Novopečené mamičky sa často potýkajú s nedostatkom spánku v starostlivosti o dieťa. Je to veľmi časté a môže sa prejavovať na ich rozpoložení, zdraví, ale aj na množstve tvoreného materského mlieka. Dojčiace mamičky sa často obávajú, že nebudú mať dosť materského mlieka pre svoje bábätko. A z času na čas tvorba mlieka naozaj klesá a stúpa, nie je stále rovnaká. Nespavosť, problémy so zaspávaním a nočným budením sú bežnou súčasťou rodičovstva a predstavujú jednu z hlavných foriem nespavosti u detí. Hoci je občasné nočné prebudenie v ranom veku normálne, pretrvávajúca nespavosť môže mať významný vplyv nielen na náladu a fungovanie dieťaťa počas dňa, ale zasahuje aj do psychickej pohody celej rodiny. Tento problém by sa nemal podceňovať, pretože má priamy vplyv aj na tvorbu materského mlieka.
Vplyv nespavosti matky na tvorbu materského mlieka
Nedostatok spánku u matky môže negatívne ovplyvniť produkciu materského mlieka. Autori jednej štúdie sledovali 29 prvorodičiek, ktoré plne dojčili. Tie im predávali informácie o svojom spánku, strese, únave, depresii, úzkostiach počas 2 týždňov po pôrode. Väčšina maminiek udávala, že má narušený spánok. Niektoré maminky spali v noci sotva 4 hodiny, čo bolo spojené s únavou, depresiami i úzkosťou. Naviac sa ukázalo, že špatná kvalita spánku znižuje tiež tvorbu materského mlieka, za čím môže stáť narušená tvorba hormónov spôsobená nedostatkom spánku.
Jednou z hlavných príčin problémov so zaspávaním u dojčiacich matiek je podvedomý stres z toho, že nezaspia a budú nevyspaté a tým pádom vyčerpané počas dňa. Tento nadmerný dlhodobý stres zaťažuje nadobličky, kde sa tvorí tzv. stresový hormón kortizol. Kortizol prirodzene potláča tvorbu melatonínu (hormónu spánku). To znamená, že stres spôsobený nedostatkom spánku môže vytvárať začarovaný kruh, kedy matka nevie zaspať, aj keď má možnosť. Pocity viny, úzkosti, únavy a myšlienky, že už nikdy nebudete dojčiť, sú nepriateľmi laktácie. Zvýšeným stresom sa spomaľuje alebo potláča prísun mlieka.
Tvorba materského mlieka je zložitý proces, ktorý je riadený hormónmi. Kľúčovú úlohu zohráva prolaktín, hormón, ktorý stimuluje mliečne žľazy k produkcii mlieka. Prolaktín sa uvoľňuje najmä počas dojčenia a v noci, preto sú nočné dojčenia veľmi dôležité pre udržanie dostatočnej tvorby mlieka. Ak dieťa začne prespávať dlhšie úseky v noci, môže to viesť k zníženiu frekvencie dojčení a tým aj k zníženiu stimulácie prsníkov a produkcie prolaktínu. To môže mať za následok zníženie tvorby mlieka. Teda, snaha naučiť dieťa prespať celú noc bez dojčenia alebo aspoň znížiť počet nočných dojčení má priamy vplyv na produkciu mlieka.
Spánok dieťaťa a jeho úloha pri laktácii
Pre dojčiace dieťa je dojčenie najjednoduchším spôsobom, ako sa pri ľahkom precitnutí dostať znova do hlbšieho spánku. Dojčenie navyše uspáva aj matku. Pri spoločnom spaní matka citlivo vníma spánkové cykly svojho dieťaťa a pokiaľ nie je pod vplyvom omamných látok, či extrémne unavená, spí s dieťaťom v stave, ktorý sa označuje ako „nočná harmónia“. To znamená, že sa budí chvíľu pred tým, než sa zobudí dieťa, bábätko sa začne precitať, mamička ho hneď priloží k prsníku a obaja spolu zaspávajú. Tento jav je kľúčový pre efektívne nočné dojčenie a udržanie laktácie.
