Pestovanie malých vajcovitých paradajok: Chutná úroda aj na balkóne

Paradajky patria medzi teplomilnú plodovú zeleninu, ktorú dokážete bez problémov vypestovať aj v nádobe na terase či malom balkóne. Pestovanie paradajok na balkóne môže byť skvelé a veľmi uspokojivé, pokiaľ zaistíte správne podmienky. Týmto spôsobom sa môžete tešiť zo zberu zeleniny, aj keď nebývate v dome a nemáte prístup do záhrady. Aj tí z vás, ktorí majú iba malý balkón, si môžu v kvetináči vypestovať sladké paradajky.

V tomto článku sa zameriame na pestovanie malých vajcovitých paradajok, ktoré sú ideálne pre záhradkárov s obmedzeným priestorom, ako aj pre tých, ktorí chcú pestovať paradajky na balkóne či terase. Získajte cenné rady a tipy, ako dosiahnuť bohatú úrodu chutných a zdravých paradajok priamo z vašej záhrady.

Zrelé vajcovité paradajky na kríku

Prečo pestovať paradajky?

Paradajky majú v svetovej i slovenskej kuchyni nenahraditeľné miesto. Ak ste aspoň raz vyskúšali, ako chutia paradajky vypestované v záhradke, dáte nám za pravdu, že tie zo supermarketu sú už na vedľajšej koľaji. Okrem vynikajúcej chuti prinášajú paradajky aj mnoho zdravotných benefitov:

  • Obsahujú veľa vitamínu C: Paradajky sú bohatým zdrojom vitamínu C, ktorý je dôležitý pre správnu funkciu imunitného systému.
  • Obsahujú lykopén: Paradajky sú taktiež významným zdrojom lykopénu, silného antioxidantu, ktorý chráni bunky pred poškodením spôsobeným voľnými radikálmi a oxidáciou.
  • Obsahujú mnoho antioxidantov: Okrem lykopénu obsahujú paradajky aj ďalšie antioxidanty, ako sú betakarotén, vitamín E a vitamín C.
  • Obsahujú vitamín K: Vitamín K je dôležitý pre zdravie kostí a zrážanie krvi.
  • Obsahujú draslík: Paradajky sú zdrojom draslíka, minerálu dôležitého pre udržanie normálneho krvného tlaku a zdravia srdca.

Výber vhodných odrôd malých vajcovitých paradajok

Na balkón sa samozrejme hodia špecifické druhy paradajok. Ideálne sú kompaktné odrody, ako sú čerešňové paradajky, špagetové paradajky alebo balkónové paradajky. Kríčkové paradajky sú na pestovanie v kvetináči ideálnou voľbou. Práve koktejlové paradajky sú vhodným adeptom, ktorý sa osvedčí v záhradách skúsených pestovateľov, ale aj na balkónoch bytových domov v strede mesta.

Malé vajcovité paradajky sú ideálne na pestovanie v záhrade aj na balkóne. V prvom rade by ste si mali vybrať, či dáte prednosť tyčkovým odrodám, alebo naopak tým, ktoré rastú na kríkoch. Ak v záhrade nemáte veľa miesta nazvyš alebo chcete pestovať paradajky na balkóne, najlepšou voľbou budú drobnoplodé koktejlové paradajky vhodné aj do nádob.

