Parohy a rohy patria medzi sekundárne pohlavné znaky raticovej prežúvavej zveri. Hoci sa často zamieňajú, existuje medzi nimi niekoľko kľúčových rozdielov. Parohy rastú len samcom (s výnimkou sobov) a každoročne ich zver zhadzuje. Rohy, naopak, rastú väčšinou aj samiciam (len muflónice ich majú výnimočne, a bývajú podstatne slabšie) a rastú po celý život.
Paroh verzus roh: Aký je rozdiel?
Paroh i roh vyrastajú na čelových kostiach. Paroh je kostný útvar, ktorý je vnútri plný (pórovitý) a delí sa na vetvy. Roh je z kožného derivátu zvaného rohovina. Pretože rohovina len obrastá čelovú kosť, dá sa z nej po správnej úprave stiahnuť, čo znamená, že roh je dutý. Roh sa nedelí na vetvy.
Jelenie parožie: cyklus rastu a zhadzovania
Jelenie parožie je impozantným výtvorom prírody. Začína rásť takmer ihneď po zhodení z čelovej kosti, ktorá sa nazýva pučnica. Je to približne v marci/apríli a rastie do júla/augusta. Rast parožia je riadený hormónmi a je náročným fyziologickým procesom, ktorý súvisí s hormonálnou činnosťou pohlavných orgánov samcov. Počas rastu je paroh mäkký a je obalený kožou - lykom, ktorá ho vyživuje a chráni pred poškodením. Pod lykom prebiehajú dôležité osifikačné procesy. Rastový (somatotropný) hormón je zodpovedný v komplexe ďalších faktorov za rast parožia. Kostné bunky (osteoblasty) budujú kostnú dreň parožia cez kožu (lyko) až do doby vytlčenia.
Vytĺkanie a úloha parožia
Ukončením rastu parohu lyko odumrie a jeleň ho vytĺka na okolitých drevinách, z ktorých získava sfarbenie, pretože bezprostredne po vytlčení je paroh biely. Po vytlčení je parožie v celej kráse a slúži počas ruje (september) na ukážku majestátnosti, hierarchického postavenia v čriede, ale aj na boj s neodbytným sokom. V období ruje slúži parožie nielen ako zbraň pri častých súbojoch medzi jedincami, ale aj ako okrasa samcov v očiach ich partneriek.
Zhadzovanie parožia
Keď príde február, zastaví sa prívod živín a paroh sa na rozhraní medzi pučnicou a ružicou odlomí. Tento jav sa nazýva zhadzovanie parohov. V tomto období môžeme zhody nachádzať na lúkach, v lesoch, či pri kŕmnych zariadeniach. Kostná hmota parohu je len dočasne súčasťou kosti čela a v línii pod ružami, kde koža ostala a kosť je ešte vyživovaná, nastupuje posledná fáza zmien, kedy iné kostné bunky - rozrušujúce (osteoklasty), vykradnú v rovnej línii kosť (tá sa stáva riedkou i krehkou) a tu sa paroh ulomí (zver zhodí). Málokedy sa stane, že oba zhody sa nájdu pri sebe. Tak je tomu najmä pri starých jeleňoch. Mladý jeleň dokáže druhý paroh zaniesť často aj pár kilometrov od prvého. Zranenia po zhodení parožia sa rýchlo zahoja a jeleň do ruje nasadí nové, zvyčajne mohutnejšie.
Vývoj a kvalita parožia
Každým rokom jeleňa parožie bujnie a naberá na kráse, až do obdobia kulminácie, čo je okolo 12. - 14. roku života, kedy dosahuje svoje maximum. Od tohto veku pomaly klesá hmota parohu z koruny až ku báze. Na kvalitu parožia tiež vplýva zloženie a množstvo potravy počas paroženia, stresové faktory (či je jeleň vyrušovaný alebo má pokoj), druh dreviny na ktorej je vytĺkané a v neposlednom rade intenzita slnečného žiarenia. Veľkosť a hmotnosť parohov je výraznejšie dedené cez matku, ako otca a bude jeho vývoj i tvar podobný u potomstva. Genetika jedinca, vek, výživa a kvalita životného prostredia zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri ovplyvňovaní rastu parožia.
Vývoj, rast, výtlk a zhadzovanie jelenieho parožia
Srnčie parožky: Menšie, ale rovnako fascinujúce
U srncov prebieha rast parožia približne od novembra/decembra do marca, vytĺkané je od marca do mája a v revíroch parožky môžeme nachádzať od októbra do začiatku decembra. Srnčie parožie kulminuje vo veku 6 - 8 rokov. Parožky sú podstatne menšie ako parohy jeleňa a srnce zvyčajne nepresahujú stupeň 6-toráka. Bývajú však často deformované. Najvyšším stupňom deformácie je parochňa. Parochňou rozumieme parožky trvale pokryté lykom, ktoré stále dorastá. Vyskytuje sa u srncov, ktorí majú hormonálnu poruchu, alebo poškodené semenníky.