Laktospánok a spoločné spanie: Optimálne prostredie pre dojčenie
Neexistuje niečo také ako spánok bábätiek, ani nič ako kŕmenie prsníkom (dojčenie), existuje jedine spánok na prsníku (laktospánok, resp. Laboratórium spoločného spánku profesora Jamesa McKennu skúma ako prostredie pri spaní odráža potreby rodiny. Mobbs a kol. (2015) opisuje potrebu a prínosy okamžitého a neprerušovaného kontaktu, vrátane spoločného spánku, na vytvorenie vhodného základu pre optimálne dojčenie dojčiat, novorodeneckú väzbu a rast mozgu. Na podporu tohto modelu prekladáme nový koncept „spánku na prsníku (laktospánku)“, ktorého cieľom je pomôcť vyriešiť debatu o spoločnom spánku a rozlíšiť významné rozdiely (a súvisiace výhody) dojčiaco-spoluspiacej diády (pozn. úzko spätá dvojica matka a dieťa) v porovnaní s nedojčiaco-spoluspiacou situáciou.
Tento koncept zdôrazňuje, že spánok na prsníku dojčiacej diády zahŕňa úplne odlišné behaviorálne a fyziologické vlastnosti v porovnaní s nedojčiacimi matkami a ich deťmi. Mobbs a kol. tvrdia, že novorodenci potrebujú od začiatku neobmedzený a okamžitý kontakt s matkou vrátane spoločného spánku na zabezpečenie maximálneho rozvoja dojčenia. Okamžitý a trvalý kontakt, nevyhnutný predpoklad, Mobbs a kol. označujú ako vzájomné „vpečatenie“. Toto vpečatenie uľahčuje a umožňuje (prinajmenšom) okamžitý a inštinktívny posun novorodenca smerom k vytvoreniu rozpoznania areoly orálnym dotykom, pri ktorom sa dieťa prvýkrát prisaje.
Prvé prisatie následne naštartuje tvorbu mlieka, ale aj začiatok špecifického zmyslového a signalizačného vzťahu medzi matkou a dieťaťom. Je známe, že spoločné spanie zvyšuje frekvenciu dojčenia v noci dvoj- až trojnásobne (6,7) a je dokázaný pozitívny vzťah medzi dlhodobým dojčením a spoločným spaním. Pretože telo matky je jediné prostredie, na ktoré je novorodenec prispôsobený (6), je pre dojčiace matky naozaj náročné držať svoje bábätká mimo svojej postele. Spoločný spánok tiež efektívne redukuje nočný plač dojčiat, zabezpečuje lepší spánok pre matku i dieťa a dochádza k väčšej emocionálnej spokojnosti a pripútanosti vďaka tesnejšiemu kontaktu (6). V západných kultúrach sú dojčenie a spoločné spanie vzájomne podporované.
MAMILA: Dojčenie poležiačky a dojčenie v noci - ako na to? | Kojení v leže a v noci - jak na to?
Mýty a realita okolo nočného dojčenia
Mnoho rodičov si kladie otázku, prečo dieťa nespí celú noc, aj keď večer zaspí bez problémov. V prvom rade je dobré pochopiť a prijať, že ľudské mláďa nie je nastavené na samostatné zaspávanie, mnoho mesiacov po narodení je závislé na rodičovi, ktorý mu pomôže (dojčením, hojdaním, spievaním, alebo nejakým rituálom na zaspávanie) dostať sa do príjemného stavu driemania. Spánkový cyklus dieťaťa je kratší než pri dospelom človeku, dieťa spí viac v ľahkej spánkovej fáze a mnohé deti pri prechode z hlbokého spánku do ľahkého potrebujú pomoc rodiča, aby znova prešli do hlbokej spánkovej fázy. Väčšina bábätiek máva po 6. mesiaci spánok čoraz viac prerušovaný, v noci sa precitajú čoraz častejšie, občas sa dokonca stane, že sa im ani nepodarí znova zaspať a sú nejakú dobu hore.
Dojčenie, ktoré je mylne obviňované z toho, že spôsobuje toto časté nočné budenie, v skutočnosti ponúka možnosť, ako toto náročné obdobie zvládnuť lepšie a bez toho, aby sme sa museli utiekať k násilným riešeniam. Riešenie častého nočného precitania odstavením bábätka od nočného dojčenia znižuje tvorbu mlieka a ruší jednu z hlavných funkcií dojčenia, ktorou je práve uspávanie. Koniec nočného dojčenia preto často býva koncom dojčenia ako takého, čo prináša riziká predčasného odstavenia pre zdravie dieťaťa aj matky. Mamičky, ktoré tento problém riešia na internetových diskusiách navyše uvádzajú, že často toto riešenie nepomôže znížiť častosť nočných prebudení. Dieťa sa teda už nedojčí, ale precitá sa rovnako často a matka musí miesto jednoduchého ponúknutia prsníka, namáhavo uspávať dieťa.