Obľúbené odrody

  • Medzi obľúbené patria bezpochyby cherry paradajky a im podobné kokteilové paradajky, ktoré majú malé okrúhle plody. Medzi frekventovanými druhmi nájdeme kríčkové odrody, tie smelo vypestujete aj na balkóne.
  • Nízka odroda je „Miniboy“. Je vhodná dokonca do balkónových kvetináčov.
  • Paradajka odroda Datlo je tyčkovou odrodou paradajky s mimoriadne lahodnými plodmi. Tie sú zlatooranžové, pevné, datľového tvaru. Paradajky sú menšie veľkosti, v priemere dosahujú váhu 18 g a sú odolné voči praskaniu.
  • Odroda paradajky Tiger je veľmi skorý kolíkový hybrid, ktorý má veľmi vysokú produktivitu a je to veľmi silná rastlina. Samotné paradajky rastú v trsoch a majú červenú tehlovú až čiernu farbu s červeno-zelenými pruhmi, ktoré pripomínajú tigra. Vážia niekde medzi 40-45 g a majú sladkú a ovocnú chuť. Majú vysoký obsah lykopénu.
  • Odroda paradajok Picolino je skorý kolíkový hybrid, ktorý v spotrebiteľských testoch získal najlepšie hodnotenie. Poskytuje vysokú úrodu. Samotné paradajky sú stredne veľké, jasne červené so silnou, korenistou arómou, ktorá dokonale ladí s príjemnou sladkosťou. Vážia cca 20 až 40 g. Majú mäkšiu dužinu, preto sa ťažko krájajú, ale sú odolné voči prasknutiu. Plody tejto odrody paradajky majú srdcovitý tvar a lahodnú sladkastú chuť. Výška rastliny je 30 - 35 cm v závislosti od koreňového balu. Odroda je ideálna do závesných kvetináčov aj hrantíkov.
  • Názov tejto rannej odrody s bujnejším vzrastom JAHODO vychádza z tvaru aj veľkosti jej plodov. Ten je naozaj jahodový s typickým rebrovaním. JAHODO vytvára vetvený vijan plodov s násadou 16 a viac kusov na vijane a je určený predovšetkým na zber jednotlivých plodov.
  • Odroda paradajky BEJBINO F1 je jednou z tých výnimiek, ktoré potvrdzujú pravidlo. Sú chutné, a pritom nie príliš malé. BEJBINO F1, tzv. „kokteilová“ paradajka je odroda s mimoriadne chutnými a dostatočne pevnými plodmi s priemerom 2 - 3 cm a hmotnosťou 30 - 40 g. Vyniká mimoriadnou chuťou s vyváženým pomerom cukrov a kyselín a výraznou arómou. Plody sú pomerne odolné proti praskaniu.
  • Populácia paradajok s názvom „Vajce vtáka Ohniváka“. Populácia znamená, že sa nejedná o jedinú odrodu, ale zmes paradajok podobných vlastností, s miernymi odlišnosťami. Tieto malé, žiarovku pripomínajúce plody, rastú v strapcoch, kde dozrievajú postupne.
  • Paradajka Červená hruška je kolíková odroda rajčiny. Rastlina má vysokú výnosnosť a výšku do 80 cm, pestovať ju môžete aj vo veľkom kvetináči na balkóne alebo terase. Plody sú červené a majú hruškovitý tvar.
  • Paradajka ´SUNLEMON F1´ je kolíková s chutnými malými plodmi o priemere 1,5 až 2 cm v citrónovo žltej farbe. Odroda sa vyznačuje vysokou násadou plodov na strapci a ich postupným dozrievaním.
  • RAJČIAK kolíkový ďatlový mlsné jazýčky Valdo je veľmi skorá odroda s datľovými (oválne hranatými) plodmi červenej farby a vynikajúcej chuti. Hmotnosť plodov je 20 - 25 g, skladovateľnosť dobrá, pevnosť stredná.
Rôzne druhy malých paradajok

Špeciálne odrody

Špeciálnu kategóriu tvoria paradajky vyšľachtené pre netradičnú farbu alebo tvar plodov. Najznámejšie sú žlté cherry paradajky, ktoré môžu byť guľaté alebo mať tvar hrušky. Trendom medzi pestovateľmi sa stali aj fialové alebo čierne paradajky.

