Laktóza a bielkovina kravského mlieka: Pochopte rozdiely medzi intoleranciou a alergiou

Asi aj vy ste sa už vo svojom živote stretli s niekým, kto „nemôže jesť mlieko“. Ako dôvod uvádza alergiu na laktózu, intoleranciu na laktózu či alergiu na mlieko. Alebo prečo vlastne to mlieko nemôže jesť? A možno ste to práve vy. Hneď na úvod si treba vysvetliť rozdiel medzi intoleranciou na laktózu a alergiou na bielkovinu kravského mlieka. Tieto dva pojmy sa totiž často zamieňajú alebo dokonca považujú za jedno a to isté, čo vedie k zbytočným chybám v liečbe a zlým diétnym opatreniam. Napriek tomu ide o dva celkom iné zdravotné problémy, ktoré majú pre človeka rozdielne následky a obmedzenia pri stravovaní. V oboch prípadoch sa problémy prejavujú po konzumácii mlieka, mliečnych výrobkov a mliečnych jedál i v skrytej forme v podobe rôznych gastrointestinálnych ťažkostí, pocitu plnosti, nepríjemného prelievania čriev, nechutenstva, nafukovania, plynatosti či kŕčovitej bolesti brucha.

Konzumácia mlieka môže u niektorých osôb spôsobiť rôzne zdravotné ťažkosti. Medzi najčastejšie diagnózy, ktoré sa s konzumáciou mlieka a produktov z neho spájajú, patrí alergia na bielkovinu kravského mlieka a intolerancia laktózy. Poďme sa pozrieť na rozdiel medzi laktózovou intoleranciou a alergiou na bielkovinu kravského mlieka a možno tak lepšie pochopiť, ako interpretovať svoj problém a nemiasť okolie.

Rozdiel medzi laktózovou intoleranciou a alergiou na bielkovinu kravského mlieka

Intolerancia na laktózu

Intolerancia laktózy je definovaná ako enzymatická porucha, kedy viazne spracovanie mliečneho cukru - laktózy pre nedostatok enzýmu laktáza. Laktózová intolerancia je reakcia organizmu na jednu zložku mlieka - mliečny cukor - laktózu, ktorú nevie enzymaticky rozložiť. Príčinou je chýbanie enzýmu laktáza, ktorý sa tvorí v tenkom čreve. Mliečny cukor, aby mohol byť vstrebaný cez črevo do tela, musí byť rozložený enzýmom laktáza. Ak tento enzým chýba, cukor laktóza sa hromadí v hrubom čreve a tak sa vytvára prostredie vhodné pre pomnoženie určitých typov črevných baktérií. Tie potom produkujú plyny a ďalšie látky, ktoré dráždia hrubé črevo, zhoršuje sa aj spätná absorbcia vody z hrubého čreva.

S laktózovou intoleranciou sa môže človek narodiť alebo ju získať počas života. Treba si uvedomiť, že laktózová intolerancia nie je choroba. Jedná sa len o nedostatok enzýmu, ktorého následkom sú poruchy trávenia komplikujúce náš každodenný život.

Klinické prejavy laktózovej intolerancie

Výsledkom nedostatočného trávenia laktózy sú hnačky, kolikové bolesti brucha, meteorizmus, distenzia čriev a prelievanie črevného obsahu. Toto všetko sa klinicky prejavuje nafukovaním brucha, bolesťami a pocitmi diskomfortu v bruchu až hnačkami a zvracaním. Príznaky sa môžu prejaviť ojedinele aj mimo tráviaceho traktu napríklad vyrážkami a ekzémom na koži. Občas sa intolerancia prejavuje i únavou, depresívnou náladou alebo napríklad bolesťami hlavy.

Typy laktózovej intolerancie

Rozoznávame vrodenú, primárnu a sekundárnu intoleranciu laktózy.

