Existuje veľa situácií, ktoré sú čoraz častejšie a viac stresujúce. V dôsledku toho sú duševné poruchy ako depresia alebo úzkosť bežnejšie, a to najmä od pandémie a aj v dôsledku spoločenského posunu smerom k digitálnemu veku. Mnohí z nás sa stretli s pocitmi smútku či prechodnej apatie, no existuje stav, pri ktorom dochádza k hlbokej a pretrvávajúcej strate schopnosti prežívať potešenie. Ak sa u vás objavujú pocity prázdnoty, únavy a myšlienka: „Načo to všetko je? Má to vôbec zmysel?“, pravdepodobne prežívate anhedóniu. Dôležité je vedieť, že v tom nie ste sami a nie ste „pokazení“. Je to stav, ktorým prechádza počas života mnoho ľudí, a čo je najdôležitejšie - je to stav dočasný, z ktorého existuje cesta von, aj keď ju teraz možno nevidíte.
Mýtus lenivosti a čo sa skrýva za nechuťou
Ak by som mala jedno euro za každého klienta, ktorý mi na prvom sedení povie: „Mňa vlastne nič nebaví, ale asi som len lenivý/á,“ dnes by som písala tento článok z chaty v Toskánsku. Realita je však iná - sedím v terapeutickej miestnosti a opakovane vysvetľujem, že lenivosť je veľmi zlý diagnostický nástroj. Pocit prázdna, straty zmyslu a radosti nie je osobnostná chyba. Je to správa, ktorá si zaslúži byť prečítaná, nie umlčaná ďalšou dávkou sebakritiky.
Začnime rovno mýtom: Lenivosť v psychológii prakticky neexistuje. Existuje únava, vyčerpanie, depresia, úzkosť, trauma, vyhorenie… ale „vrodene lenivý človek“, ktorý by si povedal „ja nechcem žiť zmysluplne“, je skôr rozprávková bytosť. Ak sa chcete cítiť lepšie, ale neviete sa k tomu dokopať, problém nie je v charaktere. Problém je v zdrojoch. Premáhanie je signál. Nie každý problém musí vyzerať dramaticky, aby bol vážny.
Anhedónia: Keď sa vytratí schopnosť cítiť radosť
Anhedónia je jeden z najzradnejších symptómov. Klienti ju často opisujú takto: „Viem, že by ma to malo tešiť, ale necítim absolútne nič.“ Svet je sivý, jedlo bez chuti, vzťahy ploché. A to je mimoriadne desivé - lebo ak zmizne radosť, človek začne pochybovať o zmysle všetkého.
Pojem anhedónia pochádza z grétskych slov "an" (bez) a "hedoné" (potešenie), čo doslova znamená "bez potešenia". Nejde len o občasný pocit nudy alebo prechodnú melanchóliu. Anhedónia je klinický príznak, ktorý sa vyznačuje pretrvávajúcou neschopnosťou cítiť radosť alebo potešenie z činností, ktoré boli predtým príjemné alebo z potenciálne príjemných situácií. Je to fundamentálna neschopnosť cítiť radosť, či už z jedla, hudby, blízkych vzťahov alebo úspechov. Skrátka, nemožnosť užívať si život a skutočne žiť.
Príznaky anhedónie
Identifikovať anhedóniu môže byť zložité, pretože jej príznaky sa často prekrývajú s inými prejavmi duševných porúch, najmä depresie. Avšak existujú špecifické znaky, ktoré poukazujú na túto neschopnosť cítiť radosť:
- Celková strata záujmu o aktivity, ktoré boli predtým zdrojom radosti (koníčky, sociálne aktivity, jedlo, sex).
- Nedostatok motivácie: Anhedónia neovplyvňuje len schopnosť prežívať potešenie, ale aj očakávať ho. To vedie k tomu, že človek stráca záujem o plánovanie budúcich príjemných udalostí alebo o dosahovanie cieľov.