  • ‘Tumbling Tom Yellow’: Malé žlté plody, ktorými je drobný krík doslova posiaty.
  • ‘Mirado Red’: Plody sú drobné, oválne, rastú v trsoch.
  • ‘Honeycomb F1’ je žltooranžový rajčiak s výbornou chuťou a drobnými, 15 g ťažkými plodmi. Je plnohodnotnou alternatívou odrody ‘Sungold F1’.
  • žltá hruška je výnimočnou voľbou pre každého záhradkára, ktorý túži po jedinečnej kombinácii estetiky a chutného úžitku vo svojej záhrade. Táto odroda je nielen esteticky príťažlivá, ale aj praktická. Plody sú bohaté na vitamíny a minerály, čo z nich robí skvelý doplnok zdravej stravy. Ich sladká chuť je ideálna na konzumáciu v čerstvom stave, ale rovnako dobre sa hodia do šalátov, na zdobenie pokrmov či prípravu chutných omáčok.

Kríčkové rajčiaky

Kríčkové rajčiaky sú primárne určené na veľkovýrobu a mechanizovaný zber. Ich oválne plody majú menej šťavy, sú tuhšie, s vyšším podielom dužiny. Záhradkári ich nemajú radi pre hustejší rast a náchylnosť na pleseň na listoch. Môžete ich však vyviazať ku kolíkom a čiastočne presvetliť a odstrániť časť bočných výhonkov. Nezabudnite, že po niekoľkých vijanoch je rast hlavnej osi ukončený kvetenstvom, neodstráňte preto všetky bočné výhonky.

  • Odrody ‘Orbit’ a ‘Salus’ majú „slivkovité“ plody.
  • ‘Darinka F1’ a ‘Pavlína’ plody okrúhle.

Najlepšie paradajky na pestovanie vo VAŠEJ oblasti

Podmienky pre pestovanie

Stanovište a slnečný svit

Paradajky patria medzi teplomilnú plodovú zeleninu. V prvom rade treba pamätať na dostatok slnečného svitu. Paradajky potrebujú minimálne 6-8 hodín priameho slnečného svetla denne. Uistite sa, že váš balkón je na slnečnej strane, ideálne na juhu alebo juhozápade. Najviac im vyhovujú miesta v polotieni, ktoré sú prevzdušnená, ale dobre chránené pred vetrom. Dobrou voľbou môže byť skleník alebo fóliovník. Ak nemáte vlastnú záhradku, môžete si paradajky vypestovať aj na balkóne. Ideálne je ak máte balkón na slnečnej strane.

Paradajky v kvetináči uprednostňujú teplé stanovište, avšak žiadne ostré slnečné žiarenie. Inak sa začnú korene prehrievať a rastlina vädne. Paradajky v kvetináči by mali stáť pod strieškou, aby neboli priamo vystavené dažďu. Pretože častá vlhkosť môže podporiť pleseň zemiakovú. Spôsobuje ju huba Phytophthora infestans. Ideálne stanovište je pod prístreškom, v skleníku alebo v skleníku na paradajky. Listy paradajok musia zostať suché. Dávajte na to pozor aj pri ich polievaní. Keď rastliny dostatočne vyrastú, prospeje im, ak preventívne odstránite listy rastúce tesne pri zemi.

Nádoby a substrát

Rajčiny potrebujú dostatok priestoru na rast koreňového systému. Zvoľte preto dostatočne veľkú nádobu - aspoň 30 cm hlbokú a širokú. Pre jednu rastlinu je ideálne použiť jeden kvetináč. Pokiaľ ale máte k dispozícii väčšiu nádobu, môžete vedľa seba zasadiť aj niekoľko sadeníc. Problém nie je ani s kombinovaním viacerých druhov paradajok v jednej nádobe. Na balkóne či na terase môžeme pestovať paradajky v kvetináčoch, debničkách či dokonca vo vreciach.

