Pizza patrí medzi najobľúbenejšie jedlá na svete. Každá krajina má svoj spôsob, ako ju pripravuje, no neapolská pizza je tou, ktorá sa považuje za pôvodnú a autentickú. Práve z talianskej Neapole sa rozšírila do celého sveta a vďaka svojej jedinečnosti sa dostala aj na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.
Aj keď sa nám pizza automaticky spája s Talianskom, jej pôvod a počiatočné podoby majú korene úplne niekde inde. Historici udávajú, že už Egypťania v staroveku poznali plochý chlieb, na ktorý si dávali rôzne omáčky. Podobne na tom boli aj Rimania alebo Gréci, ktorí si obľúbili verziu s bylinkami a olejom. Lingvisti veria, že slovo pizza pochádza zo starého talianskeho slova "un punto", ktoré znamená „bod".
Staroveké korene pizze
Samotná pizza mohla pochádzať od Feničanov, Grékov alebo Rimanov alebo od akýchkoľvek ľudí, ktorí zmiešali múku s vodou a potom cesto zohrievali na horúcom kameni. V jednej z mnohých podôb je pizza základnou súčasťou talianskej stravy už od doby kamennej. Touto prvou formou bol chlieb pečený pod kameňmi ohňa. Po upečení sa chlieb „okorenil" rôznymi prísadami a použil sa namiesto riadu a náčinia. Niektorí historici sa domnievajú, že myšlienka používať chlieb ako jedlo pochádza z Grékov, ktorí jedli plochý okrúhly chlieb (plankuntos) varený s ďalšími prísadami na vrchu. Vieme, že to bolo jedlo robotníckej triedy vďaka nízkym výrobným nákladom a ľahkému zásobovaniu a spotrebe.
- 6. storočie pred Kristom: Na vrchole Perzskej ríše si vojaci Dária Veľkého, zvyknutí na dlhé pochody, piekli na štítoch plochý chlieb a potom ho obložili syrom a datľami.
- 3. storočie pred naším letopočtom: Marcus Porcius Cato, známy ako Cato starší, je najlepšie známy tým, že napísal prvú históriu Ríma. Jeho spisy hovoria o „okrúhlej miske z cestovín ochutených olivovým olejom, aromatickými bylinkami a medom uvareným na kameňoch".
- 1. storočie pred Kristom: Vo Vergíliovej „Eneide" nachádzame opis chleba: „ Pod tienistým stromom si hrdina rozprestieral stôl na trávniku s chlebovými koláčmi a s plodmi lesa, ktorými sa kŕmil."
Po erupcii Vezuvu sa v Pompejách našli dôkazy o múčnom koláči, ktorý sa piekol a jedol v Pompejách aj v neďalekom Neopoli, gréckej kolónii, z ktorej sa stal Neapol. Našli sa aj doklady o obchodoch, doplnené o mramorové dosky a iné obchodné nástroje, ktoré pripomínajú dnešné pizzerie. Národné múzeum v Neapole vystavuje sochu Pompejí s názvom I pizzaiolo, vďaka svojej polohe a námetu.
Neapol: Rodisko modernej pizze
Moderným rodiskom pizze je bezpochyby Neapol, hlavné mesto talianskeho regiónu Kampánia. Začiatkom 19. storočia bol prosperujúcim pobrežným mestom, v ktorom boli zásadné majetkové rozdiely. Mesto bolo preslávené množstvom pracujúcich chudobných, takzvanými lazzaroni. Tí vyžadovali lacné jedlo, ktoré sa dalo rýchlo skonzumovať. Pizza, teda chlebové placky s paradajkami, olivovým olejom, drobnými ančovičkami a cesnakom - túto potrebu spĺňala. Chlebové placky s rôznymi omáčkami sa preto stali ideálnou voľbou.
Ranné verzie pizze pre nemajetných obsahovali paradajky, syr, olej, ančovičky či cesnak. Postupne sa však prísady začali obmieňať. Paradajky boli do Európy privezené z Nového sveta (Peru) v 16. storočí. Najchudobnejší Neapol, pôvodne považovaný za jedovatý, z núdze pridal paradajku do svojho kysnutého cesta a vytvoril prvú skutočnú pizzu, ako ju poznáme dnes. Pizza však potešila všetkých obyvateľov krajiny a prekvapivo sa neapolská tradícia stala všestranne obľúbenou.
