Žlčník je malý orgán hruškovitého tvaru, dlhý približne 10 cm, ktorý sa nachádza pod pečeňou v pravej hornej časti brucha. Hoci je malý, hrá kľúčovú úlohu v tráviacom procese.
Mnoho ľudí si myslí, že sa v ňom tvorí žlč. Opak je však pravdou. Žlč sa neustále tvorí v pečeni a následne sa odvádza do žlčníka, kde je skladovaná, až pokým sa nenajeme. Bežne pojme 30-80 ml žlče.
Žlč je tekutina žltozelenej farby, hustej konzistencie, zložená zo žlčových solí, žlčových pigmentov, cholesterolu, anorganických solí a mastných kyselín. Až 97 % tejto tráviacej tekutiny tvorí voda, zvyšok sú minerály, cholesterol, mastné kyseliny, lecitín, ale aj odpadové produkty, ktoré boli detoxikované v pečeni a vypudené do žlčníka. Charakteristickú žltú až hnedastú farbu žlče spôsobujú látky bilirubín a biliverdín.
Hlavná funkcia žlčníka je emulgácia tukov a pomoc pri ich trávení a následnom vstrebávaní v tenkom čreve. Žlč je dôležitá predovšetkým pre vstrebávanie tukov. Pomáha rozkladať tuky na menšie kvapôčky, podporuje vstrebávanie vitamínov rozpustných v tukoch a iných látok, má antimikrobiálne vlastnosti a môže ovplyvniť zloženie črevnej mikroflóry. Keď zjeme jedlo bohaté na tuky, žlčník kontrakciami hladkej svaloviny začína vypudzovať nahromadenú žlč.
Ochorenie žlčníka
Ochorenie žlčníka sa vzťahuje na akýkoľvek stav, ktorý nepriaznivo ovplyvňuje zdravie alebo výkonnosť žlčníka. Ochorenie žlčníka môže začať v samotnom žlčníku alebo v súvisiacich žlčových cestách. Ak sa žlčové cesty infikujú alebo upchajú, žlč sa vráti späť do žlčníka a môže spôsobiť zápal a komplikácie. Medzi najčastejšie ochorenia žlčníka patria žlčové kamene, cholecystitída - zápal žlčníka, choledocholitiáza, akalkulózne ochorenie žlčníka, biliárna dyskinéza, sklerotizujúca cholangitída, rakovina žlčníka a polypy žlčníka.
Žlčníkové kamene a piesok
Žlčníkové kamene sú útvary, ktoré sa zvyčajne tvoria, keď sú látky ako cholesterol alebo bilirubín v žlči príliš koncentrované, až stuhnú na kamene, alebo keď sa žlčník nevyprázdňuje správne. Môžu byť rôznej veľkosti od zrnka piesku až po golfovú loptičku.
V žlčníku sa môže časom nahromadiť zmes látok, ktoré sa zhlukujú do drobných kryštálikov - takzvaného žlčového piesku. Ak sa piesok usádza dlhodobo, môže z neho postupne vzniknúť kameň. Tvorbu žlčových kameňov ovplyvňuje zloženie žlče, nedostatočné vyprázdňovanie žlčníka, ale aj strava s vysokým obsahom tukov.
Žlčové kamene sa vyskytujú typicky u žien po 40. roku života. V slovenskej populácii nimi trpí až 40 % žien tejto vekovej kategórie a nevyhýbajú sa ani mužom. Ochorenie býva často bezpríznakové, niekedy sa prejaví bolestivou žlčovou kolikou.
Ide o najbežnejší typ žlčových kameňov. Zvyčajne majú žltozelenú farbu, pretože pozostávajú najmä z cholesterolu a tuku. Pigmentové žlčové kamene sa tvoria vtedy, keď sa v žlči nachádza príliš veľa bilirubínu. Sú tmavohnedej alebo čiernej farby. Bilirubín je pigment, ktorý pochádza z rozpadu červených krviniek.
