Aj keď nemáte záhradu, môžete si na balkóne vytvoriť svoj vlastný zeleninový a kvetinový raj. Pestovanie paradajok a orchideí spolu na balkóne je nielen možné, ale pri správnej starostlivosti aj veľmi obohacujúce. V tomto článku sa pozrieme na kľúčové aspekty pestovania týchto dvoch odlišných, no rovnako uspokojujúcich rastlín.
Pestovanie balkónových paradajok
Dobrodružstvo pestovania paradajok v pohodlí domova môže byť rovnako obohacujúce ako tradičné záhradkárčenie. Črepníky sú perfektným riešením pre tých, ktorí nemajú prístup do skleníka a zároveň si chcú vychutnať čerstvé paradajky vypestované sami. Plodiny v kvetináčoch môžete umiestniť na parapet, balkón alebo terasu a naplniť priestor vôňou zelene. Ide o ideálne riešenie pre ľudí žijúcich v panelákoch alebo domoch bez prístupu do záhrady.
Výber správnej odrody paradajok
Pri pestovaní paradajok na balkóne je dôležité zvoliť správnu odrodu. Nie všetky odrody paradajok sa hodia na pestovanie v kvetináči. V ideálnom prípade si zvoľte niektorú z odrôd s nízkym vzrastom. Aj niektoré z väčších odrôd, akými sú napríklad kríčkové alebo kolíkové paradajky, sa dajú pestovať v črepníku. Nízka odroda je „Miniboy“. Je vhodná dokonca do balkónových kvetináčov. Kríčkové paradajky sú na pestovanie v kvetináči ideálnou voľbou. Môžete si vybrať z množstva odrôd, a je na vás či sa rozhodnete pre tyčkové, ktoré rastú s oporou z jedného dlhého výhonku alebo dáte prednosť paradajkám kríčkovým, ktoré sú nižšie a oporu nepotrebujú. Na trhu je množstvo odrôd paradajok prispôsobených na pestovanie v kvetináčoch. Najlepšie je vybrať si tie menšie a trpasličie, aby mali dostatočný priestor na rast.
- Odporúčané odrody:
- Cherry paradajky: malé, sladké a rastú v hojnosti.
- Bush paradajky: rastú kompaktne a sú vhodné pre obmedzený priestor.
- Balkónové odrody: ‘Balconi Red’, ‘Tiny Tim’, ‘Vilma’, oranžová Venus, červená Bajaja, žltá Aztek.
Pri výbere si vždy prečítajte odporúčania na balení semien alebo priesad. Ak chcete pestovať paradajky na balkóne, vhodné sú nižšie odrody, teda kríčkové alebo trpasličie rajčiny. Väčšie druhy by ste mali pestovať v kvetináči s kvalitným substrátom. Keďže sú väčšie ako mini paradajky, treba ich niečím podoprieť. Špirálové tyče naopak nie sú vhodné pre paradajky v kvetináči. Nech už sa rozhodnete pre akékoľvek paradajky, je dôležité zaobstarať si zdravé a silné priesady. Ak rastliny vykazujú známky etiolizácie (tvorby bledých rastlinných orgánov bez pôsobenia svetla) alebo sú slabé, budú mať neskôr slabú úrodu.
Správny kvetináč a substrát pre paradajky
Paradajky potrebujú dostatok miesta pre svoje korene a dobrú drenáž. Vyberte si nádobu s dostatočným objemom a odtokovými otvormi. Odporúčame nádoby s minimálnym objemom 10-15 litrov. Ideálne sú širšie hrantíky, ktoré sú stabilnejšie avšak dobrou voľbou sú aj klasické okrúhle kvetináče. Pre jednu rastlinu je ideálne použiť jeden kvetináč. Pokiaľ ale máte k dispozícii väčšiu nádobu, môžete vedľa seba zasadiť aj niekoľko sadeníc. Problém nie je ani s kombinovaním viacerých druhov paradajok v jednej nádobe.
Na dne by mali mať kvetináče niekoľko odvodňovacích otvorov. Na spodok nasypeme drenážnu vrstvu zo stredne veľkého štrku, keramických črepov alebo nalámaného polystyrénu (hrubú asi 5 až 7 cm). Na túto vrstvu položíme kus netkanej textílie, ktorá zabráni tomu, aby substrát upchal drenážnu vrstvu. Až potom nasypeme substrát. Pre paradajky je kľúčová dobre prevzdušnená, ľahká a dobre odvodnená pôda. Použite kvalitný kompost alebo špeciálny substrát pre paradajky, ktorý zaistí dostatok živín a podporuje rast. Pri výbere pôdy pre paradajky sa oplatí použiť špeciálne pripravený substrát pre zeleninu, ktorý obsahuje zložky podporujúce ich rast a úrodu. Určite však do substrátu nepridávajte rašelinu a ani nepoužívajte na ďalšiu výsadbu substráty na báze rašeliny. Čo však pridať môžete, a veľmi sa to aj odporúča, sú podrvené vaječné škrupiny, aby ste dodali rastlinám vápnik. Rovnakú službu spraví aj vápenaté hnojivo.