Prvé pizzerie
Prvé pizzerie sa objavili v Neapole v 18. storočí. Tieto miesta ponúkali jednoduché, ale chutné jedlá pre miestnych obyvateľov, ktorí si často nemohli dovoliť drahšie jedlá. Pizza sa stala populárnou najmä medzi pracovníkmi, ktorí potrebovali rýchle a výdatné jedlo. V roku 1738 bola v Neapole postavená prvá pizzéria na svete, ktorá funguje dodnes a nesie taliansky názov L’Antica Pizzeria Port’Alba. Taverna dei Cerrigloi bola miestom stretnutí španielskych vojakov miestokráľa a historické záznamy ukazujú, že vojaci sa tam hrnuli na oslavu domácej špeciality: pizze. V 17. storočí si pizza už medzi návštevníkmi Neapola získala obľubu.
Zrod legendárnej Margherity
Najzásadnejším pre rozmach pizze je rok 1889. Taliansko sa zjednotilo v roku 1861 a kráľ Umberto I. a kráľovná Margherita navštívili Neapol v roku 1889. Pizzaiolo (taliansky výraz pre pekára pizze) Raffaele Esposito vytvoril tri rôzne verzie pizze, ktorej farby mali reprezentovať Taliansko. Kráľovnej Margherite najviac chutila pizza zdobená paradajkami, mozzarellou a bazalkou. Legenda hovorí, že cestovateľský pár začala nudiť ich strava francúzskej haute cuisine a požiadali o miestnu pochúťku, ktorou mala byť práve pizza. Umberto I., taliansky kráľ, a jeho manželka, kráľovná Margherita Savojská, počas dovolenky v Neapole zavolali do svojho paláca najobľúbenejšieho pizzéra Raffaela Esposita, aby ochutnali jeho špeciality. Robil tri druhy pízz: jednu s bravčovým tukom, syrom a bazalkou, jednu s cesnakom, olejom a paradajkami a tretiu s mozzarellou, bazalkou a paradajkami (vo farbách talianskej vlajky). Kráľovná si tak obľúbila poslednú pizzu, že poslala šéfkuchárovi list, v ktorom mu poďakovala a vyjadrila mu uznanie za jeho výtvory. Raffaele Esposito venoval svoju špecialitu kráľovnej a nazval ju „Pizza Margherita". Táto pizza bola predchodcom modernej pizze a urobila z Neapola svetové hlavné mesto pizze.
Tajomstvo úspechu: jednoduché suroviny a presný postup
Neapolská pizza sa od iných druhov odlišuje nielen chuťou, ale aj spôsobom prípravy. Jej základom je cesto z pšeničnej múky, vody, soli a droždia, bez prídavku oleja či cukru. Cesto musí dlho kysnúť - minimálne 24 hodín, niekedy až 48. Práve tento pomalý proces fermentácie dodáva pizze jej typickú nadýchanosť a ľahkosť. Používa sa len malé množstvo droždia, čo zaručuje lepšiu stráviteľnosť. Samotné pečenie prebieha v peci na drevo pri teplote 400-485 °C. Pizza sa pečie veľmi rýchlo - približne 90 sekúnd.
Medzi tradičné suroviny na neapolskú pizzu patria:
- rajčiny San Marzano, pestované v sopečnej pôde v okolí Vezuvu
- mozzarella di bufala (mozzarella z buvolieho mlieka) alebo fior di latte (z kravského mlieka)
- čerstvá bazalka
- extra panenský olivový olej
- kvalitná pšeničná múka typu 00.
Práve spojenie jednoduchých, ale kvalitných surovín vytvára výsledok, ktorý je ťažké napodobniť.
Pizza ako kultúrny symbol
V roku 2017 bola tradičná príprava neapolskej pizze - remeslo tzv. pizzaiuoli - oficiálne zapísaná na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Tento zápis uznáva nielen samotný recept, ale aj kultúrny význam, spoločenskú tradíciu a odovzdávanie remeselných zručností z generácie na generáciu.
