Švajčiarsko, známe svojou vysokohorskou prírodou a precíznosťou výroby, má aj bohatú tradíciu vo včelárstve. Hoci sa včelárska prax líši od tej na Slovensku, kvalita švajčiarskeho medu je uznávaná. V tomto článku sa pozrieme na špecifiká výroby medu vo Švajčiarsku, porovnáme ju s inými krajinami a zameriame sa na ekologické aspekty, ktoré formujú miestne včelárstvo.
Charakteristika švajčiarskeho včelárstva
Švajčiarsko, podobne ako Rakúsko, sa vydalo na cestu ekológie a produkcie biomedov. Na rozdiel od niektorých iných európskych krajín, kde sa med získava počas celej vegetácie a potom sa na konci sezóny vytočí med z celého roka, švajčiarske včelárstvo sa zameriava na lokálne špecifiká a kvalitu. Zaujímavosťou je, že slovenský med sa často porovnáva so švajčiarskym a rakúskym. Rozbory z laboratórií ukázali, že slovenský med obsahuje oveľa viac peľových zŕn, napríklad medovicové či lesné medy, hoci by sa dalo očakávať, že Švajčiarsko má pestrejšiu flóru. Kvalita slovenského medu je porovnateľná s rakúskymi a švajčiarskymi medmi, dokonca v niektorých aspektoch lepšia, pretože slovenská norma na med pripúšťa 18 percent vody, zatiaľ čo štandardné európske normy až 20 percent. Slovenský med je hustejší, má aj zhutnenú vôňu a chuť, preto vyhráva na svetových výstavách.
Ekologické včelárstvo a jeho normy
Biomed, či už rakúsky, alebo slovenský, nesmie obsahovať stopy po agrochémii. Rakúska norma je oproti slovenskej mäkká. Slovenský ekologický med musí pochádzať z úľa, ktorý je natretý len ekologickou farbou, nesmie sa používať žiadna umelá hmota a na liečenie včiel sú dovolené iba ekologické prípravky. Produkcia medu sa veľmi prísne kontroluje, okrem iného med môže prísť do kontaktu len s antikorovým náradím, ktoré nepoškodzuje med. Ide teda o súbor prísnych pravidiel. Tieto prísne normy sú prítomné aj vo švajčiarskom ekologickom včelárstve, kde sa kladie dôraz na ochranu životného prostredia a produkciu čistého, prírodného medu. Aj preto sa Švajčiarsko stalo jedným z lídrov v produkcii biomedov.
Význam rastlín pre včelárstvo
Výroba medu je neoddeliteľne spojená s kvitnúcimi rastlinami. Hmyz na kvety láka farebnosť koruny kvetu i tvar celej rastliny. Ešte účinnejším lákadlom opeľovačov je vôňa kvetov a rastlín, ktorú vytvárajú éterické oleje vylučované rastlinami v čase ich kvitnutia. Nektárie sú žľazy v kvetoch rastlín, ale aj na listoch a palistoch, ktoré vylučujú sladinu nazývanú nektár. Pri teplotách od 16 do 25°C dosahuje tvorba nektáru maximum. Stupeň teploty závisí od chúlostivosti kvetu rastliny na teplotu. Napríklad lipy a agáty vyžadujú vysoké teploty (okolo 26°C), zatiaľ čo kvety malín medujú už pri teplotách okolo 16°C. Pri vyšších teplotách a nízkej relatívnej vlhkosti sa u nich nektár vysušuje. Vylučovanie nektáru prestáva hneď po opelení kvetov, ak neberieme do úvahy nepriaznivé počasie, kedy kvety nektár prirodzene nevylučujú.
Gaštan jedlý je významnou peľodajnou i nektárodajnou drevinou. Vo Švajčiarsku, v Nemecku i v Juhoslávii, kde tvorí rozsiahle monokultúry, včelári zo vzdialených miest naň kočujú. Včely v čase hlavnej znášky nepreletujú z jedného druhu kvetu na iný, ale navštevujú spravidla kvety toho istého druhu rastliny dotiaľ, kým im množstvo a hustota nektáru v tomto druhu rastlín vyhovuje. Včelári zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní dostatočného množstva kvitnúcich rastlín pre včely. To je dôležité najmä vo Švajčiarsku, kde horský terén môže obmedziť dostupnosť rozsiahlych kvitnúcich plôch.
