Kura domáca (Gallus gallus domesticus), v poľnohospodárskej a chovateľskej praxi nazývaná aj sliepka, je jedným z najrozšírenejších domácich zvierat. Bola vyšľachtená z kury divej (Gallus gallus bankiva), ktorá pochádza z oblasti Indie alebo Juhovýchodnej Ázie, kde ich domestikácia prebiehala asi 4 000 rokov pred Kr. Z Indie sa zdomácnené kury dostali do Lýdie v západnej časti Malej Ázie a neskôr v 5. storočí pred Kr. aj do Grécka. Proces domestikácie je chápaný ako kontrola evolučného procesu zvierat chovaných a rozmnožovaných v zajatí, pri ktorom získavajú žiadané domestikované znaky a vlastnosti. Určujúce vlastnosti druhov vhodných na domestikáciu predstavujú určité „pre-adaptačné” behaviorálne vlastnosti. Tieto vlastnosti môžeme zaradiť do 5 kategórií: sociálna štruktúra, vzťahy medzi rodičmi, sexuálne správanie, vzťahy s človekom, kŕmenie a výber prostredia.
Charakteristika kury domácej
Kury domáce sú zaraďované medzi hrabavce. Sú prispôsobené životu na zemi. Majú zavalité telo, silné nohy a pomerne krátke krídla. Dobre bežia, ťarbavo a ťažko lietajú. Potravu hľadajú na zemi, pričom zem rozhrabávajú. Perie je rozličnej farby a nie je mastné, takže voda ním ľahko preniká. Preto sa kura nastrašene schováva pred dažďom. Nohy s pevnými pazúrmi sú dobré na hrabanie. Kura žije v kŕdľoch. Živí sa zrnom, v rozhrabanej zemi hľadá hmyz a červy. Odštipkáva aj šťavnaté časti rastlín. Tvrdú potravu rozdrobujú kury v žalúdku. Pomáhajú im v tom aj malé kamienky, ktoré pravidelne dopĺňajú prehĺtaním. Pomocou týchto kamienkov potravu rozdrvia.
Rozdiel medzi kohútom a sliepkou
Kohúty sa nápadne líšia od sliepok. Kohút je väčší a máva pestrejšie farby. Vo chvoste má obyčajne dlhé a oblúkovite zahnuté perá - kosierky, hrebeň a laloky má väčšie. Kohúti majú na nohách ostrohy. Sliepky vydávajú tenší hlas (kotkodákanie), zatiaľ čo kohúti majú mocnejší hlas a ich kikiríkanie je počuť na veľkú vzdialenosť. Kohút má veľmi významnú úlohu v chove hydiny. Predovšetkým sú zodpovedné za ochranu kŕdľa. Ich prirodzený inštinkt ich vedie k tomu, aby strážili sliepky pred predátormi a upozorňujú na akékoľvek nebezpečenstvo. Kohúti sú známi svojím hlasom. Toto volanie slúži nielen na oznámenie príchodu nového dňa, ale aj na vytvorenie hierarchie v kŕdli. Kohút je jediný samček v skupine sliepok a jeho hlavnou úlohou je oplodniť ich vajíčka. Na tento proces využíva špeciálny orgán známy ako kloaka. Kohúti sú veľmi plodní a môžu oplodniť až 100 vajec za týždeň.
Rozmnožovanie
Kura domáca sa rozmnožuje vajcami. Kury domáce tokajú prakticky po celý rok, ale najviac obyčajne v apríli a októbri; vtedy kohút nakrýva sliepku. Pomer počtu kohútov a sliepok v kŕdli by mal byť minimálne 1 : 6 až 7. Sliepka 2 - 3 dni po spárení začne postupne klásť vajcia. Domáce sliepky sú na rozdiel od divých schopné znášať vajcia aj bez kohúta. Začiatok znášky je výrazne ovplyvnený plemenom a vekom a pohybuje sa v rozpätí od 5. do 8. mesiaca veku. Rozpätie medzi začiatkami znášky aj v jednom kŕdli môže byť i 6 - 10 týždňov. Dĺžka znáškového cyklu (kedy sliepka znáša vajcia) môže trvať až 64 týždňov. Vajcia znesené v 1. roku sú menšie asi o 8 % než vajcia starších sliepok, ale vtedy ich sliepka znesie najviac. Priemerná sliepka znesie ročne 200 až 350 vajec. Ak jej vajcia odoberáme, neprestane znášať. Ak jej vajcia necháme, znesie ich 15-20, prestane znášať a začne na nich sedieť. Kohút na vajciach nesedí. Po troch týždňoch sa z vajec vyliahnu kuriatka. Zarastené sú jemným páperím. Len čo obschnú, začnú behať s kvočkou a hneď si samy zbierajú potravu. Kura je nekŕmivý vták.