Pizza sa v Neapole nikdy nevnímala len ako jedlo. Je to symbol pohostinnosti, komunity a radosti zo spoločného stolovania. Každý správny pizzaiolo musí dokonale ovládať proces fermentácie cesta, prácu s pecou aj rovnováhu chutí. Taliani často hovoria, že pizza je jednoduchá, ale iba na prvý pohľad. Dokonalosť sa skrýva v detailoch.
Typické druhy neapolskej pizze
Medzi najznámejšie druhy patria:
- Margherita - klasika s rajčinami, mozzarellou a bazalkou.
- Marinara - jednoduchá pizza s paradajkovým základom, cesnakom a oreganom.
- Capricciosa - s mozzarellou, šunkou, hubami a olivami.
- Diavola - pikantná verzia so salámou a feferónkami.
- Cosacca - stará, skromná pizza s rajčinovým pyré, syrom Pecorino a bazalkou, považovaná za „pizzu chudobných".
Moderné variácie a tradícia zdieľania
Hoci si neapolská pizza zachováva tradičný charakter, moderné pizzérie často prinášajú nové koncepty. Medzi obľúbené patrí Giro Pizza, pri ktorom sa hosťom servírujú rôzne druhy pizz na zdieľanie - ideálny spôsob, ako ochutnať viac chutí a užiť si spoločenský večer v talianskom duchu.
V Taliansku je pizza dodnes víkendovým jedlom. Rodiny a priatelia sa stretávajú v pizzeriách, kde sa podáva len čerstvo upečená pizza, k nej pivo alebo víno a na záver typický taliansky dezert - napríklad tiramisu.
Ako sa pizza správne je
Pravá neapolská pizza sa je rukami. Trojuholník sa prehne napoly a horný okraj sa preloží tak, aby sa z neho neuvoľnili ingrediencie. Taliani hovoria, že práve takto sa najlepšie cíti jej vôňa, štruktúra aj chuť.
Neapolská pizza je dôkazom, že v jednoduchosti je krása. Stačí niekoľko základných surovín, poctivá práca a tradícia odovzdávaná celé stáročia.
Pizza dobýva svet
Ale pizza zostala v Taliansku za hranicami Neapola málo známa až do 40. rokov 20. storočia. Ani kráľovská sláva však nepomohla tomu, aby sa pizza rozšírila do celého sveta. Boli to až neapolskí migranti, ktorí koncom 19. a začiatkom 20. storočia prichádzali do Spojených štátov za prácou. Našli ju hlavne v New Yorku, Trentone, New Havene, Bostone, Chicagu a St. Louis. Keď však začali vznikať prvé pizzerie, vôňa z nich veľmi rýchlo zaujala okoloidúcich. Talianski prisťahovalci priniesli pizzu do Spojených štátov na konci 19. a začiatku 20. storočia. Mnohé z nich s obmenami fungujú dodnes.
Prvé pizzerie v Amerike
Jednou z prvých zdokumentovaných amerických pizzerií bola Lombardi's na Spring Street v Little Italy na Manhattane. Bola prvou, ktorá mala už v roku 1905 povolenie na predaj pizze. Aj keď už Lombardi's nesídli na rovnakom mieste ako v minulosti, stále „má rovnakú pôvodnú pec", poznamenáva potravinový kritik John Mariani, autor knihy How Italian Food Conquered the World (Ako talianske jedlo dobylo svet). Gennaro Lombardi tvrdí, že otvoril prvú pizzeriu v USA. Jeho miesto sa nachádzalo v New Yorku na 53 1/2 Spring Street. Dnes si Lombarda pripomínajú ako „patriarchu pizze". Začiatkom tridsiatych rokov minulého storočia bola reštaurácia rozšírená o stoly a stoličky a na jedálnom lístku boli zahrnuté špagety.
Pizza po druhej svetovej vojne
Po druhej svetovej vojne nastala doslova pizza-explózia. Migrácia spôsobila, že jedlo sa stalo populárne po celých Spojených štátoch. Prítomnosť amerických vojakov v Taliansku počas druhej svetovej vojny priniesla pre pizzu veľké ocenenie. Keď sa vojaci vrátili do Spojených štátov, priniesli túto lásku späť a v roku 1948 bola vo Worcesteri, Massachusetts, vyrobená prvá reklama Franka A. Fiorella „ Rímska pizza Mix ". V 50. rokoch pizzu jedli celebrity talianskeho pôvodu ako Jerry Colonna, Frank Sinatra, Jimmy Durante a bejzbalová hviezda Joe DiMaggio. Mrazené pizze boli predstavené a predávané v miestnych obchodoch s potravinami. Prvý bol uvedený na trh bratmi Celentano.
