Mnohí poľnohospodári pochopili, že keď si nepomôžu sami, nikto im nepomôže a tak robia všetko preto, aby prežili. Aj príbeh Švábovskej kapusty má podobný scenár. Bratia Miro, Igor a Peter Čakyovci zo Šváboviec (okres Poprad) naskočili do vlaku, ktorý rozbehol ich otec. Ich príbeh je svedectvom o tom, ako sa dá spojiť tradícia s modernými postupmi a dosiahnuť výnimočnú kvalitu.
Začiatky podnikania: Návrat k rodinným koreňom
Vráťme sa o tridsať rokov späť, na začiatok príbehu. V roku 1989 konečne prišla pre mnohých vytúžená zmena. Rodina získala v reštitúcii späť pozemky, o ktoré prišli pri zakladaní družstva. Myšlienku pestovať kapustu im vnukol starý otec. Čakyovci sa púšťajú do pestovania kapusty na výmere pol hektára.
Generačná výmena a nové výzvy v poľnohospodárstve
Tak, ako iné odvetvia, aj poľnohospodárstvo zažíva generačnú výmenu. "Chceli sme sa posunúť dopredu, no skúsenosti a vedomosti, ktoré nám odovzdal otec už nestačili. Predstavte si, že chcete robiť veci inak, no neviete, kde začať. Poľnohospodár je dnes na všetko sám." Tri desaťročia podnikania v poľnohospodárstve im dali veľa, hlavne poznanie, že najlepšie je na nikoho sa nespoliehať a nebáť sa ísť vlastnou cestou.
Prírode blízke pestovanie: Cesta ku kvalite Švábovskej kapusty
Pestovateľ Peter Čaky hovorí, že aká zdravá je pôda, taká rastlina na nej vyrastie. Švábovskú kapustu preto pestujú prírode blízkym spôsobom, ktorý je založený na využívaní prirodzenej dynamiky pôdy a jej ekosystémov, s minimálnym zásahom do pôdy. Využívajú medziplodiny, zelené hnojenie a pestovanie v mulči.
Zelené hnojenie a striedanie polí
"Odpad, ktorý ostane na poli po zbere - kapustné listy a stonky nezbierame, ale nechávame v zemi. Kapustný odpad vytvorí zelený hnoj, vďaka ktorému má pôda počas zimy dostatok živín, ostane mäkká a prevzdušnená." Polia, na ktorých pestujú kapustu, striedajú. Na jeseň vysadia zimné medziplodiny. Najlepšie sa im osvedčila ďatelina purpurová, ktorú na jar valcujú a bezorebným sadzačom do nej vysadia kapustu.
Minimalizácia zásahov a živočíšne hnojivo
Takýto spôsob pestovania spočíva v tom, že do pôdy čo najmenej zasahuje technika a necháva sa to na prírodu. Týmto spôsobom sa šetria náklady a minimalizujú syntetické vstupy. Živočíšny hnoj používajú z neďalekej kozej farmy. Výnos úrody je o čosi menší, no kapusta je podľa pestovateľa o to kvalitnejšia.
Čo je ekologické poľnohospodárstvo? | Poľnohospodárstvo | Biológia | FuseSchool
Z hlávkovej kapusty ku kvasenej: Zlomový bod v podnikaní
Najskôr predávali len hlávkovú kapustu z poľa, ktorú neskôr začali aj rezať. Zlomovým momentom bolo, keď pred 15 rokmi začali s výrobou a predajom kvasenej kapusty. Vytvorili dokonca vlastnú značku - Švábovská kapusta. Vďaka tomu patria medzi najväčších producentov kapusty na východe Slovenska.
Dobrovodská kapusta: Tajomstvo výbornej chuti
Pestujú Dobrovodskú kapustu - tradičnú odrodu, ktorá obsahuje veľa cukru, vďaka čomu má po kvasení výbornú chuť.
Vlastná kvasiareň a stará rodinná receptúra
"Mali sme už naučených zákazníkov, ktorí k nám chodievali nakupovať krájanú kapustu. Časom sa začali pýtať, či nerobíme aj kyslú kapustu." V súčasnosti dokážu spracovať 200 ton kapusty, čo by sa nedalo bez vlastnej kvasiarne. Narátali v nej 90 sudov. Do jedného naložia jeden a pol tony kapusty. Kvasia podľa starej rodinnej receptúry. "Nájdu sa zákazníci, ktorí si prinesú vlastný súdok."
Vplyv počasia na úrodu: Teplá jeseň a dlhšia úroda
Tohtoročná teplá a dlhá jeseň dovolila kapuste ostať dlhšie v zemi. Poslednú úrodu kapusty zbierali pod Tatrami koncom novembra. Z jari sadili neskôr, ako býva zvykom. O to dlhšie nechali kapustu na poli. Ako tvrdí pestovateľ Peter Čaky, keď prácu robíte poctivo a s láskou, pôda sa odvďačí kvalitnou a zdravou úrodou.
| Položka | Množstvo / Popis |
|---|---|
| Ročné spracovanie kapusty | 200 ton |
| Počet sudov v kvasiarni | 90 sudov |
| Objem kapusty na sud | 1,5 tony |
| Receptúra | Stará rodinná |
| Pestovaná odroda | Dobrovodská kapusta |
tags: #kvasena #kapusta #predaj #z #dvora #svabovce