Na dno nádoby vložíme dvoj- až trojcentimetrovú vrstvu keramzitu alebo štrku pre lepší odvod nadbytočnej vody. Asi 2/3 nádoby naplníme substrátom. Pre paradajky je kľúčová dobre prevzdušnená, ľahká a dobre odvodnená pôda. Použite kvalitný kompost alebo špeciálny substrát pre paradajky, ktorý zaistí dostatok živín a podporuje rast. Pôdu volíme dostatočne prekyprenú - prevzdušnenú, najlepšie hlinito-piesočnatú. Pôda pre paradajky by mala byť hlinitopiesočnatá, stredne ťažká, teplejšia a dostatočne bohatá na živiny. Ideálne je neutrálne až mierne kyslé pH medzi 5,5 a 7,5.

Vlastných rajčiakov sa nemusíte vzdať ani vtedy, keď nevlastníte záhradu. Vo vhodných nádobách ich môžete pestovať aj na balkóne či terase. V nádobách je možné pestovať aj kolíkové rajčiaky. Musíte iba zvoliť zodpovedajúcu veľkosť nádoby (10 až 30 l). Kvetináč by nemal byť príliš veľký. Objem kvetináča 7 l až 12 l je spravidla postačujúci. Vo veľkých kvetináčoch s veľkým objemom zeminy môžu vzniknúť problémy s koreňami. Rastliny sú potom náchylné na hnilobu.

Výsadba a starostlivosť

Predpestovanie sadeníc

Vzhľadom na dĺžku vegetačného obdobia rajčiaky treba najskôr predpestovať. Hlavný termín výsadby priesad paradajok je polovica mája, keď už vonku nehrozia nočné mrazy. Priesady si môžeme predpestovať zo semienka alebo kúpiť.

Ako na výsev:

  1. Výber semien: Vyberte si kvalitné semienka. Na obale nájdete dôležité informácie o odrode, dobe výsevu, pokynoch na pestovanie a veľkosti rastliny a plodov.
  2. Príprava substrátu: Použite substrát vhodný na klíčenie semien.
  3. Výsev: Do každého okienka sadbovača alebo téglika umiestnite dve až tri semená.
  4. Zasypanie: Semená zasypte asi centimetrom zeminy a jemne pritlačte.
  5. Zvlhčenie: Pôdu zvlhčite rozprašovačom, aby ste predišli vyplaveniu semien.
  6. Teplota: Udržujte teplotu okolo 20-25 °C pre optimálne klíčenie.

Starostlivosť o sadenice:

  • Pikírovanie: Ak ste vysievali semená do spoločnej nádoby, prepikírujte rastliny v čase, keď sa objavia prvé pravé lístky.
  • Svetlo: Zabezpečte sadeniciam dostatok svetla, ideálne na slnečnom mieste alebo pod umelým osvetlením.
  • Zálievka: Udržujte substrát vlhký, ale nie premočený.
  • Hnojenie: Po vytvorení niekoľkých pravých listov môžete začať s hnojením slabým roztokom hnojiva pre sadenice.

Výsadba

Na sadenie paradajok do kvetináčov môžete pristúpiť v momente, keď sú vonkajšie teploty stabilné a už nehrozia jarné mrazy. Paradajky sú veľmi citlivé na mráz a pokiaľ by ste ich von umiestnili skôr, mohli by ste im uškodiť. Výsadbu koktejlových paradajok nechávame na začiatok mája, kedy je pôda stále zregenerovaná a značne ohriata od postupujúceho slnka. Do pôdy sadíme vypestované priesady, avšak až po prvých jarných mrazoch. Výsadbu sadeníc do nádob naplánujeme na druhú polovicu mája, aby rastlinám neuškodili mrazíky. Výsadbu samotných paradajok je vhodné realizovať zhruba od polovice apríla do konca mája.