Výsadba a umiestnenie paradajok
Paradajky patria k rastlinám, ktoré je potrebné predpestovať, inak by ste sa úrody nedočkali alebo by bola len minimálna. So sadením semienok začnite už vo februári až marci. Ak máte otvorený balkón bez presklenia, vysievajte 6 až 8 týždňov pred poslednými predpokladanými mrazmi. Priesady si môžete vypestovať v interiéri, v kvetináčoch s hĺbkou aspoň 10 cm. Tie naplňte výsevným substrátom, na ktorý umiestnite semienka s rozostupmi okolo 2 cm. Semienka klíčia 7 až 14 dní, potrebujú vlhko a dostatok svetla. Po úspešnom vyklíčení, keď rastliny dosiahnu dostatočnú veľkosť, sa rastlina presadí do črepníkov.
Sadenie a pestovanie paradajok 3 | Ako to robím ja | Marián Sopko
Na sadenie paradajok do kvetináčov môžete pristúpiť v momente, keď sú vonkajšie teploty stabilné a už nehrozia jarné mrazy. Paradajky sú veľmi citlivé na mráz a pokiaľ by ste ich von umiestnili skôr, mohli by ste im uškodiť. Mladú paradajku zasaďte dostatočne hlboko, aby bola spodná časť stonky pokrytá zeminou do výšky 5 cm až 10 cm. Takto si tam rastliny vytvoria ďalšie korene. Vďaka tomu sa zlepší vstrebávanie vody a živín. Pri sadení sadeníc je dôležité, aby boli zasadené hlbšie, než rástli v pôvodnej nádobe. Paradajky majú schopnosť vytvárať nové korene pozdĺž stonky, čo zaisťuje silnejšiu a stabilnejšiu rastlinu.
Paradajky milujú slnko - potrebujú aspoň 6-8 hodín priameho slnečného svetla denne. Najlepšie sa im darí na južnom alebo juhozápadnom balkóne. Ak máte balkón orientovaný inam, zvážte doplnkové osvetlenie alebo menej náročné odrody. Bez dostatku svetla budú rastliny slabé a úroda chudobná. Slnečné miesto rovná sa sladké paradajky. Paradajky v kvetináči uprednostňujú teplé stanovište, avšak žiadne ostré slnečné žiarenie. Inak sa začnú korene prehrievať a rastlina vädne. Paradajky v kvetináči by mali stáť pod strieškou, aby neboli priamo vystavené dažďu. Pretože častá vlhkosť môže podporiť pleseň zemiakovú.
Polievanie, hnojenie a starostlivosť o paradajky
Paradajky potrebujú pravidelné a dostatočné zalievanie, ale vyhnite sa prepolievaniu. Polievajte ich ráno alebo večer, aby ste minimalizovali odparovanie vody. Pri zavlažovaní je dôležité, aby sme nepostriekali listy a nepodporili tak rozvoj chorôb. Preto uprednostňujeme závlahy podmokom alebo kvapkové zavlažovanie. Dávka závlahy by mala byť taká, aby prevlhčila pôdu do takej hĺbky, v ktorej sa nachádza maximum koreňov. Rajčiny polievajte odstátou vodou ku koreňom a najlepšie ráno. Polievajte pravidelne, ale nikdy nie na listy, pretože mokré listy môžu viesť k plesniam.
Paradajky sú rastliny s vysokou spotrebou dusíka. Znamená to, že potrebujú veľa živín, zato však aj poriadne rýchlo rastú. Preto vyžadujú špeciálne hnojivo na paradajky, ktoré rastlinám dodá potrebné živiny. Hnojivo s dlhodobým účinkom sa neodporúča. Na fosfor sú rajčiny najnáročnejšie v prvých fázach vývoja, na draslík najmä pri tvorbe plodov, na dusík ich nároky narastajú do fázy kvitnutia a potom postupne do fázy tvorby plodov klesajú.