  1. Primárna intolerancia (adultná): Znamená, že väčšina dospelých jedincov celosvetovej populácie stráca schopnosť v dospelosti tvoriť laktázu. Táto vlastnosť je však na Zemi nerovnomerne rozšírená. Zachovanou schopnosťou produkovať laktázu aj v dospelosti sa vyznačuje kaukazská (biela) rasa a obyvatelia Blízkeho Východu. Uvádza sa, že belosi majú laktózovú intoleranciu v 18 % až 25 % prípadov, aziati a černosi až 75 % - 95 % prípadov.
  2. Schopnosť rozkladať laktózu aj v dospelom veku sa vysvetľuje viac ako 10 000 ročnou poľnohospodárskou produkciou potravín z mlieka v oblasti Európy a Stredomoria zvýšením tolerancie na laktózu. Tolerancia laktózy v Európe tiež stúpa v populácií smerom na sever Európy. Vieme, že laktóza sa významne podieľa na prenose vápnika z čreva do organizmu. Okrem laktózy toto „dokáže“ len vitamín D, ktorého hlavným zdrojom je slnečné žiarenie. Takže severanom na získanie životu nevyhnutného kalcia nezostávalo nič iné, len začať tolerovať laktózu, keďže mali málo D vitamínu tvoreného slnečným žiarením. Preto je medzi Európanmi veľa ľudí, ktorí tolerujú mlieko a preto jogurty vymysleli stredomorské národy, aby im jogurtové baktérie, ktoré natrávia mliečny cukor laktózu umožnili konzumovať mlieko.

  3. Sekundárna (získaná) intolerancia laktózy: Môže vzniknúť u dospelých a dospievajúcich, ktorí laktózu pôvodne tolerovali. Intolerancia u nich nastala z dôvodu choroby ako celiakia, Crohnova choroba alebo iné zápalové ochorenie čriev alebo funkčných porúch tráviaceho traktu. Prechodne môže nastať pri narušení črevnej mikroflóry, napr. po prekonanom infekčnom ochorení, ktoré ohrozí trávenie, či po užívaní antibiotík. Obvykle trvá 1-3 týždne, kým sa črevá zregenerujú a zahoja.
Globálne rozšírenie laktózovej intolerancie

Diagnostika laktózovej intolerancie

Ak máte podozrenie, že po konzumácii mliečnych výrobkov trpíte hore uvedenými príznakmi, laktózovú intoleranciu vám potvrdí dychový laktózo-tolerančný test. Intoleranciu laktózy môže lekár pacientovi zistiť pomocou analýzy dychu po požití laktózy. S vaším podozrením sa v každom prípade môžete obrátiť na praktického lekára.

Stravovanie pri laktózovej intolerancii

Ľudia s intoleranciou na laktózu to majú pomerne jednoduché, keď sa chcú stravovať bez problémov. Tolerancia na množstvo laktózy v strave je individuálna a závisí aj od aktivity enzýmu v čreve. Väčšinu ľudí najskôr napadne ako najľahšie riešenie vyradiť všetky mliečne výrobky. To nie je vždy povinnosťou. Závažnosť intolerancie sa totiž u každého líši. V niektorých prípadoch postačí vymeniť mlieko a mliečne výrobky za maslo, šľahačku, syry a kyslé produkty. V nich je totiž laktóza v obmedzenom množstve. Pomôcť môže aj konzumácia mliečnych výrobkov zároveň s inými potravinami.

Pri laktózovej intolerancii nie je nutné vyraďovať všetky mliečne výrobky z jedálnička, pretože veľa ľudí netrpí úplnou intoleranciou laktózy a dokáže spracovať malé množstvo laktózy. Iba v ojedinelých prípadoch ide o absolútnu neznášanlivosť, pri ktorej je nutné laktózu vyradiť zo stravy úplne. Tolerované množstvo laktózy je individuálne a väčšina ľudí s intoleranciou laktózy dobre znáša množstvo 6 až 12 g laktózy za deň (to zodpovedá približne 125 až 250 ml mlieka).

Všeobecne sa odporúča obmedziť príjem mlieka a mliečnych výrobkov podľa vlastnej tolerancie, ale nevynechávať mliečne výrobky úplne. Osoby s intoleranciou laktózy obyčajne dobre tolerujú jogurty a syry, kde je prirodzene menej laktózy, lebo kyslomliečne baktérie ju zmetabolizovali. Preto prísna, úplne nemliečna strava nie je nutná.