- Emocionálna otupenosť: Neschopnosť prežívať silné emócie, či už pozitívne alebo negatívne. Pacienti sami seba opisujú ako stroje, žijú mechanicky, nedokážu sa tešiť ani plakať.
Typy anhedónie
Hoci sa anhedónia často vníma ako jednotný jav, odborníci rozlišujú dva hlavné typy, ktoré sa líšia v tom, ako ovplyvňujú prežívanie potešenia a motiváciu:
- Kognitívna anhedónia: Týka sa neschopnosti cítiť radosť alebo očakávať potešenie z budúcich udalostí. Človek môže vedieť, že určitá aktivita by mala byť príjemná, ale nedokáže si s ňou spojiť žiadne pozitívne emócie ani motiváciu k jej vykonaniu.
- Fyzická anhedónia: Prejavuje sa ako neschopnosť cítiť radosť z priamych, senzorických zážitkov v prítomnom okamihu. To znamená, že človek nedokáže prežívať potešenie z jedla, dotyku, hudby, sexu alebo iných fyzických vnemov.
Je dôležité poznamenať, že tieto dva typy sa môžu vyskytovať spoločne. Človek môže prežívať nedostatok motivácie k plánovaniu budúcnosti a zároveň neschopnosť prežívať potešenie z prítomných zážitkov.
Depresia a jej súvis s anhedóniou
Neschopnosť prežívať radosť môže byť jedným z prvých príznakov depresie. Anhedónia sa objaví často na začiatku depresívnej epizódy a môže pretrvávať, aj keď ostatné symptómy depresie vymiznú. "Neschopnosť potešiť sa je ekvivalentom depresívnej nálady," hovorí psychiatrička Lívia Vavrušová. Pri anhedónii sa ľudia podľa jej slov nevedia tešiť z bežných vecí a koníčkov, svojich detí či vnúčat, alebo toho, že svieti slnko. Tento stav sa často vyskytuje ako jeden z hlavných príznakov depresie.
Depresia je závažným ochorením, ktoré negatívne ovplyvňuje prežívané pocity alebo spôsobuje stratu záujmu o veci, ktoré predtým spôsobovali radosť. Je to vážna porucha, ktorá postihuje milióny ľudí na celom svete, bez ohľadu na vek či pohlavie. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že depresia patrí medzi najčastejšie zdravotné postihnutia vo svete, pričom globálne sa odhaduje, že depresiou trpí viac ako 264 miliónov ľudí. U každého piateho človeka sa aspoň raz za život objaví klinicky významná depresia.
Rozdiel medzi "dočasnou depkou" a klinickou depresiou
Nie každá zlá nálada potrebuje diagnózu. Dočasná depka má spravidla príbeh - niečo sa stalo a psychika na to reaguje. Smútok kolíše, občas sa objaví úľava, humor, záujem. Klinická depresia je iný level hry.
| Charakteristika | Dočasná „depka“ | Klinická depresia |
|---|---|---|
| Trvanie | Kolíše, prechodná | Viac než dva týždne |
| Radosť | Občas sa objaví úľava, humor, záujem | Radosť je preč (víkend to nezachráni) |
| Energia | Môže kolísať | Na bode mrazu |
| Spánok a jedlo | Môžu byť ovplyvnené, ale nie dramaticky | Rozhádzané (veľa/málo spánku, jedla) |
| Myšlienky | Smútok, ale bez extrémneho sebaobviňovania | Tvrdé, sebaobviňujúce, beznádejné |
| Budúcnosť | Viditeľné zlepšenie | Vyzerá ako veľmi dlhý pondelok |
Ochorenie často vypukne bez zjavnej, náhlej príčiny a jeho pôvod sa mnohokrát nedá zistiť. Výskumy ukazujú, že mozog ľudí s depresiou funguje odlišne. Zrejme dochádza aj k nerovnováhe dôležitých chemických látok v mozgu, tzv. neurotransmiterov. Anhedónia má neurobiologickú podstatu, kde poruchy v produkcii, uvoľňovaní alebo receptorech dopamínu môžu viesť k neschopnosti cítiť radosť.
