Ľudské zdravie v značnej miere závisí od vonkajších podmienok, najmä od správnej výživy v prvých 1000 dňoch života. Iniciatíva prvých 1000 dní napomáha aplikácii vedeckých poznatkov z oblasti nutričného programovania do praxe a podporuje vzdelávanie praktických pediatrov, sestier, lekárnikov a rodičov v oblasti výživy malých detí. Jej ambíciou je nasmerovať pozornosť verejnosti na dôležitosť budovania správnych stravovacích návykov v ranom veku, naštartovať zmenu správania rodičov a pozitívne tak ovplyvniť celoživotné zdravie detí. Podporou Iniciatívy prvých 1000 dní chceme zdôrazniť dôležitosť správneho stravovania dojčiat na Slovensku a upozorniť na nedostatky v ich výžive, keďže dlhodobé zanedbávanie správnej výživy v ranom veku môže mať neblahý vplyv na celkové zdravie jedinca v dospelosti.
Ideálna výživa pre dojčatá: Materské a umelé mlieko
Mlieko je dôležitou súčasťou jedálnička každého človeka, vrátane dieťaťa. Práve u detí je mlieko veľmi dôležité, pretože obsahuje kľúčové minerály, vitamíny a tuky, v ktorých sú niektoré vitamíny rozpustné. Zároveň je mlieko výborným zdrojom energie.
Materské mlieko
Ideálnou výživou dojčiat je dojčenie. Materské mlieko obsahuje všetky potrebné látky pre rast a vývoj imunitného systému dieťaťa a matkám prospieva po zdravotnej aj emocionálnej stránke. Obsahuje oveľa viac ako len sacharidy (dôležité ako zdroj energie pre rast, telesné funkcie a formujúce metabolickú aktivitu črevnej mikroflóry), tuky (pre vývoj zraku a mozgu) a bielkoviny (stavebné kamene pre rast a vývoj). Materské mliečko ženské telo „vyrába“ presne na mieru a prispôsobuje sa aktuálnym potrebám dieťaťa v rôznom veku. Materské mliečko obsahuje aj ďalšie vitamíny vrátane tých rozpustných v tukoch či vode, esenciálne minerály ako sodík, draslík, chlorid, vápnik, železo, zinok, meď, horčík a selén, dôležité hormóny… Jednoducho bioaktívne látky a živé bunky, makro- aj mikroživiny podstatné pre správny vývoj imunity a optimálneho prospievania dieťaťa. Okrem toho - finančne nezaťažuje, má perfektnú teplotu, je zadarmo a kedykoľvek k dispozícii.
Ako Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), tak aj ďalšie inštitúcie odporúčajú, aby bolo prvých 6 mesiacov života dieťa výlučne dojčené materským mliečkom, ktoré je pre jeho črevnú mikroflóru, imunitu a výživu najvhodnejším pokrmom. Najlepšou stravou pre dojčatá je materské mlieko, pričom Svetová zdravotnícka organizácia odporúča s dojčením pokračovať až do veku 2 rokov.
Umelé mlieko (formula)
Ak z akéhokoľvek dôvodu mladá matka nemôže dojčiť svoje dieťa, potom by sa mali uprednostniť špeciálne mliečne zmesi určené pre dojčatá. Podobne to platí aj o umelom mliečku ako najvhodnejšej alternatívy k materskému. Umelé mlieka sú špeciálne upravené tak, aby čo najviac zodpovedali zloženiu materského mlieka a spĺňali nutričné potreby dojčiat. Umelé mlieka sú obohatené o vitamíny, minerály a ďalšie dôležité živiny, ktoré sú potrebné pre správny vývoj dojčaťa. Pri výbere umelého mlieka je dôležité poradiť sa s pediatrom, ktorý odporučí najvhodnejší typ mlieka pre konkrétne dieťa.
Umelé mlieko je nevyhnutná náhrada materského mliečka, pokiaľ nemá bábätko plnohodnotne pokryté živiny z jedálnička.
Prečo kravské mlieko nie je ideálne pre dojčatá do jedného roka?