Tabuľka: Požiadavky paradajok na živiny podľa fázy rastu
| Fáza rastu | Požiadavky na živiny | Odporúčané hnojivá |
|---|---|---|
| Prvé fázy vývoja | Vysoké nároky na fosfor | Organické, fosforečné hnojivá |
| Fáza kvitnutia | Rastúce nároky na dusík | Dusíkaté hnojivá (60% dávky pred výsadbou, 20% po 20 dňoch, 20% po ďalších 20 dňoch) |
| Tvorba plodov | Vysoké nároky na draslík, klesajúce nároky na dusík | Organické, draselné hnojivá, tekuté hnojivo raz za dva týždne |
Organickými, fosforečnými a draselnými hnojivami pôdu hnojíme na jeseň, dusíkatými hnojíme 60 % z celoročnej dávky pred výsadbou a potom prihnojujeme 20 % po 20 dňoch po výsadbe, zopakujeme to po ďalších 20 dňoch. Pre ešte lepšie výsledky pridajte organické hnojivá bohaté na draslík a fosfor. Na prihnojovanie (draslíkom a dusíkom) je vhodné použiť zákvas z kostihoja, žihľavy, paprade alebo nimi aspoň namulčovať pôdu okolo rajčín.
Ako paradajky rastú, potrebujú oporu. Použite kôl alebo mriežku, aby ste zabránili lámavosti stoniek pod ťarchou plodov. Dôležitým krokom v rámci ich pestovania je zaštipovanie. Znamená to, že budete pravidelne odstraňovať bočné výhonky, ktoré rastú medzi hlavnou stonkou a vetvami paradajok. Vďaka tomu môže rastlina smerovať živiny do rastu hlavnej stonky a tvorby kvalitných plodov a zbytočne sa neoslabuje. U niektorých odrôd paradajok (najmä pri vysokých) môžete tiež odstrániť vrcholové výhonky. Pre postupné zbieranie je vhodné, ak sa po vytvorení strapcov či plodov zaštipnú a sila tak ide do plodov a nie na úkor rastu samotnej priesady a listov. Doprajte paradajkám dostatočnú oporu. Po zasadení umiestnite vedľa hlavného byľu oporu o ktorú budete rastlinu postupne viazať. Pri uväzovaní rajčín najprv priviažeme motúz napevno ku kolíku a až potom voľne, neškrtivo rajčinu.
Morská soľ vo vode, ktorou paradajky zalievate, im dodáva arómu: Paradajky sú síce menšie, ale sú aromatickejšie a obsahujú viac antioxidantov. Dbajte však na to, aby pôda paradajok nebola presolená.
Ochrana pred chorobami a škodcami a zber paradajok
Žltnutie listov môže byť spôsobené nedostatkom živín alebo nadmerným zalievaním. Skontrolujte hnojenie a polievanie. Použite organické insekticídy alebo prírodné metódy, ako je nasadenie lienok, aby ste bojovali proti voškám a iným škodcom. Zabráňte kontaktu plodov s pôdou a udržujte pravidelnú vlhkosť pôdy. Keď rastliny dostatočne vyrastú, prospeje im, ak preventívne odstránite listy rastúce tesne pri zemi.
Črepníkové paradajky môžu byť náchylné na rôzne choroby a útoky škodcov. Dve bežné choroby sú múčnatka a hniloba koreňov. Múčnatka sa prejavuje ako biely povlak na listoch, zatiaľ čo hniloba koreňov ovplyvňuje korene rastliny. V oboch prípadoch je dôležité zabezpečiť dobré vetranie, vyhnúť sa nadmernému zalievaniu a sledovať stav pôdy. Pokiaľ ide o škodcov, bežným problémom sú háďatká, roztoče a vošky. Ak k rajčinám prisadíme aksamietnicu, uchráni ich pred zemnými háďatkami (na záhone) a voškami. Mandelinku odpudzuje mäta, šalvia, rasca, chren, nechtík a hluchavky. K paradajkám môžete do nádob vysadiť priateľské rastliny, ktoré podporujú ich rast a pomáhajú odpudzovať škodcov. Napríklad bazalka sa zmestí medzi trpaslíčie paradajky a navzájom si z pohľadu alelopatie budú pomáhať.
Zberajte paradajky, keď sú úplne zrelé a majú sýtu farbu. Rajčiny sú dozreté, keď idú ľahko odtrhnúť. Prvé plody sú spravidla pripravené na zber asi po 60 dňoch. Najlepší spôsob, ako skontrolovať, či sú paradajky pripravené na zber, je sledovať ich farbu a chuť. Pri optimálnych podmienkach sa vám rajčiny za starostlivosť odvďačia úrodou od leta až do prvých mrazov a na zasklených balkónoch ešte dlhšie. Botanicky sú rajčiny vlastne ovocie, technicky však patria medzi bobuľoviny, no a oficiálne sú zaradené medzi zeleninu.