„Languishing“ a vyhorenie: Keď vyčerpáva existencia
Počas pandémie mnohí cítia akýsi „blé“ pocit, nič ich nenadchne, dni sa podobajú a zlievajú dokopy, opísal americký psychológ Adam Grant stav, v ktorom uviazla časť ľudí. Nazval ho „languishing“, teda čosi ako zvädnutie. Pojem „languishing“ nemá v slovenčine ekvivalent, ktorý by bol zaužívaný, no môžeme ho spájať s apatiou, ochabnutím alebo odpojením.
Psychológ Grant opisuje „languishing“ ako únavu, demotiváciu, neschopnosť sústrediť sa v práci. Aj keď máme pocit, že nič nerobíme a že si poriadne nevieme usporiadať svoj denný režim a nie sme takí výkonní ako obvykle, tak na pozadí nám bežia emocionálne procesy, ktoré si veľakrát ani neuvedomujeme. Práve tým „languishingom“ sme sa od sveta aj od seba odpojili, aby to pre nás nebolo veľmi zahlcujúce a necítili sme strach, úzkosť či iné pocity. Zdanlivo teda nič nerobíme, ale na pozadí nám bežia veci, ktoré môžu byť vyčerpávajúce. A z toho môže plynúť nechuť vôbec niečo robiť.
Vyhorenie zo života
Vyhorenie už dávno nie je len o práci. Stretávame sa s ľuďmi, ktorí sú vyhorení zo života ako takého. Vyhorenie je výsledok dlhodobého ignorovania vlastných potrieb. Nie je to zlyhanie, je to logický dôsledok. Signály, že tvoj pohár energie definitívne pretiekol, zahŕňajú:
- ráno otvárate oči s otázkou „zase?“,
- aj malé rozhodnutia sú neúnosné,
- strieda sa podráždenosť a apatia,
- fantázia o tom „na chvíľu nebyť“.
Náš nervový systém prejde do režimu prežitia. A v režime prežitia sa nežije naplno - len sa vydrží.
Prokrastinácia ako obranný mechanizmus
Mozog neprokrastinuje preto, že by bol drzý. Prokrastinuje, lebo sa snaží vyhnúť ohrozeniu - stresu, hanbe, zlyhaniu. Keď sa klient prestal bičovať otázkou „prečo som taký neschopný?“ a začal sa pýtať „čoho sa vlastne bojím?“, veci sa pohli.
Príčiny straty radosti: Hlbší pohľad
Pocit „nebaví ma žiť“ môže mať mnoho koreňov. Často je to obranná reakcia organizmu, ktorý povedal „dosť“.
Neurobiologické faktory
Psychika nie je odpojená od tela. Dlhodobý stres, nedostatok spánku, pohybu a živín robí z mozgu unavený open-space bez klimatizácie. Predpokladá sa, že anhedónia súvisí s dysfunkciou dopamínového systému v mozgu, ktorý hrá kľúčovú úlohu v systéme odmeňovania a motivácie. Poruchy v produkcii, uvoľňovaní alebo receptorech dopamínu môžu viesť k neschopnosti cítiť radosť. Ak chýba dopamín, motivácia nefunguje. A nie, silná vôľa to nezachráni.
Psychologické faktory
Anhedónia je často spojená s depresiou, kde je jedným z kľúčových diagnostických kritérií. Chronický stres, trauma, úzkostné poruchy a určité osobnostné črty (napríklad perfekcionizmus alebo extrémna introverzia) môžu zvýšiť riziko vzniku anhedónie. Nepríjemné pocity ako strach a úzkosť sú prepojené s aktiváciou nášho sympatického nervového systému, ktorý ho dostane do poplachového režimu. Vtedy sme pripravení na boj alebo útek a sme stále v strehu. Fungovanie v takomto stave je pre organizmus veľmi vyčerpávajúce. Keď už je toho príliš, spustí sa náš parasympatický nervový systém a vtedy prežívame pocit ochabnutia, útlmu a apatie. Je to ochranná reakcia nášho tela.
