Mäso hospodárskych zvierat je dôležitou súčasťou plnohodnotnej a zdravej výživy ľudí. Hospodárske zvieratá sú domestikované živočíšne druhy chované človekom v umelých životných podmienkach za účelom získania poľnohospodárskych produktov živočíšneho pôvodu. Mäso si ľudia pôvodne zabezpečovali lovom zvierat a jeho spotreba stúpala postupnou domestifikáciou a chovom hospodárskych zvierat. Mäso obsahuje bielkoviny, tuky, vitamíny a minerálne látky, ktoré sú dôležitou zložkou výživy človeka.
Vzhľadom na zootechnickú prax a plemenársku prácu je potrebné rozlišovanie skupín populácií v rámci druhu, ktoré majú značne rozdielne morfologické a fyziologické vlastnosti. Pre tento účel bola v zootechnickej praxi zavedená umelá taxonomická jednotka - plemeno.
Druhy hospodárskych zvierat a ich úžitkovosť
Medzi hlavné druhy hospodárskych zvierat patria:
- Hovädzí dobytok: Chovaný najmä pre produkciu mlieka a mäsa. Vedľajšími produktami sú koža a rohovina. V chove hovädzieho dobytka bolo vyšľachtené veľké množstvo plemien zamerané na jednostrannú produkciu mlieka alebo mäsa (tzv. špecializované plemená), alebo na kombinovanú produkciu obidvoch hlavných produktov.
- Ošípané: Chovajú sa v prvom rade pre produkciu bravčového mäsa, ktoré je najkonzumovaným druhom mäsa na Slovensku. Technika chovu ošípaných je vysoko mechanizovaná a automatizovaná, krmivársky priemysel poskytuje kompletné kŕmne zmesi.
- Kone: V minulosti sa využívali ako pracovná sila, v súčasnosti sa využívajú hlavne na športové účely, v agroturistike a na rekreačné jazdenie. Na pracovné účely sa využívajú pri prácach v lese, a to v lokalitách kam sa nedostane ťažká mechanika, a na ťahanie povozov a kočiarov.
- Ovce a kozy: Sú skupina malých prežúvavcov ktoré tvoria u väčšiny chovateľov vedľajšiu živočíšnu výrobu. Ovce sú na Slovensku chované prevažne pre mäsovú produkciu, pričom vedľajším produktom je vlna. Preto sa chovatelia oviec preorientovali na produkciu jatočných jahniat. Chov kôz je rozšírený ešte menej, poskytujú špecifické vysokokvalitné mlieko.
- Hydina: Je skupina malých pernatých hospodárskych zvierat začleňujúca hlavne kuru domácu, kačicu domácu, hus domácu, morku domácu. Tieto zvieratá poskytujú hlavne vysokokvalitné hydinové mäso, znáškové hybridy kury domácej vajcia. Chov hydiny zohráva nenahraditeľnú úlohu pri zabezpečovaní racionálnej výživy obyvateľstva.
Rozšíril sa aj chov králikov, ich mäso pomerne často obohacuje skladbu stravy dedinského obyvateľstva.
Morfologické a fyziologické zmeny v chove
Z morfologických znakov sa zmenila hlavne farba kože a srsti. Bola potlačená jednofarebnosť, niektoré hospodárske zvieratá sú úplne albinotické, iné sú albinotické len na niektorých častiach tela, hovoríme že sú strakaté. Vyskytuje sa veľké množstvo rozlične zafarbených plemien v rámci jedného druhu, čo predstavuje veľkú variabilitu znakov ktorá sa u divožijúcich druhov nevyskytuje. Niektorým skupinám hospodárskych zvierat sa zredukovala srsť alebo perie, pri iných sa zmenil charakter srsti - zhustla podsada, predĺžila sa alebo skučeravela. Ochabenie kožných svalov spôsobilo previsnuté uši u niektorých skupín hospodárskych zvierat.
Podľa smeru hospodárskeho využitia sa zmenil aj vývin svalstva. Výkrmové plemená majú značné osvalenie tela, záprahové kone majú lepšie osvalený chrbát, na druhej strane jazdecké kone majú lepšie osvalenie pleca.
