Pesticídy sú pre ľudské telo veľmi nebezpečné chemické látky, ktoré sa používajú v poľnohospodárstve a lesníctve proti chorobám, škodcom a burine. Mnoho ľudí nevie, čo si má pod pesticídmi vlastne predstaviť. Ide teda o akúkoľvek látku alebo zmes látok, ktoré sa používajú na postrek, prevenciu alebo ničenie škodcov. Patria sem insekticídy, herbicídy, fungicídy, moridlá, rodenticídy a iné látky. Nedokážeme ich stráviť a výskumy naznačujú, že majú čo-to dočinenia aj so vznikom rakoviny či poškodením genetického materiálu a hormonálneho systému. Pesticídy vo vode a potravinách predstavujú veľkú chemickú záťaž nielen pre detský organizmus. Môžu spôsobovať celé množstvo ochorení medzi inými rakovinu, astmu, alzheimera, ale aj alergie.
70 % Európanov sa obáva prítomnosti pesticídov v ovocí a zelenine a keby mali možnosť, nakupovali by radšej z overeného zdroja. Žijeme v globálnom svete, jeme potraviny, ktorých pôvod prehliadame. Dovážame už takmer všetko a netušíme, aké požiadavky na kvalitu pôdy a pestovania platia v krajine pôvodu nami kupovaného ovocia alebo zeleniny.
Organizácie a ich zoznamy
Nezisková organizácia zameraná na životné prostredie a ľudské zdravie, nazývaná The Environmental Working Group (EWG), každoročne vydáva správu, v ktorej uvádza, ktoré druhy ovocia a zeleniny obsahujú najviac pesticídov. Podľa EWG, ktorá každoročne vydáva zoznam ovocia a zeleniny, v ktorých sa nachádza najviac pesticídov, sú najväčšou hrozbou jablká, jahody a hrozno. Medzi najviac kontaminované ovocie a zeleninu patrí podľa testov aj kapusta! Viac ako 92% vzoriek z kapusty malo dva alebo viac detekovaných reziduí pesticídov, pričom jedna mohla obsahovať až 18 rôznych zvyškov chemických látok.
Organizácia zároveň vydáva aj rebríček plodín, ktoré sú na tom najlepšie a ktoré obsahujú len minimum pesticídov, prípadne žiadne. Naopak, najlepšie dopadlo avokádo, kukurica a ananás. Medzi najčistejšie potraviny patrí avokádo, kukurica alebo ananás. Odborníci zistili, že žiadna vzorka z ovocia nebola pri testovaní pozitívna na viac ako štyri druhy pesticídov, a pri 7 % vzoriek bol odhalený len jeden druh. Čo sa týka ananásu, menej ako 11 vzoriek tohto ovocia preukázalo zistené pesticídy. Viac ako 78 % vzoriek manga, 75 % kiwi a 61 % sladkého melóna nemali pozostatky pesticídov.
Organizácia, ktorá tieto rebríčky vydáva, dúfa, že zákazníci budú tieto fakty brať do úvahy a obmedzia kúpu plodín, ktoré sú kontaminované. Varujú najmä pred kúpou jahôd, ktoré nielen každoročne vedú, čo sa týka obsahu pesticídov, ale v jednej vzorke jahôd dokonca našli až dvadsať druhov škodlivých látok.
Sú na tom bio potraviny lepšie?
Bohužiaľ, pesticídy sú celosvetový problém, ktorý sa občas týka aj ovocia a zeleniny označených značkou bio. Pri testovaní sa zistilo, že až štvrtina takýchto plodín obsahuje zvyšky pesticídov. Preto je namieste otázka, či sa do takéhoto ovocia a zeleniny oplatí investovať. Odpoveď je však aj napriek tomuto výsledku áno. EWG tiež tvrdia, že konzumácia bio potravín výrazne znížila vystavenie ľudí pesticídom. Napriek tomu, určitá expozícia týchto látok stále existovala aj v prípade stravy kompletne zostavenej z bio produktov.
Americká environmentálna skupina (EWG) a iné organizácie zamerané na ľudské zdravie a životosprávu sa zhodujú v tom, že ovocie a zeleninu treba kupovať aj naďalej. Sú najdôležitejšou súčasťou jedálnička, pretože obsahujú mnoho vitamínov, minerálov, ale aj antioxidantov, ktoré spomaľujú starnutie. Francúzska štúdia uverejnená v decembri v časopise JAMA Internal Medicine zistila, že medzi takmer 69 000 účastníkmi mali tí s najvyššou frekvenciou konzumácie organických potravín o 25 percent menej rakovín ako jednotlivci, ktorí nejedli organické potraviny.
Ako vypočítať koncentráciu pesticídu?
Jablká: Zdravé, ale ošetrované
Jablko sprevádza ľudstvo od počiatku histórie. Patrí medzi najzdravšie druhy ovocia a k najobľúbenejším medzijedlám. Jablká nezaťažujú telo zbytočnými kalóriami. Obsahujú asi 85 percent vody a len okolo 54 kilokalórií na 100 gramov. Telu dodávajú dobrú porciu dôležitých živín: draslík, horčík, železo, vápnik, kyselinu listovú, vitamíny A a C. Obsah vitamínu C je priam ideálny, aby udržiaval imunitný systém v kondícii a to nielen v zime. Tento vitamín najlepšie pôsobí v spojení s bioaktívnou látkou kvercetín. Spolu zabraňujú tvorbe rakovinových buniek a chránia tepny pred kornatením. V jablkách sa skrývajú aj ďalšie účinné fytochemikálie. Antokyány a stopy malvidínu v červených druhoch napomáhajú lepšiemu tráveniu a chránia bunky pred starnutím.
Ak začnete jesť 2 - 3 jablká denne, vaše zdravie sa zlepší v mnohých smeroch. Vďaka vysokému podielu vody pôsobia močopudne, čím sú obzvlášť nápomocné pri ochoreniach obličiek. Sú bohaté na vlákninu. Rozpustný pektín a nerozpustná celulóza podporujú trávenie a vylučovanie toxínov z tela. „Lenivé“ črevá dostanú raz-dva do pohybu a zároveň ich upokoja. Vláknina v jablkách zbavuje telo mikróbov. Vstrebáva a vylučuje zvyšky potravy, ktoré slúžia ako obživa pre škodlivé baktérie. Jablká sú preto najlepším čističom hrubého čreva a pomáhajú pri chorobách tráviaceho traktu. Vláknina sa postará aj o to, že hladina cukru v krvi po zjedení jablka stúpne len nepatrne. Organizmus sa zbaví jedov, nadbytočný cholesterol sa naviaže a vyplaví z tela.
Jablká sa ošetrujú nielen insekticídmi, ale aj voskom, aby nestrácali vlhkosť a zostali lesklé. Opláchnutie studenou vodou tieto látky zo šupky neodstráni. Importované druhy sa preto odporúča ošúpať. Domáce jablká sa nesmú voskovať. Po umytí ich môžeme zjesť so šupkou, čím si naplno užijeme všetky výživné a bioaktívne látky. Pri očistení však o veľa z nich prichádzame. Tmavočervené plody sú na konzumáciu najlepšie.
Ako sa chrániť pred pesticídmi
Malo by byť samozrejmosťou, že ešte predtým, než zjeme jablko, paradajku či iný druh ovocia a zeleniny, tak si ich poriadne umyjeme pod tečúcou vodou. Bez umytia by nám na povrchu mohli ostať pesticídy, ale aj iné nebezpečné látky, ktoré sa používajú na postrek plodín. Nikto z nás predsa nechce mať vo svojom jedle množstvo toxínov. Akadémia pediatrov v Amerike vo svojej štúdii uvádza, že obzvlášť deti sú vysoko citlivé na toxické zložky pesticídov. Myslite na to, že dôsledným umývaním ovocia a zeleniny ochránite zdravie celej rodiny a hlavne detí.
Vo všeobecnosti je potrebné zabezpečiť, aby sme kládli dôraz na umývanie ovocia a zeleniny, keďže chemikálie sa môžu dostať do štrbiniek, odkiaľ je náročnejšie ich zmyť. Analýza testov z Amerického ministerstva poľnohospodárstva (USDA) zistila, že 70 percent vzoriek produktov je kontaminovaných rezíduami pesticídov aj po tom, čo ich umyjeme!
Praktické tipy na zníženie expozície pesticídom:
- Nakupujte potraviny z overeného zdroja - nemusí to byť nutne BIO. Domáce paradajky môžu byť lepšie a lacnejšie, ako tie z BIO obchodu.
- Uspokojte sa so sezónnou zeleninou a ovocím. Netrvajte na tom, že musíte mať vždy a všetko.
- Ak máš možnosť, začni pestovať bez syntetickej chémie aspoň jahody. Tie si môžete ľahko vypestovať aj na balkóne. To isté platí aj v prípade paradajok. Jedine keď si vypestuješ vlastné produkty máš istotu, že ovocie a zelenina nie sú zamorené pesticídmi, a navyše máš k dispozícii BIO kvalitu. Od farmárov si zase vieme zadovážiť bio jablká, ktoré sa nestriekajú.
- How To Clean Your Fruit and Vegetables Remove Pesticides by Using Baking Soda.
- Z listovej zeleniny odstráňte všetky stopky a rebrá, ako aj vonkajšie listy.
Dusičnany v zelenine: Ďalšie riziko
Zelenina je nesmierne cenným zdrojom výživy a mala by tvoriť až tretinu z jedla, ktoré za deň prijmeme. Napriek tomu je aj s ňou spojených niekoľko rizík. Jedným z tých najvážnejších a najohrozujúcejších je prekročenie povoleného množstva dusičnanov, ktoré zelenina obsahuje. Dusičnany sa nachádzajú v obsahu každej zeleniny. Do určitej miery nie sú pre zdravie človeka nijako nebezpečné. Ak sú však limity v zelenine prekročené a vy zjete priveľa takejto stravy, môže sa to odraziť na vašom zdraví. Najcitlivejšie na dusičnany v strave sú malé deti, ktorým hrozia rozličné zdravotné komplikácie.
Pôvod obsahu dusičnanov v zelenine je spätý hlavne s procesom jej rastu. Dusičnany sa síce nachádzajú v prirodzenom množstve v ovzduší a v pôde, no ich zvýšené množstvo v zelenine má na svedomí najmä prílišné hnojenie dusíkatými hnojivami. Úlohu zohráva aj málo svetla. Taktiež je problematická aj rýchlená zelenina, čiže najmä tá, ktorá sa predáva na jar. Dusičnany sa totiž môžu v tele premeniť na dusitany, ktoré spôsobujú, že krv stráca schopnosť viazať kyslík. Krv tým pádom zostane neokysličená a bunky, ktoré nedostanú potrebný kyslík, sa začnú tzv. „dusiť“. Následky potom nenechajú na seba dlho čakať. Objaviť sa môže pocit, že sa dusíte, pocit na zvracanie, modrenie, ale aj zvýšenie činnosti srdca. U dieťaťa môžu takéto príznaky nastať skôr, ako u dospelého.
Neznamená to však, že teraz máte prestať jesť všetku zeleninu, to vôbec nie. V zelenine sa nachádza množstvo iných, pre zdravie mimoriadne prospešných látok a preto by bola hlúposť ju nejesť len kvôli tomuto riziku. Stačí dávať si pozor na určité fakty a vy si budete môcť zeleninku vychutnať zdravú a bez dusičnanov.
tags: #najviac #postrekovana #zelenina