Cesta k obnove: Praktické kroky a pomoc
Proces zotavenia môže byť dlhý a vyžaduje trpezlivosť a angažovanosť. Návrat chuti do života nebýva dramatický ani rýchly. Väčšinou nepríde ako veľké osvietenie, nové životné poslanie či zázračná motivácia. Prichádza potichu. Ak máš pocit, že ťa nič nebaví, že dni sú sivé a vnútorný motor sa nechce naštartovať, neznamená to, že si zlomený/á, slabý/á alebo že „niečo s tebou nie je v poriadku.“ Znamená to, že tvoja psychika robí presne to, čo má robiť - upozorňuje ťa, že dlhodobo ideš proti sebe.
Akceptácia a metóda malých krokov
Najhoršie, čo môžete urobiť, je vyčítať si, že sa takto cítite. „Mám sa dobre, iní sú na tom horšie, nemám právo byť smutný.“ Máte právo. Bolesť sa nedá porovnať. Ak vás bolí duša, bolí to rovnako, ako zlomená noha. Prijmite tento stav ako „duševnú chrípku“. Keď máte chrípku, nebežíte maratón. Ležíte a liečite sa. Urobte to isté teraz. Znížte nároky na seba na absolútne minimum.
Keď sa pozeráte na celý život, zdá sa to nezvládnuteľné. Nepozerajte sa na „celý život“. Pozerajte sa na najbližšiu hodinu. Mozog potrebuje dôkaz, že niečo ide. Funguje minimum:
- vstať,
- napiť sa vody,
- ísť na 5 minút von.
Myslite na to, že aj drobné víťazstvá sú víťazstvami. Cieľom svojpomocných techník je umožniť vám lepšie zvládať negatívne emócie a pocity a nadobudnúť väčšiu mieru pokoja a duševnej pohody.
Svojpomocné techniky pre duševnú pohodu
Jednou z možností, ako sa o seba postarať, keď sa cítite vystresovaní alebo máte obavy, je začleniť do svojho každodenného života relaxačné metódy. Relaxácia sama osebe nevyrieši problémy, ktoré vás ťažia, ale môže vašej psychike poskytnúť príležitosť odpútať sa od stresu a obáv a zároveň vám pomôže zamerať myšlienky na niečo iné. Existuje množstvo relaxačných cvičení, pričom mnohé z nich sú rýchle a nepotrebujete na ne žiadne špeciálne vybavenie.
- Čítanie a písanie: Tieto aktivity sa často odporúčajú ako spôsob na rozptýlenie mysle a odvedenie pozornosti od negatívnych udalostí a myšlienok.
- Meditácia: Mimoriadne odporúčaný prostriedok. K najbežnejším patrí joga a sústredenie sa na prítomný okamih (mindfulness). Meditácii sa môže venovať každý, môže sa vykonávať kdekoľvek a v súčasnosti existuje dokonca aj viacero aplikácií, ktoré môžu pri meditovaní pomôcť.
- Techniky hlbokého dýchania: Významný spojenec pre psychické uvoľnenie. Môžete napríklad zhlboka dýchať nosom, pričom si položíte ruku na brucho, aby ste cítili, ako sa nadúva. Potom pomaly vydýchnite ústami a vypustite z brucha vzduch.
- Fyzická aktivita a pohyb: Je všeobecne známe, že telesné cvičenie prospieva mysli i telu. Nemusíte sa pritom venovať kolektívnej alebo príliš intenzívnej fyzickej aktivite. V ideálnom prípade je vhodné vybrať si fyzické aktivity, ktoré vás bavia, od prechádzky či tanca až po prácu v záhrade. Podstatné je, že tieto činnosti vám dokážu pomôcť psychicky sa uvoľniť a vydať energiu. Endorfíny, nazývané aj hormóny šťastia, sa uvoľňujú do mozgu a spôsobujú dobrú náladu a pocity šťastia. Vytvára sa väčšie množstvo endorfínov, hneď ako sa začne zvyšovať pulzová frekvencia srdca.