Chov kurčiat: Všetko, čo potrebujete vedieť!
Liahnutie kuriatok
Existujú rôzne spôsoby liahnutia kuriatok:
- Prirodzené liahnutie: Kvočka sedí na vajciach a zabezpečuje im teplo a vlhkosť. Je dôležité, aby mala kvočka pokoj a bola oddelená od kŕdľa. Po týždni je možné vajcia presvietiť a odstrániť neoplodnené alebo poškodené vajcia.
- Umelé liahnutie: Využíva sa liaheň, ktorá zabezpečuje optimálne podmienky pre vývoj embrya. Je dôležité dodržiavať správnu teplotu (37,7 °C) a vlhkosť (70 %, v posledných dňoch až 90 %) a vajcia pravidelne obracať.
Po vyliahnutí kuriatka prvých 24 hodín neprijímajú potravu a žijú zo svojho žĺtkového vaku. Kurovité vtáky sú zvyčajne nekŕmivé, a preto kuriatka po vyliahnutí ihneď opúšťajú hniezdo, ale predsa sú ešte viazané na matku. Matka ich volaním predovšetkým učí rešpektovať jej príkazy na ukrytie sa pod jej krídla v prípade nebezpečenstva. Za 5 týždňov sú kuriatka dobre operené.
Plemená kury domácej
Kura domáca je dôležitý úžitkový vták, ktorý sa chová po celom svete okrem polárnych oblastí. Na svete bolo vyšľachtených viac ako tisíc plemien kury domácej, ktoré sa líšia úžitkovosťou, vzhľadom a vlastnosťami. Sliepky sa dajú rozdeliť podľa hmotnosti na ľahké, stredne ťažké a ťažké, a podľa pôvodu na európske alebo ázijské plemená. Najčastejšie sa však klasifikujú podľa toho, na čo sú určené alebo ako vyzerajú.
Medzi najznámejšie plemená patria:
- Nosnice: Obľúbené plemeno medzi komerčnými chovateľmi a vysoko produktívne, môže zniesť viac ako 300 vajec ročne. Sú aktívne, energické, dobre sa prispôsobujú rôznym chovateľským podmienkam a majú pokojnejšiu povahu.
- Mäsové sliepky: Sú chované predovšetkým na produkciu mäsa. Plemená ako Brojler a Cornish sú známe svojím rýchlym rastom a vysokou svalovou hmotou. Tieto sliepky zvyčajne dosahujú požadovanú hmotnosť za 6 až 8 týždňov, čo ich robí veľmi žiadanými v komerčnom chove.
- Okrasné sliepky: Sú chované najmä pre svoj vzhľad a estetiku. Majú nezvyčajné farby peria a tvary. Často majú kučeravé perie, ktoré je veľmi jemné na dotyk. Plemená ako Hodvábnička a Orpingtonka sú populárne medzi chovateľmi a často slúžia aj ako domáce miláčiky a sú známe svojou priateľskou a pokojnou povahou.
- Bojové sliepky: Sú vyšľachtené na súťaže v boji. Tieto plemená, ako Malajky, sú známe svojou odvahou, vytrvalosťou a agresivitou. Chovajú sa predovšetkým kvôli ich bojovému duchu. Bojové sliepky majú silnú postavu a sú veľmi aktívne, ale nie sú vhodné na chov pre produkciu vajec alebo mäsa.