Rizikové faktory pre vznik žlčníkových kameňov
K riziku vzniku žlčových kameňov prispieva množstvo faktorov:
- Vek: Čím sme starší, tým je viac pravdepodobné, že sa u nás vytvoria žlčníkové kamene. Po dosiahnutí veku 40 rokov riziko začne stúpať.
- Pohlavie a hormonálne zmeny: Ženy sú náchylnejšie na tvorbu žlčových kameňov, najmä počas tehotenstva alebo pri hormonálnej liečbe.
- Nadváha a obezita: Zvyšujú riziko tvorby žlčových kameňov.
- Rýchle chudnutie: Napríklad prostredníctvom nárazových diét môže zvýšiť riziko tvorby žlčových kameňov.
- Strava: Strava s vysokým obsahom tukov a cukrov, ako aj rafinované obilniny (sladké cereálie, biela ryža, chlieb a cestoviny) a sladké sladkosti, sú spojené s vyšším rizikom ochorenia žlčníka. Pri nedostatočnom príjme tukov v potrave nemusí byť žlčník dostatočne stimulovaný na uvoľňovanie žlče.
- Stres: Dlhodobý stres a hnev môžu narušiť normálne tráviace procesy, čo vedie k zmenám funkcie žlčníka a zloženia žlče.
- Genetika: Na vznik žlčníkových kameňov vplýva aj genetika.
- Niektoré lieky: Môžu ovplyvniť tvorbu žlčových kameňov.
- Cukrovka 2. typu: Priamo zvyšuje pravdepodobnosť vzniku žlčových kameňov.
Žlčníkový záchvat (žlčníková kolika)
Žlčníkový záchvat je jeden z najbolestivejších stavov gastrointestinálneho traktu, ktorý sa môže objaviť z ničoho nič. Objavia sa kolikovité bolesti pod pravým rebrom po jedle, neznesiteľné kŕče, nevoľnosť, vracanie a tráviace problémy. Žlčníkový záchvat sa objaví vtedy, keď žlčový kameň vycestuje zo žlčníka do žlčovodu, ktorý upchá a bráni žlči, aby odtekala von. Táto prekážka spôsobí, že sa žlčník začne prudko rozťahovať a sťahovať v snahe vytlačiť von žlč aj cez kameň.
Bolesti zvyčajne prejdú, ak sa kameňu podarí pohnúť z miesta, čím sa uvoľní prekážka a žlč môže zase vytekať von. Žlčníkový záchvat sa zvyčajne objaví po zjedení väčšieho mastného jedla, pretože vtedy je žlč najviac potrebná, aby strávila tuky. Približne 1 z 3 ľudí so žlčovými kameňmi má jediný záchvat bolesti, ktorý sa už neopakuje. Len na základe samotnej bolesti nie je možné presne určiť, že problémy spôsobuje žlčník. Podobné príznaky majú aj ďalšie zdravotné stavy, napríklad infarkt, žalúdočné vredy či zápal slepého čreva. Zo všetkých ľudí so žlčníkovými kameňmi dostane žlčníkový záchvat približne jedna tretina.
Príznaky žlčníkového záchvatu a podráždeného žlčníka
Kŕče žlčníka, ktorý sa snaží pretlačiť von žlč aj napriek odporu kamienka, môžu byť od miernej ťažkosti a nevoľnosti až po ostrú bolesť, pripomínajúcu bodnutie nožom.
Medzi najčastejšie príznaky patrí:
- Bolesť pod pravým rebrom: Bolesť je lokalizovaná pod pravým rebrovým oblúkom, no môže vyžarovať aj do pravého ramena alebo medzi lopatky. Môže byť ostrá, koliková a zhoršovať sa s hlbokými nádychmi alebo pri pohybe. Často sa objaví po mastnom alebo ťažkom jedle, zhruba 15 - 20 minút po poslednom súste.
- Nevoľnosť a vracanie: Bývajú časté najmä po ťažkých alebo mastných jedlách.
- Hnačka a nadúvanie: Mnohí trpia aj hnačkou, ktorá sa môže zhoršiť po každom jedle a je sprevádzaná nepríjemným pocitom nafúknutého brucha a plynatosti.