- Spánok a oddych: Sú základnými predpokladmi, aby ste sa cítili uvoľnene a vyhli sa úzkosti a stresu. Kvalitný spánkový režim sa môže u jednotlivcov líšiť, ale vo všeobecnosti by dospelý jedinec mal v noci spať približne 8 hodín.
- Správna výživa: Znamená získavať prostredníctvom stravy dostatočné množstvo živín, aby ste si udržali zdravú myseľ aj telo. Vlastnosti jednotlivých potravín totiž prispievajú k vášmu duševnému a intelektuálnemu zdraviu. Vyváženou stravou sa môže zvýšiť hladina endorfínov prirodzeným spôsobom. Pomôcť nám môžu jahody, hrozno, pomaranče, banány, paprika a čokoláda.
- Slnečné svetlo: Výrazne zvyšuje úroveň endorfínov a vitamín D, ktorý je produkovaný slnkom, prispieva tiež k ich produkcii.
- Smiech: Má tiež schopnosť uvoľniť hladinu endorfínov. Na to postačí si pozrieť napríklad obľúbený komediálny film alebo seriál, ako aj vypočuť si dobrý vtip od kamarátov.
- Zdieľanie emócií a pocitov: Je jedným z najúčinnejších spôsobov, ako bojovať proti úzkosti a psychicky sa uvoľniť. Ak vás znepokojuje čokoľvek, skúste sa o tom porozprávať s priateľom alebo príbuzným. Ak vám to nie je príjemné, máte k dispozícii linky pomoci, prípadne požiadajte o radu terapeuta. Keď sa o svoj problém podelíte, bude sa vám záťaž zdať polovičná.
- Záľuby a činnosti s pocitom kontroly: Záľuby sú veľmi dôležité, pretože vám môžu pomôcť na chvíľu uniknúť z reality a sú vynikajúcou možnosťou, ako sa rozptýliť a uvoľniť. Činnosti, ktoré sú nám príjemné, neraz predstavujú významný faktor v udržiavaní pevného duševného zdravia. Môžete napríklad kresliť, maľovať, variť alebo pozerať film. Skúste sa zamerať aj na činnosti, ktoré vás upokojujú a dávajú vám pocit, že máte svoju životnú realitu pod kontrolou, ako je napríklad upratovanie alebo úprava vášho životného priestoru.
- Digitálny detox: Sociálne siete sú pre človeka v kríze toxické. Porovnávať svoj vnútorný chaos s cudzím highlightom je rýchla cesta k beznádeji. Odhláste sa. Aspoň na pár dní. Vráťte sa k offline svetu - ku knihe, k prechádzke, k hudbe.
Hľadanie zmyslu a lásky
Zmysel sa zvyčajne nevráti ako osvietenie v sprche. Objavuje sa potichu - v bezpečí, v prijatí, v malých momentoch. Trvalým zdrojom radosti je láska. Schopnosť rozvinúť ju v sebe prináša človeku trvalú radosť, pocit vnútornej radosti. Nečakajme, že láska k nám zavíta, že si nás nájde a urobí nás šťastnými. Začnime prví milovať my - ľudí, prírodu, svet. Rozdávajme dobro, hľadajme svoje poslanie, buďme milí k iným a láska si nás nájde. A s ňou príde aj skutočná radosť.
