe cukrovky. Pôsobia ako neškodný odtučňujúci prostriedok, mierne zvyšujúci tlak krvi a krvnú zrážavosť.
Amylum maydis (kukuričný škrob) je biely prášok bez vône, získaný rozdrvením kukuričných zŕn, ktorý sa používa v lekárstve a priemysle. Z kukuričných klíčkov sa vyrába pokrmový olej, ktorý je zdrojom vitamínu E a priaznivo pôsobí proti zvápenateniu tepien.
V minulosti sa kukuričné zrno považovalo aj za prosperitný magický prostriedok.
tags: #kukurica #siata #botanicky #nazov