Karfiol (Brassica oleracea var. botrytis) je chutná a výživná zelenina, ktorá patrí do čeľade kapustovitých. Hoci pestovanie karfiolu v záhradách nie je také samozrejmé ako pri ostatných hlúbovinách, za skúšku to určite stojí. Úrodu môžete zberať takmer po celý rok.
Dôvodom pestovania karfiolu sú silne zdužinatené súkvetia zložené z krátkych nahustených výhonkov s ešte nerozvinutými púčikmi. Ak by ste úrodu včas nepozbierali, ružice sa postupne roztvoria, biele sfarbia do zelena, výhonky predĺžia na stonky a púčiky rozkvitnú do žltých kvetov. Ružica tak stratí konzumnú hodnotu. A keďže karfiol patrí k zelenine s vysokou výživovou hodnotou, je ľahko stráviteľný a v kuchyni má mnohostranné využitie, bola by to veľká škoda.
História a pôvod karfiolu
Karfiol pochádza z oblasti Stredozemného mora, kde sa pestoval už v staroveku. Predpokladá sa, že sa začal pestovať pri Stredozemnom mori, pravdepodobne z kelu. S pestovaním asi začali sýrski felahovia (oráči), a preto sa dlho nazýval sýrska kapusta. V tých časoch neskoro dozrieval, mal horkastú chuť a malú krémovo-zelenkastú hlávku.
V stredovekej Európe bol karfiol cenený pre svoje liečivé vlastnosti a bol považovaný za luxusnú zeleninu dostupnú najmä v kláštoroch a na kráľovských dvoroch. Karfiol bol symbolom jemnosti a zdravia a jeho konzumácia bola odporúčaná na posilnenie tela a podporu trávenia.
Po mnoho storočí sa karfiol pestoval iba v Sýrii a iných arabských krajinách. V XII. storočí ho Arabi priniesli do Španielska a zo Sýrie sa táto kapusta dostala na Cyprus. Veľa storočí bol Cyprus možno hlavným dodávateľom jeho semien do európskych krajín. V 14. storočí sa jednotlivé odrody karfiolu začali pestovať vo Francúzsku, Taliansku, Holandsku a Anglicku.
Odrody karfiolu
Existuje mnoho odrôd karfiolu, ktoré sa líšia farbou, tvarom listov, veľkosťou, hustotou hlávky a dĺžkou vegetačného obdobia. Podľa dĺžky vegetačného obdobia sú odrody a hybridy karfiolu rozdelené do troch skupín: skoré (obdobie od klíčenia po dozrievanie hlavičiek je 90-110 dní); stredné (110-135 dní); neskoré (150 dní).
- Biely karfiol: Najbežnejšia odroda, ktorá má snehovo bielu hlávku a jemnú chuť.
- Zelený karfiol (Romanesco): Tento karfiol má špirálovitú, zelenú hlávku a je známy svojím dekoratívnym vzhľadom a jemne orieškovou chuťou.
- Fialový karfiol: Tento druh má krásnu fialovú farbu, ktorá je výsledkom prítomnosti antioxidantov nazývaných antokyány.
- Oranžový karfiol: Tento karfiol má oranžovú farbu vďaka vyššiemu obsahu betakaroténu, čo mu dodáva jemne sladkastú chuť.
Romanesco - zeleninová rarita
Romanesco (Brassica oleracea var. botrytis) je jedinečná odroda karfiolu, ktorá zaujme svojim geometrickým tvarom a svetlozelenou farbou. Pýši sa vskutku netradičným tvarom a vzhľadom takmer pripomína kvetinu. U nás pomerne menej známe romanesco sa rozhodne oplatí vyskúšať.
Romanesco má svoj pôvod na severe Talianska, prvé zmienky o ňom siahajú až do 16. storočia. Jeho pôvodný názov bol broccolo romanesco a postupne naberal na popularite. Na základe svojho talianskeho pôvodu je prezývaný aj ako rímsky karfiol. Neskôr sa rastlina zušľachťovala v Holandsku.
Romanesco má lahodnú, jemnú chuť, v ktorej možno zacítite orieškový podtón. Má pevne zbalené kvietky, ktoré sú zoskupené do špicatých špirálovitých tvarov namiesto zaoblených ako má brokolica či karfiol. Je tvrdšie ako brokolica, no pripraviť si ho môžeme takmer identicky. Konzumovať sa môže tak v surovom, ako aj tepelne upravenom stave. Je vhodné do letných šalátov, ako príloha, no i samostatne na zapekanie a do nákypov. Ak chcete vyťažiť z jeho atypického vzhľadu maximum, pripravte si ho vo veľkých kúskoch. Na tanieri bude vyzerať vskutku delikátne.
