Medovníky sú neoddeliteľnou súčasťou jarmokov a vianočných trhov, ale aj mnohých slovenských domácností, ktoré si prípravu na obdobie Vianoc nevedia bez ich pečenia predstaviť. Ich prenikavá vôňa a jedinečná chuť majú tradičné zastúpenie takmer v každej domácnosti počas Vianoc. V rôznych receptúrach lákajú na ochutnanie, v rozmanitých podobách skrášľujú príbytky a vianočný stôl. Medovníky, tak ako v mnohých kultúrach, môžu niesť kultúrnu symboliku. Môžu sa darovať ako jedlý vianočný darček alebo dávať pri zvláštnych príležitostiach, kedy symbolizujú lásku a oddanosť.
Korene medovnikárstva: Od staroveku po stredovekú Európu
Medové cesto bolo známe už v starovekom Ríme pod názvom „libum“. Rimania toto dobre tvarovateľné cesto formovali rukami a vkladali do rôznych foriem. Hlavnou prísadou do cesta bol med a pridávali aj múku (ražnú alebo pšeničnú) a vodu. Medovníky sa vyskytovali prekvapivo aj v gréckej mytológii, kde pri vchode do podsvätia stál strážca - trojhlavý pes Kerberos. Jeho úlohou bolo nepustiť dnu žiadnu živú bytosť.
V Európe sa medovníky začínajú objavovať najmä v 14. storočí, a to hlavne vďaka križiackym výpravám do arabského sveta, z ktorého sa prinášali rôzne koreniny. V 15. storočí sa postupne rozšírili do celej Európy. Pôvod perníka možno hľadať v stredovekom obchodovaní s korením a v kulinárskych tradíciách stredoveku v Európe. Korenie ako zázvor, škorica a čierne korenie boli vysoko cenenými komoditami, ktoré sa do Európy dovážali z Ázie a Stredného východu. Tieto koreniny priniesli do Európy arabskí obchodníci a neskôr sa k nám dostali aj prostredníctvom benátskych a janovských obchodníkov, ktorých obchodné cesty viedli smerom na východ. Kláštory zohrávali v stredoveku kľúčovú úlohu pri uchovávaní vedomostí, vrátane kulinárskeho umenia. Mnísi boli často strážcami starých receptov a experimentovali so začlenením nových ingrediencií, ako sú korenie, do svojho varenia.
Rozvoj medovnikárstva na Slovensku a v Európe
Tento malý, chutný a pomerne jednoduchý koláčik sa spája so starým remeslom - medovnikárstvom. Za kolísku medovnikárstva sa považuje mesto Norimberg. Na území Slovenska sa začali medovnikári objavovať v 14. storočí. Medovníky sa dostali najprv do Bratislavy z nemeckého Norimbergu cez mesto Linz. Najpriaznivejšie podmienky na rozvoj medovnikárstva mala Bratislava na rozhraní 16. a 17. storočia, oproti iným slovenským mestám bola politicky a hospodársky vyspelejšia a mala oveľa vyšší počet obyvateľov. V tomto období si mohli sladkosti dovoliť len tí bohatší, cechy preto vznikali vo väčších mestách ako sú Bratislava, Trnava, Košice, Banská Bystrica či Bardejov. Práve Vianoce boli obdobím, keď si túto maškrtu dovolili aj tí chudobnejší. Okrem Vianoc sa medovníky začali neskôr objavovať aj na púťach a jarmokoch.
V roku 1619 vznikol na našom území cech medovnikárov, ktorý podliehal do roku 1681 generálnemu cechu vo Viedni. Jeho členmi boli majstri z Bratislavy, Modry, Prešova, Levoče a z banských miest. Medzi najznámejšie strediská výroby medovníkov na západnom Slovensku patrili oblasti okolo Bratislavy, Trnavy, Pezinka, Modry, Hlohovca či Topoľčian. Hlavné oblasti medovnikárskej výroby v strednej časti dnešného Slovenska nachádzame okolo banských miest (Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Kremnica, Nová Baňa), ale i v oblasti Zvolena, Ružomberka, Rajca, Žiliny, Martina či Trstenej. Na východnom Slovensku sa vytvorili centrá medovnikárstva na Spiši, kde dominantné postavenie patrilo Levoči. Medovnikárske umenie začalo upadať v 2. polovici 19. storočia, a to z mnohých príčin. Rozvoj cukrárskeho remesla vytláčal medovníčky z dopytu ľudí. Po roku 1872, keď sa cechy zrušili, sa medovnikárstvo ako také stalo súčasťou remesla pekárov a cukrárov.