Niet šťastia a radosti jednotlivca, keď niekto iný je nešťastný. Keď urobíme aj my denne radosť niekoľkým ľuďom a náš život sa bude napĺňať radosťou. Pýcha, egoizmus a neschopnosť empatie znemožňujú tešiť sa a naplno prežívať radosť. Africký pozdrav SAWABONA hovorí: „Ja si ťa vážim, som tu pre teba. Si pre mňa dôležitý.“ Niekedy človek spomínané skutočnosti necíti dostatočne silno. A z tohto strádania robí zlé veci. Spoločenstvo kmeňa všetky zlé skutky vidí ako nedostatok lásky, mieru a ochrany a robí všetko preto, aby ten, ktorý zablúdil, toto všetko opäť pocítil a pochopil, že on je dobrý človek.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Možnosti na uvoľnenie navrhnuté v tomto článku nemusia vždy stačiť. Pocity úzkosti, napätia a obavy vás niekedy dokážu ovládnuť natoľko, že ich už nedokážete zvládať. Rozpoznať, kedy je čas vyhľadať odbornú pomoc, je kľúčové pre úspešnú liečbu anhedónie a prekonanie straty chuti do života. Ak tento stav trvá viac než dva týždne a zasahuje do fungovania, internetové články už nestačia.
Červené vlajky, ktoré signalizujú potrebu odbornej pomoci, sú:
- Myšlienky na koniec a hlboká apatia: „nechcem existovať“, „nič nemá zmysel“, úplná emočná otupenosť. Toto je naliehavá situácia.
- Dlhodobá strata záujmu o koníčky, sociálne aktivity alebo medziľudské vzťahy.
- Pretrvávajúci nedostatok motivácie a energie.
- Problémy so spánkom a chuťou do jedla, ktoré zasahujú do bežného života.
- Negatívne myšlienky o sebe, svete a budúcnosti, ktoré sú tvrdé a sebaobviňujúce.
V takých prípadoch vám odporúčame stretnutie s odborníkom z oblasti duševného zdravia - takýto človek má skúsenosti, nástroje a znalosti, ktoré vám pomôžu vyrovnať sa aj s negatívnejšími a komplikovanejšími pocitmi či myšlienkami a čeliť im. Psychológ alebo psychiater nie sú pre „bláznov“, ale pre ľudí, ktorých duša bolí. Terapia nie je slabosť, je to akt zodpovednosti.
Diagnostika a liečba anhedónie
Diagnostika anhedónie je zložitý proces, pretože ide o príznak, nie o samostatnú diagnózu. Lekár alebo psychológ sa zameria na dôkladnú anamnézu, aby zistil, kedy sa neschopnosť cítiť radosť objavila, aké sú jej prejavy a ako ovplyvňuje každodenný život pacienta. Kľúčovou súčasťou diagnostiky je vylúčenie fyzických príčin, ako sú neurologické ochorenia, hormonálne dysbalancie alebo nedostatok vitamínov. Preto je často potrebné vykonať aj krvné testy a iné lekárske vyšetrenia.
Liečba anhedónie je komplexná a často si vyžaduje multidisciplinárny prístup:
- Farmakoterapia: Antidepresíva, najmä tie, ktoré ovplyvňujú dopamínový systém, môžu pomôcť obnoviť schopnosť prežívať potešenie.
- Psychoterapia: Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) je veľmi účinná pri zmene negatívnych myšlienkových vzorcov a správania, ktoré prispievajú k anhedónii. Terapia zameraná na aktiváciu správania (Behavioral Activation - BA) pomáha pacientom postupne sa zapájať do príjemných aktivít, aj keď necítia počiatočnú motiváciu.
- Neurostimulačné metódy: V prípadoch rezistentnej anhedónie, najmä ak je súčasťou ťažkej depresie, môžu byť zvážené metódy ako transkraniálna magnetická stimulácia (TMS) alebo elektrokonvulzívna terapia (ECT).
Blízkemu s depresiou nekupujte zájazd. Radšej mu odporučte odbornú pomoc (Vizita)
S vhodnou liečbou a podporou je možné výrazne zmierniť príznaky anhedónie a v mnohých prípadoch aj úplne obnoviť schopnosť prežívať radosť a potešenie. Pre niektorých ľudí môže byť anhedónia chronickým problémom, ktorý si vyžaduje neustálu správu a liečbu. Pamätajte, že vyhľadanie pomoci nie je znakom slabosti, ale naopak, znakom sily a zodpovednosti voči sebe samému. Čím skôr sa začne s liečbou anhedónie, tým lepšie sú vyhliadky na zotavenie.