- Kombinované: Ide o sliepky chované pre produkciu vajec aj mäsa. Patria sem plemená ako wiandotky a malajky. Produkujú veľké množstvo vajec aj kvalitu mäsa. Sú známe svojím pruhovaným perím a priateľskou povahou.
- Trpasličie sliepky: Sú malé plemená, ktoré sú populárne medzi hobby chovateľmi. Majú kompaktnú veľkosť a rôzne farby peria. Chovajú sa skôr ako domáce miláčiky, alebo na výstavy.
Plemeno Rosecomb
Medzi okrasné plemená patrí aj Rosecomb. The Rosecomb is a breed of chicken named for its distinctive comb. Rosecombs are bantam chickens, and are among those known as true bantams, meaning they are not a miniaturised version of a large fowl. Rosecombs are one of the oldest and most popular bantam breeds in showing, and thus have numerous variations within the breed. The earliest surviving records of the breed are from the 14th century in Britain, though it may have another point of origin. Their popularity as an ornamental breed first took flight after King Richard III began to raise them. Their popularity among poultry enthusiasts continued in to the 19th century, and Rosecombs were shown at the first North American poultry exhibition in 1849, as well as being admitted in to the first edition of American Standard of Perfection in 1874.
Rosecombs are almost exclusively kept for competitive poultry showing, and their characteristics reflect this. Males generally weigh 570-620 g (20-22 oz) and females 450-510 g (16-18 oz). The breed's eponymous trait is its rose comb, which is large compared to its overall body size. They also sport relatively substantial white earlobes, prodigious tails, and a compact body shape. Selective breeding solely for appearance has produced birds with striking appearances, but poor egg laying ability, carcasses unsuitable for eating, and some reproductive problems. Due to a genetic trait tied to rose combed chickens, roosters may have low fertility. Hens rarely are inclined to brood their own clutches, and chicks have high mortality rates. However, adult birds are generally hardy and active. Unlike the majority of chickens, Rosecombs are good fliers.
Plemeno Sumatra
Kura domáca Sumatra je plemeno kury domácej, ktoré pochádza z indonézskeho ostrova Sumatra. Je známa svojim elegantným vzhľadom, dlhým chvostom a aktívnym správaním. Plemeno Sumatra vzniklo na ostrove Sumatra v Indonézii, predpokladá sa, že z divých kúr, ktoré sa v tejto oblasti vyskytovali. V priebehu storočí boli tieto kury chované a šľachtené, až kým sa nevyvinulo plemeno Sumatra, ako ho poznáme dnes.
Vzhľad
Kura domáca Sumatra je stredne veľké plemeno s elegantným a štíhlym telom. Kohúti dosahujú hmotnosť 2 - 2,5 kg, sliepky 1,5 - 2 kg. Charakteristickým znakom je dlhý, bohato operený chvost, ktorý u kohútov presahuje dĺžku tela. Hrebeň a laloky sú malé, tmavočervenej až fialovej farby. Zobák je tmavý a silný. Najčastejšie sfarbenie je čierne s výrazným kovovým leskom, ktorý sa prejavuje najmä na krku, hrudi a chrbte. Existujú aj varianty s modrým alebo zeleným leskom. Sliepky majú menej výrazné sfarbenie ako kohúti.
Správanie a chov
Kura domáca Sumatra je aktívne a ostražité plemeno. Sú to dobré letce a rady sa pohybujú vo voľnom výbehu. Majú silný pud sebazáchovy a sú ostražité voči predátorom. Kura domáca Sumatra je nenáročná na chov, ale vyžaduje si dostatočný priestor na pohyb a voľný výbeh. Je odolná voči chorobám a dobre znáša chladnejšie podnebie. Sliepky znášajú 100 - 150 vajec ročne s bielou alebo krémovou škrupinou.
Pri chove je dôležité:
- Dostatočný priestor: Voľný výbeh je nevyhnutný.
- Ochrana pred predátormi: Zabezpečiť bezpečné prostredie.
- Kvalitná strava: Vyvážená strava pre dobrú znášku.
Kura domáca Sumatra je známa svojou dlhovekosťou, často sa dožíva 8 - 10 rokov. Kohúti sú veľmi teritoriálni a môžu byť agresívni voči iným kohútom. Toto plemeno sa často využíva na okrasné účely a na výstavách.