Fyziologické zmeny sa týkajú vyvinutejšej srdcovej a cievnej sústavy, taktiež dýchacej sústavy. Zmenila sa plodnosť samíc. Napr. ošípaná má až 3,5 krát viac mláďat ako divá ošípaná. Znáška vajec kury domácej vzrástla z cca 15ks za rok na neuveriteľných vyše 340 ks na rok u niektorých moderných znáškových hybridov.
Kvalita a zloženie mäsa
Pod pojmom mäso sa všeobecne rozumejú všetky požívateľné časti zabitých zvierat, teda koň, pľúca, obličky, črevá a pod., podkožné a vnútorné telové tekutiny, ktoré obaľujú vnútornosti a v neposlednom rade tuky v mäse a to podkožný tuk, medzisvalový tuk a vnútrosvalový tuk. Mäso má približne nasledovné zloženie: 62% vody, 17% bielkovín, 20% tuku, 1% minerálnych látok.
Medzi kvalitatívne vlastnosti mäsa patria farba, pH, mramorovitosť (prerastenosť tukom), schopnosť viazať vodu, obsah bielkovín, obsah aminokyselín a pod. Okrem chemického zloženia mäsa majú na jeho kvalitu vplyv samozrejme aj vonkajšie činitele, ako je pohlavie (mäso samíc obsahuje všeobecne viac tuku než mäso samcov), kastrácia (mäso samcov niektorých druhov nekastrovaných zvierat môže byť spojené s typickým zápachom), vek (mladšie zvieratá majú krehkejšie a jemnejšie mäso) a s tým súvisiaca porážková hmotnosť alebo aj výživa zvierat.
A Balanced Diet: Understanding Food Groups And Healthy Eating | Nutritionist Explains | Myprotein
Nutričné hodnoty vybraných druhov mäsa
Pre lepšiu orientáciu v nutričných hodnotách uvádzame porovnanie pre 100g mäsa:
| Typ mäsa | Kalórie | Bielkoviny [g] | Tuky [g] | Cholesterol [mg] | Vápnik [mg] |
|---|---|---|---|---|---|
| Pštros | 114 | 26 | 2 | 60 | 5 |
| Hydina | 165 | 28 | 4 | 86 | 13 |
| Morka | 159 | 29 | 4 | 69 | 13 |
| Hovädzí dobytok | 282 | 25 | 18 | 91 | 16 |
| Ovca | 241 | 24 | 15 | 92 | 8 |
| Prasa | 323 | 26 | 22 | 99 | 3 |
Doplnkové informácie o zložení mäsa z textu:
- Hydinové mäso je charakteristické vysokým obsahom bielkovín (priemerne 18 - 20 %, pri súčasných hybridoch kurčiat sa ale uvádza obsah bielkovín v prsnej svalovine vyše 23 %) a nízkym obsahom tuku (3 %). Výnimku tvorí mäso z vodnej hydiny (kačica, hus), kde je obsah tuku až okolo 20 %.
- Bravčové mäso má pomerne vysoký obsah tuku (začínajúci na 20 %, ale dosahujúci až 50 %), v porovnaní s menším zastúpením bielkovín (18 %).
- Hovädzie a teľacie mäso patrí medzi výborne stráviteľné, čo je dané predovšetkým obsahom bielkovín (20 - 23 %) a tuku (do 6 %). Mäso je bohaté aj na obsah železa a vitamíny skupiny B.
- Mäso z rýb obsahuje vysoký obsah vitamínov A, B a u tučných rýb aj vitamínu D. Z minerálnych látok tu nájdeme hlavne fosfor, fluór, sodík a hlavne - u morských rýb - jód. Z hľadiska množstva tuku a stráviteľnosti ide o mäso s pomerne rozsiahlou škálou (tuk je tu zastúpený v rozsahu 2 - 25 %), podľa jednotlivých druhov rýb. Bielkoviny tvoria asi 17 %.
