V snahe o štandardizáciu a všeobecné uznanie v globálnom meradle je nevyhnutné zaviesť jednotný systém pomenovania. V dôsledku toho vznikol systém známy ako binomická nomenklatúra.
Čo je Binomická Nomenklatúra?
Binomická nomenklatúra je dvojslovné názvoslovie pre všetky druhy organizmov. Druhové meno sa skladá z dvoch latinských slov, ktorým zodpovedá dvojslovné meno slovenské. Napríklad, Musca domestica, moucha domácí; Quercus robur, dub letní. Prvá časť je menom rodu, druhá časť je tzv. druhové epiteton. Meno druhu tvorí len spojenie (kombinácia) oboch častí.
Každý vedecký názov v binomickej nomenklatúre sa skladá z dvoch názvov, ktoré sa niekedy označujú ako deskriptory alebo epitetá. Prvé slovo je všeobecný epiteton, ktorý opisuje rod zvieraťa, čo je deskriptor. Druhým slovom je špecifický epiteton, ktorý sa vzťahuje na organizmus. Vedecké názvy všetkých tvorov sú zvyčajne latinské. Ručne písané mená sú podčiarknuté, kým písané na stroji sú písané kurzívou.
Binomickú nomenklatúru dôsledne zaviedol C. Linné. Základom botanickej nomenklatúry je Linného dielo Species plantarum (1753), základom zoologickej nomenklatúry je 10. vydanie diela Systema naturae (1758). Carl Linnej vytvoril systém binomickej nomenklatúry na pomenovanie organizmov. V rokoch 1735 až 1758 bola táto kniha publikovaná v mnohých rôznych častiach a stanovila pravidlá binomickej nomenklatúry, ktoré sa používajú dodnes.
Binomická nomenklatúra bola vytvorená na pomoc pri pochopení diskusií o organizmoch, evolúcii a ekológii vo všeobecnosti. Hodnota binomickej nomenklatúry vyplýva zo skutočnosti, že je nevyhnutná na štandardizáciu názvov živých organizmov. Pomenovanie živých organizmov by sa malo uskutočňovať tak, aby bol tento konkrétny organizmus známy na celom svete pod rovnakým názvom.
Medzinárodné Kódexy Nomenklatúry
Pre baktérie a archeá nahradil v roku 2008 Medzinárodný kódex nomenklatúry baktérií (ICNB) Medzinárodný kódex nomenklatúry prokaryot (ICNP).
Slovosled v Slovenskom Jazyku
Slovosled je poradie slov vo vete dané významovými, gramatickými a rytmickými faktormi. Slovo je základným prvkom vety, ale iba správnym gramatickým spracovaním a s ostatnými slovami tvoria plnohodnotné informácie. Slovosled slovenskej vety je pomerne voľný, ale aj on sa riadi pravidlami.
Slová vo vete sú usporiadané podľa istých pravidiel, ktoré nazývame slovosledovými princípmi. Slovenčina nemá pevné, ustálené poradie slov vo vete. Slovosled však nie je úplne ľubovoľný, má tri hlavné činitele:
- významovú stavbu vety (aktuálne vetné členenie)
- gramatickú stavbu vety
- rytmický činiteľ
Významová Stavba Vety (Aktuálne Vetné Členenie)
Základným slovosledovým princípom v slovenčine je významová výstavba výpovede čiže aktuálne členenie vety. Podľa tohto princípu vychádzame zo širšieho textu, do ktorého je výpoveď začlenená, alebo zo situácie, v ktorej výpoveď vznikla, preto aktuálne členenie patrí k javom textovej syntaxe.
Vo výpovedi rozlišujeme dve časti: východisko výpovede a jadro výpovede. Východisko výpovede je tá časť vety, ktorá je známa zo situácie, z kontextu. Jadro vety je tá časť, ktorej obsah nepoznáme - je nový. Napríklad: Hrobka ukázala svoje bohatstvo. (Východisko - Hrobka, Jadro - svoje bohatstvo).
Jadro výpovede zdôrazňujeme vetným prízvukom (dôrazom). Na stavbu vety vplývajú vonkajšie okolnosti, ktoré určujú myšlienkový postup podávateľa. Ak podávateľ svoju výpoveď začína východiskom výpovede a pokračuje jadrom výpovede, veta má objektívny slovosled: V Európe sa začínalo sťahovanie národov. (V - Východisko, J - Jadro).
Objektívne poradie majú obyčajne pokojné oznamovacie vety. Na poradie slov však vplýva aj osobný postoj podávateľa k vonkajším javom, jeho city a nálady. Vety, ktoré prednášame vzrušene, majú subjektívne poradie, podobne ako opytovacie a rozkazovacie vety. Obrátené poradie - jadro východisko je subjektívne (vyskytuje sa v ústnych prejavoch, keď chceme niečo zdôrazniť).
Príklad:
- Objektívne poradie: kúpila som (východisko) si nové šaty (jadro).
- Subjektívne poradie: Nové šaty (jadro) som si kúpila!
Gramatický Činiteľ
Gramatický činiteľ je ďalším činiteľom, ktorý v slovenskom jazyku určuje poradie slov vo vete. Uplatňuje sa najmä pri polohe prívlastku a prístavku. Na gramatickej stavbe vety sa prejavuje spolupatričnosť niektorého vetného člena s iným vetným členom:
- Zhodný prívlastok stojí pred podstatným menom, ktoré rozvíja: drevený nábytok, bronzové predmety.
- Nezhodný prívlastok stojí za podstatným menom, ktoré rozvíja: hrobka veľmoža, tím odborníkov.
- Prístavok stojí za členom, ktorý rozvíja: Peter Roth, náš nádejný archeológ,...
Uplatňuje sa najmä priradený prívlastok, napríklad: môj dobrý priateľ - objektívne poradie. Ak poradie zmeníme, uplatňujeme tým dôraz.
Inverzný Slovosled a Pozičné Varianty
Inverzný slovosled je zmena poradia jednotlivých komponentov frazémy. Pritom možno rozlišovať:
- Frazémy s voľnou premenlivosťou zložiek podľa potrieb kontextu, napr. niekomu popod nos/na nos brnkať - niekomu brnkať popod nos/na nos - brnkať niekomu popod nos/na nos - popod nos/na nos niekomu brnkať. Tieto prípady sa nepovažujú za varianty frazémy.
- Pozičné varianty, predstavujúce dve podoby tej istej frazémy, pri ktorých zmena slovosledu je ustálená, t.j. existuje aj mimo kontextu, napr. byť koža a kosť, byť kosť a koža, aby bol i baran celý, i vlk sýty - aby bol vlk sýty aj (i) baran celý. Tento typ variantnosti je príznačný najmä pre frazémy s vetnou stavbou a frazémy so slovesným komponentom. Zriedkavo sa vyskytuje aj pri iných konštrukciách frazém s koordináciou zložiek.
Rytmický Činiteľ
Rytmický činiteľ sa prejavuje pri oblohe jednoslabičných neprízvučných slov (príkloniek - krátke tvary zámen ma, ťa, ho, mi, ti..., tvary pomocného slovesa byť, častica by). Tieto sa kladú vo vete vždy za prvé prízvukové slovo, ku ktorému patria: Podaj mi ruku. Vidím ťa. Ján by ti to povedal.
Vetosled
Poradie viet v súvetí sa nazýva vetosled. V slovenčine je vetosled väčšinou voľný: Zavolaj mi, keď sa vrátiš. alebo Keď sa vrátiš, zavolaj mi.
V niektorých súvetiach je však poradie viet pevné, napríklad:
- Ak vedľajšia veta rozvíja nadradené podstatné meno, stojí vedľajšia veta vždy za hlavnou vetou: Poznám človeka, ktorý hovorí šiestimi jazykmi.
- Ak súvetie vyjadruje časovú následnosť viet alebo stupňovanie: Najprv sa okúňal, potom prehovoril.
tags: #nazvy #v #biologii #obrateny #slovosled