Prieskum medzi slovenskými pediatrami, realizovaný Iniciatívou prvých 1000 dní v spolupráci so Slovenskou pediatrickou spoločnosťou, okrem iného poukázal na problém priskorého zavádzania konzumného kravského mlieka u dojčiat (19 %). Hoci je mlieko zdrojom dôležitého vápnika, pre dojčatá mladšie ako jeden rok nie je ideálnou voľbou. Dôvodom je odlišné zloženie kravského mlieka v porovnaní s materským mliekom alebo umelým mliekom.
Zloženie a stráviteľnosť
Podľa zákonov prírody všetky cicavce kŕmia svoje novonarodené mláďatá vlastným mliekom a telo každého zvieraťa produkuje mlieko, ktoré bude svojím zložením optimálne pre konkrétny organizmus. To znamená, že bez ohľadu na to, aké chutné a výživné je kravské mlieko, bude mať priaznivý vplyv na organizmus mladého teľaťa, ale nie dieťaťa.
„Neupravené kravské mlieko rozhodne nepatrí do výživy dojčiat. Kravské mlieko obsahuje vysoké množstvo bielkovín a niektorých minerálnych látok (napr. sodíka), ktoré zvýšene zaťažujú detský organizmus,“ objasňuje doc. MUDr. Milan Kuchta, CSc., mim. prof., predseda Slovenskej pediatrickej spoločnosti. Táto vysoká koncentrácia môže zaťažovať obličky dojčaťa, ktoré ešte nie sú plne vyvinuté. Okrem toho, bielkoviny v kravskom mlieku sú ťažšie stráviteľné pre dojčatá, čo môže viesť k tráviacim problémom, ako sú koliky, zápcha alebo hnačka.
Nedostatok kľúčových živín
Kravské mlieko súčasne neobsahuje dostatok železa, jódu a vitamínu D, ktorý je potrebný, okrem iného, pre správne vstrebávanie vápnika. Ďalším problémom je nízky obsah železa v kravskom mlieku. Dojčatá potrebujú dostatočné množstvo železa pre správny vývoj mozgu a tvorbu červených krviniek. Nedostatok železa môže viesť k anémii, ktorá má negatívny vplyv na kognitívne funkcie a celkový vývoj dieťaťa. Kravské mlieko obsahuje menej jódu, zinku, vitamínov E a C, ako je potrebné pre rastúci organizmus a množstvo laktózy v ňom nestačí (3 % oproti 7 % v materskom mlieku) a dieťaťu budú chýbať aj aminokyseliny.
Alergie a intolerancie
Kravské mlieko je častým alergénom u dojčiat. Príliš vysoký obsah kazeínu často spôsobuje alergie u dojčiat. Alergia na bielkovinu kravského mlieka sa môže prejaviť rôznymi symptómami, ako sú kožné vyrážky, tráviace problémy, dýchacie ťažkosti alebo dokonca anafylaktický šok. Mlieko by ste nemali zaraďovať do stravy drobcov s nedostatkom laktózy, pretože v tomto prípade telo vylučuje príliš málo enzýmov na spracovanie cukru.
Riziká kontaminácie
Ak sa rozhodnete dať svojmu dieťaťu kravské mlieko, majte na pamäti, že nie je známe, v akých podmienkach je zviera chované, akou potravou je kŕmené a ako často sa umýva vemeno. Navyše vo veľkých farmách sa často do krmiva pre dobytok pridávajú antibiotiká a hormóny, aby zvieratá rýchlejšie rástli - tieto látky sa nedajú zničiť ani pri tepelnej úprave a pasterizácii produktu. Takéto opatrenie je extrémne, v skutočnosti môže použitie kravského produktu dojčaťom spôsobiť značné poškodenie krehkého tela.
Kedy zavádzať príkrmy?
Každá mamička si pár mesiacov po pôrode začne klásť otázku, či je materské mlieko stále plnohodnotným zdrojom potravy jej bábätka a kedy by mala riešiť otázku zavádzania prvých príkrmov do jedálnička svojho drobčeka. To, že dieťa začne jesť aj inú potravu popri dojčení, je vývojový míľnik, ktorý dieťa dosiahne prirodzene. Omnoho viac ako konkrétny čas či vek dieťaťa je dôležité sledovať jeho signály - signály, ktoré znamenajú, že je na jedlo pripravené.
Znaky pripravenosti na príkrmy
- Dieťa dokáže koordinovať a kontrolovať pohyby hlavy, rúk a očí.
- Zvládne sedieť s oporou.
- Dokáže prehĺtať z lyžičky stravu, ktorá nie je tekutá.
- Zaujíma sa o to, keď vy jete, načahuje sa za vaším jedlom, snaží sa dať si ho do úst.
- Je po dojčení stále hladné, či dokonca váhovo neprospieva.
- Pýta si viac ako 900 až 1000 ml mlieka denne.
Ak tieto znaky vykazuje (bez ohľadu na jeho vek), tak potom ho nechajte ochutnať jedlo, ktoré si z vášho taniera vyberie. Ak sa tieto znaky ešte neprejavujú, tak počkajte. Nemá zmysel vnucovať dieťaťu jedlo, keď ešte nie je pripravené, ani mu jedlo odopierať, ak už pripravené je.
Optimálny čas na začatie príkrmov
Podľa najnovších odporúčaní je najvhodnejšie plné dojčenie do konca 6. mesiaca veku dieťaťa. Bábätká by sa mali začať prikrmovať najskôr po ukončenom 4. mesiaci života a najneskôr po ukončenom 6. mesiaci. U nedojčených detí môžete začať s príkrmami po ukončenom 4. mesiaci veku, u dojčených po ukončenom 6. mesiaci. Ak bábätko nemôže byť dojčené, pediater vždy posúdi, kedy je práve u neho najlepší čas začať s podávaním príkrmov. Rozhodnutie, kedy začať prikrmovať, by sa preto vždy malo orientovať podľa potrieb Vášho dieťatka. Väčšina detí sa zaujíma o jedlo okolo 6. mesiaca, tento čas je však orientačný. Obdobie medzi ukončeným 4. až 7. mesiacom dieťatka sa niekedy nazýva tzv. „imunologické okno“ - niektoré výskumy ukazujú, že pri zaradení potenciálnych alergénov v tejto dobe dieťa lepšie reaguje (najlepšie keď je i dojčené).
Ako správne zavádzať príkrmy
Mnoho rodičov vraví, že majú v otázke zavádzania jedla „chaos“. Odporúčania sú skutočne nesmierne rozmanité. Všeobecne sa odporúča začať zeleninou, a to iba príkrmom z jedného druhu zeleniny. Dôležité je byť trpezlivý a začať postupne. 1. deň sa podávajú len 2 lyžičky nového príkrmu, 2. deň sa podávajú 4 lyžičky, od 3. dňa, ak je všetko v poriadku, sa môže podať až 50 g rovnakého príkrmu ako v predchádzajúcich dvoch dňoch. Vždy po podaní príkrmu dojčíte alebo podáte dojčenské mlieko, ktoré bábätko dostáva. Kým bábätko nebude na dávke asi 100 g príkrmu, tak vždy po kŕmení dokrmujte ešte mliekom.
Akonáhle si dieťatko začne zvykať, môžete postupne pridávať viac lyžičiek, skúšať ďalšie druhy zeleniny a potom aj viacdruhové zeleninové príkrmy, neskôr aj s prídavkom chudého mäsa. Vhodnou dobou na zeleninový príkrm je zvyčajne čas obeda. Či už sa rozhodnete svojmu malému maškrtníkovi zakúpiť hotový pohárik alebo doma uvariť, začnite najprv zeleninou, a to jemnými a jednoduchými chuťami. Vhodná je mrkva, hrášok, karfiol, brokolica či tekvica. Neskôr môžete zaradiť aj zemiaky, cuketu alebo špenát.
Zavádzať ovocie do jedálnička malých stravníkov sa odporúča až po zelenine. Dôvod je prostý. Ovocie má ďaleko príjemnejšiu a sladšiu chuť, a ak by ste začali s ovocím na prvom mieste, môže sa stať, že malý maškrtný jazýček o zeleninu nebude mať záujem. Ideálnou voľbou je jabĺčko, banán, hruška či marhule. Ovocie skvele poslúži ako desiata či popoludňajší olovrant. Obilniny by rozhodne nemali chýbať v jedálničku vášho dieťatka. Sú plné dôležitých vitamínov - najmä skupiny B, tiež minerálnych látok, vlákniny, sacharidov a bielkovín. Na začiatok môžete zaradiť kaše ryžové, či kukuričné, ktoré majú jemnú chuť. Ich včasné zaradenie môže znížiť riziko výskytu alergie na lepok. Ideálne obdobie pre zavádzanie lepku je v dobe s prvými príkrmami, ešte v čase dojčenia, najneskôr počas 7. mesiaca, ešte pred jeho ukončením.
PRÍkrmy sa k dojčeniu PRIdávajú, nemajú teda za úlohu znižovať počet dojčení či záujem bábätka o dojčenie. Pokojne bábätko dojčite tak ako doteraz, podľa jeho potrieb, kedykoľvek chce. Množstvo jedla, ktoré deti vo veku do 1 roka z taniera rodičov zjedia, je relatívne malé, keďže hlavným zdrojom potravy zostáva materské mlieko. Preto aj soli, ktorú v jedle dieťatko dostane, nie je veľké množstvo (ak chcete, môžete znížiť množstvo soli, ktoré používate pre celú rodinu - obdobie začiatkov jedenia môže byť aj motiváciou pre zlepšenie stravovania celej rodiny). Nie je dôvod na to, aby dieťa jedlo chuťovo nevýraznú stravu (ktorú deti často odmietajú), preto sa netreba vyhýbať bylinkám či koreninám.
Zavádzanie mliečnych výrobkov (okrem pitného mlieka)
Od 6. mesiaca, no naši lekári a lekárky skôr odporúčajú od 7.-8. mesiaca veku začnite so zavádzaním plnotučných mliečnych výrobkov, ako sú napríklad čisté, biele, neochutené a hlavne plnotučné jogurty (tuky sú potrebné aj ako zdroj energie aj pre vitamíny v nich rozpustné), bez pridaných cukrov, nesladené, bez aditív a trochu neskôr aj pasterizované syry (nesolené).
„Pri zavádzaní bielkoviny kravského mlieka sa väčšinou zavedie tak, že si to väčšinou mamy ani neuvedomia, a to vo forme mliečnej večernej kaše. Štandardne si to skôr uvedomia pri zavádzaní jogurtu, ktorý sa môže zaviesť po základných druhoch zeleniny a mäsa okolo 8. mesiaca, ale nie je chybou skôr ani neskôr. Potom sa pridávajú tvrdé syry a nakoniec mlieko do varenej stravy (chvíľu pred 1. rokom).“
„Čo sa týka mliečnych výrobkov, tie sú vhodné aj u dojčaťa od 7.-8. mesiaca, ale len tie z obchodu a nie zo salaša, pre možné riziko nákazy pri nedostatočnej pasterizácii. Počas prvých príkrmov zavádzame maslo a biele jogurty - nielen kravské, ale aj ovčie a kozie. Maslo od ukončeného 10. mesiaca života. Jogurty môžete postupne pridávať aj k jedlám alebo do kaší, alebo naopak do jogurtu pridajte ovocie, avokádo.
Po roku pridávame vybrané mliečne výrobky, kam patria fermentované produkty ako kefír či kyslá smotana. Zo syrov sú vhodné žervé, lučina, mozarella a postupne vyzreté syry ako pecorino a parmezán. Kvalitná smotana príp. mlieko môžu byť použité do varenia, konkrétne do zeleninových jedál, napr. prívarkov či krémových polievok.
Po 2 rokoch môžeme pridať tvaroh a bryndzu (nie skôr, keďže sa jedná o koncentrovanú živočíšnu bielkovinu, ktorá zaťažuje vyvíjajúce sa obličky, odhliadnuc od množstva soli). Vhodná je aj feta po prvom roku, ale tiež pozor na soľ.
Kedy zavádzať kravské mlieko na pitie?