- Horúčka a zimnica: Pri vážnejšom priebehu sa môžu objaviť aj horúčka alebo zimnica, čo môže naznačovať infekciu.
- Žltačka: Zožltnutie kože a očných bielok, ktoré vzniká pri upchatí žlčových ciest.
- Zmenená farba stolice a moču: Svetlá stolica a tmavý moč môžu svedčiť o poruchách odtoku žlče. Stolica môže mať bielu alebo hlinenú farbu, ak v tráviacom kanáli nie je žiadna žlč, ale žlč zohráva významnú úlohu v tom, že jej dodáva charakteristickú hnedú farbu. Okrem toho sa bilirubín hromadí v upchatých žlčových cestách, čo vedie k tmavému jantárovému moču.
- Iné nenápadné príznaky: Nechutenstvo, nadúvanie, tlak v bruchu, bolesti ramien, kolien, lakťov či bedier, nespavosť, zmeny nálad, nervozita.
Trvanie žlčníkového záchvatu sa u ľudí môže líšiť. V niektorých prípadoch môže trvať len niekoľko minút, zatiaľ čo v iných môže trvať aj niekoľko hodín. Intenzita bolesti počas záchvatu môže tiež kolísať, od mierneho nepohodlia až po silnú vysiľujúcu bolesť, typicky charakterizovanú epizódami kolikovitých bolestí, ktoré prichádzajú a odchádzajú. Ak bolesť neprestáva a zhoršuje sa, treba urýchlene vyhľadať lekára. Žlčníkový záchvat je zdravotná pohotovosť, ktorá si vyžaduje okamžitú starostlivosť, preto neignorujte silnú bolesť pod pravým rebrovým oblúkom a nesnažte sa ju liečiť sami voľnopredajnými liekmi proti bolesti.
Žlčníkový záchvat
Zápal žlčníka (Cholecystitída)
Cholecystitída je najčastejším typom ochorenia žlčníka. Zápal žlčníka (cholecystitída) je častý a bolestivý problém, postihujúci najmä ženy po štyridsiatke.
Akútna cholecystitída
Akútna cholecystitída je vo všeobecnosti spôsobená žlčovými kameňmi, no môže byť aj dôsledkom nádorov alebo rôznych iných ochorení. Môže sa prejaviť bolesťou v pravej hornej časti alebo v hornej strednej časti brucha. Bolesť sa zvyčajne vyskytuje hneď po jedle a pohybuje sa od ostrých bolestí až po tupé bolesti, ktoré môžu vyžarovať do pravého ramena. Akútna cholecystitída môže tiež spôsobiť horúčku, nevoľnosť, vracanie a žltačku. Medzi komplikácie akútnej cholecystitídy patrí gangréna žlčníka, pri ktorej dochádza k nedostatočnému prietoku krvi. Ďalšou komplikáciou je absces žlčníka, pri ktorom sa žlčník naplní hnisom.
Chronická cholecystitída
Po niekoľkých záchvatoch akútnej cholecystitídy sa môže stav zmeniť na chronický, pri ktorom sa žlčník môže zmenšiť a stratiť schopnosť ukladať a uvoľňovať žlč. Často je sprevádzaný bolesťou brucha, nevoľnosťou a zvracaním.
Ďalšie ochorenia žlčníka
- Choledocholitiáza: Znamená prítomnosť jedného alebo viacerých žlčových kameňov v rôznych častiach žlčovodu. V 20-40% je sprevádzaná žlčovými kameňmi, ktoré vycestujú zo žlčníka do žlčovodu. Môže spôsobiť až zápal pankreasu (akútnu biliárnu pankreatitídu).
- Biliárna dyskinéza: Poruchy, pri ktorých hladká svalovina žlčových ciest nepracuje koordinovane. Dochádza ku kŕčovitému uzavretiu zvierača, a tým sa zabráni odtoku žlče do dvanástnika.