Obsah vody v nektári a proces zahusťovania
Najnižšiu a najvyššiu hranicu vody v nektáre kvetov nie je možné jednoznačne stanoviť. Závisí to nielen od druhu kvetov, ale hlavne od poveternostných podmienok, ktoré najviac ovplyvňujú obsah vody v sladine. Treba mať pritom na zreteli teplotu vzduchu, jeho tlak, vlhkosť, silu vetra, denný čas, slnečný svit, druh oblačnosti a pod. Za priaznivých okolností sladina obsahuje okolo 50 percent vody, obyčajne sa však obsah vody pohybuje od 55 do 70 percent. Aby včely rozoznali nektár od vody, musí obsahovať najmenej 9% cukru. Nektár s menším obsahom cukru berú včely iba ako vodu.
Lietavka, ktorá doniesla v medovom vačku nektár, odovzdá ho 4-5 mladším robotniciam, ktoré ho opäť pomocou cuciaka odovzdávajú ďalším 8-10 mladým včelám. Takto sa môže nektár donesený jednou lietavkou rozdeliť vo včelstve až medzi 50 robotníc. Tieto odobratý nektár vyvrhujú z medového vačku na miesto medzi cuciakom a spodnou časťou hlavy a po vyprázdnení celého medového vačku nektár opäť prehĺtajú a pretláčajú do medového vačku. Pri vyvrhovaní a prehltávaní do nektáru primiešavajú výlučok hltanových žliaz, a tak ho zahusťujú. Toto včely opakujú dovtedy, kým sa nektár nezahustí na 70%. Ďalšie zahusťovanie nektáru týmto spôsobom už nie je možné, lebo taký hustý nektár už včela veľmi ťažko pretláča cez úzky pažerák. Nektáromed uložený do buniek včely ďalej zahusťujú mechanickou cestou - intenzívnym vetraním medziplástových uličiek.
Čas, za ktorý včely zahustia donesenú sladinu na hustotu medu závisí od teploty vzduchu, jeho relatívnej vlhkosti a od sily včelstva. Podľa Svobodu zahustia včely sladinu na hustotu medu za 108 hodín, teda za 4 a pol dňa. V silných včelstvách za teplého a pomerne suchého počasia proces zahusťovania sladiny prebieha podstatne rýchlejšie. Ak z plásta s naplnenými bunkami nakloneného do vodorovnej polohy pri údere druhou rukou obsah buniek nevykvapkáva, možno med vytáčať, a to aj vtedy, ak bunky nie sú ešte zaviečkované. Tvrdenie, že med možno vytáčať až vtedy, keď sú bunky do polovice plásta zavlečkované, teda nie je správne.
Prezimovanie včiel vo Švajčiarsku
Počas chladného obdobia čelia včely veľkej výzve prežiť zimu, najmä vo vyšších polohách Švajčiarska. Včely medonosné prežijú zimu ako celá kolónia. Príprava včiel na prezimovanie začína v lete. Zimné včely majú podstatne väčšie tukové telo ako letné a v telách si ukladajú bielkoviny, ktoré sú pre prežitie včelstva v zime kľúčové. Včely prezimujú tak, že si vo svojom úli vytvoria zhluk, v ktorom sa navzájom zohrievajú. Kráľovná sedí v strede zhluku a okolo nej sa zhromažďujú všetky včely. Včely na vonkajšej strane zhluku pravidelne nahrádzajú včely ďalej v strede.
Keďže len zdravé a silné včelstvá dokážu koncom leta vychovať dostatok zimných včiel, včelári významnou mierou prispievajú k úspešnému prezimovaniu včiel. Musia zabezpečiť, aby včely mali k dispozícii dostatok potravy vo forme uhľohydrátov, ako je med alebo cukrový sirup, a bielkovín vo forme peľu. Doplnenie zásob po medobraní je preto nevyhnutné. Okrem toho je veľmi dôležité ošetrenie proti roztočovi Varroa. Prvé ošetrenie je potrebné koncom leta, pretože včely, ktoré parazitoval roztoč Varroa počas ich larválneho štádia, sú oslabené a majú kratšiu životnosť. Počas zimných mesiacov sa pozornosť sústreďuje na monitoring včelstiev a prípravu na ďalšiu sezónu. To zahŕňa obnovené ošetrenie proti roztočom Varroa, aby kolónia potom mohla začať sezónu s čo najnižšou záťažou roztočmi, ako aj pravidelné kontroly zásob potravy.