Pizza v Amerike teda získala ako pôvodne etnická pochúťka slávu rýchlejšie ako na starom kontinente.
Globalizácia pizze
Odvtedy prešla zmenami a boli o nej vytvorené zákony (ktoré presne definujú, aké parametre musí pravá talianska pizza spĺňať). Postupne sa z pizze stalo jedlo, ktoré sa dalo rýchlo pripraviť takmer kdekoľvek. Vznikli reťazce fast foodov, ako Domino's Pizza či Pizza Hut, pričom obe dnes nájdeš aj na Slovensku, konkrétne v Bratislave. Spojené štáty sa stali kľúčovým trhom pre rozvoj rôznych štýlov pizze. V polovici 20. storočia sa pizza začala rozširovať do celého sveta. Reťazce ako Pizza Hut, Domino’s a Papa John’s prispeli k popularizácii pizze v mnohých krajinách, čím sa stala dostupnou pre široké spektrum spotrebiteľov. Globalizácia pizze tiež znamenala príchod nových ingrediencií a kulinárskych inovácií.
Pizza ako kultúrny fenomén
Pizza nie je len jedlo, ale aj kultúrny fenomén. Stala sa symbolom spoločenského jedla, často spájaná s priateľskými stretnutiami, športovými udalosťami a oslavami. Pizza má tiež významné miesto v rôznych kuchárskych súťažiach a festivaloch. Existujú aj pizzové majstrovstvá sveta.
Pizza majstri súťažia v kategóriách ako akrobatické hádzanie cesta, najrýchlejšie robenie cesta, najväčšie natiahnutie cesta či najrýchlejšie skladanie škatule na pizzu. S rozvojom zdravej výživy a ekologického povedomia sa mení aj prístup k výrobe pizze. Čoraz viac pizzerií sa sústreďuje na používanie organických, lokálnych a udržateľných surovín.
Recept na domáce pizza cesto | Neapolská pizza 🍕 | Pizzamarket.sk
Netradičné kombinácie pizze
Väčšina z nás je v slovenských a talianskych podnikoch zvyknutá na paradajkový alebo smotanový základ a slané ingrediencie na vrchu pizze. Ani ananás nás už nerozladí tak, ako tomu bolo kedysi, aj keď sa o tejto pôvodom americkej kombinácii stále vedie svetová diskusia - patrí alebo nepatrí ananás na pizzu? Keď vám však predostrieme niektoré kombinácie príloh na pizzu, na ktoré sme vo svete natrafili, ananás (ktorý sa na pizzi, mimochodom, zjavil prvýkrát v Kanade a nie na Havaji) sa zrazu stane tou najmenej čudnou voľbou.
- Blízky východ sa napríklad pýši humusovým základom a prílohou tekvice hokkaido.
- Pomerne populárnou kombináciou je cviklové pesto s kozím syrom. Ten sme našli v ponuke aj s jablkami a cibuľou, a hoci to nemusí znieť dvakrát lákavo, táto sladko-slaná kombinácia vôbec nie je na zahodenie. Kuchári ju vraj podávajú s byľkou tymiánu a pár kvapkami medu.
- Briti a Austrálčania si na pizzi radi doprajú klobásku, parmezán, vajíčko a slaninu - označujú ju ako raňajkovú pizzu.
- Prekvapila nás aj kombinácia pikantnej BBQ omáčky s rebarborou, bazalkou a opäť - s medom.
- A v tesnom závese za ňou karí pizza s arašidmi a kešu orieškami, ktorá znie absolútne lákavo.
