Slovenský trh s bravčovým mäsom dlhodobo čelí komplexným výzvam. Naše kvalitné bravčové mäso vyvážame hlavne do Maďarska a, naopak, uspokojíme sa s prebytkami prevažne zo západnej Európy. Z toho, čo máme, slovenskí chovatelia radšej predajú v zahraničí, pretože je to stále pre nich ekonomicky výhodnejšie. Andrej Imrich opisuje situáciu jasne: „Musíme si priviezť ročne minimálne 160-tisíc ton bravčového mäsa. Sme sebestační na 36 percent.“
Zahraničná konkurencia a ekonomika nákupu
Západné mäsokombináty disponujú obrovskými spracovateľskými kapacitami. Západná megafabrika dokáže bez problémov vyexpedovať napríklad 100 ton bravčového karé do ázijských krajín. Mäso, ktoré im ostane, putuje na domáci trh, do tretice sú tu potom prebytkové anatomické časti, ktorých sa potrebujú zbaviť. A keďže dobre zarobili na ázijskom trhu, môžu ich predať, napríklad nám, aj pod cenu.
Veľa slovenských mäsokombinátov sa odstrihlo od tuzemských bitúnkov a radšej kúpia lacnejšie mäso, ktoré precestovalo veľký kus Európy. „Len cesta trvá minimálne dva dni. Do predajní mäso dorazí až na štvrtý alebo piaty deň, pretože sa musí u nás rozbúrať, zabaliť a opäť rozviesť,“ upozorňuje Andrej Imrich.
| Krajina pôvodu | Priemerná cena (€/kg) | Kvalitatívne ukazovatele |
|---|---|---|
| Belgicko | 4,56 | Nižšia, často vysoký obsah vody |
| Nemecko | 5,91 | Vysoký obsah povrchového tuku |
| Slovensko | 6,50 | Najvyššia čerstvosť a senzorické vlastnosti |
Výskum kvality: Prečo je slovenské mäso lepšie?
Ing. Martina Gondeková, PhD. z NPPC-VÚŽV sa spolu s kolegami venuje téme kvality mäsa už niekoľko rokov. V Národnom poľnohospodárskom a potravinárskom centre testovali vzorky bravčového mäsa z rôznych európskych krajín a vôbec neznie prekvapivo, že naše bravčové dopadlo najlepšie. „Naše mäso má za sebou najmenej kilometrov, a to sa odráža aj na kvalite. Už na prvý pohľad je veľmi pekne sfarbené,“ vysvetľuje Gondeková.
Výskum ukázal, že pri dovážanom mäse dochádza k vyšším hmotnostným stratám. Po prepočítaní hmotnostných strát z vytečenej vody navyše vychádza kúpa slovenského mäsa aj najekonomickejšie. Pri poľskej vzorke sa napríklad zistilo, že mäso strácalo nutričné hodnoty a plávalo vo vlastnej šťave, pričom poduška v balení bola napitá ako plienka.
Kľúčové faktory kvality:
- Čerstvosť: Minimálne najazdené kilometre k zákazníkovi.
- Antibiotiká: Slovensko má chovy s veľmi nízkou mierou používania antibiotík (43,2 mg/kg), čo nás radí na 7. miesto v EÚ.
- Senzorické vlastnosti: Najlepšie hodnotenia farby, šťavnatosti a strižnej sily.
Ako rozoznať kvalitné mäso?
Pri výbere bravčového mäsa je dôležité sledovať jeho vzhľad, vôňu aj konzistenciu. Kvalitné čerstvé bravčové mäso má svetloružovú až mierne červenú farbu. Tuk na povrchu má byť biely až krémový, nie žltkastý - to je znak staršieho mäsa. Vôňa čerstvého mäsa je prirodzená a veľmi jemná, takmer neutrálna.
Spotrebiteľ by sa nemal orientovať len podľa ceny, ale predovšetkým podľa kvality. Odkaz Martiny Gondekovej je jasný: „Nie sme takí bohatí, aby sme si kupovali lacné mäso. Jedzme zdravo, jedzme slovenské!“ Kvalitné mäso, akým slovenská bravčovina bezpochyby je, má nielen lepšie senzorické vlastnosti, ale je aj výživnejšie a bezpečnejšie.
V súčasnosti sa o širšiu dostupnosť domáceho mäsa snažia aj niektoré obchodné reťazce, napríklad projektom 100 % slovenského mäsa, ktorý garantuje, že zviera bolo narodené, chované, porazené a spracované výlučne na území Slovenska.
tags: #martina #gondekova #kvalita #bravcoveho #masa #na