Slovenské vody ukrývajú rozmanité druhy rýb, od menších potočných pstruhov až po skutočné vodné monštrá. Rybári sa často vydávajú k vode s nádejou na úlovok, ktorý by sa zapísal do histórie. Poďme sa pozrieť na to, ktoré druhy rýb patria medzi najväčšie a aké rekordné úlovky boli na Slovensku zaznamenané.
Medzi najžiadanejšie trofeje patrí bezpochyby sumec, ktorého úlovok je snom nejedného rybára. Nemenej zaujímavá je aj šťuka severná, dravý predátor našich vôd. V minulosti sa v Dunaji vyskytovala aj Vyza Veľká, ktorá je najväčšou sladkovodnou rybou na svete.
Sumec veľký: Kráľ slovenských vôd
Sumec veľký (Silurus glanis) je najväčšia ryba, ktorá žije v našich vodách - riekach, nádržiach, priehradách a rybníkoch. Uloviť aspoň raz v živote sumca, ktorý by vážil desať kilogramov, je želanie a neraz i vrchol túžob každého rybára. Pri väčšej hmotnosti je tučné a stráca na kvalite. Sumčie mäso patrí medzi veľmi kvalitné s malým počtom kostí. Medzi konzumentami našich rýb je veľmi obľúbený.
Popis a biológia
Telo sumca je pretiahnuté a nesúmerné. Hlava je mimoriadne široká, tvorí skoro 29 % tela. Čeľuste sú masívne, husto pokryté veľmi drobnými, ale pevnými a ostrými zúbkami. Z čeľuste vyrastajú dlhé kónické chrupavkovité pohyblivé fúzy, kým zo sánky dva páry kratších nepohyblivých fúzov.
Chrbtová plutva je malá a je zložená len zo štyroch mäkkých lúčov. Podstatne mohutnejšie sú prsné plutvy. Brušné plutvy sú blízko análneho otvoru. Sumec má mimoriadne dlhú análnu plutvu, ktorá tvorí až 58 % dĺžky celého tela. Chvostová plutva je menšia, súmerne zaoblená. Telo sumca nepokrývajú šupiny, ale koža, ktorá je veľmi pevná a slizká.
Základná farba si tmavosivá, zelenohnedá až modrosivá. Chrbát je svetlejší než hlava. Ojedinele jestvujú aj sumce, ktoré nemajú pigmentové škvrny, preto sú celé biele (Albín).
Sumec obľubuje stojaté a pomaly tečúce vody, kde vyhľadáva najmä pobrežné tône, riečne ramená či meandre. Zdržujú sa väčšinou pri dne a v rôznych úkrytoch, odkiaľ sa za súmraku vydávajú na lov. Sumec je menej náročný na životné prostredie. Vyhovujú mu väčšie a hlbšie rybníky. Pohlavne dospieva v 3 - 6 roku života. Neresí sa v pároch koncom mája až začiatkom júla pri teplote vody nad 18 ˚C. Ikernačka (samica) kladie ikry v jednej dávke na korienky stromov alebo rastlín, ale tiež aj na zaplavenú trávu. Ikry ochraňuje mliečňak (samec). Plôdik sa liahne za 3 dni, živí sa zooplanktónom a hmyzom, neskôr prechádza na ryby. Dospelé jedince sa živia rybami, ale okrem nich lovia aj cicavce až do veľkosti malého psa a vodné vtáctvo. V rybničných podmienkach dosahuje tržnú veľkosť v 3 - 4 roku života. Optimálna hmotnosť pre konzum je 5 - 10 kg.
Rast a výskyt
Sumec patrí medzi rýchlorastúce ryby. Intenzita rastu sumca podmieňuje celý rad rozmanitých faktorov (dostatok potravy, teplota vody atď). Domovom sumca sú toky a nádrže východnej Európy, predovšetkým povodie Dunaja. Postupne sa vysadzovali do vôd západnej Európy.
Aklimatizovaný je v Anglicku, Francúzsku, Španielsku a v Taliansku. Medzi najlepšie sumcové vody u nás možno zaradiť rieku Dunaj, dolné toky rieky Váh, Hron, Nitra, Žitava, Ipeľ, Dudváh, Tisa, Bodrog a iné. Medzi dobré sumcové vody patria aj vodné nádrže Sĺňava, Môťová, Domaša a Zemplínska Šírava. Sumec môže u nás dorásť do hmotnosti viac ako 100 kg a dĺžky 2,5m.