Pečené romanesco po rímsky - Food Wishs
Pestovanie karfiolu
Karfiol patrí medzi náročnejšie hlúboviny. Táto plodina je náchylná na teplotné zmeny a potrebuje optimálne svetelné podmienky. Je fotofilný, najmä v počiatočnom období rastu, a obľubuje otvorené slnečné plochy, chránené pred prevládajúcimi vetrami, kde sa pôda rýchlejšie prehrieva. S dlhým denným svetlom rastliny rýchlo vytvárajú hlávky, ktoré sa čoskoro rozpadnú na kvitnúce výhonky. Na skrátenom dni sa tvoria väčšie a hustejšie hlávky.
Najvyššie úrody dosahuje v mierne teplom a vlhkom prostredí, dôležitá je vysoká vzdušná vlhkosť. Karfiol je zo všetkých hlúbovín najnáročnejší na zásobovanie vlahou a živinami. Ak sa rastlinám nedostane potrebná starostlivosť, tvoria malé riedke ružice s hrubými vláknami. Karfiol preto môžete s úspechom pestovať len na kvalitnej pôde. Ideálna je hlboko spracovaná piesočnato-hlinitá alebo hlinito-piesočnatá s vysokým obsahom humusu a minerálnych živín.
Príprava pôdy a výsadba
Kvalitné spracovanie pôdy sa začína na jeseň, prípadne skoro na jar, hlbokým zrýľovaním záhona a zapracovaním hnoja alebo kompostu. Na jeseň treba hriadku zrýľovať a do pôdy zapracovať dostatok organického hnojiva, najlepšie dobre vyzretého maštaľného hnoja. Dávku fosforečno-draselného hnojiva si rozdelíme na tri. Jednu tretinu zapracujeme na jeseň, druhú na jar a tretiu si necháme na prihnojovanie počas vegetácie. Myslite na to, že karfiol je výhradne zelenina 1. trate a u nás sa pestuje len z predpestovaných priesad.
Karfiol obľubuje pôdu bohatú na organické látky a dobre priepustnú. Pred výsadbou do pôdy zapracujte kompost alebo organické hnojivo, aby ste zabezpečili dostatok živín pre rastlinu. Je náročný na molybdén a bór. Pri nedostatku sa zle vyvíja, tvorí nekvalitné, hnedé alebo žiadne ružice (vyslepuje). Ideálne je preto prihnojovať viaczložkovými hnojivami, v ktorých nechýbajú stopové prvky, ako je napríklad Cererit.
Pestovanie skorých odrôd
S predpestovaním priesad, ktoré chcete na hriadky vysadiť v druhej polovici mája až v júni, začnite v apríli. Osivo skorých odrôd vysievame už od konca januára až do konca marca do debničiek najlepšie v skleníku či teplom parenisku. Po vzídení priesady rozsadíme do téglikov, rašelinových zakoreňovačov či črepníkov. Sadíme ich hlbšie, až po srdiečko, aby sa lepšie zakorenili a boli pevné. Ďalej ich pestujeme pri teplote 18 až 20 °C, doprajeme im dostatok svetla, aby neboli tenké a vytiahnuté. Pravidelne zavlažujeme.
Približne 10 - 14 dní pred výsadbou von do záhona ich postupne otužujeme - vetráme priestory, znižujeme teplotu, obmedzíme zálievku. Tesne pred výsadbou (1 až 2 dni) ich dôkladne zavlažíme, aby ľahšie prežili výsadbový šok a mali dostatočnú zásobu vody. Na sadenie vyberieme silné, zdravé, dobre vyvinuté sadenice s tromi až štyrmi pravými listami.
V teplejších oblastiach môžete už po 10. apríli vysádzať silné predpestované priesady s koreňovým balom priamo na voľné hriadky. Úrody sa tak dočkáte už v prvej polovici júna. Priesady si pripravte sejbou v krytých priestoroch v januári až vo februári alebo si ich kúpte na trhu. Pred vysádzaním musia byť dobre otužené, aby zniesli aj prípadný slabší mráz. Istotou však bude ich nočné prikrývanie prenosným fóliovým krytom, bielou netkanou textíliou alebo starými plastovými črepníkmi. Zároveň tak podporíte rast a urýchlite zber o 5 až 10 dní.