- Zverina (mäso voľne žijúcich zvierat, najčastejšie z farmových chovov) má priemerne 20 % bielkovín a nízky obsah tuku. Ide o výživovo hodnotné mäso, s vysokým obsahom minerálnych látok aj vitamínov (najmä skupiny B).
- Pštrosie mäso sa vyznačuje vysokou nutričnou hodnotou, obsahuje veľmi málo tuku (v svalovine do 0,3 %) a cholesterolu, v čom predstihuje aj mäso morky. Kalorická hodnota pštrosieho mäsa je 114 cal/100 g. Na rozdiel od hydiny je pštrosie mäso výrazne červené, štruktúrou a zafarbením je podobné hovädziemu.
Produkcia mäsa a faktory ovplyvňujúce rast
Produkcia mäsa je výsledkom celého radu morfologických a fyziologických vlastností organizmu, ktoré závisia od genetických činiteľov a faktorov vonkajšieho prostredia, predovšetkým výživy. Rozhodujúcim faktorom mäsovej úžitkovosti je rast jedinca a plodnosť rodičovského stáda.
Život zvierat je nepretržitý kolobeh biologických procesov. Úžitkové vlastnosti zvieraťa sa vytvárajú v priebehu rastu. Poznanie biologických súvislostí pomáha vytvárať predstavy o procesoch, ktorých začiatok, priebeh alebo ukončenie súvisí s produkciou hospodárskych zvierat, alebo ju priamo determinuje.
Rast je niekoľko súčasne prebiehajúcich procesov kvantitatívneho zvyšovania hmotnosti, objemu, povrchu a rozmerov zvieraťa. Rast zvierat môžeme rozdeliť na dve základné štádiá a to prenatálne (pred narodením) a postnatálne (po narodení).
Postnatálny rast sa delí na:
- Obdobie od uliahnutia (narodenia) po nezávislosť od matky: Zahŕňa obdobie mledzivovej výživy. V prvých dňoch po pôrode produkuje mliečna žľaza mledzivo, ktoré je hustejšie ako mlieko a zabezpečuje vytvorenie základu imunity nového jedinca. U hovädzieho dobytka trvá 10 - 14 dní, u ošípanej napr. len 7 - 10 dní.
- Obdobie výživy pevnou stravou: Nasleduje postupne po období mliečnej výživy, mláďa prijíma najprv malé množstvá tuhej potravy až nakoniec sa mikroflóra tráviacej sústavy úplne podobá mikroflóre dospelého jedinca. V tomto období je jedinec schopný samostatného od matky nezávislého života.
- Obdobie dospelosti: Je obdobie ukončovania rastu, vrcholia úžitkové vlastnosti, prírastok na váhe je spôsobený ukladaním tuku. Zo zootechnického hľadiska rozlišujeme tri druhy dospelosti. Pohlavná dospelosť je charakteristická začiatkom produkcie pohlavných buniek schopných oplodnenia, avšak rast tela ešte nie je dokončený. Chovateľská dospelosť je obdobie v ktorom sa hospodárske zvieratá môžu prvý krát využiť v reprodukcii bez toho aby bolo ohrozené zdravie zvieraťa. Závisí od druhu, plemena a individuality jedinca. Telesná dospelosť je určená ukončením telesného rastu.
Meradlom absolútneho rastu je živá hmotnosť v určitom veku zvieraťa. Na základe absolútneho rastu sa zostavuje rastová krivka (grafické znázornenie zvyšovania hmotnosti). Na začiatku rastovej fázy je fáza pozvoľného rastu po ktorej nasleduje fáza intenzívneho rastu. Na jej konci sa nachádza bod obratu (inflexný bod), kedy sa rast zastavuje, krivka dosiahne horizontálnu a neskôr zostupnú tendenciu. Ďalším spôsobom vyjadrenia absolútneho rastu je prírastok hmotnosti v kg na určité časové obdobie, zvyčajne jeden deň, 100 kŕmnych dní, obdobie výkrmu, rok a pod. Relatívny rast zvierať sa vyjadruje prírastkom hmotnosti alebo telesných rozmerov v percentách. Index rastu vyjadruje prírastok hmotnosti v % k začiatočnej hmotnosti (narodenie, začiatok výkrmu a pod.).