Pre lepšiu orientáciu v histórii medovnikárstva sme pre vás pripravili prehľad najdôležitejších míľnikov:
| Obdobie/Miesto | Významná udalosť |
|---|---|
| Staroveký Rím | Medové cesto "libum" známe už v starovekom Ríme. |
| 14. storočie (Európa) | Rozšírenie medovníkov vďaka križiackym výpravám a dovozu korenín. |
| 14. storočie (Slovensko) | Prví medovnikári sa objavujú na území Slovenska. |
| 15. storočie | Medovníky sa postupne rozširujú do celej Európy. |
| 16. storočie | Začiatok používania drevených foriem, rozmach v Norimbergu. |
| 16. - 17. storočie (Bratislava) | Bratislava ako hlavné centrum rozvoja medovnikárstva na Slovensku. |
| 1619 | Založenie prvého medovnikárskeho cechu v Uhorsku v Bratislave. |
| 17. - 18. storočie | Vrchol významu a slávy medovnikárstva, rozšírenie po Európe. |
| 2. polovica 19. storočia | Úpadok medovnikárstva v dôsledku rozvoja cukrárstva a priemyselnej revolúcie. |
| Po roku 1872 | Zrušenie cechov, medovnikárstvo sa stáva súčasťou remesla pekárov a cukrárov. |
Medovnikárske remeslo a tajomstvo receptúr
Základnou surovinou, ktorá určuje kvalitu všetkých medovnikárskych výrobkov, je med. Od jeho kvality závisí chuť medovníkov, preto si medovnikárski majstri dávajú záležať na tom, od koho med kupujú. Najdôležitejšou surovinou pri príprave medovníkového cesta bol med, ktorý medovnikári kupovali len od overených kupcov. Druhou základnou zložkou bola ražná múka. Medovnikári si svoje receptúry prísne chránili. Bolo to veľké tajomstvo, ktoré sa dedilo z generácie na generáciu. Cudzí človek sa k týmto informáciám mohol dostať jedine vďaka sobášu.
Medovníky sa pripravujú niekoľko dní pred tým, než dôjde k samotnej konzumácii, pokojne aj dva týždne - o to lepšie chutia. Toto pravidlo sa zachovalo z tradičného receptu, keď sa uvarený, ešte horúci med odkladal do drevených sudov. Pridala sa ražná múka a vymiešalo sa riedke cesto, ktoré sa vychladnuté odložilo na tmavé miesto a nechávalo sa stáť niekoľko mesiacov, niekedy i rokov. Jeho kvalita sa tým zvyšovala. Zo skladovaného cesta medovnikári postupne odkrajovali a vtláčali ho do drevených foriem, ktoré dávali medovníkom tvar. Spočiatku sa používali jednoduché hlinené formy, neskôr okrúhle drevené bez ozdôb. Na vrchole rozmachu medovnikárstva boli typické vyrezávané drevené formy so zložitými umeleckými motívmi, ktoré si medovnikári zvykli vyrezávať sami, hlavne počas zimy.
Pripravené cesto z medu, ražnej alebo pšeničnej múky sa dalo dlho uchovávať, pred prípravou sa pridali koreninové ingrediencie a cesto sa rozvaľkalo na tenký plát, následne sa vložilo do formy. Vyžadovalo si to istý druh precíznosti a vytrvalosti, aby sa cesto dostalo do všetkých drevených zárezov formy. Medovnikárska tradícia sa zvykla dediť z generácie na generáciu a okrem zasvätenia do tajov tohto umenia sa dedili aj drevené formy. Práca s medovým cestom bola pomerne náročná, a preto o čosi neskôr začali medovnikári pridávať do cesta aj cukor, čo uľahčilo prácu. Na vykrajovanie začali používať už aj kovové formy z pozinkovaného alebo pocínovaného plechu. Tieto medovníčky z kovových foriem už začali medovnikári zdobiť aj cukrovou polevou. S rozvojom nových technológií sa do cesta začalo pridávať viac cukru a zdobenie menilo svoju podobu, pričom žiadanou sa stala biela cukrová poleva, ktorá pôsobila krajšie a zaujímavejšie. Dôvody však boli aj iné - cukor bol na rozdiel od medu lacnejší, a tak bola lacnejšia aj samotná výroba.
Motívy a symbolika medovníkov
Tematika medovníkov bola naozaj rôznorodá. Najstaršie medovníky niesli náboženskú tematiku, napríklad zvestovanie, klaňanie troch kráľov, ukrižovanie, Máriu s dieťaťom, Adama a Evu, narodenie Krista, v druhej polovici 19. storočia pribudol obľúbený svätý Mikuláš. Zo zvieratiek sa najväčšej obľube tešili motívy koňa, kohúta, vtáčika, páva, ryby a zajaca. Medovníky v tvare srdca boli symbolom priateľstva a lásky, mládenci nimi radi obdarúvali dievčatá.