Karfiol zo skorej sejby saďte do sponu 50 x 40 až 50 x 50 cm. Znamená to, že na štvorcový meter budete potrebovať 4 až 5 priesad. Skoré odrody saďte len tak hlboko, ako rástli v zakoreňovačoch. V apríli ešte nie je pôda taká prehriata, hlbšia výsadba by preto mohla spomaliť vývin rastlín a oddialiť čas zberu.
Začiatkom mája nezabudnite na dostatočnú výživu, aby ste podporili tvorbu veľkých ružíc. Použite viaczložkové hnojivo s vyšším obsahom dusíka, ktorý má pozitívny vplyv na výšku úrody z pohľadu hmotnosti ružíc. Po prihnojení rastliny vždy výdatne zalejte.
Vysádzanie v máji
V máji - po pominutí mrazov. S predpestovaním priesad, ktoré chcete na hriadky vysadiť v druhej polovici mája až v júni, začnite v apríli. V tomto prípade už môžete siať priamo do voľnej pôdy. Zvolená hriadka by však mala byť chránená pred vetrom. Dobré je na jej povrch rozhodiť pred sejbou hrubšiu vrstvu kompostu alebo substrátu na báze rašeliny a jemne ho zapracovať hrabľami. Podporíte tak zdravý vývin priesad a tvorbu silného koreňového systému. Po májovom vysadení priesad na konečné hriadky do sponu 50 x 50 cm ich výdatne zalievajte a pôdu kyprite. V júni rastliny prihnojte prvýkrát a opäť na začiatku tvorby ružíc.
Pestovanie neskorých odrôd
Poloskoré a neskoršie odrody vysievame od konca marca až do júla priamo do záhona. Vysievame redšie, buď do riadku, alebo naširoko. Pri výseve do riadku možno semeno vysievať husto a po vytvorení pravých listov priesady vysadiť na vzdialenosť 50 - 60 × 40 - 50 cm. Pri kvalitných hybridných F1 odrodách, ktoré sú i drahšie (za 50 ks semien v malospotrebiteľskom balení zaplatíme cca 2,50 €), môžeme vysievať i presne, čiže do riadkov od seba vzdialených 50 - 60 cm a v riadku na vzdialenosť 40 - 50 cm. Kypríme pôdu okolo rastlín a prihŕňame ju k nadzemnej časti stonky, aby si rastliny udržali stabilitu, nenakláňali sa a udržala sa primeraná vlhkosť.
Neskorý karfiol na jesenný zber treba vysiať do 20. júna, vo vyšších polohách do konca mája na voľný záhon, do pareniska alebo skleníka. Dobré je použiť stredne skoré odrody a spon 5 x 5 cm, pričom do pôdy vždy vložte spolu dve semená aspoň centimeter hlboko. Po vzídení priesady jednoťte a nechajte len najsilnejšiu.
Na pestovanie neskorého karfiolu si môžete zvoliť hriadky, z ktorých ste pozberali šaláty, skoré zemiaky alebo strukoviny, určite sa však vyhnite hlúbovinám. Po predplodine ich zbavte všetkých pozberových zvyškov, odburiňte a pripravte na vysádzanie priesad. Ak je pôda kyslá, na vápnenie dolomitickým vápencom myslite už pri pestovaní predplodiny.
Deň pred plánovaným presádzaním priesady výdatne zalejte, aby sa po ich vybratí z pôdy na korienkoch udržalo dostatočné množstvo zeminy a vy ste ich tak mohli presadiť spolu s koreňovým balom. Ak si kúpite hotové priesady, posledný termín, keď ich ešte môžete vysadiť, je posledná júlová dekáda. Odporúčaný spon je v závislosti od odrody 50 x 50 až 60 x 50 cm. Priesady do pôdy poriadne zatlačte a výdatne zalejte.
Aj pri tomto spôsobe pestovania platí, že v čase tvorby ružíc rastliny vyžadujú prihnojenie viaczložkovým hnojivom s vyšším obsahom dusíka. Karfiol, ktorý do konca septembra nevytvorí dostatočne veľké a na zber vhodné ružice, chráňte pred prvými jesennými mrazmi prenosným fóliovým krytom alebo bielou netkanou textíliou. Výhodou jesenného pestovania karfiolu je, že sa vyhnete problémom s vývinom riedkych ružíc bez typickej farby, chuti aj mnohým škodcom.