Chov hospodárskych zvierat: Konvenčný vs. Ekologický
Chov poľnohospodárskych zvierat na produkciu mäsa je však stále problematickejší vzhľadom na nárast populácie, klimatické zmeny, vplyvy na krajinu a tiež kvôli etickým aspektom a podmienkam, v akých sú zvieratá chované. Súčasná poľnohospodárska výroba má priemyselný charakter s masívnymi negatívnymi vplyvmi na životné prostredie. Preto sa čoraz viac vytvára priestor na diskusiu o produkcii potravín, ktorá nebude ohrozovať biodiverzitu a ľudské zdravie.
V porovnaní s viacerými štátmi Európskej únie, kde sa nachádza množstvo menších rodinných fariem a statkov, na Slovensku stále dominujú veľké poľnohospodárske podniky. Najzásadnejším odvetvím živočíšnej výroby je chov hovädzieho dobytka, ktorý okrem produkcie mäsa a mlieka vplýva aj na vzhľad a funkcie krajiny. Je tiež kľúčovou kategóriou produkujúcou značné množstvo emisií metánu a oxidu dusného.
Konvenčný chov
V klasických intenzívnych chovoch sú zvieratá ustajnené v uzavretých stajniach, čo ich síce chráni pred predátormi alebo zlodejmi, ale neposkytuje im dostatok priestoru a neumožňuje im napríklad nočnú pastvu. Dobytok býva kŕmený silážou, peletami, senom a inými formami konzervovaného krmiva. Periódy kŕmenia sú kratšie aj vzhľadom na častý konkurenčný boj o krmivo.
Ak sú však prestávky medzi kŕmením krátke a prostredie nie je optimálne (napr. ustajnenie s úväzom bez steliva), a teda neuspokojujú potreby zvierat, vyvíjajú sa u zvierat poruchy správania napríklad vo forme stereotypného ohrýzania a oblizovania konštrukcií. V intenzívnych chovoch je tradičná štruktúra stáda narušená spoločným chovom zvierat jednej vekovej kategórie a pohlavia a vytvára sa tzv. lineárna hierarchia.
V prvých mesiacoch života sa dobytok mäsových plemien pasie na pasienkoch, neskôr však tie, čo dosiahli jatočnú zrelosť, putujú na výkrm. Strava vo výkrme je vo forme zrna a granúl, zložených prevažne z podstielky pre kurčatá, pomletých rýb či iných živočíšnych produktov a pilín. Pred porážkou zvieratá absolvujú cestu na bitúnok v kamiónoch. Takéto presuny sú pre dobytok mimoriadne stresujúce a okrem etického aspektu je v konečnom výsledku ovplyvnená aj chuť mäsa, do ktorého sa vyplavia stresové hormóny.
Ekologický chov
Ekologický chov dobytka je alternatívou ku konvenčnému chovu. Konvenčný chov je väčšinou zameraný na maximalizáciu zisku, kým ekologický chov funguje na odlišných princípoch. Princípom ekologického hospodárenia je získanie čo najmenšej závislosti od vonkajších vstupov, hospodár sa snaží pracovať v čo najväčšom súlade s prírodou.
Význam chovu dobytka narastá aj v súvislosti s potrebou zachovať vybrané oblasti v podhorských a horských oblastiach v prírodnom a kultúrnom stave. Využívanie trvalého trávneho porastu na pasenie dobytka alebo oviec je jednou z najlacnejších metód ekologického poľnohospodárstva v týchto oblastiach. Poľnohospodár musí zároveň dodržiavať usmernenia pre ekologické poľnohospodárstvo, ako aj pre rastlinnú výrobu a s cieľom zabrániť znečisťovaniu životného prostredia a prírodných zdrojov, ako je pôda a voda, musí rešpektovať vzájomnú závislosť medzi chovom hospodárskych zvierat a poľnohospodárskou pôdou. Najmä z tohto hľadiska je povinný používať organické látky produkované zvieratami na zlepšenie úrodnosti pôdy.