Chov kury domácej
Pretože sliepky nie sú produkčne dlhochovateľné vtáky, je nutné ich častejšie obmieňať a dopĺňať vlastným množením alebo jedincami od osvedčených chovateľov, či z hydinárskych fariem. Najmä pri obmedzenom výbehu je nevyhnutné sliepky aj poriadne a kvalitne kŕmiť i napájať. Čistú pitnú vodu by mali mať sliepky stále k dispozícii. V letnom období meníme vodu 3-krát za deň, a pritom vždy všetky nádoby musíme aj dobre vyumývať. Teplota vody v lete by mala byť 12 - 18 °C, v zime 18 - 22 °C. Kuriatka by mali mať odstátu vodu s teplotou 20 - 24 °C. Studená voda spôsobuje kuriatkam hnačku. Sliepky za normálnych podmienok potrebujú asi 250 ml denne.
Krmivo
Sliepky domáce odjakživa obľubujú obilniny, ako sú pšenica, jačmeň, slnečnica, proso, hrach a kukurica. Okrem obilného krmiva veľmi rád zbiera zelené časti rastlín, vyhrabáva zo zeme dážďovky, slimáky, hmyz, a živí sa aj menšími stavovcami, ako sú jašterice, hady a myši. Pri kŕmení je dôležité používať zmiešané krmivá, ktoré by mali obsahovať čo najviac rôznych zložiek. Toto krmivo sa môže podávať ako suchá zmes prostredníctvom samokŕmidiel, alebo žľabov, ale v takom prípade je potrebné semená zmiešať s vodou na jemnú kašovitú konzistenciu, tzv. tvaroh, pretože sliepky neobľubujú múčne krmivo. Kuriatka nesmú predčasne pohlavne dospieť a dbáme na to, aby nadmerne nestučneli. Keď využívame na kŕmenie kuchynské prebytky, dávame pozor na vysoký obsah soli a tiež tuku, a preto im od 11. týždňa podávame v krmive väčší podiel balastu. Od 16. týždňa nosniciam najviac rastie vajcovod a vaječníky, preto ak sme im predtým krmivo obmedzovali, začneme ich kŕmiť ad libidum (koľko len chcú). Najneskoršie od 18. týždňa potrebujú opäť viac bielkovín, prejdeme preto na krmivo pre nosnice (koncentrované krmivá 2/3, objemové krmivá 1/3).
Kurín a výbeh
Vo výbehu by rozhodne nemal chýbať kurín, teda miesto, kde sa môžu sliepky schovať, kam chodia spať a znášať vajíčka. Ten môže byť buď murovaný, alebo drevený. Pri spôsobe chovu vo voľnom výbehu sa udávajú 4 m² na 1 nosnicu a v kuríne maximálne 12 nosníc na 1 m². V kuríne by mali byť bidlá, na ktoré sliepky večer vyletia a spia. Potrebné sú aj znáškové hniezda. Môžu to byť debničky, košíky, búdky alebo akékoľvek iné miesta, v ktorých je mäkká podstielka. Oplotenie výbehu patrí medzi základné bezpečnostné opatrenia pred predátormi. Medzi vybavením exteriéru by nemala chýbať ani napájačka na vodu a kŕmidlo.
Starostlivosť a hygiena
Poctivú starostlivosť zahŕňa aj čistenie kurníka a znáškových hniezd. Táto činnosť sa vykonáva individuálne podľa potreby, keďže závisí od veľkosti kurníka a počtu sliepok. Ideálne je zberať vajcia aspoň raz za deň, aby sa vám tam nenakopili, neporozbíjali a nezašpinili. Sliepky môžu byť dobrými pomocníkmi v záhrade. Pochutnajú si na slimákoch, húseniciach, starostlivo vyzbierajú kliešte a pri hľadaní dobrôt prekypria pôdu.
