Hoci sa to môže javiť ako prostá otázka, uspokojujúcu odpoveď na dilemu "čo bolo skôr, vajce alebo sliepka?" nik nenašiel, ako je svet starý. Trápili sa ňou filozofi, biológovia, archeológovia, teológovia, žiaci aj učitelia. Mnohí z nás sa určite aspoň raz stretli s touto otázkou, ktorá trápi milióny ľudí na celom svete.
Základná premisa tejto otázky tkvie v tom, že sliepky sa rodia z vajec, teda logicky bolo prvé vajce. No ale vajcia znášajú sliepky! Pre antických filozofov predstavovala práve sliepka symbol cyklickej povahy prírody - sliepky aj vajcia sú prepojené tak, že nie je jasné, čo vzniklo skôr.
Veda a evolúcia
Riešenie tejto hádanky spočíva v pochopení biologickej evolúcie. Biologická evolúcia je komplikovaný proces, ktorým si prešiel každý žijúci tvor na svete a zároveň ním aj prechádza. Sliepky sa rovnako ako my, ľudia, vyvíjali. Pokiaľ ide o problém, na ktorý hľadáme riešenie, tak odpoveď je jasne preukázateľná a evidentná vo fosílnych záznamoch.
Na vedeckej pôde dlho platilo presvedčenie, že kladenie vajíčok s tvrdou škrupinou zohralo kľúčovú úlohu v ranom evolučnom úspechu pred viac ako 300 miliónmi rokov. Udialo sa tak u amniot, stavovcov, ktoré sa vyvíjajú v ochrannej membráne vnútri vajíčka.
Z fosílií vieme, že prvé amnioty - teda živočíchy, ktoré produkujú „vajcia“, ako ich chápeme - vznikli asi pred 350 miliónmi rokov a pravdepodobne vyzerali ako malé jašterice so špičatými zubami. Na druhej strane, vtáky sa vo fosílnych záznamoch objavia až oveľa neskôr. Približne o 200 miliónov rokov neskôr, ako vznikli prvé amnioty. Pred 340 miliónmi rokov boli objavené prvé amniotické vajcia, pričom dôkazy o prvých sliepkach sa objavili len pred 58 000 rokmi.
Predstava veľkolepého dinosaura, ktorý sa neskôr scvrkol do formy obyčajnej sliepky, sa však po publikácií novej štúdie rozplynula. Nová teória hovorí, že nijaký jurský vták nebol praotcom našej modernej sliepky. Táto teória razila odpoveď, že prvé bolo vajíčko, z ktorého sa postupne a pomaly zrodila sliepka.
Nové poznatky vedcov
Odborníci teraz prišli s novým výskumom 51 fosílnych druhov a 29 žijúcich druhov. Patria medzi ne vajcorodé aj živorodé živočíchy a vďaka podrobnému skúmaniu bola objavená nová teória vývoja. V štúdii, ktorú publikovali v odbornom časopise Nature Ecology & Evolution, vzal tím vedcov 51 fosílnych druhov a 29 živých druhov a rozdelil ich do dvoch skupín.
Prvou boli oviparous alebo vajcorodé (tie, ktoré kladú tvrdé alebo mäkké škrupinové vajcia) a druhou viviparous alebo živorodé (tie, ktoré vajíčka nekladú, ale rodia svoje potomstvo priamo). Podľa vedcov išlo o prirodzenú biologickú stratégiu. „Pred amniotami (lat. reptilia; veľký monofyletický taxón štvornožcov) žili na Zemi tetrapódy (skupina stavovcov s dobre diferencovanými končatinami s prstami), ktorým sa vyvinuli končatiny z rybích plutiev. Amnioty, ktoré prišli na scénu po nich (približne pred 320 miliónmi rokov), sa už od vody oddelili. Vďaka špeciálnej koži, ktorá dokázala zadržiavať vodu, sa nemuseli báť, že na súši neprežijú.
„Mnohé jašterice a hady sú totiž v reprodukcii veľmi flexibilné. Živorodé živočíchy sa dokážu v prípade potreby prinavrátiť ku kladeniu vajíčok a naopak,“ zdôrazňuje profesor Baoyu Jiang, vedúci štúdie.
Časová os evolúcie
Pre lepšiu ilustráciu evolúcie sliepok a vajec, pozrite si nasledujúcu tabuľku:
| Časové obdobie | Udalosť |
|---|---|
| Pred 350 miliónmi rokov | Vznik prvých amniotov (živočíchy produkujúce vajcia) |
| Pred 58 000 rokmi | Objavenie sa prvých sliepok |
Blíži sa búrka - kohút varuje sliepky
Úloha DNA a mutácií
Pre lepšie pochopenie, čo bolo skôr, môžeme použiť aj paralelu s Darwinovou teóriou. Čokoľvek, čo sa vyliahne z vajíčka, má polovicu DNA od matky a polovicu DNA od otca. Ale niekedy sa DNA nezlúči na 100% a v DNA dôjde k miernej mutácii. Keď sa to stane, znamená to, že v dieťati, ktoré vyskočí z vajíčka, bude malý rozdiel!
Znamená to, že v minulosti sa spárila samica podobná sliepke so samcom, ktorý bol podobný kohútovi. Ich potomok, vďaka genetickej mutácii, sa už stal sliepkou, ktorá zniesla svoje "prvé" sliepočie vajce.
Švajčiarski vedci zo ženevskej univerzity sa zamerali na molekulárnu genetiku a štúdium DNA s cieľom preskúmať vývoj vtáčích druhov. Ich výskum ukázal, že sliepka vznikla vďaka špecifickým mutáciám v genóme jej predkov, čo viedlo k vzniku nových vlastností typických pre dnešnú sliepku. Kľúčové je, že tieto mutácie sa odohrali počas embryonálneho vývoja v jednom konkrétnom vajci. Vedci išli ďalej a využili na presnejšiu rekonštrukciu evolučnej línie sliepok dáta z fosílií a moderných metód datovania DNA.
V roku 2014 britskí vedci použili superpočítač, ktorý sa detailne zaoberal štruktúrou slepačej vaječnej škrupiny. Tá sa podieľa na začatí formovania slepačieho vajca. Práve tento proteín sa nachádza jedine v kuracom mäse. Napriek tomu kurčatá neboli na počiatku kurčatami.
Kvantová fyzika a kauzalita
Tím fyzikov z univerzity v novozélandskom Queenslande tvrdí, že ani jedno, ani druhé sa nevyskytlo ako prvé, pretože sa vyskytli naraz. Doktor Jacqui Romero povedal, že v kvantovej fyzike príčina a následok nie sú vždy také priamočiare ako jedna udalosť spôsobujúca ďalšiu udalosť. "Zvláštnosť kvantovej fyziky spočíva v tom, že udalosti sa môžu stať aj bez stanoveného poriadku," konštatuje.
Tento jav sa nazýva neurčitý kauzálny poriadok a nejde o niečo, čo sa dá spozorovať v našom každodennom živote. Aby mohli výskumníci tento efekt pozorovať v laboratóriu, použili fotonický kvantový prepínač. Člen tímu Fabio Costa uviedol, že s týmto zariadením závisí poradie udalostí od polarizácie. "Meraním polarizácie fotónov na výstupe z kvantového prepínača sme dokázali, že poradie transformácie tvaru svetla nebolo nastavené. Toto tvrdenie je založené na fyzike, na rozdiel od iných, ktoré prostredníctvom iných metód tvrdia, že sliepka tu bola skôr.