Pestovanie v skleníku
Najvhodnejším obdobím na vysádzanie karfiolových priesad do skleníka alebo fóliovníka je začiatok marca. Ideálny spon je 30 x 40 až 40 x 40 cm. Rastliny prvýkrát prihnojte začiatkom apríla, druhú dávku živín dodajte na začiatku tvorby ružíc.
Starostlivosť o karfiol
Karfiol potrebuje pravidelné polievanie, aby si pôda udržala rovnomernú vlhkosť. Rovnomerné zavlažovanie: Karfiol potrebuje rovnomernú zálievku, aby pôda zostala vlhká, ale nie premočená. Nedostatok vody môže viesť k zlému vývoju hlávok alebo k tomu, že budú malé a nekvalitné. Mulčovanie môže pomôcť udržať vlhkosť v pôde a chrániť korene pred teplotnými výkyvmi.
Blanšírovanie bieleho karfiolu
Pri pestovaní bielych odrôd karfiolu je dôležité zakryť hlávky, aby si zachovali bielu farbu a jemnú chuť. Tento proces sa nazýva blanšírovanie. Keď hlávky dosiahnu veľkosť približne 5-7 cm, jemne ohni listy rastliny nad hlávkou a zviaž ich, aby zakryli hlávku pred priamym slnkom. Blanšírovanie by malo trvať 7-14 dní, v závislosti od teploty.
Zber a skladovanie
Karfiol je pripravený na zber zvyčajne 70-100 dní po výseve, v závislosti od odrody a podmienok pestovania. Karfiol je pripravený na zber, keď hlávky dosiahnu plnú veľkosť (približne 15-20 cm) a sú pevné na dotyk. Zberajte len toľko ružíc karfiolu, koľko práve potrebujete. V chladničke vydržia v dobrom stave len 2 až 4 dni. Pri dlhšom uskladnení sa zhoršuje chuť, mení farba a tvorí pleseň. Karfiol môžete skladovať 7-10 dní pri teplote nepresahujúcej 4 °C.
Zdravotné prínosy karfiolu
Karfiol patrí k jednej z najzdravších potravín pestovaných na celom svete. Je s obsahom prírodných antioxidantov, vitamínov, vlákniny, minerálov, karotenoidov a iných zložiek prospešných pri liečbe zápalu, odvrátenia rakoviny, ochorenia srdca, mozgu, i priberania na váhe.
V modernej dobe je karfiol považovaný za jednu z najvýživnejších zelenín, bohatú na vitamíny C, K, vlákninu a antioxidanty. V ľudovej medicíne sa karfiol používal na podporu trávenia a zlepšenie imunity. Jeho vysoký obsah vlákniny pomáha pri trávení, zatiaľ čo antioxidanty chránia telo pred voľnými radikálmi.
V porovnaní s karfiolom má romanesco až o 80 percent viac provitamínu A, a zároveň podstatne viac vitamínu C. 100 gramov romanesca obsahuje odporúčanú dennú dávku vitamínu C. Obsahuje aj vitamíny skupiny B, vitamín K. Vitamín A podporuje zdravie našich očí. Romanesco obsahuje železo, podporuje tvorbu červených krviniek, zlepšuje krvný obeh a posilňuje zdravie srdca. Vďaka vysokému obsahu vlákniny je romanesco ideálnou zeleninou, ktorá podporuje trávenie. Pomôže pri zápche i hnačke. Romanesco obsahuje množstvo vitamínov, antioxidantov a minerálov, ktoré pôsobia preventívne proti infekciám bakteriálneho aj vírusového pôvodu. V boji proti voľným radikálom je romanesco prospešné. Obsahuje antioxidanty, ktoré nás chránia voči voľným radikálom a pôsobia preventívne proti vzniku onkologických ochorení.
Využitie v kuchyni
Karfiol je veľmi obľúbený v kuchyni vďaka svojej univerzálnosti - môže sa variť, piecť, dusiť alebo jesť surový. Najbežnejším spôsobom tepelnej úpravy je varenie a dusenie. V ázijskej kuchyni sa však karfiol dusí vo woku s inou zeleninou. Je veľmi chutné piecť karfiol v rúre bez toho, aby ste ho predtým uvarili - získa tak výraznú orieškovú chuť. Slováci z neho radi varia rôzne chutné polievky alebo ho vyprážajú v trojobale podobne, ako aj iné druhy zeleniny.
Príklady jedál s karfiolom
- Karfiolová polievka s koreňovou zeleninou
- Vyprážaný karfiol
- Karfiolové pyré (alternatíva k zemiakovému)
- Zapekaný karfiol s vajciami a smotanou
tags: #kvitnuci #karfiol #jest