Mrkva je obľúbená a zdravá zelenina, ktorá sa pestuje v mnohých záhradách. Pre úspešné pestovanie je dôležité vybrať správnu odrodu a dodržiavať správne postupy pestovania. V tomto článku sa zameriame na pestovanie neskorých odrôd mrkvy, ktoré sú ideálne na zimné skladovanie.
Výber neskorej odrody mrkvy
Neskoré odrody mrkvy sú ideálne na zimné skladovanie. Medzi obľúbené odrody patria:
- Kardila: Neskorá, veľmi výnosná mrkva typu Flakey vhodná na zimné skladovanie. Koreň je valcovitý, v dolnej časti sa zužuje. Farba koreňa je na celom reze intenzívne oranžovočervená. Odroda je vhodná aj na zmrazovanie a sušenie.
- Koloseum F1: Neskorá hybridná odroda mrkvy s veľmi dobrou skladovateľnosťou, vhodná pre priemyselné spracovanie, sušenie a skladovanie. Kónický koreň je dlhý 25-30 cm. Odroda poskytuje bohatý zber vyrovnaných koreňov, s vysokým obsahom sušiny.
- Katlen: Neskorá až veľmi neskorá odroda na jesenné pestovanie vhodná na priamy konzum, priemyselné spracovanie a z neskorých výsevov na dlhodobé skladovanie. Vňať je stredne dlhá až dlhá, jemne členená. Korene sú dlhé prevažne s tupo špicatým zakončením a stredne intenzívnym oranžovým vonkajším aj vnútorným sfarbením. Je tvarovo vyrovnanejšia, celkovo úrodnejšia ako Rubína. Vegetačná doba je 160 - 170 dní.
- Rubína: Neskorá úrodná mrkva veľmi vhodná na zimné skladovanie zo skorých výsevov v marci až v apríli. Koreň je valcovitý, v spodnej časti sa zužuje, čiastočne tupo zakončený, 16 - 17 cm dlhý. Farba koreňa na reze je intenzívne oranžovo červená. Odroda je odolná voči vybiehaniu do kvetu, praskaniu a vetveniu koreňov. Zo 100 m² možno zozbierať 500 - 600 kg koreňov. Má veľmi dobrú skladovateľnosť.
- Francis: Neskorá, sladká mrkva s bohatou oranžovou farbou a odolnosťou voči chorobám. Vhodná do rôznych pôd, ideálna na skladovanie, konzumáciu surovú aj tepelne upravenú.
- Caltona: Neskorá, vysokoúrodná odroda mrkvy s veľkými, šťavnatými a sladkými koreňmi. Táto odroda je ideálna na priamu konzumáciu, spracovanie aj dlhodobé skladovanie.
- Maxima F1: Extra veľká, neskorá odroda. Kónický koreň je dlhý 25 až 30 cm. Má vysoký obsah sušiny a zdravé, nezelenajúce vrcholy. Napriek veľkosti má lahodnú a sladkú dužinu.
Okrem týchto odrôd sú k dispozícii aj ďalšie neskoré odrody, ako napríklad mrkva typu Flakkee s veľmi dobrou skladovateľnosťou. Korene sú dlhé 23-25 cm, pekne vyfarbené s hladkým povrchom. Hlava koreňa je nezelená a neprejavuje sa ani antokyanové zafarbenie. Odroda je vhodná aj na mechanizovaný zber.
Dôležité je vybrať odrodu, ktorá je vhodná pre vaše klimatické podmienky a typ pôdy.
Majstrovská trieda pestovania mrkvy: Dokonalá mrkva zakaždým
Príprava pôdy a výsev mrkvy
Mrkva (Daucus carota) patrí medzi mrkvovité alebo zelerovité rastliny, je teda príbuzná napríklad s petržlenom, ale aj s kôprom či anýzom. Napriek tomu, že je mrkva rastlina dvojročná, pestuje sa najčastejšie ako jednoročná. V prvom roku vyraší vňať a koreň výrazne zdužnatie a zhromažďuje živiny. Mrkva je zelenina druhej trate, čo znamená, že jej nevyhovujú čerstvo pohnojené pôdy. Neznáša čerstvé organické hnojenie, ktoré spôsobuje praskanie koreňov. Pestuje sa prevažne v druhej, prípadne tretej trati po plodinách, ktoré boli hnojené maštaľným hnojom alebo kompostom. Vhodné predplodiny sú napríklad plodová a listová zelenina alebo strukoviny. Ani priebežné prihnojovanie počas rastu nie je potrebné. K svojmu rastu bude potrebovať dostatok vápnika a draslíka.
Mrkva vyžaduje ľahšiu až strednú, dostatočne hlbokú, dobre spracovanú pôdu. Pôda by mala byť ľahká, hlinitopiesočnatá, dobre priepustná a bohatá na humus. Na plytkej alebo na jeseň nedostatočne prekyprenej pôde reaguje mrkva nevzhľadnými, krátkymi, často rozvetvenými koreňmi. Veľmi kvalitné korene získame pestovaním na hrobčekoch alebo v hlboko prekyprených pôdach. Korene mrkvy rastú do hĺbky, preto musíme pôdu na záhone veľmi jemne spracovať. Tvrdé hrudy či kamene totiž bývajú príčinou deformácií a pomalého rastu koreňov. Na jeseň pôdu na záhone hlboko zrýľujeme a necháme v hrubej brázde. Presvedčte sa, že sa v pôde nenachádzajú žiadne kamene alebo veľké hrudy hliny.
Stanovisko by malo byť dostatočne slnečné, s neutrálnou až mierne zásaditou pôdou a s dostatkom živín. Mrkva preferuje slnečné miesta (6 až 10 hodín slnka). Samotná pôda by mala byť voľne priepustná; je to jedna z mála plodín, ktorým prospievajú piesčité pôdy. Ak je pôda kamenistá, plytká alebo ťažká ílovitá, mrkva bude mať zakrpatené alebo vidlicovité korene, preto vyskúšajte typy s krátkymi koreňmi alebo ich pestujte vo vyvýšených záhonoch či nádobách.
Výsev zo semien
Mrkva sa pestuje len zo semienka, presádzanie nemá rada. Vysievame veľmi skoro, už v marci, hneď ako záhon obschne a môžeme naň vstúpiť, a pokračujeme až do júna. Odporúča sa s výsevom vyčkať na dobu, keď je denná teplota aspoň 7 °C (ideálna denná teplota na pestovanie je 16 °C). Na pripravený záhon si naznačte riadky s hĺbkou 1 - 3 cm. Vhodná vzdialenosť je 25 - 35 cm. Odporúčaný spon je 30 x 15 cm. Mrkvu Caltona vysievame od marca do apríla do hĺbky 2 - 3 cm, pričom semená sadíme do riadkov vzdialených 30 - 40 cm. Na 10 m² potrebujeme asi 3 - 4 g osiva. Po výseve pôdu zľahka utlačte záhradným valcom alebo drevenou doskou, na ktorú sa postavíme, aby sa utužila a priľnula k semienkam. Zasypte tenkou vrstvou preosiatej zeminy a zalejte. Aby malé mrkvové semienka vyklíčili, pôda nesmie byť na vrchu tvrdá; semienka zasypte vrstvou jemného piesku, vermikulitu alebo kompostu, aby sa zabránilo tvorbe kôry.
Mrkva klíči veľmi pomaly, 3 - 4 týždne. Semená mrkvy vypúšťajú do pôdy látky, ktoré obmedzujú rast buriny. Zároveň ale tieto látky spomalia klíčenie iných semien. Na záhone sa za ten čas vytvorí pôdny prísušok, ktorý bráni rovnomernému vzchádzaniu a rozrastá sa burina. Ak vysievame voľné, neobalené alebo obalené osivo, je vhodné ho pomiešať so značkovacou rastlinou.
Mrkva sa vysieva najčastejšie na jar. Semienka sejeme priamo do záhonu, približne v marci až apríli. Riadky by od seba mali byť vzdialené 30-40 centimetrov. Pôda by mala byť dobre prekyprená a hlavne prehnojená, pretože počas vegetácie už mrkvy nehnojíme. Výsev mrkvy možno vykonávať aj na jeseň, čo zaistí skoré jarné klíčenie. V tomto prípade sa neponáhľajte - semená do záhona vysejte až koncom novembra, aby semená klíčili naozaj až na jar. Pôda by však nemala byť ešte zamrznutá.
Mrkvu môžete siať už v marci, najneskôr vysievajte úvodom júna. Po výseve pôdu zľahka utlačte záhradným valcom alebo drevenou doskou.
Pestovanie v nádobách
Pestovanie mrkvy na balkóne nie je nemožné, chce to ale zodpovedajúce vybavenie. Základom sú dostatočne hlboké nádoby. Kvetináče by teda mali mať aspoň 40 centimetrov na výšku. Obľúbené je tiež takzvané debnové pestovanie, kedy sa zelenina vysieva do 50 centimetrov hlbokej debny plnej záhradníckeho substrátu. Na balkónové pestovanie sa však odporúča voliť skôr skoré a drobnejšie odrody. Mrkva sa skutočne ťažko pestuje v ťažkej alebo kamenistej pôde, takže sa jej darí lepšie v nádobách ako v zemi. Ako kvetináč môžete použiť čokoľvek, od terakotového kvetináča až po staré vedro, dokonca si môžete kúpiť na mieru vyrobené kvetináče na mrkvu. Väčšina mrkvy potrebuje na rast hĺbku okolo 30 cm, preto je pre ne ideálna nádoba s minimálnou hĺbkou 30 cm. Naplňte kvetináč na mrkvu preosiatou záhradnou zeminou alebo hlinitým kompostom. Mrkva v nádobách si nevyžaduje oveľa viac pozornosti ako tá, ktorá rastie v zemi, ale budete ju musieť zalievať častejšie, najmä v suchom počasí.
Starostlivosť o mrkvu
Počas vegetácie je potrebné pravidelné zavlažovanie a pletie. Pôdu udržujte vlhkú častým, plytkým zavlažovaním. Mrkva zakoreňuje hlboko, preto je aj pomerne odolná proti suchu. Ak sa rozhodneme pre závlahu, musí byť pravidelná. Nerovnomerné zavlažovanie alebo aj výdatné dažde po období sucha spôsobujú deformácie a praskanie koreňov. Praskliny sú vstupnou bránou pre druhotnú infekciu spôsobenú pôdnymi hubami a škodcami. Mrkva pomerne dobre odoláva suchu, vhodné je však dohliadať na pravidelný prísun vlahy aj pomocou zavlažovania.
Mrkva si nevyžaduje príliš veľa starostlivosti. Snažte sa udržiavať pôdu okolo rastlín bez buriny, hoci keď začnú silne rásť, ich lístie zatieni väčšinu buriny.
Jednotenie
Vzhľadom k veľkému množstvu semien vsypaných do riadkov je po vzídení prvých lístkov a miernom podrastení sadeničiek potreba mrkvy vyjednotiť. Keď rastlinky dorastú do veľkosti približne 15 cm, záhon je potrebné jednotiť na vzdialenosť asi 5 cm medzi rastlinami. Mrkva bude mať vďaka tomu dostatok priestoru na ďalší rast. Prácnemu jednoteniu sa vyhneme pri použití kombinovaných výsevných pásikov a obaľovaných osív. V pásiku sú v rozpustnej priesvitnej fólii, ktorá sa vplyvom vody v pôde rozloží, zaliate semienka mrkvy v presne určených vzdialenostiach buď samostatne, alebo so značkovacou plodinou, napríklad reďkovkou, šalátom. Niektorí pestovatelia odporúčajú sadeničky preriediť, iní sú zásadne proti. Preriedením sadeníc nielenže strácate čas, ale môže to tiež prilákať vŕtavku, pretože zacíti vôňu rozdrvených listov, keď sadenice vytiahnete.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Semená mrkvy vypúšťajú do pôdy látky, ktoré obmedzujú rast buriny. Zároveň ale tieto látky spomalia klíčenie iných semien. Preto ako susednú plodinu uprednostnite napr. cibuľoviny, reďkovky, rajčiny, hrach či kukuricu.
Mrkvu môžu napádať slimáky a slizniaky alebo hlodavce. Z chorôb sú to múčnatka, ktorá jej hrozí v druhej polovici leta v prehustených tienených porastoch. Môžete sa stretnúť aj so škvrnitosťou listov počas druhej polovice vegetácie. Napadnúť ju môže tiež pleseň. Napadnuté rastliny odstraňujte, prípadne použite odporúčané prípravky. Mrkva, ktorá kvitne, je znakom toho, že úroda je zakrpatená, často kvôli neobvykle teplému počasiu.
Vŕtavka mrkvová (Chamaepsila rosae) je malá muška s čiernym telom, ktorej larvy sa živia koreňmi mrkvy a príbuzných rastlín, ako je paštrnák, petržlen, zeler (buľva) a zeler stopkový. Vŕtavka mrkvová je najčastejším a najzávažnejším problémom spojeným s pestovaním mrkvy. Červy muchy požierajú tunely cez korene a ničia úrodu. Vyberte si odolné odrody mrkvy, prípadne umiestnite okolo plodín 45 cm vysokú bariéru s jemnými okami alebo prikryte rúnom alebo podobným materiálom. Nedotýkajte sa pri práci listov, pretože ich vôňa priťahuje vŕtavku mrkvovú. Aby ste ochránili mrkvu pred vŕtavkou mrkvovou, môžete celú nádobu jednoducho zakryť záhradníckym rúnom a zaťažiť ju, aby sa mucha nedostala k rastlinám mrkvy a nenakládla tam vajíčka.
Listy aj korene mrkvy sú náchylné na napadnutie slimákmi, preto okolo rastlín uložte slamu, ktorá ich odrádza. Háďatká (Meloidogyne spp.) sú drobné „úhory“, ktoré žijú v pôde a sú voľným okom neviditeľné. Méra mrkvová (Trioza apicalis) je hmyz poškodzujúci listy rastlín, ktoré sa časom krútia a stáčajú. Hmyz cicia šťavu z podkožného pletiva rastlín a vylučuje doň toxické látky. Voška mrkvová (Semiaphis dauci F.) napáda mrkvu, zeler, paštrnák, petržlen a zemiaky a vyvoláva obavy predovšetkým z dôvodu jej účinnosti pri prenášaní mnohých závažných vírusových ochorení.
Zber a skladovanie mrkvy
Termín zberu závisí od skorosti odrody a účelu pestovania. Neskoré odrody sú určené na skorú jarnú sejbu a na zber v jesenných mesiacoch. Využívajú sa najmä na uskladnenie a na spracovanie. Zber mrkvy Caltona prebieha od septembra do októbra. Podľa použitia mrkvy a požadovanej doby zberu volíme odrody i termíny siatia. Neskoré odrody sa zberajú na jeseň v októbri až začiatkom novembra. Mali by ste to stihnúť do prvých mrazov. Ak to nestihnete, prekryte záhon netkanou textíliou na ochranu pred nízkou teplotou.
Úrodu určenú na skladovanie pozberáme naraz, najlepšie v slnečný a teplejší deň. Zber v daždivom počasí, zo zamokrenej, mazľavej pôdy je nevhodný. Korene môžu od nadbytku vody praskať. Ak z nejakého dôvodu nestihneme korene vybrať, aspoň záhon zakryjeme netkanou textíliou, čečinou a v najbližšom priaznivom čase korene vyberieme.
Na zber používame rýľ alebo rýľovacie vidly, ktorými korene v riadku mierne nadvihneme. Podryté korene sa uvoľnia a ľahko ich vytiahneme von z pôdy. Ak by sme rýľ nepoužili, len ťahali mrkvu za vňať, vňať by sme síce odtrhli, ale koreň by zostal v pôde. Iste neťahajte priamo za vňať bez nadvihnutia, mohli by ste odtrhnúť len vňať alebo by sa mrkva zlomila. TIP: Pri vyťahovaní mrkvy za listy sa ľahko môže stať, že vám zostanú v ruke a koreň uviazne v pôde. Ak ho však predtým zľahka zatlačíte do zeme, zväčšíte tak otvor a pretrhnete jemné korienky a mrkvu potom bez problémov vytiahnete.
Po vytiahnutí úrody zo zeme odstránime vňať (tú môžeme využiť v kuchyni alebo ju treba zmraziť) a korene dobre očistíme od hliny. Korene s vňaťou necháme na záhone alebo v debničke v tenkej vrstve mierne zaschnúť, najlepšie niekoľko hodín, aby pôda nalepená na koreňoch sama odpadla. Pôdu z koreňov neotĺkame, nedrhneme kefou ani neumývame vodou, ale opatrne utrieme jemnou handričkou, prípadne použijeme textilné rukavice. Pri čistení korene zároveň vytriedime. Následne pozbieranú zeleninu rozložíme a necháme chvíľu preschnúť na dobre vetranom, chladnom a suchom mieste.
Skladovanie neskorej mrkvy
Najlepšiu skladovateľnosť má mrkva pestovaná v ľahších, humóznych pôdach s vyššou zásobou draslíka. Pestovanie vo vlhkých a dusíkom prehnojených pôdach skracuje jej skladovateľnosť. Na skladovanie sú vhodné len zdravé, vyfarbené, nepopraskané a nerozkonárené korene. Vňať odrežte asi 1 cm nad srdiečkom. Pri oklepávaní zeminy korene zásadne o seba neobíjajte! Tento zlozvyk totiž znižuje skladovateľnosť.
Najčastejšie sa potom mrkva dáva do debien, v ktorých sa zasype pieskom, a ukladá sa do tmavej pivnice s možnosťou vetrania, kde sa teplota počas zimy pohybuje medzi 0 až 4 °C. Najlepšie sa uchováva pri teplote okolo 1 °C a relatívnej vlhkosti vzduchu 90 až 95 %.
tags: #mrkva #neskora #pestovanie