Popolenie
Popolenie je proces, pri ktorom sa sliepky vyváľajú v popole, hlinenom prachu alebo jemnom piesku. Aj keď sa môže zdať, že váľanie sa v popole nie je najlepším spôsobom umývania, sliepky týmto spôsobom efektívne čistia a ošetrujú svoje perie a pomáha to udržiavať ich perie čisté a zdravé. Popolenie im umožňuje odstrániť parazity, ktoré sa usádzajú v ich perí. Popolisko je špeciálne vyhradené miesto alebo nádoba, ktorá obsahuje zmes popola a jemného piesku. Vykonávajú tu svoju "popolovú kúpeľ" a slúži najmä pre udržanie ich zdravia.
Zdravie sliepok
Kura domáca je náchylné na niektoré ochorenia, najmä v zlých podmienkach, ako sú malé, špinavé alebo preplnené chovné priestory. Medzi najčastejšie ochorenia patria:
- Vtáčia chrípka: je vírusová infekcia, ktorá môže spôsobiť vážne ochorenie.
- Newcastleská choroba: je vírusové ochorenie, ktoré postihuje dýchací systém, svaly a centrálny nervový systém.
- Ovčie kiahne: je vírusové ochorenie, ktoré spôsobuje červené hrbolčeky na koži.
- Infekcie červami: sliepky sa môžu ľahko nakaziť červami, ako sú napríklad črevné červy, ktoré môžu poškodiť tráviaci kanál a znížiť príjem krmiva.
- Apendicitída: je bakteriálna infekcia, ktorá spôsobuje zápal slepého čreva a chorá sliepka môže rýchlo zomrieť.
- Salmonelóza: je bakteriálna infekcia a môže sa prejaviť napr. hnačkou, zníženou chuťou do jedla, zápalom. Infekcia sa často vyskytuje v preplnených a nehygienických podmienkach, kde sú sliepky vystavené stresu a zlým hygienickým praktikám.
Môžu sa objaviť aj ďalšie ochorenia, ako sú choroby spôsobené morom hydiny, vši, svrab na nohách, plesne a rôzne ďalšie infekcie. Môžu sa vyskytnúť aj dedičné problémy, ako deformácie alebo chýbajúce krídlo. Prevencia a liečba chorôb domácich sliepok si môžu vyžadovať pravidelné zdravotné kontroly, udržiavanie čistého prostredia a správnej výživy.
Zaujímavosti o sliepkach
Sliepky sú najpočetnejším vtáčím druhom na svete a patria medzi najrozšírenejšie domáce zvieratá. Sú sociálne vtáky a žijú v skupinách. Vrámci skupiny si vytvárajú hierarchiu, kde dominantní jedinci majú prednosť pri prístupe k jedlu a hniezdam. Akékoľvek odstránenie sliepok alebo kohútov zo skupiny dočasne naruší tento spoločenský poriadok, kým sa nevytvorí nová hierarchia. Sliepka domáca sa rozšírila prakticky po celom svete. Jeho pôvodným biotopom je Ázia. Vo všeobecnosti sú sliepky najviac rozšírené v Európe, na východnom pobreží Spojených štátov, v Indii a vo východnej Ázii. Rôzne divoké odrody kurčiat sa však vyskytujú prakticky po celom svete. Vzhľad a vlastnosti sa výrazne líšia v závislosti od plemena.
- Sliepky majú úžasnú schopnosť rozpoznať a zapamätať si až 100 rôznych tvárí, či už ide o ľudí alebo iné zvieratá.
- Sliepky po znesení vajíčka často vydávajú hlasný „spev“, ktorý slúži nielen na oslavu ich úspechu, ale aj na odvrátenie pozornosti predátorov od hniezda.
- Sliepky dokážu vnímať slanú chuť, no sladkú nerozoznávajú.
- V roku 1961 mesto Gainesville zaviedlo nariadenie, podľa ktorého sa kuracie mäso môže jesť výhradne rukami.
- Sliepky majú tri viečka a vidia viac farieb ako ľudia, vrátane ultrafialového svetla, čo im pomáha odhaliť predátorov a nájsť potravu.
- Keď sa sliepky cítia šťastné a v bezpečí, často vydávajú zvuk podobný pradeniu mačky.
- Vietnamské plemeno „Dong Tao“ je uctievané pre svoje mäso. Sú známe svojimi nezvyčajne hrubými a masívnymi nohami.