Odborníci tvrdia, že je veľkou chybou zakazovať týmto pacientom aj maslo alebo syry. Syry je možné konzumovať bez obmedzenia, hlavne tvrdé a zrejúce syry, pretože laktóza prechádza pri výrobe z veľkej časti do srvátky a zvyšná laktóza sa počas zrenia odbúra. Naopak, vyhnúť by sa mali niektorým druhom mäkkých syrov. Ďalej sa pacienti nemusia vyhýbať ani jogurtom či zakysaným výrobkom. Obsahujú totiž aj živé kultúry, ktoré napomáhajú štiepeniu laktózy. Pri fermentácii (kvasení) sa znižuje obsah laktózy v mliečnych výrobkoch o 20 až 30 %. Baktérie mliečneho kvasenia totiž laktózu rozkladajú na jednoduchšie látky a navyše samé produkujú enzým laktázu, ktorá pomáha so štiepením mliečneho cukru. Z tohto dôvodu nemusia byť pri laktózovej intolerancii problematické práve biele jogurty, kefíry alebo tvrdé syry, v ktorých je obsah laktózy takmer nulový.

Mliečne výrobky je lepšie nekonzumovať nalačno a odporúča sa kombinovať ich s inými potravinami. Pravidlo pri výbere potravín je v podstate jednoduché - keďže laktóza je rozpustná vo vode, najviac sa vyskytuje vo výrobkoch z odtučneného mlieka. Naopak, najmenej laktózy je v tučných výrobkoch.

K dispozícii sú tiež tablety či kvapky s obsahom enzýmu laktáza, ktoré sa užívajú pred jedlom a pomáhajú predchádzať nepriaznivej reakcii organizmu na laktózu. So vstrebávaním laktózy môže pomôcť aj užívanie enzýmu laktáza v tabletovej forme, ktorý je voľne dostupný v lekárňach. Pri laktózovej intolerancii sa hodia prebiotiká a probiotiká, ktoré pôsobia pozitívne na našu črevnú mikroflóru. V tomto prípade pochopiteľne voľte probiotiká bez laktózy.

Do jedálnička môžete zaradiť aj špeciálne výrobky s označením „bez laktózy“ alebo „s nízkym obsahom laktózy“, ale nie je to nutnosť. Pre najmenšie deti sú k dispozícii špeciálne dojčenské mlieka bez laktózy. Pri laktózovej intolerancii je možné siahnuť aj po rastlinných náhradách mlieka a mliečnych výrobkov. Dobrou správou pre športovcov je skutočnosť, že v dnešnej dobe existujú aj obľúbené proteínové nápoje bez laktózy. K dispozícii sú špeciálne srvátkové proteíny bez laktózy, alebo alternatívne vegánske proteíny (napr. sójový, hrachový, konopný, ryžový).

Pozor na skrytú laktózu

Laktóza je prirodzenou súčasťou všetkých druhov mliek vrátane ľudského materského mlieka. Z hľadiska obsahu laktózy nezáleží na tom, či sú mliečne výrobky vyrobené z kravského mlieka alebo z mlieka iných zvierat. Rôzne mliečne zložky a mliečne výrobky sa môžu objaviť aj v potravinách, v ktorých by sme ich nehľadali. Samotná laktóza sa pridáva napríklad do niektorých mliečnych čokolád, zmrzlín, ochutených zemiakových lupienkov alebo sladkého pečiva. Laktóza (prípadne jej monohydrát alebo anhydrid) sa s obľubou používa ako tzv. plnidlo v množstve rôznych tabliet - liekov, potravinových doplnkov alebo náhradných sladidiel - často spoznáme podľa bielej farby. Všeobecne si musíte dávať pozor pri výbere liekov aj iných doplnkov stravy, ktoré často obsahujú monohydrát laktózy.

Intolerancia laktózy

Alergia na bielkovinu kravského mlieka (ABKM)

Na rozdiel od intolerancie laktózy alergia nevzniká na mliečny cukor, ale na bielkovinu kravského mlieka. Ide o imunitnú reakciu na mlieko, ktorá je definovaná ako hypersenzitivita na bielkovinu kravského mlieka - tú imunitný systém vníma ako výrazný alergén. Mlieko predstavuje 3. najčastejšiu potravinu (po 1. arašidoch a 2. orechoch) schopnú vyvolať anafylaxiu. Alergia je závažnejším problémom ako intolerancia laktózy. ABKM sa vyskytuje u 2 % dojčiat a 0,5 % dospelých. U dojčiat s vekom klesá (ale môže pretrvávať aj celoživotne). Do 2. roku sa u 28 % detí tolerancia na kazeín obnoví, do 4. roku sa obnoví u 56 % detí a do 6. roku až u 70 % detí.