- Akalkulózne ochorenie žlčníka: Život ohrozujúci stav, ktorého epizóda vzniká po ťažkých poraneniach alebo po veľmi rozsiahlych operáciách (napr. operácia srdca, brušná operácia, ťažké popáleniny, autoimunitné ochorenia, infekcie krvi, závažné bakteriálne alebo vírusové ochorenia).
- Polypy žlčníka: Výrastky vyskytujúce sa v žlčníku. Zvyčajne sú benígne a nemajú žiadne príznaky.
- Rakovina žlčníka: Závažné ochorenie žlčníka. Aj keď sa nádory nevyskytujú až tak často, patria medzi najviac agresívne tumory tráviacej sústavy.
Diagnostika ochorení žlčníka
Pri diagnostike ochorenia žlčníka je veľmi dôležitá anamnéza pacienta. Následne lekár vykoná vyšetrenie pohmatom alebo využije zobrazovacie metódy.
V rámci zobrazovacích metód sa využíva:
- Ultrasonografia: Poskytuje lekárovi informácie o veľkosti žlčníka a prítomnosti konkrementov. Je možné vďaka nej zachytiť aj dilatáciu žlčovodov. Vyšetrenie sa vykonáva na lačno.
- ERCP (endoskopická retrográdna cholangiopankreatikografia): Indikovaná v prípade obštrukcie žlčovodu. Je to invazívne vyšetrenie, pri ktorom je možné zavedenie stentu alebo extrakcia kameňa.
Okrem toho sa pacientovi vykonávajú aj laboratórne testy, pri ktorých sa biochemicky vyšetrujú hladiny alkalickej fosfatázy, gama-glutamyl transferázy, bilirubínu, aspartátaminotransferázy, alanínaminotransferázy, cholesterolu a výnimočne aj nádorové markery.
Liečba ochorení žlčníka
Liečba žlčníkového záchvatu zvyčajne zahŕňa manažment bolesti, riešenie základnej príčiny, kameňov a prevenciu budúcich záchvatov.
Prvá pomoc pri žlčníkovom záchvate
V rámci prvej pomoci sú pacientovi predpísané lieky proti bolesti na zmiernenie nepohodlia počas akútneho záchvatu. Lokálne sa podávajú studené obklady.
Konzervatívna liečba
Ak sú problémy mierne a zriedkavé, môže byť účinná konzervatívna liečba - diéta, zmeny životného štýlu, podpora trávenia a žlčových ciest. Niektoré lieky, ako je kyselina ursodeoxycholová, môžu byť predpísané na rozpustenie cholesterolových žlčových kameňov počas niekoľkých mesícov alebo rokov. Tieto lieky pomáhajú len pri cholesterolových žlčových kameňoch a RTG nekontrastných žlčových kameňoch.
Chronické ochorenia žlčových ciest sprevádzané nedostatočnou tvorbou žlče v pečeni sa liečia choleretikami, ktoré zvyšujú tvorbu a sekréciu žlče zo žlčníka. Okrem toho majú mierne spasmolytický účinok, alebo sa používajú so spasmolytikami.
- Lieky s obsahom fenipentolu (FEBICHOL): Majú výrazný choleretický účinok, zvyšuje produkciu a vylučovanie žlče. Je vhodný pri chronických chorobách žlčníka a žlčových ciest, pri stabilizovaných žlčníkových kameňoch.
- Lieky s obsahom hymekromónu (ISOCHOL): Pôsobí cholereticky a spasmolyticky. Zvyšuje tvorbu a vylučovanie žlče, tlmí bolesť pri žlčových ťažkostiach tým, že uvoľňuje bolestivé kŕče hladkej svaloviny žlčníka, žlčovodov a predovšetkým ich zvieračov.
- Kurkuma: Extrakt z kurkumy obsahuje žlčové farbivá s miernym choleretickým účinkom. Zvyšuje produkciu žlče a uľahčujú jej vylučovanie.
- Esenciálne oleje (ROWACHOL): Mätová silica a ďalšie éterické oleje s obsahom účinných zložiek mentol, gáfor, pinén pôsobia spasmolyticky, uľahčujú vylučovanie žlče, obmedzujú množstvo cholesterolu v žlči, zabraňujú vzniku žlčových cholesterolových kameňov.