Pri sadení sadeníc je dôležité, aby boli zasadené hlbšie, než rástli v pôvodnej nádobe. Paradajky majú schopnosť vytvárať nové korene pozdĺž stonky, čo zaisťuje silnejšiu a stabilnejšiu rastlinu. Pokiaľ sadíte viac ako jednu rastlinu do jednej nádoby, majte medzi nimi dostatok miesta. Koreňový bal sa pri výsadbe pokladá buď zvisle, alebo naležato. Mladú paradajku zasaďte dostatočne hlboko, aby bola spodná časť stonky pokrytá zeminou do výšky 5 cm až 10 cm. Takto si tam rastliny vytvoria ďalšie korene. Vďaka tomu sa zlepší vstrebávanie vody a živín.

Výsadba sadeníc:

  1. Výber miesta: Vyberte slnečné a teplé miesto, kde v predchádzajúcom roku nerástli žiadne rastliny z čeľade ľuľkovitých.
  2. Príprava pôdy: Pôdu dobre prekyprite a zmiešajte s kompostom alebo hnojom.
  3. Výsadba: V záhone pripravte jamky s rozostupom 80x40(50) cm. Jamky by mali byť o pár centimetrov hlbšie ako koreňový bal.
  4. Umiestnenie rastliny: Do jamky umiestnite rastlinu s celým balom tak, aby bol asi 3-5 centimetrov pod úrovňou zeme.
  5. Zahrnutie koreňov: Korene prihrňte zeminou a s citom pritlačte. Hlbšie zasadenie podporí tvorbu koreňov zo stonky.
  6. Opora: Tyčkovým odrodám poskytnite oporu v podobe drevených alebo kovových tyčí.

Náš tip: Pri popínavých odrodách paradajok si zabezpečte špirálovú tyč, ktorú si viete modifikovať podľa toho, ako paradajka rastie. Oporná tyč zabezpečí riadený rast a maximalizuje vašu úrodu.

Vrúbľované paradajky

Vrúbľované paradajky majú niekoľko výhod. Predovšetkým ponúknu vyššiu odolnosť voči chorobám a škodcom. Často tiež mávajú vyššie výnosy ako bežné paradajky, pretože ich koreňový systém je efektívnejší pri vstrebávaní živín a vody z pôdy. Sú odolnejšie voči extrémnym podmienkam, ako je sucho, horúco alebo chlad. Podnož, ktorá je silnejšia a odolnejšia ako bežná rastlina paradajok, pomáha urýchliť rast a zaisťuje zdravšie rastliny. Hlavným rozdielom pri výsadbe vrúbľovaných paradajok je, že štep (miesto spojenia podnože a očkovania) by mal zostať nad úrovňou pôdy. To však neplatí pre štepené paradajky, ktorých koreňový bal musí byť stále viditeľný.

Schéma vrúbľovania paradajok

Starostlivosť počas vegetácie

Zálievka: Po zasadení paradajok je dôležité dôkladne zaliať, aby pôda okolo koreňov bola vlhká. V priebehu rastu je nevyhnutné udržiavať rovnomernú vlhkosť, ale pozor, aby rastlina nestála vo vode. Polievajte pravidelne, ale nikdy nie na listy, pretože mokré listy môžu viesť k plesniam. Základom starostlivosti o paradajky je pravidelná zálievka. Rastlinám síce vyhovuje prevzdušnené prostredie, no pri koreňoch potrebujú dostatok vlhkosti. Polievame dažďovou alebo odstátou vodou, ideálne skoro ráno alebo večer. Zavlažujeme pravidelne každý deň, čo platí aj o paradajkách na balkóne. Ak chceme byť pedant na túto časť starostlivosti, necháme si vodu odstáť na slnku tak, aby mala takmer rovnakú teplotu ako pôda. Vyhýbajte sa polievaniu počas poludnia a už vôbec nepolievajte rastliny priamo na lístky. Sadenice výdatne zalejeme. Počas dozrievania zalievame opatrne pri korienkoch, vyhýbajte sa listom. Keď rastlinu polievate striedmo, zvýši sa podiel sušiny v paradajkách, čo znižuje podiel vody.