Podpora blízkeho človeka s depresiou alebo anhedóniou
Práve členovia rodiny a priatelia bývajú často ako prví nápomocní v boji s depresiou. Depresívny človek si nemusí sám uvedomovať svoj problém alebo nemusí mať silu o ňom hovoriť a riešiť ho. Pokiaľ máte čo len najmenšie podozrenie, že by váš blízky človek - partner, príbuzný, kamarát - mohol trpieť depresiou alebo anhedóniou, pomôžte mu vyhľadať odbornú pomoc. V prvom rade potrebuje mať správne stanovenú diagnózu, aby sa dostal k potrebnej liečbe.
Existujú spôsoby, ako môžete podnietiť svojho blízkeho k tomu, aby vyhľadal pomoc, navštívil terapeuta, otvoril priechod svojim emóciám:
- Počúvajte a prejavte empatiu: Naznačte, že ste si všimli zmeny v jeho správaní a že sa obávate o jeho šťastie a pohodu.
- Buďte pri ňom, keď vás potrebuje: Jedna z najdôležitejších vecí, ktoré môžete urobiť pre blízkeho človeka, ktorý je depresívny, je jednoducho byť tam pre neho a vyjadrovať podporu.
- Pomôžte s domácimi prácami: Ľudia s depresiou sa jednoducho nemusia cítiť dostatočne dobre na to, aby sa starali o platenie účtov alebo o poriadok v domácnosti.
- Podporujte liečbu: Pomôžte blízkemu sprostredkovať stretnutie u profesionála, keď sa problém u neho prejaví. Podporujte ho pri pravidelnom užívaní liekov a návšteve odborníkov. Uistite ho o tom, že požiadanie o pomoc a vyhľadanie odbornej pomoci v žiadnom prípade nie je znakom slabosti.
- Snažte sa ho prizývať k príjemným aktivitám: Zistite, čo mal váš blízky rád pred depresiou, čo mu robilo radosť.
- Demonštrujte mu svoju lásku a podporu: Depresia môže spôsobiť to, že sa človek cíti byť záťažou pre svojich blízkych. Cíti sa byť nehodný ich lásky a podpory. Preto aktívne zmierňujte tieto myšlienky tým, že budete svojmu blízkeho ukazovať a vyjadrovať lásku.
- Neberte to osobne: Depresia môže ovplyvniť to, ako sa váš blízky k vám správa. Môže byť nahnevaný, podráždený. Nemusí mať aktuálne záujem ísť s vami von alebo robiť s vami veci, ktoré normálne robil. Nesmiete to brať osobne. Nie je to mierené proti vám. Neznamená to, že vášmu blízkemu na vás už nezáleží. Sú to príznaky choroby, ktorá si vyžaduje liečbu.
Dôležité kontakty prvej pomoci
Ak máte pocit, že už nevládzete ďalej, že bolesť je neznesiteľná a premýšľate nad tým, že si ublížite, prosím, nezostávajte v tom sami:
- Dovoľte si zastaviť. Netlačte na seba, aby ste boli „šťastní“.
- Zamerajte sa na mikro-kroky (vstať, umyť sa, napiť sa vody).
- Odpojte sa od sociálnych sietí, ktoré skresľujú realitu.
- Vyhľadajte odbornú pomoc. Psychológ alebo psychiater nie sú pre „bláznov“, ale pre ľudí, ktorých duša bolí. Tento stav je liečiteľný.
V októbri sa budete môcť o svojich problémoch či problémoch ich blízkych poradiť aj vo vybraných psychiatrických ambulanciách pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia. Zoznam ambulancií lekárov a termíny budú uverejnené na stránke www.dusevnezdravie.sk.
tags: #nic #mi #nerobi #radost #necitim #hlad