Rekordné úlovky
Najväčší (rekordný) úlovok sumca na Slovensku bol zaznamenaný v roku 1966 na Latorici, vážiaci 128 kg a meral 2,57 m. Svetový rekord sumca veľkého je nad 200 kg a 335 cm. Slávny český rybár Jakub Vágner opäť posunul hranice úlovkov o kus ďalej.
Päť tipov na lov sumcov, ktoré by som si prial poznať
Spôsoby lovu
Medzi najpoužívanejšie lovné spôsoby sumca patrí lov na ťažko, lov na podvodný plavák a prívlač. Metódy lovenia sú rôzne. Sumce sa chytajú na vábničku, alebo na trhačku. Vytiahnuť rybu na breh nie je jednoduché, v prípade takejto veľkej ryby to niekedy trvá aj niekoľko desiatok minút. Je podstatne silnejší ako iné druhy rýb, ktoré majú oveľa väčšiu brušnú dutinu.
- Lov na ťažko: Udica sa zaťaží primeranou záťažou (olovkom), ktorého úlohou je zatiahnuť nástrahu na dno a tam ju udržať na mieste.
- Lov na podvodný plavák: Používa sa pri love v silnom prúde rieky, na tokoch.
- Prívlač: Sumec sa loví pomocou blyskáča, plandavky, ktorého úlohou je napodobniť pohyb ryby vo vode tak, aby sumec nepochyboval o hodnovernosti a pravosti nástrahy.
Význam
Sumec je hospodársky cenný druh. Uplatňuje sa jeho biomelioračná funkcia, t. j. obmedzovanie a zhodnocovanie premnožených a menejcenných druhov rýb. Sumce udržiavajú vo vodách biologickú rovnováhu. Ich sanitárna úloha, ktorú plnia, je nezastupiteľná.
Šťuka severná: Dravý predátor s rekordnými rozmermi
Šťuka severná (Esox lucius) je jediný druh šťuky, ktorý sa vyskytuje na Slovensku. Je to typická dravá stanovištná ryba. Väčšinou dňa sa ukrýva vo svojom teritóriu odkiaľ následne loví. Obľubuje zarastené brehy a plytčiny, kde číha na svoju korisť. Patrí medzi dravú rybu s veľmi kvalitným mäsom, chovanú v našich rybníkoch.
Charakteristika a biológia
Šťuka má pretiahnuté, torpédovité telo, ktoré jej umožňuje rýchle a obratné pohyby vo vode. Jej typickým znakom je široká, sploštená hlava s veľkými ústami plnými ostrých zubov. Sfarbenie šťuky je premenlivé, zvyčajne zelenohnedé s tmavými škvrnami, ktoré jej poskytujú dokonalé maskovanie v rastlinstve.
Šťuka pohlavne dospieva v 2. - 3 roku života. Neresí sa skoro na jar, od februára do marca, pri teplote vody 6-9 °C. Ikernačka kladie ikry jednorazovo na rastlinný podklad. Plôdik šťuky sa živí zooplanktónom a od veľkosti 3-4 cm začína konzumovať plôdik iných rýb. V dospelosti konzumuje výhradne ryby, ale príležitostne sa objavujú na jej jedálničku vodné hlodavce a hmyzožravce. Šťuka je absolútny dravec a kanibal, čo sa prejavuje hlavne u plôdika. Vyznačuje sa pomerne rýchlym rastom a v rámci chovu na našich rybníkoch dosahuje tržnú veľkosť už v 2. respektíve v 3. roku života (1000 g - 3500g). Intenzita rastu závisí od množstva potravy a životných podmienok.
Rekordný úlovok
Jeden z príbehov úspešného rybolovu hovorí o rybárovi, ktorý pri love vláčením ulovil šťuku s dĺžkou 133 cm a hmotnosťou 26,7 kg.
Význam
Šťuka je cennou rybou pre športový rybolov a má význam aj v rybničnom hospodárstve, kde sa chová ako doplnková ryba s podielom 1-5 %. Produkcia šťučích násad a tržných rýb je veľmi žiadaná pre športových rybárov ako aj konzumentov našich rýb. Šťučie mäso je kvalitné, má nízky obsah tuku, bielu farbu a pevnú štruktúru.
Vyza veľká: Kedysi aj v slovenských vodách
Vyza veľká (Huso huso) je jeseterovitá ryba a zároveň najväčšia sladkovodná ryba na svete. Táto obrovská ryba je nielen najväčším druhom jeseterovitých rýb, ale i najväčšia známa sladkovodná ryba planéty. Veľké exempláre vyzy sú vďaka svojej hmotnosti zrejme i vôbec najväčšími pravými rybami.
Rozšírenie a lov
Vyza žije v Kaspickom, Čiernom, Azovskom a Jadranskom mori, k nereseniu tiahne do ich prítokov. Od nepamäti bola lovená najprv pre mäso, neskôr hlavne pre ikry, z ktorých sa vyrába najkvalitnejší kaviár. Nadmerný lov odsúdil obrovské dlhoveké ryby dospievajúce vo veku okolo 20 rokov k pomalému vymieraniu.
Popis
Hlava vyzy vybieha do veľmi krátkeho špicatého rypca. Pred ústami sú 4 dlhé fúzy visiace dole a dosahujúce k ústam. Ústa sú obrovské, skoro cez celú šírku hlavy. Na chrbte, na bokoch a na rozhraní boku a brucha má po rade kostených štítkov. Horný lalok chvostovej plutvy je oveľa dlhší než spodný.
Rozmery a vek
Vyza je nielen jednou z najväčších rýb, ale dožíva sa i veľmi vysokého veku. Storočné exempláre s dĺžkou okolo 4 - 5 metrov nebývali výnimkou, vek najstarších exemplárov sa musel blížiť hranici 200 rokov. Vek samice z Kaspického mora o dĺžke 4,9 m a hmotnosti 1004 kg bol odhadnutý na 91 - 101 rokov, samec z tej istej lokality dlhý 4 m a vážiaci 725 kg bol starý dokonca 107 - 118 rokov.
Najčastejšie menovanými parametrami pochádzajúcimi z 18. - 19. storočia je kombinácia dĺžky 8,5 m a hmotnosti 2,5 t. Z jedného prameňa pochádza údaj o vyze dlhej okolo 10 m s hmotnosťou 3,2 t.
Výskyt na Slovensku
Na naše územie vyza vzácne prenikala do dolnej Moravy (asi naposledy bola ulovená 2 m dlhá vyza v Lanžhote roku 1916). V roku 1951 - 52 sa údajne zdržovala obrovská vyza v Dunaji naproti Pálkovičovu.
V súčasnosti sa však už na naše územie nedostane kvôli vodnému dielu Gabčíkovo a ďalším priehradám, ktoré im stoja v ceste.
Biológia druhu
Väčšinu roku žijú vyzy v plytkých oblastiach mora, najmä v blízkosti riečnych ústí. Často sa pohybujú i vo vodnom stĺpci. V riekach sa zdržujú v hlbokých miestach v prúdnici. V mladosti prevažujú v potrave vyzy vodní bezstavovce, najmä niektoré druhy kôrovcov. S postupujúcim vekom sa stále viac objavujú v potrave mladých výz ryby a dospelé exempláre už sú vyslovene dravé. Svojimi rozmernými ústami dokážu nasať i ryby o hmotnosti niekoľko kg.
Pohlavná dospelosť nastupuje u tohto dlhovekého druhu pomerne neskoro - samce dospievajú vo veku 12 - 14 rokov, samice v 16 - 22 rokoch. Do riek tiahnu vyzy k nereseniu v dvoch vlnách.
Význam
Význam vyzy je v prostredí, ktoré obýva, neprehliadnuteľný. Je najväčším rybím dravcom - vrcholovým predátorom živiacim sa veľkými exemplármi väčšiny rybích druhov. Pokiaľ niekde vymizla, je to nenahraditeľná škoda.
Športový rybolov
Vyza sa loví na položenú. Obvyklou nástrahou sú veľké mŕtve ryby alebo kusy ich tiel. Loví sa buď v prúdnici rieky alebo v plytkých oblastiach Kaspického mora.
Porovnanie troch najväčších rýb vyskytujúcich sa na Slovensku
| Ryba | Maximálna dĺžka | Maximálna hmotnosť | Výskyt |
|---|---|---|---|
| Sumec veľký | 2,57 m (rekord na Slovensku) | 128 kg (rekord na Slovensku) | Rieky, nádrže, priehrady |
| Šťuka severná | 1,33 m (rekordný úlovok) | 26,7 kg (rekordný úlovok) | Zarastené brehy a plytčiny |
| Vyza veľká | 8,5 m | 2,5 t | Kedysi Dunaj, dnes Kaspické a Čierne more |
tags: #najvacsia #ryba #nasich #vod