Chov mäsových plemien v systéme ekologického poľnohospodárstva je rozšírenejší ako chov hovädzieho dobytka s trhovou produkciou mlieka. Je to spôsobené tým, že chov dojníc je technologicky a ekonomicky podstatne náročnejší. Keďže aj dobytok chovaný na mäso sa tradične chová podobným spôsobom ako v ekologickom poľnohospodárstve, prechod z konvenčnej na ekologickú výrobu nie je taký zložitý ako v prípade dobytka zameraného na produkciu mlieka. Pre chovateľov ide v podstate o sprísnenie existujúcich podmienok chovu. Investície do vybavenia tiež nie sú v porovnaní s chovom dojníc príliš vysoké. Takýto dobytok sa totiž môže väčšinu roka chovať na pastvinách. Investície sa zvyčajne týkajú len ohrady pasienkov, prístreškov proti nepriaznivému počasiu, kŕmnych zariadení alebo budov na skladovanie krmiva.
Dôležitým faktorom, ktorý musí každý chovateľ brať do úvahy, je výber vhodného plemena na ekologický chov. Medzi najznámejšie mäsové plemená patria napríklad Angus, Charolais, Limousine či Highland.
Zvieratá by mali byť v rámci uzavretého kolobehu kŕmené primárne bioprodukciou danej farmy. Podstatná časť sušiny kŕmnej dávky musí pozostávať z objemového krmiva, čo znamená, že hovädzí dobytok musí byť kŕmený predovšetkým senom a pastvou, ktoré by mali tvoriť až 60 % z celkového objemu. Počet zvierat na ekologických farmách zvyčajne priamo súvisí s tým, koľko ich môže farma kŕmiť z vlastných zdrojov. Ak by sa krmivo nakupovalo z iných fariem, tieto farmy musia mať tiež certifikované biokrmivo. Zakázané sú extrahované šroty, geneticky modifikované krmoviny, stimulátory rastu, syntetické aminokyseliny či používanie exkrementov a podstielky v akejkoľvek podobe (mäsokostná múčka, močovina, fosfáty močoviny a zložky krmiva obsahujúce tieto látky). Pastva by mala trvať minimálne 150 dní ročne, v ideálnom prípade na miestach s diverzifikovaným porastom tráv a rôznych bylín. Doplnkovými krmivami v zime sú seno, obilniny, olejniny, strukoviny, hľuzy a iné semená a plody.
Počet kusov dobytka sa vždy vzťahuje na celkovú plochu, ktorú má farma k dispozícii, nielen na plochu, na ktorej sa zvieratá skutočne chovajú. Bez poľnohospodárskej pôdy nie je chov povolený. Veľkosť stáda musí byť v súlade s ekologickými potrebami zvierat a nesmie spôsobovať stres, zvieratá musia mať vždy prístup k vode. V čase obdobia pasenia je podmienkou prístup zvierat na pastviny. Odporúčajú sa jednoduché prístrešky, ktoré vytvárajú závetrie a tieň. Zimné ustajnenie je možné riešiť rôznymi spôsobmi - napr. umiestnením v ohrade bez prístrešia (pre extenzívne plemená) alebo formou voľného ustajnenia na hlbokom vrhu v stajniach.
Všeobecné požiadavky na ekologický chov musia byť v súlade s týmito zásadami:
- najmenej 50 % podlahovej plochy musí byť pevných a protišmykových,
- zvieratá musia mať pevné suché a kompaktné lôžko,
- podstielka musí byť vyrobená z prírodných materiálov,
- primerané osvetlenie musí byť zabezpečené prirodzeným spôsobom,
- spôsob chovu musí zabezpečiť druhovo špecifické správanie,
- dobytok musí mať prístup na pastviny vždy, keď to situácia dovolí.
Hydinové mäso a jeho miesto v slovenskej kuchyni
Hydinové mäso patrí u nás medzi najobľúbenejšie. Pripravujeme ho viacerými spôsobmi, medzi ktorými má špecifické postavenie kurací vývar. A to nielen pre svoju vynikajúcu chuť, ľahkú stráviteľnosť, ale predovšetkým pre liečivé účinky. Jeho význam rastie najmä v tomto období chrípok a prechladnutí, ale aj globálne vzhľadom na enormne vysokú spotrebu antibiotík medzi ľuďmi.
