Fašiangy sú obdobím veselosti, tanca a zábavy, ktoré na Slovensku trvá od sviatku Troch kráľov až po Popolcovú stredu. Tento čas symbolizuje prechod od zimy k jari a tradične býval obdobím hodovania a veselíc, ktoré predchádzali 40-dňovému pôstnemu obdobiu pred Veľkou nocou. Ide o hlboko zakorenenú tradíciu, ktorá je plná maskovaných sprievodov, hudby a bohatého jedla. Vo všeobecnosti sa fašiangami nazývalo obdobie od Troch kráľov až do Popolcovej stredy, keď sa začínal 40-dňový veľkonočný pôst. Oslavy fašiang vrcholili v posledné tri dni, teda od nedele do utorka.
Názov fašiangy pochádza z nemčiny, konkrétne z výrazu „Fastenschank“, čo znamená posledné čapovanie alkoholických nápojov pred pôstom. Na našom území sa vo veľkomoravskom období používal výraz „mjasopust“, teda čas, keď sa končilo s jedením mäsa. Fašiangy mali v minulosti dôležitý spoločenský význam - veselili sa bohatí aj chudobní, páni aj sluhovia. Nemožno presne povedať, kde a kedy karnevalové oslavy začali, ich pôvod siaha do dávnych čias. Už v starovekom Grécku a Egypte sa konali oslavy, ktoré pripomínali karneval, venované mytologickým bohom, kde ľudia nosili masky. Fašiangy sú tradicionálny rímskokatolícky karneval, bežne nazývaný aj karneval, ktorého pôvod slova je od latinského výrazu „carnem levare“ alebo „carnelevarium“ alebo carnevale, čo označuje „odstránenie mäsa“.
Fašiangy v Kolároviciach: Centrum Radosti v Javorníkoch
Naša zastávka spojená s mapovaním fašiangových tradícií smeruje do Bytčianskeho regiónu, konkrétne do obce Kolárovice. Obec Kolárovice, situovaná v idylickom prostredí pohoria Javorníky, má mimoriadne silnú tradíciu v slávení fašiangov. Oslavy fašiangov majú aj v Kolároviciach veľmi silnú tradíciu. Obec každoročne ožíva kultúrnym programom, ktorý organizuje napríklad DHZ Kolárovice. Medzi hlavné lákadlá patrí tradičná fašiangová veselica spojená s obradom pochovávania basy, tombolou a súťažou masiek. Atmosféra je dotváraná ľudovou hudbou, spevom a dobrým jedlom, ktoré k tomuto obdobiu neodmysliteľne patria.
Tradičné fašiangové zvyky a symbolika masiek
Slovenská tradícia pozná množstvo špecifických zvykov, ktoré sa líšia podľa regiónov. Fašiangy si nevieme predstaviť bez masiek, ktoré sú jedným z najvýraznejších znakov tohto obdobia. V minulosti mali masky magický význam - mali vyhnať zimu a privolať jar. Častými kostýmami boli postavy ako medveď (sila a plodnosť), kôň alebo paródie na rôzne spoločenské vrstvy, ako boli notári či farári.
Tradičné masky vegetačného významu mali magický charakter aj vďaka materiálu, z ktorého boli vyrobené (slama, prevrátená kožušina) alebo takýto predmet niesli (bábka dieťaťa, ražeň). Fašiangové masky boli najmä zvieracie a vyzerali strašidelne. Čím strašidelnejšia maska, tým väčšiu moc jej pripisovali a ľudia verili, že démoni a zlí duchovia sa vyplašia a nebudú ich obťažovať.
Medzi najtypickejšie fašiangové masky patrila maska medveďa, kozy, turoňa a slameníka - človek obtočený slameným povrieslom. Najrozšírenejšou maskou bol turoň symbolizujúci silu a plodnosť. Býval znázorňovaný ako volská hlava držaná na tyči s otvárateľnou papuľou. Tzv. slameník bol zhotovený zo slamy stočenej do povriesla v jej prosperitnej funkcii, na hlave mal rovnako zo slamy zhotovenú korunku. Medveď bol symbolom fyzickej sily a znovuzrodenia a mal odpudzovať škodlivé sily i čary. Veselú náladu dodávali komediálne postavy báb, cigánok s dieťaťom v koši i muži preoblečení za ženy. Podobne i farby použité pri výrobe jednotlivých masiek mali určitú symboliku, napr. biela predstavovala smrť, čierna zase starobu.