Zaujímavosti o pizze
| Zaujímavosť | Detaily |
|---|---|
| Najväčší konzumenti pizze | Obyvatelia Spojených štátov amerických |
| Pizza vo vesmíre | V roku 2001 doručenie pizze na Medzinárodnú vesmírnu stanicu za viac ako milión dolárov |
| Názov okraja pizze | Cornicione |
| Pizzéria v Severnej Kórei | Aj Severná Kórea má svoju pizzeriu. |
| Svetový rekord v najväčšej pizze | 1261,65 m², pripravená v Ríme v roku 2012 |
| Najrýchlejší výrobca pizze | Dennis Tran, 3 pizze za 34 sekúnd |
| Najdrahšia pizza | 12-tisíc dolárov, Louis XIII v Salerne |
| Počet objednaných pízz ročne | Viac ako 5 miliárd na celom svete |
| Spotreba pizze v USA | Cca 350 kúskov za sekundu |
| Pôvod pizze Hawaii | Vymyslel ju Kanaďan gréckeho pôvodu Sam Panopoulos v roku 1962 |
| Pizza pre psov | Dá sa kúpiť dokonca v klasickom obale na donášku pizze. |
| Prvá mrazená pizza | Prišla na trh v roku 1962. Nebola však príliš chutná. Jej receptúru a proces uchovávania vylepšila Rose Totino. |
| Najlepšia voľba syra na pizzu | Je vedecky dokázané, že najlepšou voľbou syra na pizzu je mozzarella. Pri porovnávaní rôznych druhov syrov na to vedci prišli v roku 2004. |
| Pizza saver | Drobný plastový „stolček”, takzvaný pizza saver, vznikol v roku 1985, keď si ho dala patentovať Carmela Vitale. |
Najdrahšia pizza na svete
Pizza, obľúbené jedlo po celom svete, sa môže pohybovať od skromných kúskov za pár eur až po extravagantné kreácie s cenovkami, ktoré konkurujú luxusným automobilom. Tento článok sa ponorí do sveta najdrahších pízz, skúma ich zložky, tvorcov a, samozrejme, ich závratné ceny.
Pizza Louis XIII: Vrchol Luxusu
Absolútnym kráľom medzi drahými pizzami je bezpochyby Pizza Louis XIII. Vytvoril ju renomovaný taliansky šéfkuchár Renato Viola v Salerne a jej cena sa pohybuje okolo 12 000 dolárov (približne 10 400 eur). Čo robí túto pizzu tak výnimočnou a prečo stojí toľko?
Ingrediencie Hodné Kráľa
Kľúčom k vysokej cene Pizze Louis XIII sú jej ingrediencie. Viola používa len tie najkvalitnejšie a najvzácnejšie produkty z celého sveta:
- Tri Druhy Kaviáru: Oscietra Royal Prestige, Kaspia Oscietra Royal Classic a Kaspia Beluga. Každý z týchto kaviárov ponúka jedinečný chuťový profil, ktorý dopĺňa ostatné ingrediencie.
- Homáre a Krevety: Čerstvo ulovené homáre z Nórska a krevety z oblasti Cilento dodávajú pizze bohatú morskú chuť.
- Mozzarella di Bufala: Organická mozzarella z byvolej farmy, ktorá sa vyznačuje svojou krémovou textúrou a jemnou chuťou.
- Austrálska Ružová Soľ z Rieky Murray: Táto vzácna soľ sa vyznačuje svojou jemnou ružovou farbou a unikátnou chuťou, ktorá zvýrazňuje ostatné ingrediencie.
Okrem toho, cesto pizze sa pripravuje s mimoriadnou starostlivosťou a proces jeho prípravy trvá až 72 hodín. Tento čas je potrebný na zabezpečenie dokonalej textúry a chuti cesta.
Servírovanie ako Umenie
Pizza Louis XIII nie je len o ingredienciách, je to aj o zážitku. Pizza sa nepodáva na obyčajnom tanieri, ale na porcelánovom servise s príbormi potiahnutými zlatom. Okrem toho je sprievodným nápojom exkluzívne šampanské Louis XIII Remy Martin Cognac, ktoré dokonale dopĺňa chuť pizze.