Klinické prejavy ABKM

Prejavuje sa žihľavkou, opuchom pier, jazyka a hrdla, kašľom, vracaním, kŕčmi v bruchu, hnačkami, krvou v stolici, či bezfarebným výtokom z nosa. Môže spôsobiť aj najzávažnejšiu anafylaktickú reakciu ohrozujúcu život zúžením dýchacích ciest a poklesom krvného tlaku. Medzi hlavné klinické prejavy patrí opakované vracanie, odmietanie potravy, podráždenosť, nafukovanie, bolesti brucha, porucha vstrebávania, hnačky, stolica s prímesou krvi a celkové neprospievanie. Symptómy nie sú špecifické len pre alergiu na mlieko, preto treba vylúčiť aj iné ochorenia, ktoré môžu viesť k uvádzaným prejavom (metabolické ochorenie, intolerancia laktózy, celiakia, chronické zápalové ochorenia čreva, infekčné hnačky).

Pokiaľ máte podozrenie, že by vaše dieťa mohlo trpieť alergiou na bielkovinu kravského mlieka, objednajte sa k lekárovi. Ten vás prevedie jednotlivými krokmi na konečnú diagnózu. ABKM je možné ľahko zvládnuť pomocou správne zvolenej diéty, získanie diagnózy včas je teda nesmierne dôležité. Príznaky a následnú návštevu lekára nepodceňujte.

Diagnostika ABKM

Ak máte podozrenie, že vy alebo vaše dieťa máte po požití mliečnych výrobkov niektoré z uvedených symptómov a môže to byť ABKM, túto diagnózu potvrdí imunologické vyšetrenie u gastroenterológa. Súčasťou stanovenia diagnózy býva aj eliminačný test (diéta), pri ktorom sa na niekoľko dní/týždňov vysadí zo stravy mlieko a všetky výrobky z neho (i tie, v ktorých je mlieko skryté - napr. sladkosti, dochucovadlá, zmrzlina, instantné výrobky, pečivo, údeniny, energetické tyčinky pre športovcov ap.) a sledujú sa príznaky. Ak postupne miznú, napr. Podľa toho, či sa na túto alergiu nabaľujú aj ďalšie, alergiológ zvažuje ďalšiu liečbu, napr. antihistaminiká, kortikosteroidy ap.

Liečba a stravovanie pri ABKM

Liečba alergie spočíva v eliminácii tohto alergénu zo stravy pacienta. Pri ABKM je potrebná úplná eliminačná diéta, čiže vylúčenie mlieka a všetkých potravín s obsahom mlieka (áno, aj pekárenské výrobky s obsahom mlieka). Čiže to znamená nasadenie prísnej diéty, ktorá predstavuje úplné vylúčenie kravskej bielkoviny. To predstavuje elimináciu nielen mlieka, ale aj všetkých výrobkov, kde sa bielkovina, čo i len trošku nachádza (mliečne výrobky - syry, jogurty, zakysané nápoje, maslo, niektoré pekárenské výrobky či výrobky z mäsa). V prípade alergie by ste mali vynechať všetky potraviny, ktoré obsahujú mlieko alebo mliečne výrobky, ako sú mlieko, jogurt, syry, maslo a tvaroh. Jediným riešením je prísna eliminačná diéta.

Keďže ABKM je najčastejšia u dojčiat, môže dojčené dieťa reagovať aj na konzumáciu mlieka jeho matkou. U dojčených detí je zvyčajne možné s dojčením pokračovať, v niektorých prípadoch sa dojčiacim matkám odporúča dodržiavať špeciálnu diétu.

Pozor na skryté alergény

Označenia bielkoviny kravského mlieka v potravinových výrobkoch sú veľmi rôzne. Najčastejšie sa stretávame s názvom mlieko (sušené, kondenzované, odstredené), podmaslie, tvaroh, syr či puding. O čosi menej jednoznačné sú pomenovania ako srvátka, kazeín, kazeinát, proteínové hydrolyzáty, laktalbumín, laktoferín. Navyše, bielkovinu kravského mlieka môžu obsahovať aj nemliečne produkty.