Na medovníkoch prevládali náboženské výjavy, obrazy zo života vyšších vrstiev či dokonca podobizne panovníkov. Takéto medovníky však boli určené hlavne pre šľachtu. Pre poddanský ľud boli jednoduchšie, v tvare srdca či bábiky. Anglická kráľovná Alžbeta I. sa zaslúžila o popularizáciu medovníkov. Podľa legendy si nechala na objednávku vyrobiť medovníkové postavičky podľa podoby svojich významných hostí. To znamenalo posun smerom k tvarovaniu perníkov do rozpoznateľných foriem. Medovníková chalúpka: Tradícia pečenia ozdobných perníkových chalúpok sa tiež pripisuje Nemecku. K spojeniu perníkových chalúpok s vianočnými tradíciami prispela aj rozprávka bratov Grimmovcov „Janko a Marienka“, vydaná začiatkom 19. storočia. Slovenský perník sa môže vyznačovať tradičnými tvarmi a dizajnmi, ktoré sú príznačné pre daný región. Tieto tvary môžu zahŕňať symboly šťastia, náboženské motívy alebo miestne kultúrne symboly.
Medovníková kytica 💐 (zdobenie medovníkov bielkovou polevou)
Medovnikárstvo v súčasnosti: Talent, tradície a remeslo
Júliusa Ruska poznajú v širokom okolí ako šikovného remeselníka, ktorý pečie skutočne vynikajúce tradičné medovníky. V obci prevádzkuje výrobu ručne zdobených medovníkov pod značkou Medovníky Jany Ruskovej. Bola to jeho mama, ktorá po odchode do penzie založila rodinnú prevádzku, ktorú neskôr syn Július prevzal a dnes ju spoločne s manželkou Aďkou úspešne vedú. Manželka Aďka je veľmi zručná, vďaka jej talentu je každý medovník, ktorý sa dostane k zákazníkovi, doslova umeleckým dielom.
Ľubica Mitterová, pernikárka, uvádza: „Naruby jej život zmenil obyčajný dvojdňový kurz medovnikárov.“ V súčasnosti jej zdobené perníky obdivujú ľudia z celého Slovenska. „Medovnikárstvo ma úplne opantalo. Zdobenie mi robí obrovskú radosť a je pre mňa relaxom.“ Pani Ľubica pri výrobe perníkov akoby čarovala. Dobre pozná význam vety, že nie je medovník ako medovník. Tým svojim dáva nielen netradičné tvary, ale aj umelecký dizajn. Vyrobila už medovníčky najrôznejších tvarov, napríklad ako adventné vence, detské lienky, ozdoby na vianočný stromček, snehuliakov či pripomínajúce štyri ročné obdobia. Niektorí jej známi perníky vyrobené pani Mitterovou nezjedia, ale ich vystavujú ako suveníry.
Aj v súčasnosti vnímame medovníky nielen ako chutnú cukrovinku, ale aj ako prezentáciu šikovných ľudí, ktorí povýšili ich zdobenie na umenie. Oplatí sa zastaviť pred medovníkovými stánkami a pokochať sa tou nádherou. Na jarmokoch a trhoch tak môžete vidieť aj medovníky lepené lekvárom, zdobené vlašským orechom alebo mandľami. Čoraz obľúbenejšími sa stávajú aj bezlepkové alebo špaldové medovníky.
Slovenské zvyky spojené s medovníkmi
Medovníky boli aj v minulosti typické hlavne pre obdobie adventu v podobe sladkej predzvesti Vianoc. Piekli sa v kláštoroch, na panstvách a pripravovali si ich tiež vtedajší jednoduchí ľudia. Zaujímavým zvykom v minulosti bol zvyk s medovým cestom. Keď sa v rodine narodilo dievčatko, zapravilo sa medové cesto, ktoré sa potom uchovalo v kamenných sudoch, a to až do dňa jej vydaja - vtedy ho dostalo ako veno. Tak veľmi si ľudia medovníkové cesto vážili. Medovníky v tvare srdca zvykli obdarúvať chlapci dievčatá a darovali im ich ako znak ich lásky.
Pernikiáda: Oslava medovnikárskej tradície v obci Suchá nad Parnou
Pernikiáda v Suchej nad Parnou pri Trnave oslávi už svoje 10. výročie a aj tento rok sa ponesie v tradičnej atmosfére. Priestory celého kultúrneho domu budú voňať perníkmi, ktoré napečú členovia združenia dôchodcov Suchej nad Parnou. Už po desiaty raz sa stretnú všetky generácie, aby spoločne vytvorili tieto tradičné symboly Vianoc. Vyzdobené perníky budú súčasťou ozdôb vianočných stromčekov vo farskom kostole sv. Martina z Tours. Myšlienka zdobenia perníkov vzišla zo snahy rodičov kresťanských rodín zachovať tradície, rozvíjať detskú zručnosť a tvorivosť. Súčasťou Pernikiády sú tvorivé dielne žiakov miestnej školy, ktorí vyrábajú vianočné ozdoby z prírodných materiálov.
Na Pernikiáde sa budú prezentovať aj zruční remeselníci výrobou vianočných ikeban, drotárskych i prútených výrobkov, maľovaním na sklo, výrobou sviečok z včelieho vosku, textilných hračiek, papierových ozdôb, zdobeného ovocia a pod. S pásmom zvykov od Kataríny po Štedrý deň sa predstavia žiaci zo Školského klubu detí miestnej školy a Suchovský spevácky zbor zaspieva vianočné koledy v prekrásnych krojoch. Na záver všetkých čaká slávnostné zdobenie vianočného stromčeka v kultúrnom dome a vyhodnotenie najkrajšie vyzdobeného perníka. Inšpiráciou techniky zdobenia je pre všetkých pernikárka z obce, ktorá je úspešná v súťažiach v zdobení perníkov na Slovensku aj v zahraničí.
Kreatívne využitie medovníkov po sviatkoch
Sviatky sú časom hojnosti, radosti a aj množstva sladkých dobrôt. Medovníky patria medzi tradičné symboly Vianoc, no čo s nimi, keď ich už doma nikto nechce jesť alebo sú trochu tvrdšie? Namiesto toho, aby ste ich vyhodili, môžete ich šikovne využiť v rôznych receptoch a dať im nový život! Navyše, zabránite plytvaniu jedlom. Medovníky sa dajú veľmi jednoducho premeniť na nové dezerty, ktoré chutia skvelo aj po sviatkoch. Prinášame 5 jednoduchých spôsobov, ako im vdýchnuť nový život:
1. Guľôčky v čokoláde
- Medovníky a orechy rozdrvte na prášok v mixéri, prípadne ich pomeľte v mlynčeku.
- Najideálnejší pomer by mal byť 1:1 orechy a medovníky, ale ak máte medovníkov viac než orechov, nič sa nestane.
- Do hmoty pridajte džem - najlepšie višňový, slivkový alebo ríbezľový. Množstvo džemu závisí od množstva sypkej hmoty.
- Začnite jednou lyžicou a podľa konzistencie prípadne ešte pridajte džem. Výsledkom by mala byť jemne lepivá hmota, ktorá drží pokope.
- Z hotovej hmoty vyformujte malé guľôčky.
- Medzitým si v kastróliku rozpustite čokoládu s maslom a guľôčky v nej obalte.
2. Medovníkové tiramisu
- Namočte medovníky do kávy a uložte ich na dno pohára alebo misky.
- Pridajte vrstvu mascarpone krému, ktorú získate zmiešaním mascarpone, cukru, vanilkového cukru a vyšľahanej smotany.
- Striedajte vrstvy, kým nenaplníte nádobu.
3. Medovníková granola
- Rozdrvte medovníky a zmiešajte ich s ovsenými vločkami, orechmi, medom a trochou kokosového oleja.
- Pečte v rúre na nízkej teplote, kým granola nezíska zlatistú farbu.
4. Nepečený medovníkový koláč
- Do misky nalámeme medovníky a pridáme nadrobno nasekané orechy, približne v pomere 3:1.
- Do kastrólika dáme maslo, kakao, cukor alebo med, vodu a privedieme do varu.
- Po cca 5-6 minútach odstavíme a vlejeme do sypkej hmoty.
- Dôkladne premiešame, až kým sa nám nevytvorí jemne lepivá hmota držiaca pokope.
- Zapekaciu nádobu vystelieme papierom na pečenie a vlejeme do nej pripravenú hmotu.
- Medzitým si v kastróliku rozpustite čokoládu s maslom a zmes ňou polejte.
5. Medovníková zmrzlina
- Do misky vlejeme sladené kondenzované mlieko a jemne ho šľahačom prevzdušníme.
- Zo smotany vyšľaháme šľahačku a pridáme do kondenzovaného mlieka. Jemne premiešame.
- Na záver pridáme pomixované alebo nalámané medovníky a zmes necháme zmraziť.
Ak už medovníky nie sú vhodné na konzumáciu, stále ich môžete použiť ako voňavú dekoráciu do venčekov alebo ako ozdobu na vianočný stromček počas ďalších sviatkov. Medovníky sú oveľa všestrannejšie, než sa zdá. Namiesto toho, aby skončili v koši, im doprajte druhú šancu a prekvapte rodinu jednoduchými, no nápaditými dezertmi.
tags: #medovniky #na #vyrocie #obce