Vývoj srnčích parožkov
Srnčekovi už do dvoch mesiacov po narodení začnú rásť pučnice a potom na nich juvenilné gombičky či krátke paličky, ktoré zhodí vo februári-marci. Následne mu vyrastie už prvé normálne parožie, môže mať tvar ihličiaka alebo vidliaka, ale i šestoráka. Zhodí ich koncom roka alebo na začiatku nového a hneď nasadí nové, ktoré potom vytĺka koncom mája alebo začiatkom júna. Úplne vyvinuté parohy majú zvyčajne tri vetvy. Jedna smeruje dopredu, stredná ide celkom priamo nahor, a tretia často smeruje takmer pravým uhlom dozadu. Ak má paroh viac vetiev, považuje sa to už za výnimočné. Parohy zriedka presahujú 30 centimetrov, no jasne prevyšujú vzpriamené uši zvieraťa. Proces zhadzovania vyzerá tak, akoby srnca parohy veľmi svrbeli. Zachytáva ich o konáre kríkov, či stromov, alebo ich zabodáva do zeme. Biologický význam parožia, podobne ako u iných jeleňov, spočíva v tom, že pri vzájomnom súboji konkurentov sa konáre zapletú a zabránia tak vážnym zraneniam, ktoré by mali vážne následky aj pre víťazného jeleňa.
Danielie lopaty a muflónie rohy
Danielie parohy sa nazývajú lopaty. Rastú približne od mája do augusta. V auguste/septembri sú vytĺkané a zhody môžeme nachádzať v máji. Kulminácia lopát je vo veku 9 - 11 rokov. Vývoj danielej trofeje ide postupne od vareškára cez lopatkára až po lopatára.
Mladým muflónikom rastú rohy už od 2. mesiaca života a ročne prirastajú. V prvých rokoch sú prírastky najväčšie (presahujúce 25 cm) a postupne sa skracujú. To, koľko má muflón rokov sa dá ľahko určiť podľa tzv. vrubov - čo sú zreteľné ryhy medzi ročnými prírastkami. Rohy sú po celej dĺžke jemne ryhované, sú veľmi tvrdé, no u starých baranov bývajú poznačené súbojmi - sú poodlamované. Najstaršia časť tuľajky je na jej konci a najmladšia (posledný prírastok) na báze - čiže naopak ako u jeleňovitých, kde je najstaršia báza parohu a najmladšie sú výsady v korune.
Zber parožia a jeho význam
Zhody parožia je možné nájsť všade tam, kde sa táto zver v dobe zhadzovania zdržiava, pri potokoch, napájadlách, na lúke, na lesných chodníkoch, či bahniskách. Nájdenie zhodov je potrebné nahlásiť príslušnému poľovníckemu združeniu. Podľa zhodov, ktoré poľovníci nájdu vedia zistiť a vyhodnotiť kvalitu populácie jelenej zveri. Zámerné hľadanie zhodov takisto predpokladá povolenie od užívateľa revíru. Každý, kto bez povolenia zbiera jelenie parožie, kdekoľvek na Slovensku, porušuje zákon a hrozia mu sankcie.
Využitie parožia
Tento prírodný suvenír má rozmanité využitie. Niekto si vytvára vlastné zbierky trofejí. Slúžia však aj ako vzácny materiál pre výrobu luxusného nábytku, vešiakov, lustrov, gombíkov, šperkov. Parožie sa dá predať na výrobu ozdobných predmetov, ako sú vešiaky, lustre či rukoväte nožov.
Rozdiely medzi jeleňom a srncom
Hoci obaja patria do čeľade jeleňovitých, srnec a jeleň sú dva samostatné druhy s výraznými rozdielmi.
Základné charakteristiky
- Oficiálne pomenovania: Samca jeleňa nazývame jeleňom, samicu jelenicou, alebo laňou a ich mláďa sa volá jelenča. Samca srnca voláme srnec, samicu srna a ich mláďa je srnča.
- Sociálne správanie: Srnce sú často samotárske a pohybujú sa na menších územiach, zatiaľ čo jelene žijú v stádach a potrebujú rozsiahlejšie oblasti na život.
- Charakter: Jeleň je plaché, opatrné a inteligentné zviera, zatiaľ čo srnec je dôverčivý, tvrdohlavý a nespoľahlivý.
- Veľkosť: Srnčia zver je oveľa menšia a krehkejšia. Dospelé srnce dosahujú výšku okolo 90 - 130 cm a vážia len 20-40 kg. Jeleň môže dosiahnuť výšku až 160 - 240 cm a hmotnosť 90-250 kg.
- Parohy: Srnce majú menšie a jednoduchšie parohy, zatiaľ čo jeleň lesný má mohutné a rozvetvené. Jelene zhadzujú svoje parohy na jar, srnce ich menia v zime.
- Obdobie párenia: Srnčia zver má ruju typicky v auguste, jelenia ruja prebieha prevažne v septembri.
Vzhľad a srsť
Mláďatá oboch týchto zvierat majú škvrnité kožúšky a farba srsti sa mení v závislosti od ročného obdobia. Počas leta majú tenší, kratší a redší kožuch, zatiaľ čo v zime narastie dlhší a hustejší. Srsť jeleňa je v zime aj v lete o niečo dlhšia ako srsť srnca. Obe zvieratá majú spoločnú svetlú časť okolo chvosta, avšak srnec má túto škvrnu oveľa väčšiu. Letná srsť jeleňa je hrdzavo hnedá, zatiaľ čo v zime prechádza na šedivejší odtieň. Letná srsť srnca je hrdzavá a v zime hnedošedá. Srnca je veľmi ľahké rozpoznať podľa toho, že vonkajšia časť uší je tmavšia než zvyšok tela, zatiaľ čo vnútorná strana je pokrytá žltobielou srsťou. Srnec má na oboch stranách sánky bielu škvrnu. Srnec má približne 2-centimetrový chvost, zatiaľ čo jeleň má chvost dlhý asi 15 centimetrov.
tags: #kupim #jelenie #a #srncie #parohy