Z hľadiska neurobiológie sa pri dlhotrvajúcom plači nenávratne menia systémy odpovede tela a mozgu na stres a nastavujú sa na priveľkú citlivosť. Navyše sa aktivujú obvody bolesti, bábätko dlhotrvajúci plač fyzicky bolí, je mu, ako by sa skutočne fyzicky zranilo. Metóda kontrolovaného plaču, často odporúčaná ako rýchle riešenie, vedie k tomu, že aj keď vonkajšie prejavy stresu (plač a protest) ustali, hladina kortizolu bola stále vysoká a dokonca ešte väčšmi stúpla. Dieťa je teda v skutočnosti dlhodobo opakovane vystavené prežívaniu úzkosti z odlúčenia a výsledkom môže byť mimoriadna citlivosť na stres.
Pre dojčené bábätká je dôležité mať neobmedzený prístup ku prsníku, nekazený náhradami, cumlíkmi či separáciou pri spánku. Tiež, pri tolerancii častosti nočných prebudení ako model obvykle slúži dieťa, ktoré nie je dojčené. To spôsobuje aj mylnú predstavu, že po cca pol roku sa už v noci dieťa dojčiť nepotrebuje - veď po pol roku by už malo vydržať celú noc bez jedla. Nepochopenie toho, čo všetko dojčenie bábätku poskytuje, redukovanie dojčenia na prostriedok pre zasýtenie dieťaťa spôsobuje, že sa väčšinou v spoločnosti netoleruje, ak väčšie bábätko potrebuje dojčenie aj v noci.
Faktory ovplyvňujúce tvorbu materského mlieka (okrem spánku)
Spánok a stres sú významné faktory, no existuje mnoho ďalších, ktoré môžu ovplyvniť množstvo produkovaného materského mlieka.
Časté príčiny zníženej laktácie
- Cumlík, fľaša alebo klobúčiky: Znížená tvorba mlieka je niekedy spôsobená používaním cumlíka. Dieťatko, ktoré má cumlík, sa nemusí dojčiť (a zvyčajne ani nedojčí) tak často, ako dieťa bez cumlíka. Matka totiž na niektoré signály dieťaťa, ktorými dáva najavo záujem o dojčenie, odpovedá použitím cumlíka a tým sa predlžujú intervaly medzi dojčeniami. Aj používanie klobúčikov často vedie k zníženej tvorbe mlieka.
- Nesprávne prisatie: Dôležitým faktorom pre dostatočnú produkciu materského mlieka je aj správne prisatie bábätka. Bábätko, ktoré nie je na prsníku správne prisaté, nedostane zvyčajne toľko mlieka, koľko potrebuje. Tvorba mlieka je taktiež pri nesprávnom prisatí znižovaná neefektívnym pitím bábätka.
- Málo časté dojčenie: Nedostatok mlieka môže spôsobiť aj málo časté dojčenie. Ak mamička dojčí dieťatko v troj- či štvorhodinových intervaloch, nemusí to byť prospešné pre tvorbu mliečka. Bábätko by sa malo dojčiť vtedy, ak o dojčenie javí záujem a malo by zostať na prsníku tiež tak dlho, ako potrebuje.
- Hormonálna antikoncepcia či tehotenstvo: Hormonálna antikoncepcia má totiž niekedy za následok aj zníženie tvorby mlieka. Rovnaký efekt mávajú aj niektoré lieky, napríklad diuretiká. Podobne môže mliečka ubudnúť aj pri ďalšom tehotenstve, vplyvom hormónov klesá produkcia mlieka, je to prirodzený jav.
- Diéta a nedostatočná výživa: Nedostatočná výživa (skutočne drastická diéta) môže taktiež ovplyvniť tvorbu mliečka. Mamičky často obmedzujú svoju stravu bez konzultácie s lekárom hneď na začiatku dojčenia, čo vedie k poruchám laktácie.
- Niektoré lieky a bylinky: Množstvo mlieka je znížené niektorými bylinkami (napr. šalvia, mäta) a liekmi.
- Zdravotné problémy matky: Hypotyreóza môže ovplyvniť hormonálnu aktivitu zodpovednú za produkciu mlieka a oslabiť ju. Nízke hladiny inzulínu v krvi môžu byť príčinou niektorých problémov s laktáciou.