Pizza, napríklad syrová, šunková či Hawai, je celosvetovo obľúbená a najviac si na nej pochutnáte v Taliansku. Pokrm podobný pizzi pritom existoval už pred tisíc rokmi. Placky z rozvaľkaného cesta obložené mäsom, zeleninou a ďalšími dobrotami bežne jedli Egypťania či Etruskovia. Gréci potom ozdobili placky rôznymi surovinami ešte pred upečením - a na svete bola prvá pizza. Ešte pred Ježišom. Ďalšie národy ju obohacovali ovocím, bylinami alebo medom, dnes neodmysliteľná paradajka však stále chýbala. Tá sa na pizzu začala pridávať až v 16. Isté je, že v roku 1738 vznikla v talianskom Neapole Port'Alba prvá pizzeria na svete, ktorá na rovnakom mieste stojí aj v súčasnosti. Z Neapola sa pizza postupne rozšírila do celého sveta. Namiesto jedla pre chudobných (vytvoreného zo zvyškov) sa v 19. storočí stala pokrmom kráľov. Zaiste, iba slávna neapolská pizza je na zozname kultúrneho dedičstva. Kto by ju chcel piecť, potrebuje špeciálne ingrediencie z oblasti pod Vezuvom. A rozpálenú pec, v ktorej sa kúri výhradne bukovým drevom.
- Napoletana (tiež pizza Roma či Romana) - sú na nej paradajky odrody San Marzano, ančovičky, kapary a mozzarella di Bufala Campana, ktorá má tiež ochrannú známku EÚ.
- Margherita - obsahuje paradajky San Marzano, byvoliu mozzarellu z čerstvého mlieka, bazalku a panenský olivový olej. U nás je najobľúbenejši a tiež najlacnejšia.
Pizza však patrí ku každej talianskej dovolenke, bez ohľadu na geografiu. Ilustračné foto. Jedna trendová pizzeria v anglickom meste Norwich vyhlásila vojnu pizzi s ananásom a za jednu si účtuje ohromujúcich 100 libier (takmer 119 eur) v snahe odradiť zákazníkov od nákupu variantu Pizza Hawaii. Reštaurácia Lupa Pizza nedávno pridala pizzu obloženú šunkou a ananásom do svojej aplikácie na rozvoz jedla spoločne s popiskom: „Hej, za 100 libier ju môžeš mať. Objednej si aj šampanské! „Strašne nemáme radi ananás na pizzi,“ povedal spolumajiteľ podniku Francis Wolf. „Máme pocit, že sa k pizzi vôbec nehodí,“ dodal. Druhý spolumajiteľ, šéfkuchár Quin Jianoran, k tomu poznamenal, že si v reštaurácii pre istotu schovávajú konzervovaný ananás pre prípad, že by si niekto Pizzu Hawaii objednal. Keďže pizza sa stala celosvetovo populárnou, zahraničné inovácie v oblasti prísad často vyvolávajú u Talianov rozpaky a údiv.
Martin Svíbu strávil dlhých 19 rokov v Anglicku, kde sa pôvodne venoval podnikaniu v oblasti stavebníctva. Jeho cesta za pizzou, ktorá ho napokon dostala až na vrchol, sa začala nečakane. Spočiatku sa aktívne zúčastňoval súťažného BBQ, kde cestoval po celej Európe. Práve počas jednej zo súťaží, kde dostali voľnú disciplínu, sa rozhodol, že upečie pizzu. Pizza ho tak chytila, že sa jej začal venovať a študovať. Postupne sa vypracoval na takú úroveň, že sa stal ambasádorom pre jednu anglickú firmu zameranú na pizzu. Úspechy pokračovali - zúčastnil sa pizza súťaže, kde skončil na treťom mieste z 98 súťažiacich. Rôzne firmy špecializované na pizzu ho začali vyhľadávať. Začať podnikať v gastrosektore bol nápad jeho brata Tomáša. „Na Slovensku je veľmi veľa pizzerií, ktoré sa tvária, že robia neapolskú pizzu, a pritom o tom nevedia vôbec nič. To bol dôvod, prečo som sa rozhodol ísť podnikať práve v tejto oblasti,“ vysvetľuje. Pizza&Burger Geronimo v Bánovciach nad Bebravou sa môže pochváliť výnimočným úspechom. „Pizza sa pečie na ohni pri teplote 380 až 420 °C počas 70 sekúnd,“ opisuje Tomáš presný proces. Proces získania certifikátu nebol jednoduchý. „Asociácia