Hnojenie: Hnojenie vykonávame rovnako ako v pôde, tak aj pri pestovaní v črepníku. Prihnojujeme kombináciou draslíka a dusíka, ktoré sú obsiahnuté vo viacerých hnojivách určených špeciálne práve na pestovanie rajčín. Paradajky sú rastliny s vysokou spotrebou dusíka. Znamená to, že potrebujú veľa živín, zato však aj poriadne rýchlo rastú. Preto vyžadujú špeciálne hnojivo na paradajky, ktoré rastlinám dodá potrebné živiny. Hnojivo s dlhodobým účinkom sa neodporúča. Živiny sa z neho uvoľňujú v závislosti od prísunu vody a teploty, teda skôr nepravidelne. Dbajte na dostatočné zalievanie. Ak na paradajky v kvetináči svieti slnko aspoň päť hodín denne, plody sú mimoriadne aromatické. Hnojivo bohaté na draslík a horčík prospeje aj ich chuti.

Pomôcť si však môžeme aj babskými receptami, ktoré sú na báze prírodných prvkov. Odvar z cibule a cesnaku údajne zvyšuje odolnosť sadeníc a plodov proti škodcom.

Morská soľ pre aromatickejšie paradajky: Talianski vedci z Univerzity v Pise zistili, že morská soľ vo vode, ktorou paradajky zalievate, im dodáva arómu: Paradajky sú síce menšie, ale sú aromatickejšie a obsahujú viac antioxidantov. Dbajte však na to, aby pôda paradajok nebola presolená.

Dávkovanie hnojiva pre paradajky

Podpora rastu a zaštipovanie

Paradajky sú liany, ktoré dokážu vyrásť do výšky aj 2 m. Dôležitým krokom v rámci ich pestovania je zaštipovanie. Znamená to, že budete pravidelne odstraňovať bočné výhonky, ktoré rastú medzi hlavnou stonkou a vetvami paradajok. Vďaka tomu môže rastlina smerovať živiny do rastu hlavnej stonky a tvorby kvalitných plodov a zbytočne sa neoslabuje. U niektorých odrôd paradajok (najmä pri vysokých) môžete tiež odstrániť vrcholové výhonky.

Dôležitým krokom v starostlivosti o paradajky je vylamovanie zálistkov. Potrebujú ho tyčkové paradajky s neukončeným rastom stonky. Zálistky sa tvoria v pazuchách listov. Odstraňujeme ich, aby rastlinu príliš neoslabili. Môžu sa na nich totiž tvoriť plody, ktoré už rastlina nevládze vyživovať a trvá veľmi dlho, kým vôbec dozrejú. Pri všetkých druhoch paradajok je potrebné zabezpečiť, aby sa spodné listy a plody nedotýkali zeme. Vlhkosť z pôdy a málo prúdiaceho vzduchu tvoria ideálne prostredie na vznik hubových ochorení, ktorým chceme predísť.

Na sadenie vysokých odrôd paradajok si pripravíme aj oporné kolíky, na ktoré neskôr rastliny priviažeme. Tie umiestnime do zeme ešte pred vykopaním výsadbovej jamy. So zaštipovaním paradajok začíname, keď dosiahnu výšku približne 20 centimetrov. Predtým radšej nie, treba počkať, kým bude rastlina dostatočne silná, aby zvládla mechanické poškodenie. Odstraňujeme vždy malé výhony, ktoré sa nachádzajú medzi stonkou a hlavným výhonom, prípadne medzi dvoma hlavnými výhonkami. Tieto bočné výhonky bývajú obvykle 3-5 centimetrov dlhé. Odstraňujeme ich pravidelne, približne raz za týždeň.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Aj pri pestovaní paradajok v kvetináči nezabúdajte rastliny priebežne kontrolovať na prítomnosť škodcov. Paradajky na balkóne, či v záhradke sú často rajčinami, ktoré si prešli procesom šľachtenia. Z tohto dôvodu sú paradajky menej náchylné na choroby, či parazity než iné rastliny, či druhy zeleniny.