Otázka, ktorá zaujíma veľa mladých matiek, je, v akom presnom veku môžete začať podávať kravské mlieko dieťaťu. WHO a slávny pediater Oleg Komarovsky neodporúča sa zaraďovať ho do stravy pred 12. mesiacom a existuje na to viacero dôvodov. Až do tohto bodu tráviaci trakt dieťaťa jednoducho ešte nedokáže stráviť kravské mlieko v rovnakom objeme ako materské mlieko a umelá výživa. Tento prípravok nemôžete podávať dvojmesačnému, trojmesačnému a dokonca ani sedemmesačnému dieťaťu - spôsobuje podráždenie sliznice tráviaceho traktu, a to sa často prejavuje krvou v detskom veku.
Kravské mlieko by sa malo zavádzať do stravy dieťaťa veľmi opatrne. Pri prvom kŕmení sa musí zriediť vodou, pri prvom kŕmení je lepšie vziať trikrát viac vody ako mlieka a pozorovať reakciu drobkov. Ak to nenasledovalo do 2-3 dní, môžete zriediť o niečo menej a po týždni užite mlieko a vodu v rovnakých množstvách. Ale aj potom môžete dieťa ošetriť iba 1 čajovou lyžičkou výsledného mliečneho roztoku. Je veľmi dôležité pozorovať reakciu tela dieťaťa po prvom príjme produktu. Ak spozorujete výskyt vyrážok, začervenania, opuchu, svrbenia alebo horúčky, zoznámenie s mliekom treba odložiť o niekoľko mesiacov, minimálne 3. Ak si všimnete, že dieťa po vypití mlieka začalo kašľať, pískať alebo nahlas dýchať - musíte okamžite podať antihistaminikum a zavolať sanitku - najčastejšie to znamená, že alergia spôsobila opuch dýchacieho systému, ktorý je veľmi nebezpečný pre každé dieťa.
Výber mlieka po prvom roku
Pri výbere mlieka pre bábätko uprednostňujte špeciálne detské produkty, ktoré majú zloženie oveľa viac prispôsobené telu dojčaťa. Dojčenské mlieko by sa navyše malo stať voľbou starostlivých mamičiek aj vo vyššom veku. Je kvalitnejší, pretože sa vyrába len z mlieka získaného od zdravých kráv chovaných v ekologicky bezpečných oblastiach. V každej fáze výroby dojčenského mlieka funguje mikrobiologická kontrola - počet určitých baktérií v každej fáze spracovania je prísne normalizovaný. Dôležité je, že dojčenské mlieko má optimálne percento obsahu tuku pre organizmus dieťaťa - spravidla v rozmedzí 2,5-3,5% a vyznačuje sa tiež Turnerovým indexom kyslosti nie viac ako 100 stupňov, čo zodpovedá súčasným hygienickým normám. Mlieko pre deti je pasterizované pri ultra vysokých teplotách - od 120 do 140 stupňov po dobu 3-4 sekúnd, po ktorých sa rýchlo ochladí.
Klasicky sa živočíšne mlieka odporúčajú zavádzať do jedálnička detí po ukončenom prvom roku života. Teda nielen kravské, ale ak doma pijete celá rodina ovčie alebo preferujete kozie, tak tieto. Sú zdrojom mnohých vitamínov a minerálov, aj zdrojom tuku a ďalších látok. Odporúča sa opäť siahať po plnotučných, čistých, teda neochutených aj nesladených. Netreba cukor ani soľ. Detičkám do tohto veku ani neskôr nepatria na tanier kondenzované mlieka, sušené, práškové, ochutené, sladené. Pitie mlieka pre deti nepovažujem za vhodné. „Nenechajte preto malé detičky piť kravské či iné živočíšne mliečko piť vo veľkých množstvách.“ Mlieko na pitie treba brať ako potravinu, nie ako tekutinu. „Veľké množstvo vypitého mlieka denne môže mať za následok neprospievanie či chudokrvnosť. Navyše to môže spôsobiť odmietanie inej pestrej tuhej stravy.“
Kravské, ovčie a kozie mlieko pre batoľatá
„Do 3. roka života sú vhodné mliečne formuly pre batoľatá alebo plnotučné pasterizované mlieko.“ Do 12. mesiacov veku sa u detí ale vyhnite zavádzaniu kozieho a ovčieho mlieka rovnako ako kravského a nepasterizované, surové mliečko do jedálnička do 1. roka určite nepatrí. Jednak detský tráviaci systém nie je pripravený vysporiadať sa s toľkou náložou bielkovín, jednak nepasterizované mliečko môže obsahovať baktérie, ktoré môžu ohroziť zdravie vášho bábätka. Výskumy ukazujú, že pokiaľ má vaše dieťatko alergickú reakciu na kravské mliečko, je pravdepodobné, že bude mať aj na napríklad kozie. Kozie a ovčie mliečko však obsahujú predsa len laktózu (ale menej ako kravské), hoci majú viac bielkovín, o niečo viac tukov a majú iné vlastnosti, teda môžu byť pre deti ľahšie stráviteľné - to však hovoríme o deťoch od 1. roka života. Určite sa o zavádzaní týchto typov mliečka poraďte so svojím pediatrom či pediatričkou alebo výživovou poradkyňou či poradcom.