Chirurgické odstránenie žlčníka (Cholecystektómia)
Najbežnejšou a definitívnou liečbou žlčových kameňov je chirurgické odstránenie žlčníka, známe ako cholecystektómia. Ak sa problémy opakujú, dochádza k zápalom alebo sú kamene väčšie, chirurgický zákrok je najúčinnejším a bezpečným riešením. Často sa vykonáva laparoskopicky v celkovej anestézii. Počas tohto minimálne invazívneho zákroku urobí chirurg niekoľko malých rezov v bruchu, cez ktoré vloží nástroje vrátane malej kamery. Tá umožňuje chirurgovi vizualizovať operačnú oblasť na monitore. Pomocou nástrojov sa žlčník opatrne vypreparuje a vytiahne sa von cez jeden z malých rezov. Je to šetrný výkon s rýchlym zotavením a malým rizikom komplikácií. Rekonvalescencia trvá 2 - 3 týždne. Po operácii je dôležité dodržiavať šetriaci režim: jesť menšie porcie častejšie, piť dostatok tekutín, zvyčajne aspoň 2 litre denne.
Život bez žlčníka
Aj bez žlčníka môže človek plnohodnotne fungovať. Pečeň naďalej produkuje žlč, ale namiesto hromadenia sa v žlčníku putuje priamo do dvanástnika v tenkom čreve. Zatiaľ čo u niektorých pacientov sa môžu vyskytnúť dočasné tráviace komplikácie, ako je hnačka, telo sa časom prispôsobí.
Po odstránení žlčníka sa žlč už neuskladňuje, ale odteká priamo z pečene do tenkého čreva. Tento stav môže ovplyvniť trávenie tukov, najmä ak sa skonzumuje väčšie alebo ťažšie jedlo. Tráviaci systém si postupne zvykne, ale riziko tráviacich ťažkostí, hnačky alebo nafukovania je vyššie najmä v prvých mesiacoch po zákroku. Preto je potrebné trvalo upraviť stravu - obmedziť tučné jedlá, vyprážané pokrmy, takmer vylúčiť alkohol a ťažko stráviteľné kombinácie.
Niektorí ľudia, ktorí už nemajú žlčník, popisujú občasnú zvláštnu bolesť v pravom podrebrí - akoby ich „žlčník“ stále reagoval. Ide o tzv. fantómovú bolesť, ktorá môže súvisieť s podráždením žlčových ciest alebo dočasnou poruchou trávenia tukov. Hoci je nepríjemná, väčšinou nie je nebezpečná. Pomáha dodržiavať ľahkú diétu, piť dostatok tekutín a sledovať, ktoré jedlá ju vyvolávajú. Ak sa však bolesť opakuje častejšie alebo zhoršuje, je vhodné konzultovať to s lekárom - môže ísť o podráždenie sliznice čreva, pankreasu alebo problémy s odtokom žlče.
Diéta pri ochoreniach žlčníka
Žlčníková diéta je odporúčaná tým, u ktorých sa bolesti žlčníka už niekedy vyskytli. Základom žlčníkovej diéty je najmä zníženie množstva tukov a cukrov. Strava by mala byť ľahko stráviteľná, pestrá a plnohodnotná. Jedlo si doprajte radšej častejšie, no v malých množstvách, resp. menších porciách. Ideálne je prijímať potravu 5- až 6-krát denne. Pri žlčníkovej diéte vyhľadávajte najmä potraviny, ktoré znižujú cholesterol a obsahujú dostatok živín a vlákniny. Ochorenia žlčníka bývajú často sprevádzané s neznášanlivosťou mlieka.
Čo jesť a čo nie pri žlčníkovej diéte
Vhodné potraviny:
- Zelenina: Cvikla, špenát, brokolica, čakanka, mrkva, cuketa, paradajky, zemiaky, baklažán, hlávkový šalát, listová zelenina. Odporúča sa jesť veľa surovej zeleniny a ovocia, ale pozor na zeleninu, ktorá nadúva.