Zoznam potravín s možným obsahom mliečnych bielkovín

Rozdiely medzi laktózovou intoleranciou a alergiou na mlieko

Intolerancia laktózy ako aj alergia na bielkovinu kravského mlieka majú spoločného menovateľa. V obidvoch prípadoch ide o nežiaducu reakciu na konzumovanú potravinu. V prípade intolerancie laktózy ide však o poruchu trávenia, zatiaľ čo u alergie na bielkovinu kravského mlieka o nežiaducu reakciu imunitného systému. Podľa toho upravujeme aj jedálniček.

Charakteristika Laktózová intolerancia Alergia na mlieko
Príčina Nedostatok enzýmu laktáza -> poruchy trávenia Nežiaduca reakcia imunitného systému na bielkovinu kravského mlieka
Príznaky Iba gastrointestinálne (nafukovanie, bolesti brucha, hnačky, vracanie) Gastrointestinálne, kožné (žihľavka, ekzém), respiračné (kašeľ, opuchy dýchacích ciest), anafylaxia
Liečba Eliminácia laktózy podľa potreby (tolerancia malých množstiev) Úplná eliminácia akejkoľvek mliečnej bielkoviny (prísna diéta)
Prognóza Môže byť celoživotná alebo prechodná U detí často ustúpi do 6 rokov, u dospelých môže pretrvávať a spúšťať ďalšie alergie

Ako si nahradiť vápnik pri intolerancii alebo alergii na mlieko?

Vápnik je dôležitým prvkom pre zdravie človeka, osoby s alergiou na mlieko a intoleranciou laktózy by nemali na jeho konzumáciu zabúdať. Pri intolerancii laktózy a alergii na mlieko organizmu chýba najmä vitamín D a vápnik.

Bez mlieka a mliečnych výrobkov nie je jednoduché zvoliť stravu, ktorá organizmu zabezpečí dostatok vápnika. Zostavenie správneho jedálneho lístka si vyžaduje veľkú pozornosť zameranú na potraviny, ktoré budeme konzumovať.

Zdroje vápnika v strave

Najdôležitejším zdrojom „kalcia“ sú ryby. Cenným zdrojom vápnika je najmä zelenina. Patrí sem napríklad brokolica, kel, kaleráb, špenát, čínska kapusta alebo pór. Mimoriadne vysoké hodnoty nájdeme aj v maku, o ktorom štúdie dokazujú, že je tu až dvanásťnásobne viac vápnika ako v mlieku. Dostatok ho nájdeme i v strukovinách, ako napríklad v sóji, fazuli alebo v červenej šošovici. Obsahujú ho aj lieskové a vlašské orechy, mandle, ľanové semiačka či vňate. Na našom tanieri by nemali chýbať ani morské ryby, losos a tuniak. Doplniť si ho však vieme aj ovocím (citrus, figa, melón, papája...) a zeleninou (rebarbora, špenát, paradajky, kapusta, brokolica, zelené fazuľky...). Nápomocné vedia byť aj strukoviny, ďalej mak, sezam, mandle a chia semienka.

Tiež sú vhodné výrobky z kozieho alebo ovčieho mlieka, ktoré sú dobre tolerované pri intolerancii laktózy.

Potraviny bohaté na vápnik, ktoré nie sú mliečneho pôvodu

Doplnky stravy a rastlinné alternatívy

Vápnik je však možné nahradiť nielen stravou, ale aj preparátmi z lekárne. Veľmi vhodné sú napríklad prípravky, ktoré obsahujú vitamín D. A keďže vápnik sa v tele lepšie absorbuje spolu s vitamínom D a kyselinou listovou, netreba zabúdať ani ich konzumáciu. Dostupných je aj mnoho rastlinných náhrad mlieka a mliečnych výrobkov, ako sú mandľové, sójové, pohánkové, kokosové, ovsené, lieskovo-orieškové mlieka. V ponuke sú dnes aj rastlinné alternatívy smotany, rôzne jogurty, pudingy a syry, ako sú sójový alebo kokosový jogurt a sójový syr - tofu.

Ak vás trápi jeden zo spomínaných zdravotných problémov, ale mlieko a mliečne výrobky patria k základným pilierom vášho jedálnička, nezúfajte. Na trhu nájdete aj prístroje, ktoré umožňujú výrobu rastlinných mliek priamo v pohodlí domova. Nemusíte tak merať cestu do obchodu a aj počas sviatkov si môžete vychutnať čerstvý nápoj hotový za pár minút. Jedným z týchto prístrojov je aj MioMat.

tags: #moze #sa #prijimat #enzym #laktaza #pri

Populárne príspevky: