Chlieb v slovenskej literatúre a kultúre: Od symbolu prežitia po základ výživy

Chlieb, odveký spoločník ľudstva, je viac než len potravina. Je symbolom prežitia, ťažkej práce, ale aj radosti zo života a hojnosti. Jeho význam sa prelína celou ľudskou kultúrou a je ústredným motívom mnohých literárnych diel, tradícií a zvykov. V slovenskej literatúre sa k téme chleba obzvlášť intenzívne staval Jozef Gregor Tajovský, ktorý vo svojich poviedkach „Na chlieb“ a „Horký chlieb“ odhalil jeho hlboký spoločenský a ľudský rozmer.

Chlieb je základným prvkom výživovej pyramídy, jeho spotreba však klesá. Obsahuje pritom množstvo zdraviu prospešných látok. Aj na túto skutočnosť upozornil 2. ročník podujatia Deň chleba na SPU, ktorý sa konal 22. Zorganizoval ho Ústav potravinárstva Fakulty biotechnológie a potravinárstva (FBP) SPU v Nitre pri príležitosti Svetového dňa chleba, ktorý sa každoročne koná 16. októbra.

Jozef Gregor Tajovský a obraz chleba v jeho tvorbe

Jozef Gregor Tajovský je významný predstaviteľ slovenského literárneho realizmu, ktorý sa vo svojej tvorbe často venoval zobrazeniu života dedinského ľudu a kritickým sociálnym pomerom v spoločnosti. Jeho poviedky pre deti, vrátane poviedky "Na chlieb" a "Horký chlieb", nie sú len jednoduchými príbehmi, ale hlbokými sondami do života chudobných a ich každodenného zápasu o prežitie. Tajovský jasne odhaľoval dva svety na dedine: bohatstvo a chudobu. Vo svojich dielach odhaľuje biedu, poukazuje na hospodárske a sociálne príčiny ťažkého postavenia ľudu. Jeho dielo je súčasťou narastajúceho mravného odporu proti nespravodlivosti, súčasťou kritiky vládnucich tried.

Chlieb v tvorbe Jozefa Gregora Tajovského nie je len potravinou, ale symbolom základnej životnej potreby, prežitia a ťažkej práce. V poviedkach "Na chlieb" a "Horký chlieb" sa chlieb stáva ústredným motívom, ktorý odráža biedu, chudobu a obetavosť ľudí.

Poviedka „Na chlieb“: Zápas o prežitie

Poviedka "Na chlieb" od Jozefa Gregora Tajovského, vydaná v roku 1990 vo vydavateľstve Mladé letá, zachytáva ťažký život dedinského ľudu a poukazuje na kritické sociálne pomery v spoločnosti. Prvé vydanie originálu bolo v roku 1909. Poviedka, ktorú ilustroval Jozef Vrtiak, má 184 strán a je súčasťou edície "Mimočítanková literatúra pre žiakov ZŠ".

• Literárny druh: Epika
• Literárny žáner: Poviedka
• Téma poviedky: Poviedka "Na chlieb" od Jozefa Gregora Tajovského zachytáva osud poľnohospodárskeho robotníka, ktorý pri práci prišiel skoro o život. Hlavnou témou je zúfalý zápas chudobných ľudí o prežitie a ich snaha zabezpečiť si aspoň základné životné potreby. Poviedka je obžalobou zlých sociálnych pomerov v spoločnosti.

Dej poviedky „Na chlieb“

Dej sa odohráva v zime, kedy už chudoba nemala čo jesť, a tak ľudia začali chodiť do banky, aby si požičali peniaze na ,chlebové‘ zmenky. Takto sa vybral požičať peniaze aj jeden muž. V prvej banke nepochodil a tak sa vybral do druhej. Podal účtovníkovi zmenku na tridsať korún a ten ju ďalej podal direktorovi.

Direktor sa spýtal chudobného muža, či sa má niečím zaručiť, ale ten mu odpovedal záporne. Postupne sa pýtal aj na majetok ľudí, ktorí sa mu podpísali na zmenku, ale ani s týmto chorý muž nepochodil. A tak direktor na zmenku napísal ,nie‘, nepovolená. Po dvoch-troch dňoch sa muž opäť vracia do banky. Prišiel si vyžiadať novú pôžičku, ale na zmenke mal stále tie isté podpisy. Tento krát bolo v banke viac posudzovateľov, lebo bol deň nových pôžičiek. Vystatoval sa direktorovi, že bol chorý, ale teraz je mu už lepšie a že už chce ísť do práce, lebo nie je čo doma jesť. Až vyronená slza presvedčila posudzovateľa. Prepísal svoje ,nie‘ na ,áno‘. Šťastný muž odišiel domov a každému rozprával, že už ráno znovu pôjde pracovať do fabriky.

Hlavné postavy poviedky „Na chlieb“

• Úradník: Túto postavu predstavuje sám autor.
• Muž: Chudobný dedinčan v zúfalej situácii. Snaží sa zaopatriť rodinu. Je obžalobou zlých sociálnych pomerov v spoločnosti. Chce sa zachrániť spolu so svojou rodinou pred biedou na dedine a tak odchádza do mesta. Tu sa z neho stáva pomocník u mäsiara, neskôr robotník vo fabrike a po prepustení je žobrákom na ulici.

Poviedka „Horký chlieb“: Obetavosť matky

Poviedka "Horký chlieb" je ďalším dielom Jozefa Gregora Tajovského, ktoré zobrazuje ťažký život a obetavosť matky pre svoje deti. Príbeh vdovy Mary Turjanky je silným svedectvom o láske a odhodlaní v ťažkých životných podmienkach.

• Literárny druh: Epika
• Literárny žáner: Poviedka
• Téma: Príbeh ženy - chudobnej vdovy a jej veľkej lásky ku svojim deťom, pre ktoré sa dokáže úplne obetovať.

Hlavná postava poviedky „Horký chlieb“

• Mara Turjanka: chudobná vdova s troma deťmi. Je láskavá, milujúca a obetavá matka, ktorá musí ťažko pracovať (cez deň aj v noci) aby uživila deti.

Dej poviedky „Horký chlieb“

Je koniec fašiangov a zima ešte stála pretrváva. Pár týždňov dozadu zvážal Turjan drevo do Žiaru a privalila ho fúra dreva. Odviezli ho do špitálu a tam zomrel. Zanechal ženu a tri deti. Hoci Turjan pil, aj sa so ženou hádal, ale vedel dobre zarobiť. Ešte aj zima im strpčovala život.

Turjanka spolu s tromi deťmi žili v prerobenej maštaľke za mestom na záhumní. Chodievala na pílu kupovať odrezky, no rýchlo sa míňali a peňazí bolo málo. Deti ukladala skôr spať so sľubmi a spevom, nie chlebom. Boli fašiangy, doba zábav a bálov.

Požiadali ju páni, aby im šla postrážiť deti, kým oni budú v divadle. Turjanke sa to nie veľmi páčilo, lebo bude musieť nechať svoje deti osamote. No na druhej strane peniaze potrebuje a mohlo by sa stať, že by ju viac nezavolali. Rozhodla sa, že pôjde.

Turjanka nakázal najstaršej sedemročnej Zuzke, aby dohliadla na súrodencov, kým ona bude preč. Deti uložila spať a s ťažkým srdcom sa pobrala k pánom. Bolo to prvýkrát, čo ich nechala samé. Strážila deti majetného krajčíra. Hoci mali slúžku i učňa, no i tak si dali zavolať Maru Turjanku. Mara párala perie, učeň odišiel a slúžka zaspala. Bolo to pätnásťročné dievča, tak nečudo, že bola unavená.

Starostlivá matka stále myslela na svoje deti, či dobre spia, či sa neodkryli... Nevydržala, zobudila slúžku a povedala jej, že ide na chvíľočku vonku, pritom šla domov pozrieť sa na ratolesti. Pobozkala ich, pozakrývala a utekala naspäť ku pánom. Boli dve hodiny po polnoci a pánov nikde. Ostali po divadle tancovať. Vedeli, že o ich deti je dobre postarané. Mara bežala domov. Štyri hodiny po polnoci a pánov ešte stále nikde. Nedalo jej to, veď aj oheň už určite vyhasol. Bežala znova domov. Deti spokojne spali. Krajčír s manželkou sa vrátili niečo pred piatou. Turjanke dali štyridsať grajciarov. Bola šťastná a ponáhľala sa domov, konečne ku svojim deťom- bola rada, že ich má. Mara už dlhší čas kašle a pobolieva ju v boku. Bojí sa len toho, že ochorie.

Idea: Obrovská láska matky ku svojim deťom.

Sociálne kontrasty v diele "Horký chlieb"

Tajovský v diele ostro kontrastuje medzi svetom pánov, ktorí sa bezstarostne zabávajú, a ťažkým životom Turjanky, ktorá sa snaží zabezpečiť pre svoje deti aspoň kúsok chleba. Do protikladu autor stavia rodinu majetného krajčíra a chudobnú rodinu vdovy po paholkovi. Kým sa páni zabávajú, vdova Turjanka musí strážiť ich deti. V strachu o svoje opustené deti, spiace na druhom konci mesta, nenachádza pokoj a celú noc behá medzi domom pánov a svojou chalupou. Vonku je tuhá zima, čím trpí jej zdravie. Zatiaľ čo sa páni stroja na zábavu, Turjanka sa trápi, ako zarobiť na živobytie. Tento kontrast je umocnený aj prostredím - páni sa bavia v divadle, zatiaľ čo Turjanka žije v drevenej chalúpke, prerobenej z maštale za mestom.

S mimoriadnym porozumením sa Tajovský vcítil do postavy hlavnej hrdinky. Zobrazuje tu lásku matky ku svojim deťom. Tajovsky tu kritizuje panskú spoločnosť. Vytvára protiklad medzi materinskou láskou a povinnosťou. Hovorí o nedbalosti pánov.

Ďalšie Tajovského diela a ich témy

Tajovského tvorba sa vyznačuje silným sociálnym cítením a zameraním na život prostého ľudu. Vo svojich dielach odhaľuje biedu, poukazuje na hospodárske a sociálne príčiny ťažkého postavenia ľudu. Jeho dielo je súčasťou narastajúceho mravného odporu proti nespravodlivosti, súčasťou kritiky vládnucich tried.

V poviedkach Mišo, Horký chlieb, Na chlieb, Mamka Pôstková autor rozširuje tematickú oblasť svojich próz o celý rad ďalších sociálnych javov, ako napr. vysťahovalectvo, premenu poľnohospodárskeho robotníctva na továrenské, narastanie národného i triedneho povedomia a pod.

V poviedke Mišo autor zaznamenáva dôsledky krízy v živote predprevratovej spoločnosti, keď mnoho chudobných ľudí zápasilo o holú životnú existenciu. Podobný je aj osud poľnohospodárskeho robotníka Miša, ktorý sa po prepustení zo služby uchytí načas v práci u mäsiara, neskôr prejde do fabriky, robí prácu sezónneho robotníka a nakoniec končí ako žobrák na ulici. V slovenskej predprevratovej literatúre niet otrasnejšieho obrazu sociálnej i mravnej biedy zavinenej buržoáznym systémom, než je v uvedenej Tajovského próze.

Chlieb v kultúre a tradíciách

Chlieb sa prelína celou ľudskou kultúrou. Skutočnosť, či ho bol dostatok, alebo úplne chýbal, rozhodovala často o prežití celých národov. Možno si poviete, že je to iba obyčajný chlieb. Zároveň je to však prastará, ale nepostrádateľná, legendami opradená potravina, vyskytujúca sa už v najstarších písomnostiach, v rozprávkach i ľudových pesničkách. O chlebe sa dočítame už v Starom zákone. Chlieb ako základná potravina je známy celé tisícročia. Je to jedno z vôbec najstarších známych človekom pripravovaných jedál, stopy sa nachádzajú už v neolite. Odborníci sa domnievajú, že pre chlieb tak prevratný proces kvasenia bol objavený asi pred šiestimi tisícmi rokmi v Egypte. Ale už dávno predtým, ako sa začal vyrábať chlieb, boli obilniny súčasťou výživy človeka. Ľudia ich pravdepodobne jedli v surovom stave a upravovali namáčaním alebo nakličovaním, neskôr z nich dokázali uvariť kašu, ktorú potom usušili na slnku, a tak vznikla placka, ktorá je považovaná za predchodcu skutočného chleba.

Vo svete je jeho história ešte väčšia. Najstaršie zmienky o chlebe sa datujú k 11. storočiu, keď ho pripravovali hlavne na dvoroch a v kláštoroch.

Chlieb v literatúre

So zmienkami o chlebe sa stretávame už od dôb, kedy vznikli prvé kreslené a písané záznamy. Už staré obrázkové písma obsahujú oválne znaky inšpirované kysnutým chlebom.

• „Umenie nie je chlieb, ale víno života." (Jean Paul)
• „Sen je soľ bez chleba." (Ramón Gómez de la Serna)
• „Dobrý vtip vydá za kus chleba a veselá myseľ nahradí nielen pohár vína." (Gottfried Keller)
• „Mnoho ľudí na svete zúfalo túži po kúsku chleba, ale omnoho viac je tých, čo zúfalo túžia po malom kúsku lásky." (Matka Tereza)
• „Malé deti jedia chlieb rodičov, veľké ich srdce." (Karolina Světlá)
• „Chlieb je vždy vec spravodlivá, maslo nie vždy, jedincov koristnícky blahobyt nikdy." (Karel Čapek)
• „Pravdepodobnosť, že chleba spadne namazanou stranou nadol, je priamo úmerná cene koberca." (Murphy vo svojej knihe zákonov)

Príslovia a porekadlá o chlebe

Chlebu patrí u nás i inde vo svete významné miesto v bežnom živote i osobnom jedálničku všetkých generácií.

• „Chlieb daruj každému, ale u každého ho nejedz."
• „Odriekaného chleba najväčší krajec."
• „Všade je chleba o dvoch kôrkach."
• „Nielen chlebom je človek živý."
• „Kto so mnou chlieb jesť nechce, s tým ja koláče jesť nebudem."
• „Soľ na chleba, a nie chlieb na soľ sa dáva."
• „Lepší doma krajec chleba než v cudzine krava celá."
• „Chlieb na ceste neťaží."
• „Chlieb za bruchom nechodí."
• „Jedz chlieb a pi vodu, neprídeš na chudobu."
• „Chlieb, cibuľa a sloboda sú lepšie než kura, med a robota."
• „Najlepšie je dnešné mäso, včerajší chlieb a minuloročné víno."

Dnešné slová

I v dnešnej bežnej reči sa o chlebe zmieňujeme viac, než by sme si mysleli.

• „Neváhal sa rozdeliť o poslednú kôrku chleba."
• „A potom došlo na lámanie chleba."
• „To bol ale pekne tvrdý chlebíček."

Kultúrne dedičstvo a tradície spojené s chlebom

V iných dobách sa vítali vzácne návštevy chlebom a soľou. V rámci folklórnych slávností sa usporadúvajú aj rôzne Slávnosti chleba. Chlieb je najznámejší výrobok z cesta, ktorý podmienil výrobu a používanie viacerých výrobkov aj s výtvarnými prvkami. Prvé pekárske cechy vznikli u nás už v 14. storočí. Dôležité miesto patrí obradovému chlebu. Dnes sa pečie z kvalitnej pšeničnej múky a môžeme ho rátať už k pečivu či koláčom. V ľudovej kultúre však v obradoch a pri sviatočných jedlách zastupuje chlieb. Typickými obradovými chlebami - koláčami sú napríklad radostník na svadbe, kračun a štedrák na Vianoce alebo paska na Veľkú noc. Svadobný koláč bol všade na svadbách typickým, obetným a nevyhnutným atribútom.

Povery a zvyky

Chlebu ako základnej a vzácnej potravine sa v ľudovom prostredí prejavovala vždy veľká úcta. Považoval sa za „boží dar“ a podľa toho sa s ním aj zaobchádzalo. Pozornosť sa venovala jeho príprave i konzumácii, ktorá sa postupne rozvinula do rozsiahleho komplexu povier a zvykov.