- Ovocie: Jablká (bez šupky), hrušky, banány, papája, citrusy (ako šťava), jahody.
- Mliečne výrobky: Nízkotučné jogurty a iné kyslomliečne výrobky.
- Tuky: Olivový olej (v malom množstve, pridaný až do hotového pokrmu), avokádo.
- Mäso: Chudé mäso (varené, dusené, pečené v alobale).
- Obilniny: Celozrnné výrobky, ryža, cestoviny, zemiaky.
- Ostatné: Med, kvasnice, sójové nápoje a syry.
- Nápoje: Voda, bylinkové čaje (púpava lekárska, mäta pieporná, pestrec mariánsky, artičoky, repík lekársky, nechtík lekársky), ovocné šťavy.
Nevhodné potraviny:
Vo všeobecnosti na žlčník pôsobia dráždivo tučné ryby, huby, strukoviny, mak, orechy, kokos, čokoláda, šľahačka, kysnuté koláče a knedle, ostré koreniny, sójová omáčka, vajcia, sýtené nápoje, zalievaná zrnková káva a destiláty. Zelenina, ktorá nadúva (karfiol, kapusta, kel, uhorky, paprika, surová cibuľa, cesnak). Z čerstvého ovocia hrušky, čerešne, maliny, ríbezle, slivky, figy, datle, nedostatočne dozreté alebo zavárané ovocie, ovocie so šupkou a jadierkami.
Napríklad tradičné jedlá ako pečené bravčové mäso s kapustou a knedľou, vyprážaný rezeň s majonézovým šalátom, zemiakové placky, obaľovaný karfiol alebo syr s tatárskou omáčkou sú takmer istou predzvesťou katastrofy. Rafinované obilniny (nachádzajú sa v sladkých cereáliách a bielej ryži, chlebe a cestovinách) a sladké sladkosti sú spojené s vyšším rizikom ochorenia žlčníka.
Príprava jedál pri žlčníkovej diéte
Ideálne je, aby boli pokrmy varené, dusené alebo pripravované na pare. Vyprážané, pečené alebo fritované jedlá sú v kategórií nevhodných. Pokiaľ si jedlo chcete upiecť, vždy je potrebné ho prikryť alobalom a nepoužívať pri pečení žiadne tuky. Pri zahusťovaní volíme diétne varianty zápražky - múka vo vode, strúhaný zemiak, zemiakový škrob, mixovaná zelenina a pod. Pokiaľ použijeme malé množstvo tuku, do pokrmu ho pridáme vždy až na koniec. Ak chcete jedlo ochutiť cesnakom, cibuľou alebo koreninami, najprv ich poduste a potom z pokrmu odstráňte. Veľmi vysoká alebo veľmi nízka teplota tiež môže dráždiť, preto odporúčam konzumovať jedlá v primeranej teplote, a pomaly poriadne rozžuť jednotlivé kúsky jedla. Ideálna je vlažná teplota konzumovaných jedál.
Strava pri zápale žlčníka a akútnych žlčníkových ťažkostiach
V čase, keď vás postihli náhle ťažkosti so zápalom žlčníka, neprijímajte žiadnu tuhú stravu. Pite dostatok vody. Vhodná je dojčenská alebo filtrovaná voda. Po zhruba dvoch až troch dňoch môžete piť jablkovú šťavu a jesť jablkové pyré. Vhodná je i uvarená a následne nastrúhaná cvikla. Neskôr môžete do jedálnička zaradiť potraviny, ktoré sú ľahko stráviteľné. Vhodná je napríklad uvarená ryža natural alebo dusená tekvica. Všetko samozrejme s minimálnym množstvom tuku.
Potraviny vhodné počas prísnejšej žlčníkovej diéty: varené jablká, jablkové pyré, banány, varená cvikla, zelený hrášok, zemiakové pyré bez tuku, ryža natural.
tags: #moze #boliet #zlcnik #od #uhoriek