Paradajky môžu byť napádané rôznymi chorobami a škodcami. Dôležitá je prevencia, ako je správna výsadba, zálievka a hnojenie. V prípade napadnutia použite vhodné prípravky na ochranu rastlín.

Bežní škodcovia

  • Molica skleníková: Bežný hmyz, ktorý sa väčšinou vyskytuje na spodnej strane listov rastlín. Živí sa šťavou (miazgou) a jej silný útok oslabí rastlinu. Vylučuje lepkavú medovicu na spodné listy, kde podporujú rast čiernej sadzovej plesne.
  • Nezara viridula: Bzdocha, bežne známa ako chrobák zelený. Vyskytuje sa na celom svete a napáda veľmi širokú škálu zeleniny, strukovín a niektoré druhy ovocia.
  • Pásavka zemiaková: Chutí jej paradajka rovnako ako zemiaky, pretože je to príbuzný druh. Na mladých rastlinkách môže spôsobiť vážne poškodenie na listoch a strapcoch plodov, prípadne môže rastlinu úplne zdecimovať.
  • Vošky: Prenášajú rôzne vírusové choroby. Vošky samé o sebe rastlinku veľmi nepoškodia, ale môžu prenášať choroby, ktoré potom spôsobia závažné problémy.

Bežné choroby

  • Septóriová škvrnitosť rajčiakov: Spôsobená hubou Septoria lycopersici.
  • Bakteriálna škvrnitosť: Spôsobená baktériou Xanthomonas campestrist pv. Vesicatoria, je choroba napádajúca všetky rastové štádiá paradajok.
  • Botrytída (sivá hniloba): Tiež známa ako pleseň sivá, je spôsobená hubou Botrytis cinerea a je bežná na paradajkách, rovnako ako na mnohých iných zeleninových plodinách.
  • Hniloba špičiek: Bežná fyziologická porucha spôsobená nedostatkom vápnika v rastline.
  • Kučeravosť listov: Skrútené alebo stočené listy na paradajkách môžu byť spôsobené environmentálnym stresom, chemickou expozíciou alebo biologickými faktormi.

Ak pôda pravidelne vysychá a potom sa naraz zaplaví veľkým množstvom vody, veľkosť paradajok predbehne rast šupky a spôsobí praskanie.

Tabuľka s bežnými chorobami a škodcami paradajok a metódami prevencie/liečby

Zber úrody

Paradajky dozrievajú postupne, preto je najlepšie zbierať ich každý deň-dva podľa potreby. Najjednoduchšie je odstrihnúť záhradnými nožnicami plod aj so stopkou. Ak sú paradajky dobre vyzreté, odpadnú do ruky ľahko aj samé. Pri strapcových paradajkách nečakáme, až dozrie celý strapec, ale zbierame postupne jednotlivé plody. Tým, že oberieme červené plody, čiastočne urýchlime dozrievanie tých ostatných. Koncom sezóny môžeme urýchliť dozrievanie plodov tým, že paradajky prestaneme polievať. Dlhšie sucho a schnutie listov paradajok umožní plodom rýchlejšie dozrieť.

Pestovanie paradajok je obľúbená záľuba mnohých záhradkárov na Slovensku. Či už ste začiatočník alebo skúsený pestovateľ, paradajky vám môžu priniesť nielen chutnú úrodu, ale aj radosť z vlastnoručne vypestovanej zeleniny. Dobrý pocit z vlastnej úrody, menej zaťažené životné prostredie a zmysluplne využitý čas sú hlavnými dôvodmi pre túto činnosť.

tags: #male #vajcovite #rajciny

Populárne príspevky: