Knižná séria Nástroje smrteľníkov od Cassandry Clare si získala srdcia miliónov čitateľov po celom svete svojím bohatým fantasy svetom, plným dobrodružstva, boja medzi anjelmi a démonmi, strachu a zvratov v deji. Štvrtý diel tejto série, nazvaný Mesto padlých anjelov, nadväzuje na predchádzajúce tri diely a prináša nové výzvy pre hlavných hrdinov.
Dej knihy Mesto padlých anjelov
Po porážke Valentinea sa vojna skončila a Clary Frayová sa vracia späť do New Yorku k novému životu. Chce sa stať plnohodnotnou Tieňolovkyňou a zároveň sa učí používať svoju špeciálnu silu. Jej mama je zasnúbená so svojou celoživotnou láskou a Dolnosveťania a Tieňolovci si nažívajú v pokoji. A čo je najdôležitejšie: s Jaceom sú konečne spolu. Nič však netrvá večne.
Niekto vyvražďuje Tieňolovcov, rozdúchava napätie medzi Dolnosveťanmi, a to môže viesť len k ďalšej vojne. Clary nedokáže pomôcť ani jej najlepší priateľ Simon. Jeho mama totiž zistila, že je upír, a vyhodila ho z domu. A aby toho nebolo málo, randí naraz s dvoma krásnymi a nebezpečnými babami. Clary napokon zisťuje, že nešťastnou náhodou dala do pohybu sled hrozivých udalostí, ktoré môžu zapríčiniť, že stratí všetkých, ktorých miluje.
Kniha Mesto padlých anjelov je štvrtá kniha zo šesťdielnej série kníh autorky Cassandry Clare. Celá séria, ktorá začína knihou Mesto kostí, pokračuje knihou Mesto popola a Mesto skla, je plná fantasy a dobrodružstva, boja medzi anjelmi a démonmi, strachu a zvratu v deji knihy.
Väčšina čitateľov oceňuje, že kniha je pútavá, má neočakávané zvraty a vtiahne do sveta Shadowhunters. Veľmi chvália postavy, ich vývoj a vtipné dialógy, najmä medzi Jaceom a Simonom. Autorka dala väčší priestor vedľajším postavám - Simonovi, Izabel aj Alecovi. Aj keď sa kniha spočiatku rozbiehala pomaly, akcia sa napokon naplno rozvinula a koniec knihy je otvorený, čo láka k čítaniu pokračovania.
Pôvod padlých anjelov v biblických textoch
Pojem „padlých anjelov“ má hlboké korene v kresťanskej teológii a starovekých textoch. Cirkev učí, že spočiatku to bol dobrý anjel, stvorený Bohom. Ich „pád“ spočíva v slobodnej voľbe týchto stvorených duchov, ktorí zásadne a neodvolateľne odmietli Boha a jeho kráľovstvo. Ozvenu ich vzbury nachádzame v slovách, ktorými sa Pokušiteľ obracia na našich prarodičov: „Budete ako Boh“ (Gn 3, 5). „Diabol hreší od počiatku“ (1 Jn 3, 8), „je luhár a otec lži“ (Jn 8, 44).
Anjelom nemôže byť ich hriech odpustený pre neodvolateľnú povahu ich voľby, a nie pre nedostatok nekonečného Božieho milosrdenstva. „Boží Syn sa zjavil preto, aby zmaril diablove skutky“ (1 Jn 3, 8). Satanova moc však nie je nekonečná. On je iba tvor, ktorý je síce mocný, pretože je čistý duch, ale vždy je iba tvor: nemôže prekaziť budovanie Božieho kráľovstva.
Hoci satan pôsobí vo svete z nenávisti voči Bohu a jeho kráľovstvu v Ježišovi Kristovi a hoci jeho pôsobenie zapríčiňuje každému človekovi i spoločnosti veľké škody duchovnej a nepriamo aj fyzickej povahy, toto pôsobenie dopúšťa Božia prozreteľnosť, ktorá mocne a láskavo riadi dejiny človeka a sveta. To, že Boh dopúšťa diablovo pôsobenie, je veľké tajomstvo, ale my „vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré“ (Rim 8, 28).
Boh stvoril človeka na svoj obraz a urobil ho svojím priateľom. Človek ako duchovný tvor môže žiť v tomto priateľstve iba tak, že sa slobodne podriadi Bohu. Túto skutočnosť vyjadruje zákaz daný človekovi, že nesmie jesť zo stromu poznania dobra a zla: „lebo v deň, keď by si z neho jedol, istotne zomrieš“ (Gn 2, 17). Strom „poznania dobra a zla“ (Gn 2, 17) symbolicky pripomína neprekročiteľnú hranicu, ktorú človek ako tvor má slobodne uznať a s dôverou rešpektovať. Človek závisí od Stvoriteľa; podlieha zákonom stvorenia a morálnym normám, ktoré riadia používanie slobody. Človek zneužil svoju slobodu a neposlúchol Boží príkaz. Týmto hriechom človek dáva prednosť sebe samému pred Bohom a tým pohŕda Bohom: zvolil si seba proti Bohu, proti požiadavkám svojho stavu ako stvorenia, a teda aj proti svojmu vlastnému dobru. Človek ustanovený v stave svätosti bol určený na to, aby ho Boh úplne „zbožstvil“ v sláve. Písmo ukazuje tragické následky tejto prvej neposlušnosti.
Biblické odkazy na „synov Božích“ a obrov
Písmo sväté nás informuje o zvláštnej udalosti z predpotopného obdobia: „V tých dňoch boli obri na zemi, a tiež i potom, keď vchádzali synovia Boží k ľudským dcéram a rodili im.“ Na to, aby sme mali jasno ohľadom významu týchto veršov, je veľmi dôležité vedieť, koho, alebo čo myslí Biblia pod pojmom „synovia Boží“ (b´né há-Elohim). Tento výraz sa okrem Knihy Genesis vyskytuje už len v Knihe Jóbovej, kde je jednoznačne totožný so svätými anjelmi Božími.
Starobylá židovská kniha Enochova, ktorá nesie svoj názov po biblickom Enochovi, je najrozhodujúcejšou písomnosťou - okrem Biblie - ktorá sa zaoberá podrobnosťami predpotopných udalostí. Jej význam potvrdzuje aj to, že je vidieť jej vplyv na interpretáciách mnohých židovských a kresťanských biblických učiteľov. Túto knihu neprijali ani židovské ani kresťanské kruhy za pôvodnú, ani za inšpiratívnu či kanonickú, ale istý teologický a historický význam jej pripisujú. Okrem Júdovho listu sa na ňu odvoláva aj druhý list Petrov.
Jej prvých šestnásť kapitol pojednáva o anjelských bytostiach, ktoré zostúpili z neba na zem a priniesli skazu ľudstva, o Strážcoch a ich páde. „A stalo sa po tom, ako sa rozmnožili synovia človeka, narodili sa im prenáramne krásne dcéry. Keď ich uvideli anjeli, synovia neba, zatúžili po nich. Takto sa rozprávali medzi sebou: - Poďme, vyberme si spomedzi nich manželky a vzbuďme si tak potomstvo - ...Potom všetci zložili prísahu a zariekli sa kliatbami.“
V posledných veršoch kapitoly sa nachádza zoznam, ktorý obsahuje mená vodcov týchto anjelov. Meno jedného z nich je totožné s Azázelom nachádzajúcim sa aj v Biblii. Tento anjel sa potom vyskytuje aj v ďalších kapitolách knihy ako druhý vodca duchovných bytostí, ktorý sa podujal hlavne na to, aby vyučoval ľudí tajomným a zlým veciam. V ďalšom odseku sa nachádza aj informácia, že toto zostúpenie anjelov na zem sa udialo za čias Jareda, otca Enochovho. Význam mena Jared - zostúpenie. O tomto predpoklade je možné sa dočítať aj v Knihe Jubileí.
Siedma kapitola rozoberá udalosti po zostúpení. „Potom si brali manželky, každý si vybral jednu z nich a začali ich navštevovať a spávali s nimi. Učili ich mágii a bosoráctvam, ukázali im napríklad spôsoby hľadania korienkov, rezania stromov. Ženy otehotneli od nich a ony im rodili obrov. Títo potom pojedli ovocie ľudskej práce a námahy a to natoľko, že ich už pozemšťania nedokázali ďalej živiť. Obri sa následne postavili proti pozemšťanom, aj proti vtáctvu, zemeplazom, rybám aj divej zveri. Požierali ich mäso a pili krv.“
Táto kapitola hovorí o tom, aké učenie odovzdali padlí anjeli ľuďom a ako sa na zemi rozmnoží násilie skrze ich potomstvo. Tu nachádzame aj návod na výrobu zbraní, šperkov, používania kozmetických prípravkov, náleziská a spracovanie drahých kameňov a kovov. V týchto opisoch sa nachádza ešte jedna dôležitá poznámka: „No odteraz budú nazývať týchto obrov, ktorí sa zrodili z tela a z ducha, zlými duchmi na zemi a ona bude ich obydlím. Z ich mäsa budú pochádzať duchovia-škodcovia, nakoľko sú zhora, ich predkovia sú Strážcovia a z nich je ich pôvod. Budú ich nazývať duchmi zla na zemi. Nebeskí duchovia budú bývať v nebi, kým tí zemskí, ktorí sa narodili na zemi, budú bývať na zemi.“
Podľa knihy Enocha sa teda démonský svet viaže k hriechu na zem zostúpených padlých anjelov a k smrti z nich zrodených obrov. Z Novej zmluvy vyplýva, že enochovskú tradíciu poznali aj apoštol Júda aj apoštol Peter a Duch Svätý určité informácie z tejto knihy aj potvrdzoval.
Interpretácie raných cirkevných otcov
Hoci sa niektorí židovskí myslitelia a neskoršie kresťanské chápanie v súvislosti so „synmi Božími“ ako so synmi človeka dohadujú, väčšina raných cirkevných otcov a vykladačov Písma si myslia, že „synovia Boží“ vystupujúci v 1. Mojžišovej knihe sú padlí anjeli. Yustinus Martír, ktorý žil v 2. storočí, musel po svojom obrátení čeliť grécko-rímskej modloslužbe, lebo bol presvedčený, že bohovia, ktorých uctievajú pohania, sú skutočne tí „daimóni“ (nie je to totožný výraz s daimónion, čo zn. démon), ktorí zostúpili na zem a zneuctili ženy.
Tertullianus - popri hriechu anjelov pripomína aj spoluzodpovednosť „ľudských dcér“, podľa ktorej dávali príležitosť skaze anjelov. V súvislosti s týmto spája apoštol Pavol svoje rady nevydatým ženám ohľadne závoja na hlave. Ďalej hovorí aj o démonoch, ktorých opisuje ako neviditeľné bytosti, ktoré vojdú do človeka dýchaním a tu spôsobujú choroby a ťažkosti. O ich pôvode píše nasledovné: „Naše sväté knihy spomínajú istých anjelov, ktorí svojvoľne zostúpili na zem a splodili ešte horší druh, ako sú oni sami, a preto ich Boh odsúdil, aj ich vodcu, Satana.“
Lactantius - nazývali ho aj kresťanským Cicerom, vysvetľuje osudy obrov, potomkov anjela a človeka. „Keďže boli takto zrodení, neboli ani anjelmi, ani ľuďmi, ale mali zmiešanú prirodzenosť, nemohli ísť do pekla, tak, ako ani ich otcovia nemohli ísť do neba.“ Eusebius Kaisareiský - zasa zdôrazňoval to, akým znalostiam a praktikám učili obri ľudí, tak, aby odtrhnúc sa od Boha upadli do zlých skutkov.
Josephus Flavius - židovský historik úzko spája gigantov z gréckej mytológie s obrami vystupujúcimi v Knihe Mojžišovej, zdôrazňujúc, že títo pochádzajú od Božích anjelov. Biblia nezjavuje jednoznačne, kto boli tí „synovia Boží“ a kto „obri“, ale z exegetických štúdií apokryfov vidíme, že je tu reč o páde svätých Božích anjelov, ktorí vytvorili nový hybridný druh zo sexuálneho vzťahu s človekom, ktorý má podľa hebrejčiny názov „nefilím“ (náfíl j. Tieto bytosti odovzdávali ľudstvu zlé a okultné vedomosti, a tým ich odvrátili od Boha, čo v konečnom dôsledku znamenalo pád civilizácie.
Boli Boží synovia v Genesis 6 padlými anjelmi? Kto boli Nefilim?
Hybridné bytosti a ich vplyv na dejiny
V dôsledku globálneho súdu zahynulo každé telo, okrem Noachovej rodiny a týmto aj druh nefilím, zrodený zo sexuálneho vzťahu anjelov a ľudí, a títo duchovia potom zostali na povrchu zemskom. Hebrejský výraz pre obrov vystupuje v Biblii aj v časti prešpehovania zeme synmi Izraelovými. „A pustili zlú povesť o zemi, ktorú preskúmali, medzi synov Izraelových povediac: Zem, ktorou sme prešli na to, aby sme ju preskúmali, je zem, ktorá žerie svojich obyvateľov. A všetok ľud, ktorý sme videli v nej, sú muži vysokej postavy. Videli sme tam aj obrov, synov Enákových, ktorí sú z obrov, takže sa nám videlo, že sme proti nim ako kobylky, a takými sme sa aj my im videli.“ (4Moj 13,33-34)
Zdá sa teda, že nefilím existovali na zemi aj po potope, resp. vychádza najavo, že osídľovali zem zasľúbenú ešte pred jej dobytím, a synovia Izraelovi prišli s nimi niekoľkokrát do stretu počas zaujatia Kananejskej zeme do dedičstva. 5. kniha Mojžišova 3,11b spomína napríklad Óga, kráľa Bázana, ktorý sa vďaka popisu jeho štyri metre dlhej a dva metre širokej postele vynímal spomedzi ostatných. Porazili ho Jozuove armády. Refaimovia boli aj synovia Enákovi, ktorých porazil Kálef v Hebrone. No, aj po prevzatí zeme zasľúbenej do dedičstva mali synovia Izraelovi problémy s potomkami refaimov, veď v 2. knihe Samuelovej je niekoľko bitiek Dávidových a jeho hrdinov s týmito obrovskými bytosťami neuveriteľnej sily. Goliáš filištínsky mal aj niekoľkých bratov - obrov.
Zaujímavé je preskúmať aj iný význam výrazu refaim. V knihách básnických a v knihách múdrostí vystupujú ako bytosti bez života, bez tieňa, ktoré sú pod súdom Božím. Zdá sa, že v dobách Dávidových s konečnou platnosťou skoncovali s druhom obrov, pretože sa už ďalej v Biblii nenachádzajú. Vo svetle biblických opisov je jednoznačné, že časť duchovných bytostí nadprirodzeného sveta má veľký vplyv na viditeľný svet. Rôzne sily patriace do Satanovej ríše urobia všetko preto, aby zničili ľudstvo.
Padlí anjeli mali schopnosť vziať na seba ľudské telo a nejakým spôsobom splodili hybridných potomkov v sexuálnom vzťahu s ľudskou rasou. Ich diabolský zámer zožal veľký úspech, veď okrem Noachovej rodiny sa im podarilo vyhubiť celé ľudstvo. Ježišovo učenie ohľadom posledných čias poukazuje na to, že toto ich úsilie sa nevzťahuje výlučne len na doby pred potopou. Ak si priblížime obraz sochy z Knihy Danielovej ohľadom vývoja histórie sveta, aj tu vidíme, že nohy boli zhotovené sčasti zo železa a sčasti z hliny. Hlina charakterizuje ľudskú prirodzenosť a železo duchovnú. Teda zo zmesi týchto dvoch materiálov vychádza určitá hybridizácia, ktorá je proti prírode a predstavuje poslednú svetovú ríšu celej histórie.
Aj Zjavenie Jána opisuje, akým spôsobom v dobách súženia zaplavia zem rozličné zlé duchovné bytosti. Môžeme predpokladať, že aj satanská ríša sídliaca v druhom nebi bude zvrhnutá na zem a pri zatrúbení piatej trúby vyjdú zo studne priepasti zvláštne bytosti v podobe kobyliek, ktoré budú trápiť ľudí. Nedá sa jednoznačne vyhlásiť, či tieto hybridné bytosti budú iba v budúcnosti, alebo sú tu prítomné už aj teraz.
Hybridných potomkov zo sexuálneho vzťahu padlých anjelov s ľuďmi nazýva hebrejčina ešte jedným výrazom - gibbor. Naše preklady používajú výrazy - hrdina, veľký. Gibbor charakterizuje takú osobu, ktorá sa vyznačuje silou, víťazstvom, autoritou, veľkosťou, mocou a tiež odvahou a vodcovstvom. Tento výraz sa používa aj na negatívne javy hrdinov: namyslenosť, samoľúbosť a despotizmus. Aj tu je prítomná sila, moc a odvaha. Biblia tento výraz používa nespočetnekrát na negatívne osoby.
V príbehu o potope sa dočítame, že Noach bol spravodlivým človekom, ktorý chodil s Bohom a vo svojej generácii bol dokonalý a takto získal milosť pred Pánom. Jeho dokonalosť sa manifestovala nielen v oblasti morálky, ale aj v tom, že zostal geneticky čistý, a to v dobe, kedy sa každé telo porušilo na svojej ceste (Genesis 6,12). V Starej zmluve hebrejský výraz tammim znamená genetickú čistotu a neporušenosť.
Ako v gréckej mytológii, tak v mnohých ďalších národných mýtoch sú zabudované príbehy zvláštnych duchovných bytostí zrodených zo vzťahu človeka a duchovnej bytosti. O šamanoch sa tvrdí, že ich „majstrovstvu“ sa nedá vyučiť, ale geneticky prechádzajú z rodiča na potomstvo. Viacerí bádatelia a historici hovoria o takých príbehoch, kde „kňaz“ žije sexuálne s rôznymi duchmi.
Vplyv satana a ochrana pred ním
Písmo jasne zdôrazňuje súvislosť medzi viditeľným a neviditeľným svetom, službu Božích anjelov a pôsobenie zlých duchovných bytostí, čo je nerozlučne späté s dejinami ľudstva. Ľudia stále viac pochybujú o existencii zlých duchovných bytostí a mnohí považujú Božích anjelov vysielaných „do služby pre tých, ktorí majú zdediť spasenie“ (Žid 1,14) za duchov mŕtvych. Písmo učí, že existujú dobrí a zlí anjeli.
Anjeli existovali už pred stvorením človeka, pretože keď boli položené základy zeme, „spolu plesali hviezdy rána a jasali všetci synovia Boží“. (Jób 38,7) Po páde človeka do hriechu boli poslaní anjeli, aby strážili strom života. Stalo sa to skôr, než zomrel prvý človek. Anjeli svojou podstatou prevyšujú ľudí, preto list Židom uvádza, že človek bol stvorený „málo menším od anjelov“. Písmo nás informuje o počte, moci a sláve nebeských bytostí, o ich vzťahu k Božej vláde a k dielu vykúpenia.
„Hospodin postavil svoj trón na nebesiach a jeho kráľovstvo panuje nad všetkým.“ Prorok povedal: „A videl som... mnohých anjelov okolo trónu.“ V prítomnosti Kráľa kráľov stoja „jeho anjeli, silní hrdinovia, ktorí činíte jeho slovo“. (Ž 103,19; Zj 5,11; Ž 103,20.21) Tisíc tisícov a desaťkrát tisíc desaťtisícov bol počet nebeských bytostí, ktoré videl prorok Daniel. Apoštol Pavol o nich hovorí ako o „myriadách anjelov“. (Dan 7,10; Žid 12,22) Títo Boží poslovia sa pohybujú tak rýchlo, že vyzerajú „na pohľad ako blesk“ (Ez 1,14), taká oslňujúca je ich sláva a taký rýchly je ich let.
Pri pohľade na anjela, ktorý sa zjavil pri Spasiteľovom hrobe a vyzeral „ako blesk a jeho rúcho bolo biele ako sneh“, vojaci utiekli zo stráže, triasli sa a „boli ako mŕtvi“. (Mat 28,3.4) Keď sa pyšný Asýrčan Senacherib posmieval a rúhal Bohu a Izraelu sa vyhrážal zničením, „stalo sa tej istej noci, že vyšiel anjel Hospodinov a pobil v asýrskom tábore sto osemdesiatpäť tisíc“. „Zahladil každého muža udatného i vojvodu, i veliteľa“ v Senacheribovom vojsku. Kráľ „sa navrátil s hanbou svojej tvári do svojej zeme“.
Boh posiela svojim deťom anjelov ako poslov milosti. Poslal ich k Abrahámovi s prísľubom požehnania; k bránam Sodomy, aby zachránili spravodlivého Lóta a vyviedli ho z mesta odsúdeného na zničenie ohňom; k Eliášovi, keď zomieral únavou a hladom na púšti; k Elizeovi s ohnivými vozmi a koňmi do mestečka, v ktorom bol uväznený nepriateľmi; k Danielovi, keď prosil o Božiu múdrosť na dvore pohanského kráľa alebo keď bol hodený medzi levov. Boh poslal svojho anjela aj k Petrovi odsúdenému na smrť v Herodesovom väzení, k väzňom do Filip, k Pavlovi a jeho spoločníkom v búrlivej noci na mori, ku Kornéliovi, aby otvoril jeho myseľ pre evanjelium, k Petrovi, aby ho poslal s posolstvom záchrany k pohanskému cudzincovi.
Pán pridelil každému Kristovmu nasledovníkovi strážneho anjela. Títo nebeskí strážcovia ochraňujú spravodlivých pred mocou nepriateľa. „A či sa Jób darmo bojí Boha? Či si ho ty azda neohradil i jeho domu a všetkého, čo má, zo všetkých strán?“ (Jób 1,9.10) Spôsob, akým Boh chráni svojho ľud, opisuje žalmista: „Anjel Hospodinov táborí vôkol tých, ktorí sa ho boja, a vytrhuje ich.“ (Ž 34,8) Keď Spasiteľ hovoril o ľuďoch, ktorí v neho veria, riekol: „Hľaďte, aby ste neopovrhli niktorým z týchto maličkých! Pán uisťuje svoj ľud, ktorý je vystavený nátlaku a neochabujúcej zlobe kniežaťa temnoty a ktorý bojuje proti všetkým silám zla, že ho neustále chránia nebeskí anjeli. Boh nám nedáva istotu bezdôvodne.
Pôsobenie zlých duchov v Novom Zákone
Dnešné padlé duchovné bytosti stvoril na začiatku Boh ako bezhriešne tvorstvo, povahou, mocou a slávou na rovnakej úrovni, ako sú teraz Boží anjeli. Zhrešili, a tak padli, spojili sa, aby zneuctili Boha a zničili človeka. Pripojili sa k satanovi do vzbury proti Bohu, spolu s ním boli vyhnaní z neba a neskôr s ním bojovali proti Božej zvrchovanosti. Starý zákon sa príležitostne zmieňuje o existencii padlých anjelov a o ich pôsobení. Zlí duchovia najvýraznejšie prejavovali svoju moc vtedy, keď na zemi žil Pán Ježiš.
Kristus prišiel, aby uskutočnil pripravený plán záchrany človeka, a satan bol odhodlaný presadiť svoje zdanlivé právo ovládnuť svet. Podarilo sa mu zaviesť modloslužbu vo všetkých častiach sveta okrem Palestíny. Do tejto jedinej krajiny, ktorá sa celkom nepodrobila vláde nepriateľa, prišiel Ježiš Kristus, aby ľuďom priniesol svetlo z neba. Dve súperiace strany sa tu stretli v boji o nadvládu. Pán Ježiš otvoril svoju náruč lásky a pozval k sebe všetkých, ktorí hľadajú odpustenie a pokoj. Padlé duchovné bytosti videli, že nemajú neobmedzenú moc, a pochopili, že ich vláda sa čoskoro skončí, ak sa Kristovo poslanie podarí.
Nový zákon jednoznačne svedčí o tom, že démoni niektorých ľudí úplne ovládli. Takto postihnutí ľudia netrpeli chorobami len z prirodzených príčin. Mimoriadnym svedectvom o ich počte, moci a zlomyseľnosti, ale aj o moci a milosti Ježiša Krista, je biblický záznam príbehu o uzdravení posadnutého muža v Gadare. Nešťastný postihnutý stratil všetky zábrany, zvíjal sa a vystrájal s penou na perách, kričal, zraňoval sa a ohrozoval všetkých, ktorí sa k nemu priblížili. Jeho krvácajúce, zmrzačené telo a pomätený rozum poskytovali kniežaťu temnosti príjemný pohľad. Jeden zo zlých duchov, ktorý úbožiaka ovládal, tvrdil: „Legion mi je meno, lebo nás je mnoho.“ (Mar 5,9) V rímskom vojsku tvorilo légiu 3000 až 5000 mužov.
Na príkaz Ježiša Krista zlí duchovia opustili svoju obeť. Uzdravený muž si pokojne sadol k nohám Spasiteľa, bol mierny, rozumný a pokojný. Zlí duchovia vošli do stáda ošípaných, ktoré sa potom utopilo v jazere. Pre obyvateľov gadarenského kraja strata svíň bola väčšia než požehnanie, ktoré im Pán Ježiš priniesol, a preto nebeského lekára požiadali, aby od nich odišiel. Takýto výsledok si satan želal. Vinu za stratu svíň, ktorú utrpeli, zvalil satan na Ježiša, vyvolal v ľuďoch sebecké obavy a zabránil im, aby si vypočuli, čo im Pán Ježiš hovoril. Kristov zámer nebol zmarený. Dovolil, aby zlí duchovia zničili stádo ošípaných a takýmto spôsobom pokarhal Židov, ktorí chovali tieto nečisté zvieratá pre zisk. Keby Kristus neobmedzil zlých duchov, do jazera by boli vyhnali nielen ošípané, ale aj ich pastierov a majiteľov. Majitelia i pastieri mohli za záchranu života ďakovať moci Pána Ježiša, ktorá sa milostivo postarala o ich vyslobodenie. K tejto príhode došlo aj preto, aby učeníci mohli sledovať, ako kruto ovláda satan ľudí i zvieratá. Spasiteľ chcel, aby jeho nasledovníci poznali nepriateľa, s ktorým sa budú musieť stretnúť, aby ich neoklamal a nepremohol. Spasiteľ chcel, aby obyvatelia gadarenského kraja videli, že má moc zlomiť satanovo otroctvo a oslobodiť jeho zajatcov.
Písmo sväté zaznamenáva ešte ďalšie podobné príklady. Dcéru sýrofenickej ženy trápil nečistý duch a Pán Ježiš ho vyhnal svojím slovom. (Mar 7,26-30) „Vtedy mu doviedli posadlého démonom, slepého a nemého“ (Mat 12,22) mládenca, ktorého zlý duch „mnoho ráz aj na oheň hodil aj do vody, len aby ho zahubil“ (Mar 9,17-27), človeka, ktorý mal „ducha nečistého démona“ (Luk 4,33-36) a rušil sobotné ticho synagógy v Kafarnaume - tých všetkých súcitný Spasiteľ vyslobodil a uzdravil.
Takmer v každom prípade Pán Ježiš zlého ducha oslovil ako rozumnú bytosť a rozkázal mu, aby svoju obeť opustil a prestal ju trápiť. O ľuďoch posadnutých diablom sa zvyčajne hovorí, že veľmi trpeli. Toto pravidlo má však aj výnimky. Niektorí satanov vplyv vítali, pretože im dodával nadprirodzenú moc. Títo ľudia so zlými duchmi nebojovali. Do tejto skupiny patrili aj tí s vešteckým duchom.
Najväčšie nebezpečenstvo podľahnúť vplyvu zlých duchov hrozí tomu, kto napriek priamemu a jasnému svedectvu Písma popiera existenciu a pôsobenie satana a jeho anjelov. Dokiaľ nevieme nič o ich zámeroch, majú nepredstaviteľnú výhodu. Mnoho ľudí počúvne ich našepkávanie a pritom sa domnievajú, že sa riadia vlastným rozumom. Pretože sa blížime k záveru dejín tohto sveta, satan vynaloží všetku svoju moc, aby klamal a ničil, a všade šíril názor, že neexistuje. Veľký podvodník sa najviac obáva toho, že odhalíme jeho plány. Aby lepšie zamaskoval svoju pravú povahu a svoje zámery, zariadil to tak, že jeho meno vyvoláva len úsmev a pohŕdanie. Páči sa mu, keď ho ľudia zobrazujú ako smiešnu alebo odpornú bytosť, ako netvora - spola zviera, spola človeka. Páči sa mu, keď počuje, ako jeho meno používajú zo žartu a v zábave ľudia, ktorí sa považujú za rozumných a vzdelaných. Pretože sa šikovne zamaskoval, ľudia si kladú otázku: „Existuje vôbec takáto bytosť?“ Dôkazom úspešnosti jeho podvodu je aj to, že náboženský svet všeobecne prijíma názory, ktoré sú v rozpore s najjasnejšími výrokmi Písma.
Moc a zloba satana a jeho nasledovníkov by nás mohli právom znepokojovať, keby nám zvrchovaná moc Vykupiteľa neposkytovala útočisko a vyslobodenie. Svoje domy starostlivo zamykáme, aby sme chránili svoj majetok a život pred zlými ľuďmi. Málokedy však myslíme na zlých anjelov, ktorí sa stále snažia k nám priblížiť a proti ktorým sa vlastnými silami nedokážeme ubrániť. Pokiaľ im to Pán dovolí, môžu narušiť našu myseľ, napadnúť a trápiť naše telo, zničiť náš majetok, ba spôsobiť aj smrť. Radujú sa jedine z utrpenia a skazy. Ľudia, ktorí odmietajú Božie požiadavky a podliehajú zvodom satana tak dlho, kým ich Boh nakoniec neponechá satanovej moci, sa dostávajú do hrozného postavenia. Tí, ktorí nasledujú Ježiša Krista, sú pod Božou ochranou v bezpečí. Pán posiela svojich anjelov, ktorí sú silnejší, aby týchto ľudí chránili.
Označenie Božích služobníkov: Potom som videl štyroch anjelov stáť na štyroch uhloch zeme, ktorí držali štyri zemské vetry, aby nevial vietor ani na zem, ani na more, ani na nijaký strom. A videl som vystupovať od východu slnka iného anjela; mal pečať živého Boha, zvolal mohutným hlasom na štyroch anjelov, ktorí dostali moc škodiť zemi, moru, a hovoril im: Neškoďte zemi ani moru ani stromom, kým služobníkov nášho Boha neoznačíme na čelách. Počul som počet označených: sto štyridsaťštyritisíc zo všetkých kmeňov izraelských: z kmeňa Júdovho dvanásťtisíc označených, z kmeňa Rúbenovho dvanásťtisíc, z kmeňa Gádovho dvanásťtisíc, z kmeňa Ašerovho dvanásťtisíc, z kmeňa Neftalímovho dvanásťtisíc, z kmeňa Menaššeho dvanásťtisíc, z kmeňa Simeonovho dvanásťtisíc, z kmeňa Lévího dvanásťtisíc, z kmeňa Issacharovho dvanásťtisíc, z kmeňa Zebulúnovho dvanásťtisíc, z kmeňa Jozefovho dvanásťtisíc, z kmeňa Benjamínovho dvanásťtisíc označených. Oslava Boha mučeníkmi: Po tomto som videl: ajhľa, veľký zástup zo všetkých národov, kmeňov, ľudí a jazykov, ktorých nikto nemohol spočítať; stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, s palmami v rukách, volali mohutným hlasom: Spasenie nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi! A všetci anjeli stáli okolo trónu, okolo starších a štyroch bytostí, padli na tvár pred trónom, klaňali sa Bohu a volali: Amen! Dobrorečenie a sláva a múdrosť a vďaka, a česť, a moc a sila nášmu Bohu na veky vekov. Amen. Potom jeden zo starších prehovoril a spýtal sa ma: Kto sú títo oblečení do bieleho rúcha a odkiaľ prišli? Odpovedal som mu: Pane môj, ty vieš! Nato mi povedal: To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia a oprali si rúcha a zbielili ich v krvi Baránkovej. Preto sú pred trónom Božím a slúžia Mu dňom i nocou v Jeho chráme. Sediaci na tróne ich bude zatieňovať ako stan.
tags: #mesto #padlych #anjelov #priloha #listu