Benefity kuracieho vývaru:
- Zahrieva a naparuje: Horúci kurací vývar pri zimnici okamžite zohreje.
- Obsahuje proteíny: Tie sú pri prechladnutí a pri nechuti do jedenia veľmi dôležité pre posilnenie imunity.
- Zásobuje vitamínmi: Kurací vývar, okrem mäsa, pozostáva aj zo zeleniny, ktorá predstavuje bohaté spektrum vitamínov a antioxidantov.
- Protizápalový účinok: Kurací vývar má vedecky potvrdený protizápalový účinok.
Biele mäso vs. červené mäso
Nedávno zverejnená správa WHO o červenom mäse ako nositeľovi karcinogénnych látok vyvoláva otázky, ako je to bielym mäsom. Hydinové mäso, označované aj ako biele, je zdrojom predovšetkým kvalitných bielkovín. Na rozdiel od tzv. červeného mäsa obsahuje málo tuku a cholesterolu a má viac nenasýtených mastných kyselín.
Kvalita pštrosieho mäsa a jeho zaradenie
Pštrosie mäso je označované znalcami za mäso gurmánov vďaka nízkemu obsahu tuku. Pštrosie mäso sa vyznačuje vysokou nutričnou hodnotou, obsahuje veľmi málo tuku a cholesterolu, v čom predstihuje aj mäso morky. Na rozdiel od hydiny je pštrosie mäso výrazne červené, štruktúrou a zafarbením je podobné hovädziemu. Mäso našich bežných hospodárskych zvierat (prasa, dobytok, ovca, hydina) obsahuje viac než 3 % tuku, u pštrosa je obsah tuku v svalovine do 0,3 %. Nízky obsah tuku však u pštrosieho mäsa nie je vôbec na úkor jemnosti. Kalorická hodnota pštrosieho mäsa je 114 cal/100 g, významná je úplná absencia cholesterolu. Zaujímavosťou je, že počas tepelnej úpravy si vždy zachová svoj tvar a nikdy sa nezmrští.
Kvalitu pštrosieho mäsa ovplyvňujú štyri základné faktory: chov, porážka, preprava a jeho predaj pri 100% hygiene.
Faktory kvality pštrosieho mäsa:
- Manažment chovu: Vek zvieraťa (staršie zviera - mäso je tvrdšie), systém chovu (veľa stresu vo výbehu má za následok zníženú kvalitu mäsa), výživa (nesprávne zloženie potravy má za následok tvorbu tuku žletej farby, ktorý má vplyv na chuť mäsa).
- Technika prepravy a porážky: Odborný transport zvierat na bitúnok, správna technika porážania, dodržiavanie správnej technológie po porážacej linke - teplotný režim.
- Skladovanie, distribúcia a predaj: Dodržiavanie teplotného režimu pri skladovaní a distribúcii, forma predaja - mrazené, chladené, čerstvé, metóda predaja - vákuovo balené.
- Hygiena: 100% hygiena a dodržiavanie veterinárnych predpisov vo všetkých fázach výroby mäsa.
Jatočné mäso pštrosov - Akostné triedy
Jatočné mäso klasifikuje Svetová Asociácia Chovateľov Pštrosov do štyroch akostných tried. Je dôležité poznať charakteristiky jednotlivých tried:
Prvá akostná trieda:
- Vek pštrosa: menej ako 16 mesiacov
- Farba tuku: iba bielej farby
- Farba svaloviny: jasná červená farba
- Stav srdca: srdce normálnej veľkosti, farba a textúra bez poškodenia
- Stav pečene: stredne hnedá farba, bez nádorov a vredov
- Zdravotný stav: žiadne symptómy ochorení
- Iné podmienky: žiadna gelovitá hmota okolo srdca, stehna a zadku.
Táto akostná trieda je najkvalitnejšia.