Počas prípravy sa zvykol sedemkrát požehnávať. Prvý raz, keď sa zarábal kvas, druhý raz, keď sa začalo miesiť cesto, tretí raz, keď sa cesto zamiesilo, štvrtý raz, keď sa váľalo do slamienky alebo vahana, piaty raz na lopate pred pecou, šiesty raz, keď sa posledný peceň vložil do pece, a siedmy raz, keď sa prvýkrát krájal. Požehnávanie mala predovšetkým zabezpečiť úspešnú prácu pri pečení chleba a samotný výsledok, teda dobrý chlieb.

S prípravou chleba i s chlebom samotným súvisí veľa ďalších poverových predstáv:

• Keď napríklad dievča prvýkrát miesilo cesto na chlieb a to pukalo, hovorilo sa, že dostane muža v čižmách - pána, ak nepukalo, mala dostať muža v papučiach - sedliaka.
• Keď sa pri pečení chlieb rozpukol, malo prísť nešťastie.
• Ak ho gazdiná zabudla v peci, verilo sa, že skoro zomrie.
• Peceň chleba na stole nesmel nikdy ležať nakrojenou stranou ku dverám, lebo sa tým privolala na gazdovstvo bieda.
• Ak z neho kúsok spadol, zodvihli ho a pobozkali a až potom mohli zjesť.
• Ani odrobinky sa nesmeli vyhodiť a odrobinkám zo štedrovečerného chleba pripisovali priam magický význam.

Najznámejším zvykom spojeným s chlebom je ponúkanie vzácnych hostí chlebom a soľou, ktorý sa stal symbolom pohostinnosti nielen na Slovensku, ale aj u iných slovanských národov. Vzácne návštevy zo zahraničia vždy víta krojovaný mladý pár, ktorí drží v rukách podnos s chlebom a soľou.

Význam chleba dokladá aj jeho rola v svadobných obyčajach. Nevesta ho nosila do kostola na obrad i domu ženícha, kde ho kládla ako dar na stôl. Matka ženícha vítala mladý pár chlebom a soľou na prahu domu. Dnes už pôvodný obradový zmysel svadobných koláčov zmizol, ale i dnes sa stretávame s pečením rôznych druhov svadobných koláčov či skôr zákuskov a z kedysi nazývaného radostníka či sladkaňa sa stala postupom času torta. V poslednom dome čoraz častejšie sa po radovom tanci okrem prípitku dáva zdobené medovníkové srdiečko niekedy aj s menami mladomanželov.

Chlieb vo výtvarnom umení

Chlieb nájdeme aj vo výtvarnom umení, okrem toho že je chlieb témou mnohých obrazov - hlavne zátiší, je zároveň on sám výtvarným materiálom- výrobky z chlebového cesta môžeme obdivovať na rôznych výstavách. Vyhlasujú sa tematické súťaže o najzaujímavejšiu plastiku, sochu alebo iný výrobok z chleba.

Hodnota a platidlo

V tejto dobe sa vôbec nespráva k chlebu s úctou. Za nízku cenu sa dá kúpiť dva, maximálne tri druhy chleba. Je ho dostatok a tak sa ním aj plytvá. Len na správaní starých ľudí sa dá postrehnúť, že to nebolo s chlebom vždy tak. Tí si ešte pamätali dobu keď bola oň núdza. A my nerozumieme, že kúpili chlieb aj keď už nebol najčerstvejší a uchovávali ho v plátennej utierke, pretože ho nazvyš nebolo. Kedysi si chlieb ľudia vážili nie len ako výborný pokrm, ale využívali ho ako platidlo. I podľa cirkvi je chlieb považovaný za Boží dar.

tags: #na #chlieb #kratky #obsah

Populárne príspevky:

• Pripravte si lahodný skladaný koláč
• Tradičné recepty na vianočný koláč
• Všestranné využitie lufy
• Recept na jarnú špargľovú polievku
• Ako pripraviť nepečený koláč Strieška