Klimatické zmeny a ich vplyv na včelárstvo
Dôsledky klimatických zmien sú badateľné aj vo včelárstve a môžu mať výrazný vplyv na prezimovanie včiel. Teplé zimy môžu viesť k predčasnému začiatku chovu, čo zvyšuje potrebu potravy. Teploty v hniezde potom musia byť okolo 34 stupňov, čo si vyžaduje dodatočné zásoby energie a potravy - najmä v prípade obnovených mrazov. Okrem toho sa zvyšuje aj riziko zvýšenej populácie roztočov Varroa. Divoké včely sú však ovplyvnené najmä zmenenými klimatickými podmienkami, pretože ich životný cyklus je často úzko spojený s konkrétnymi druhmi rastlín. Pri divých včelách je načasovanie liahnutia po zime často prispôsobené jednotlivým rastlinám. Vplyvom teplého podnebia sa však môže stať, že jednotlivé druhy divých včiel sa vyliahnu skôr, ako sú príslušné rastliny pripravené, a tak si nemôžu nájsť potravu.
Inovácie a budúcnosť medového priemyslu
Popri tradičnom včelárstve sa objavujú aj inovatívne prístupy. Americký výrobca medu bez včiel MeliBio získal strategickú investíciu, aby podporil svoje poslanie transformovať medový priemysel. Med bez včiel MeliBio sa vyrába pomocou rastlinnej vedy a precíznej fermentácie. Produkovaním medu bez inváznych včiel produkt pomáha chrániť populácie divých včiel, ktoré sú životne dôležité pre zachovanie biodiverzity a prirodzených biotopov. Rastlinný med by tiež mohol pomôcť zlepšiť odolnosť dodávateľského reťazca.
Minulý mesiac si MeliBio zabezpečilo patent v Nemecku, ktorý chráni svoju metódu replikácie medu s rastlinnými zložkami, keď sa spoločnosť pripravuje na ďalšiu expanziu v rámci EÚ. Medová alternatíva bola predtým uvedená na trh v predajniach Hofer v Rakúsku a Švajčiarsku začiatkom tohto roka pod názvom "Vegan Hanny". Naša závislosť na včelách riadených pri produkcii medu tlačí pôvodných opeľovačov na pokraj. Nadmerné množstvo obhospodarovaných včiel narúša prirodzenú rovnováhu, čo vedie k zníženiu diverzity a množstva voľne žijúcich opeľovačov. Medový priemysel musí čeliť týmto ekologickým výzvam priamo a preskúmať inovatívne, udržateľné riešenia.
Svetový obchod s medom a pozícia Švajčiarska
Európska únia vlani doviezla 163 700 ton prírodného medu, najviac ho bolo z Číny, z Ukrajiny a z Argentíny. Do krajín mimo únie sa vlani vyviezlo 24 900 ton medu celkovo za 146 miliónov eur. Z Číny vlani EÚ doviezla 60 200 ton, čo je 37 percent celkového dovozu medu z krajín mimo EÚ. Najväčší podiel vývozu medu z EÚ vlani smeroval do Británie. Bolo to 4300 ton, čo predstavovalo 17 percent celého medu vyvezeného mimo EÚ. Najväčším dovozcom medu v EÚ vlani bolo Nemecko. Doviezlo 41 000 ton medu z krajín mimo EÚ, čo predstavuje 25 percent všetkého dovozu do EÚ. Španielsko sa ujalo vedenia ako najväčší vývozca. Do krajín mimo EÚ odoslalo 7100 ton medu, respektíve 29 percent všetkého vývozu medu mimo EÚ. Hoci Švajčiarsko nie je členom EÚ, jeho medový priemysel je ovplyvnený globálnymi trendmi a obchodnými vzťahmi. Zameranie na kvalitu a ekologickú produkciu mu však umožňuje udržať si konkurencieschopnosť na trhu.
tags: #medome #svajcarskej #vyroba