GPN je veľmi prísna a dohliada na všetky uvedené postupy,“ dodáva. Dnes patrí k exkluzívnej skupine. „Viac ich už nebude,“ hovorí Tomáš. Jeho poslaním je školiť ďalšie pizzerie v správnej príprave neapolskej pizze. Po úspešnom absolvovaní kurzu môžu nové pizzerie získať rovnaký certifikát pravosti, aký držia oni. Veľkou výhodou bolo, že brat si už počas pobytu v Anglicku vybudoval silnú komunitu sledujúcich aj zo Slovenska. Pomohla aj účasť v televíznej relácii Teleráno, čo ešte viac zvýšilo povedomie o pizzerii. „Ak ľuďom chutí, šíri sa to veľmi rýchlo. Investície do pizzerie neboli malé. Priestory, ktoré získali, boli zariadené v štýle, ktorý ladil s talianskou atmosférou, takže veľké prestavby neboli potrebné. Celkovo do prevádzky investovali okolo 25 000 až 30 000 eur. Hlavný rozdiel medzi neapolskou pizzou a bežnou pizzou, akú poznáme zo Slovenska, spočíva v ceste. Cesto na pravú neapolskú pizzu fermentuje dlhší čas a obsahuje veľmi malé množstvo droždia - približne 2 gramy. Ďalším zásadným faktorom je kvalita použitých surovín a samotný spôsob prípravy a pečenia. Štandardná slovenská pizza sa pečie pri teplote okolo 330 °C po dobu 4 až 5 minút. Neapolská pizza sa naopak pečie na vysokých teplotách medzi 389 až 420 °C, a to len 60 až 70 sekúnd. Ponuka Pizza&Burger Geronimo sa však neobmedzuje len na neapolskú pizzu. „K talianskej pizzi sme sa rozhodli ponúknuť aj talianske šaláty a bagety,“ hovorí Tomáš. Kvalita surovín je pre nich základom. V tomto smere majú veľké šťastie na spoluprácu s originálnym Talianom, ktorý žije na Slovensku. „Náš základ je vždy čerstvé a, samozrejme, kvalitné suroviny,“ zdôrazňuje Tomáš. Hoci podnikajú spoločne ako súrodenci, hlavné rozhodnutia a riadenie biznisu má na starosti Tomáš. „Hlavným šéfom som ja,“ priznáva otvorene. Rodinné vzťahy však týmto nastavením nijako neutrpeli. Začiatky neboli jednoduché. Najväčšou výzvou bolo podľa Tomáša presvedčiť ľudí, ako chutí pravá neapolská pizza. Nebolo to samozrejmé - slovenský zákazník bol zvyknutý na iný typ pizze, a tak si museli vybudovať dôveru a pochopenie pre autentickú kvalitu. Expanzia? Pri otázke expanzie bratia chvíľu uvažovali aj nad tým, že by otvorili pobočku v Bratislave. „Oslovili nás ľudia, že by si priali a želali, aby sme otvorili aj v hlavnom meste, aby nemuseli cestovať až k nám,“ prezrádza Tomáš. „Keď si to človek neokontroluje sám, stojí to za nič,“ hovorí priamo. Radšej sa rozhodli sústrediť na budovanie jednej kvalitnej pizzerie, ktorej sa môžu venovať naplno. Podnikať na Slovensku nie je podľa Tomáša jednoduché, najmä v súčasnej dobe.
Pri príležitosti Dňa pizze sme si pre vás pripravili súhrnný článok o tom, odkiaľ sa tu táto oslavovaná talianska pochúťka vzala. Pozreli sme sa na históriu prvej pizzerie v Taliansku aj na najzvláštnejšie kombinácie, ktoré na pizzi vo svete môžete nájsť.
História pizze: Od staroveku po súčasnosť
Nielen v samotnom Taliansku, ale všade vo svete vyvolala táto lahodná a sýta pochúťka senzáciu. Akýsi chlieb s polevou (podobný skôr dnešnej talianskej focacci) konzumovali už starí Egypťania, Rimania a Gréci. Ale moderným rodiskom pizze je región Kampánia na juhozápade Talianska, kde sa nachádza mesto Neapol. Mesto bolo preslávené množstvom pracujúcich chudobných, takzvanými lazzaroni. Tí vyžadovali lacné jedlo, ktoré sa dalo rýchlo skonzumovať. Pizza, teda chlebové placky s paradajkami, olivovým olejom, drobnými ančovičkami a cesnakom - túto potrebu spĺňala.