Starostlivosť o orchidey na balkóne
V predchádzajúcej časti sme si povedali o polievaní a kvitnutí epifytických orchideí. Epifytická orchidea nerastie v hline, ale je zakorenená v špeciálnom substráte namiešanom práve pre ňu. Substrát sa skladá najmä z kúskov dreva, drevenej štiepky, kokosového vlákna, korku a iných pre orchideu dobrých vecí. V prirodzenom prostredí rastie orchidea na konároch stromov. Takéto prostredie sa jej snažíme vytvoriť aj v kvetináči. Aby mala dostatok vzdušnosti, sadíme ju do špeciálneho plastového kvetináča pre orchidey. Je to kvetináč s množstvom dier na odtekanie vody. Dá sa kúpiť v hociktorom záhradnom centre. Tento plastový kvetináč sa vkladá do iného, najčastejšie keramického, ktorý vytvára estetický dojem.
Presádzanie orchideí
Najlepším spôsobom záchrany orchidey je jej presadenie. Orchideu môžete presadiť aj hneď po kúpe, ak nekvitne, resp. po jej odkvitnutí. (Ak by ste presádzali kvitnúcu orchideu, mohli by jej opadať kvety. Aspoň mojej opadali, keď som ju presadila.) Ak sa jej nedarí a vyzerá, že uhynie. Nekvitla už niekoľko rokov a hnojenie a svetlo nepomáha.
Pri presádzaní orchideu vysypeme z kvetináča a očistíme jej korene od starého substrátu a pridaného pripevneného košíčka s hnojivom. Ak má rastlina suché listy, odstrihneme ich. Korene striháme tak, aby sme neporušili ostatné, zdravé korene. Tiež dávame pozor, aby sme ich nepolámali. Pred ošetrením nožnice samozrejme vydezinfikujeme. Po ošetrení zasypeme koreňový systém mletou škoricou, aby rastlina nedostala infekciu. Vložíme korene do nového plastového kvetináča pre orchidey. Rastlinu do kvetináča umiestnime tak, aby korene, ktoré boli zahrabané pred presadením, boli zahrabané aj po presadení. Avšak vzdušné korene necháme vytŕčať z kvetináča, nepcháme ich tam nasilu. Následne môžeme zastoknúť do kvetináča oporu pre kvetnú stonku, ktorú k nej pripevníme.
V prípade, že neviete v záhradnom centre kúpiť správny substrát pre epifytické orchidey, je celkom jednoduché namiešať si vlastný. Ak máte doma nevyužitú drevnú štiepku, kôru (nefarbenú), piliny, nakrájané korkové štuple, alebo napadané ihličie, môžete namiešať substrát práve z týchto surovín. Kľúčové je však predchádzať chorobám, preto je dobré pred použitím týchto materiálov zaliať ich vriacou vodou, aby sa zabili choroboplodné zárodky. Vodu zlejeme a necháme substrát vychladnúť. Následne ho nasypeme do kvetináča s rastlinou.
Hnojenie orchideí
Orchideu hnojíme v období jej rastu, po odkvitnutí. Môžeme zvoliť pevné hnojivo v tvare tyčinky a zastrčiť ho do kvetináča. Alebo kvapalné hnojivo - do zálievky. Hnojivá používajte len u druhov, ktoré budú kvitnúť práve v zimnom období - vianočné hviezdy, orchidey.
Rozmnožovanie orchideí
Najjednoduchšie sa orchidea rozmnožuje pomocou keiki. Keiki je dcérska rastlina vyrastajúca z kvetnej stonky orchidey. Ak keiki narastú aspoň tri lístky a tri vzdušné korene, môžeme ju odstrihnúť od kvetnej stonky a presadiť do samostatného kvetináča. Spravidla rastie aj niekoľko mesiacov. Kvetnú stonku zostrihneme pri najbližšom púčiku od keiki. Rozmnožovanie pomocou semien orchidey je v domácich podmienkach náročné a vo väčšine prípadov neúspešné. Keiki môže vyrásť zo zostrihnutej kvetnej stonky po odkvitnutí kvetov. Aby mohla vyrásť, zostrihneme kvetnú stonku pred posledným púčikom. Potom stačí počkať. V časti prípadov vyrastie stonka s kvetmi a v časti sa začnú rozvíjať lístky a vzdušné korene. V mojom prípade vyrástla na kvetnej stonke keiki, ako vidíte na obrázku.
tags: #moze #sa #pestovat #balkonova #paradajka #vedla