- Anatomické problémy: V prípade jednostrannej hypoplázie prsníka môže matka kŕmiť iba jedným prsníkom. Rádioterapia počas detstva narúša vývoj žľazového tkaniva. Tieto prípady sú však zriedkavé.
| Príčina | Vplyv na tvorbu mlieka | Prečo / Mechanizmus |
|---|---|---|
| Nedostatok spánku matky | Znížená | Zvýšený kortizol potláča prolaktín; celková vyčerpanosť |
| Stres a úzkosť | Znížená | Spomaľuje/potláča prísun mlieka |
| Používanie cumlíka/fľaše | Znížená | Menej stimulácie prsníka, dieťa menej často saje |
| Nesprávne prisatie | Znížená | Neefektívne pitie dieťaťa, nedostatočná stimulácia |
| Málo časté dojčenie | Znížená | Nedostatočná stimulácia prsníka |
| Snaha, aby dieťa prespalo noc | Znížená | Redukcia nočných dojčení, pokles prolaktínu |
| Hormonálna antikoncepcia/tehotenstvo | Znížená | Hormonálne zmeny |
| Drastická diéta/nedostatočná výživa matky | Znížená | Telu chýbajú živiny potrebné na tvorbu mlieka |
| Niektoré lieky/bylinky (šalvia, mäta) | Znížená | Priamy účinok na hladiny prolaktínu/mliečnu tvorbu |
| Hypotyreóza matky | Znížená | Hormonálna nerovnováha |
Ako podporiť tvorbu materského mlieka a zabezpečiť si dostatok spánku
Pre udržanie a podporu laktácie je nevyhnutné venovať pozornosť ako psychickej pohode matky, tak aj správnym technikám dojčenia a podpore dieťaťa.
Pre matku: Prioritizácia spánku a pohody
Postarajte sa o primeraný spánok (vrátane prestávok pri kŕmení). Matka dieťaťa by nemala spať 5 hodín denne. Využite chvíle, keď vaše dieťa zaspí na zdriemnutie, aby ste si mohli oddýchnuť. Preto je pre vás také dôležité, aby ste si našli chvíľku na seba, čas na odpočinok a prestali sa obávať. Spánok dospelých, ale aj tých najmenších vie ovplyvniť strava a nedostatok niektorých vitamínov a minerálov. Kvalitný spánok ide ruka v ruke s vyváženou stravou, so správnym obsahom a množstvom tukov a dostatočným množstvom ovocia a zeleniny.
Večera by mala pozostávať z porcie obilniny, zeleniny a bielkoviny, ako napríklad morčacie mäsko a zdravých tukov ako napríklad olivový olej. Odporúčajú sa jedlá, ktoré obsahujú tryptofán, aminokyselinu, ktorá podporuje tvorbu spánkových hormónov. Obsahujú ho banány, vajíčka, ovsené vločky, morčacie mäso. Kravské aj materské mlieko tiež obsahujú tryptofan a preto spánok podporujú. Preto deti, ktoré nemajú zistené alergie a intolerancie na bielkovinu kravského mlieka môžu trochu mlieka pred spaním vypiť.
Je dôležité dbať na dostatočný príjem mikronutrientov. Nedostatok železa (anémia) postihuje takmer 50 percent detí mladších ako päť rokov, a spája sa s nespavosťou. Nedostatok selénu, horčíka, jódu, vitamínu D a vitamínu B12 môže tiež viesť k problémom so zaspávaním a kvalitou spánku. Vitamín B12 je nevyhnutný pre produkciu spánkového hormónu melatonínu. Deficit vápnika v tele je známy, že sa spája s ťažkosťami pri zaspávaní a nízkou kvalitou výdatného spánku. Aj Omega - 3 polynenasýtené mastné kyseliny sú veľmi dôležité pre kvalitný spánok. Znižujú aktivitu stresového hormónu kortizolu. Nedostatok vitamínu C a draslíka tiež spôsobuje mnoho zdravotných problémov a zlý spánok. Zinok je dôležitý pre normálnu funkciu mozgu a ak máme nízku hladinu zinku v krvi, odzrkadlí sa to aj na kvalite nášho spánku - trpíme krátkymi a prerušovanými spánkami.
Doplnky stravy môžu byť nápomocné. Mnohé obsahujú kombináciu prírodných látok a byliniek s pozitívnym účinkom na tvorbu mlieka. Napríklad, niektoré matky používajú melatonin sprej, či homeopatikum Sedativ PC a koloidné tekuté magnézium, ktoré je silnejšie. Pitný režim by ste mali dodržiavať za každých okolností, nakoľko ovplyvňuje celkový chod organizmu, vrátane tvorby materského mlieka. Všeobecne sa odporúča vypiť denne aspoň 1,5 až 2 litre tekutín. Medzi vhodné tekutiny patrí predovšetkým čistá voda, nesladené minerálne vody, čaje a ovocné šťavy.
Pre dieťa a dojčenie: Efektívna laktácia
Medzi hlavné faktory na podporu laktácie patrí bezprostredná blízkosť matky a dieťatka. V anglickom jazyku sa tomu hovorí „skin to skin“, to znamená, že mamička a dieťatko by sa mali dotýkať pokožkou. Už počas tehotenstva sa prsia pripravujú na tvorbu mlieka a niekedy v jeho priebehu sa začína tvoriť mlieko, ktoré je ihneď po pôrode k dispozícii bábätku. Čím skôr a čím lepšie bude bábätko piť už v prvých dňoch po pôrode, tým lepšie sa bude neskôr dojčiť.
Správna technika dojčenia je extrémne dôležitá. Pokiaľ aj máte dostatok mlieka, ale nedojčíte správne, môžete mať pocit, že máte mlieka málo, respektíve, že dieťatko nedostáva toľko, koľko potrebuje. Mamičky by mali dbať predovšetkým na to, aby bola poloha pri dojčení pohodlná. Dieťatko by malo mať uško, ramená a bedrá v jednej línii, otočené smerom k mamičke a hlavičku otočenú smerom k prsníku. Správna technika prisatia spočíva v tom, že dieťatko uchopí ústočkami bradavku a čo najväčšiu časť prsného dvorca. Overiť účinnosť techniky dojčenia si potom môžete pomocou takzvanej „pauzy v brade“, ktorá značí, že dieťatko prehĺta mliečko. Pri dojčení by ste mali striedať pravý a ľavý prsník, aby dochádzalo k rovnomernému vyprázdňovaniu mlieka.
Pre udržanie tvorby mlieka je dôležité: dojčiť častejšie počas dňa, odsávať mlieko ak dieťa spí dlhšie, intenzívnejší fyzický kontakt s dieťatkom (nosenie v nosiči, spanie spolu v posteli, kontakt koža na kožu, kúpanie), uspávať ho v náručí (nie s cumlíkom alebo v kočíku). Vo vhodnej chvíli ponúknite dieťaťu prsník, ale nenúťte ho a neznechuťte mu dojčenie tým, že mu ho budete vnucovať. Kŕmte každé 1,5 hodiny počas dňa a najmenej každé 3 hodiny v noci. Počas kŕmenia, keď vidíte, že vaše dieťa zle saje, masírujte mu ruky, nohy a tvár tesne za čeľusťou. Ak vaše dieťa saje menej, než koľko mlieka máte, zvyšné mlieko po dojčení z prsníkov odsajte. Toto bude stimulovať laktáciu.
Dôležitosť podpory a odborného poradenstva
Laktačné poradkyne varujú pred samodiagnostikou nedostatočnej tvorby materského mlieka. Pochybnosti najčastejšie vznikajú, keď prsia zmäknú a dieťa si vyžaduje mlieko a neustále visí na prsníku. Ak dieťa správne priberá na váhe a je zdravé, nie je potrebné zavádzať dojčenskú výživu. Zavedenie umelej dojčenskej výživy v prípade iba pociťovaného nízkeho prísunu mlieka spôsobuje skutočne nízky prísun mlieka. Laktačná poradkyňa diagnostikuje váš problém, určí zdroj a ukáže vám, ako sa správne dojčiť. Analyzujte svoju stravu a množstvo tekutín, ktoré pijete každý deň u svojej poradkyne. Upravte ich tak, aby bola strava zdravá, bohatá na správne výživné látky a správne kalorická. Špecialisti (laktačná poradkyňa, pediater) posúdia zdravotný stav dieťaťa. Ak diagnostikujú podvýživu, odporučia dočasné doplnenie stravy. Najdôležitejším pre dieťa je správny rast.
tags: #nespavost #a #tvorba #mlieka