Rastlinné mlieka
„Rastlinné mlieka nie sú mlieka v pravom zmysle slova. Sú to priemyselne vyrábané nápoje, ktoré neobsahujú iba jednu zložku, ale aj rôzne stabilizátory, soľ, cukor, dochucovadlá, atď.“ „Všetky rastlinné mlieka sú priemyselne vyrábané a nie sú vhodnou alternatívou pre dojčatá do roka na zavedenie daného druhu potraviny, ale ani bezprostredne po zavedení.“ Ak dieťa nemá reakciu, nie je v strave občasné podanie takéhoto rastlinného nápoja chybou, ale ani nevyhnutnosťou. Pokojne tieto druhy potravín môže prijímať v tuhom stave v pokrmoch, ako je ryža, ovsené vločky, sója, či mandle. „Čo sa týka rastlinných mliek po 1. roku života, tak by som ich dovolila, ale v jedálničku dieťaťa naozaj nie sú nevyhnutnosťou.“ Rastlinné mliečka ale nie sú vhodné na priame pitie. Skôr na prípravu kaší, dezertov, do varenia a pečenia.
Polotučné a nízkotučné mlieka
Myslite na to, že čím menej tuku mliečko a mliečny výrobok obsahuje, tým viac obsahuje sacharidov. Tuk navyše deti potrebujú - ak im ale chcete predstaviť u vás doma sa nachádzajúce tieto potraviny, počkajte do minimálne 2. roku života dieťatka. Vtedy môže začať s konzumáciou polotučných mliečnych výrobkov a od 5. roka života sa odporúča začať s nízkotučnými.
Odporúčaná denná dávka mlieka a mliečnych výrobkov
„Denná dávka mliečnych výrobkov sa rôzni podľa veku. U dojčiat do roka sa podáva mliečko stále „na požiadanie“ pri zavádzaní komplementárnej stravy. Medzi 1. a 2. rokom života to je aspoň 330 ml/denne, po 2. roku aspoň 125ml/denne. (150 ml mlieka = 100 ml jogurtu = 25 − 30 g syra). Mlieko na pitie treba brať ako potravinu, nie ako tekutinu.“
Tabuľka: Odporúčaný vek pre zavádzanie mlieka a mliečnych výrobkov
| Vek | Odporúčania |
|---|---|
| 0-6 mesiacov | Výlučne materské alebo umelé mlieko |
| 7-8 mesiacov | Plnotučné mliečne výrobky (jogurty, syry) do kaše |
| 9-12 mesiacov | Pokračovať v mliečnych výrobkoch, materské alebo umelé mlieko |
| 12+ mesiacov | Kravské, ovčie alebo kozie mlieko |
Hydratácia a ďalšie zdroje vápnika
Na uhasenie smädu a doplnenie tekutín pre telo je najdôležitejšia čistá voda. Deti do 6 mesiacov nepotrebuje žiadne iné tekutiny ako materské mlieko. Pre príjem vápnika nie sú mliečne výrobky v jedálničku nevyhnutné. Taký vápnik z brokolice sa vstrebáva lepšie ako ten z mlieka.
tags: #mozem #dat #babatku #do #kase #lyzicu