Taliansko sa zjednotilo v roku 1861 a kráľ Umberto I. a kráľovná Margherita navštívili Neapol v roku 1889. Legenda hovorí, že cestovateľský pár začala nudiť ich strava francúzskej haute cuisine a požiadali o miestnu pochúťku, ktorou mala byť práve pizza. Kráľovnej sa najviac zapáčila pizza s typickou talianskou mozzarellou, sladkými paradajkami a čerstvou bazalkou. Zhodou náhod (alebo žeby nie?) mala táto pizza farbu talianskej vlajky a dostala kráľovnino požehnanie.
Ale pizza zostala v Taliansku za hranicami Neapola málo známa až do 40. rokov 20. storočia. Postupne sa stala populárnou aj vďaka talianskym prisťahovalcom do Spojených štátov, ktorí ju so sebou priniesli do New Yorku, Trentonu, New Havenu, Bostonu či Chicaga, kde si otvorili prvé pizzerie. Mnohé z nich s obmenami fungujú dodnes. Pizza v Amerike teda získala ako pôvodne etnická pochúťka slávu rýchlejšie ako na starom kontinente.
Odvtedy prešla zmenami a boli o nej vytvorené zákony (ktoré presne definujú, aké parametre musí pravá talianska pizza spĺňať). Stala sa neodmysliteľnou súčasťou našich životov, osláv a bežných dní. Vznikli miliardové fast foodové reťazce, kde dostanete pizzu na počkanie, kúsok pizze si kúpite v mestách a mestečkách po celom svete na každom rohu a dokonca si ju môžete kúpiť aj v mrazenej podobe a upiecť si ju až o niekoľko dní neskôr. Ktovie, čo by na tento posun povedala kráľovná Margherita.
Slnečné ráno v špinavom talianskom meste Neapol. Odpadky rozhádzané takmer po každej ulici sú jedným z nemých dôkazov silného vplyvu mafie. Miestne podsvetie roky ovláda spoločnosti zamerané na spracovanie odpadu a s kvalitou poskytnutých služieb si veľké starosti nerobí. Práve pre vysokú zločinnosť mnohé turistické bedekre odporúčajú vyhnúť sa tomuto prímorskému mestu. Lenže zlá povesť neodradí každého cestovateľa. Hodinku pred jedenástou sa vytvára hlúčik ľudí pred Pizzeria da Michele. Na otvorenie podniku s viac ako storočnou históriou netrpezlivo čakajú miestni obyvatelia aj turisti. Práve na tomto mieste sa podľa mnohých cestovateľov pečie najlepšia pizza na svete, ktorú ochutnala aj známa hollywoodska herečka Julia Roberts a podnik na základe tradície ponúka len štyri druhy neprekrojenej pizze. Pocit nízkych cien„Mňa najviac zaujala jedna vec. Napriek obrovskému záujmu zo strany zákazníkov stojí jedna pizza len päť eur a päťdesiat centov,“ hovorí slovenský turista Martin Holič. V reštaurácií nie je predražené ani pitie, obsluha je zadarmo a ľudia zvyknú nechávať len dobrovoľné prepitné. „V slovenských reštauráciách je väčšinou kvalita spojená s vysokými cenami. Taliansko, naopak, vie ponúknuť aj lacné a chutné jedlo. Celkovo v mnohých európskych prímorských krajinách nemám pocit, že ceny sú extrémne vysoké a často krát sa najem lacnejšie ako doma na Slovensku,“ dodáva svoje postrehy M.
Pizza, globálny fenomén a jedno z najobľúbenejších jedál na svete, si získala srdcia ľudí naprieč kultúrami a vekovými kategóriami. Ročne sa skonzumuje približne 5 miliárd kusov pizze. Hoci jej história siaha až do staroveku, moderná pizza, ako ju poznáme dnes, sa vyvinula z jednoduchého pouličného jedla pre chudobných na kulinársky skvost. Tento článok vám prináša recepty a tipy, ako si pripraviť chutnú a lacnú pizzu v pohodlí domova, s použitím dostupných surovín.
tags: #najlacnejsie #pizze #na #svete #najlacnejsie #pizze