Druhá akostná trieda:
- Vek pštrosa: 16 až 24 mesiacov
- Farba tuku: iba bielej farby
- Farba svaloviny: jasná červená farba
- Stav srdca: srdce normálnej veľkosti, farba a textúra bez poškodenia
- Stav pečene: stredne hnedá farba, bez nádorov a vredov
- Zdravotný stav: žiadne symptómy nemocí
- Iné podmienky: žiadna gelovitá hmota okolo srdca, stehna a zadku.
Mäso z tejto triedy je vhodné na pomletie.
Tretia akostná trieda:
- Vek pštrosa: 25 mesiacov a starší
- Farba tuku: iba bielej farby
- Farba svaloviny: jasná červená farba
- Stav srdca: srdce normálnej veľkosti, farba a textúra bez poškodenia
- Stav pečene: stredne hnedá farba, bez nádorov a vredov
- Zdravotný stav: žiadne symptómy nemocí
- Iné podmienky: žiadna gelovitá hmota okolo srdca, stehna a zadku.
Toto mäso je vhodné pre spracovateľov a výrobcov mäsových výrobkov a tiež je vhodné na pomletie.
Štvrtá akostná trieda:
- Vek pštrosa: akýkoľvek vek bez obmedzenia
- Farba tuku: tuk žltej farby
- Farba svaloviny: viacfarebné spektrum od slabo ružovej po tmavočervenú, na niektorých svaloch biela farba
- Stav srdca: srdce malej veľkosti, textúra pórovitá a iné poškodenia
- Stav pečene: žltá, zelená a čierna farba s nádormi a vredmi
- Zdravotný stav: žiadne symptómy nemocí
- Iné podmienky: môže byť gelovitá hmota okolo srdca, stehna a zadku.
Toto mäso je určené iba pre spracovateľov a výrobcov mäsových výrobkov, nie je vhodné na predaj ani ako mäso na pomletie.
Piata akostná trieda:
- Vek pštrosa: akýkoľvek vek bez obmedzenia
- Farba svaloviny: svalovina s vredmi a kanálikmi, svetlé a tmavé škvrny
- Stav pečene: škvrnitá alebo infikovaná pečeň
- Zdravotný stav: možný výskyt symptómov ochorení.
Toto výsekové mäso nie je určené na konzumáciu ľuďmi, ale iba ako krmivo pre mäsožravé zvieratá.
Globálny dopad produkcie mäsa a plytvanie
Vo svete sa ročne vyhodí mäso až z 18 miliárd hospodárskych zvierat. Výskum holandských vedcov ukázal, že v roku 2019 sme týmto spôsobom prišli o vyše 50 miliárd ton mäsa. Produkcia mäsa každoročne prispieva k viac ako 14 percentám celosvetových emisií skleníkových plynov. Priemyselné poľnohospodárstvo je často spojené s nedostatočným pohybom a prílišným stresom zvierat. Výsledky štúdie z roku 2019 ukázali, že mäso z 18 miliárd zvierat, najmä kurčiat, moriek a prasiat, sa v priebehu roka vyhodilo. To sa rovnalo 52,4 miliónom ton jedlého vykosteného mäsa, teda zhruba šestine všetkého mäsa vyprodukovaného na svete.
„V rozvojových krajinách sa straty zvyčajne vyskytujú na začiatku procesu, napríklad dobytok umiera na choroby alebo sa mäso kazí počas skladovania či prepravy. V priemyselných krajinách pochádza väčšina odpadu od spotrebiteľov. Supermarkety sú preplnené, reštaurácie predávajú menej porcií ako navaria a domácnosti vyhadzujú zvyšky.“ Vedecký tím analyzoval aj pohodu hospodárskych zvierat, hoci, ako povedala Klaura, „utrpenie zvierat je ťažšie kvantifikovať a percentovať“.
Vedci si uvedomujú, že zmeny v stravovaní môžu byť zložitou témou a mnohí ľudia môžu mať pocit, že volanie po menšom množstve mäsa im odoberá dôležitú časť stravy. Emócie, ktoré táto diskusia vyvoláva, môžu odrádzať od zavedenia vhodných zmien zákona.
tags: #maso #hospodarskych #zvierat