Priebeh fašiangového sprievodu a zvyky obchôdzok
Fašiangové sprievody masiek, výber potravín, príprava tradičného pečiva a tanec sú ústrednými prvkami osláv. Mládenci vykonávali zábavné obchôdzky po domoch, kde si za vystúpenie vyslúžili slaninu, klobásy, vajíčka, pampúchy, šišky i peniaze. Účastníci sprievodu niesli so sebou vrecia, prútené koše, ražeň alebo šabľu. Všetky slúžili na uschovanie, v prípade ražňa (šable) napichnutie, vyzbieraných komodít. V prvej polovici 20. storočia k maskám pribudol aj vojak so šabľou a práve na túto šabľu napichovali gazdiné potravinové podarúnky.
Obchôdzky v maskách sprevádzala živá hudba a spev. Medveď spolu s cigánkou strašili deti, ktoré sa pred „koledníkmi“ snažili skryť. Pred domom vo dvore zaspievali známu koledovú melódiu s prosbou o obdarovanie, ktorá sa v jednotlivých obciach takmer zhodovala:
- „Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde, kto nemá kožucha zima mu bude. Ja nemám, ja nemám len sa tak trasiem, dajte mi slaninu, čo sa vypasiem. A tam hore na komore, sedí kocúr na slanine. Choďte si ho odohnať a mne kus odrezať. Ere, ere, ako dvere, om, om, ako dom, Ešte, ešte ako kliešte. Ak sa máte pozerať, idem si sám odrezať.“
- „Heno nám nedali, heno nám dajú, tu brava zakľali, tu slaninku majú.“
- „Už sa fašiang kráti, už sa nenavrátia dievčence plačú, že sa nevyskáču.“
- „Hopsa chlape, do povaly, aby ste vysoké konope mali!“
Muzika hrala a mládenci „v tanci vykrúcali“ gazdinú i ostatné ženy v domácnosti. Domáci im za odmenu odrezali zo slaniny, ale niekedy si zo žartu odrezali i sami. Gazdiná im pre pobavenie do vreca k zemiakom vložila i kamene. Každá obec mala vlastné tradičné vinšovačky a masky na dvore domu nikdy nezabudli domácich vyzvŕtať. V sprievode nechýbal ani ľudový zabávač.
Z vyzbieraných komodít a odpredajom niektorých z nich získali finančný obnos na pokrytie nákladov, napr. zaplatenie priestorov, kde usporiadali „muziku“, nákup alkoholu a pod. Z ostatných surovín si pripravili obyčajne praženicu. Tzv. „zapisovateľ“ zapísal „kto čo dal“, čo sa zohľadňovalo pri vyberaní „vstupného na muzike“.
Fašiangové tradície v Čičmanoch
Agrárnomagické obrady a ich význam
Klimatické pomery v našom regióne nie vždy úrode priali, práve rozšírené agrárnomagické obrady vykonávané v tomto období predjaria, mali stav vylepšiť. Vo všeobecnosti boli zamerané na príchod jari, zabezpečenie hojnosti spomínanej úrody, plodnosti i sýtosti v rodinách. Súčasťou je obradové veselie, parodovanie oficiálnych obradov (nevesty v sprievode masiek, pochovávanie basy), ale aj povolaní (kňaz, kováč, mäsiar). Špecifickým zvykom je sprievod masiek, ktorý porušoval zaužívané formy správania sa (výmena pohlaví, výmena veková - mladý/starý), ich vykonávateľmi bola najčastejšie slobodná mládež.
Tance s výskokmi „na vysoký ľan“ (obilie, konope) mali priniesť želaný efekt v úrode, podobne ako zaužívané varenie dlhých cestovín (rezance, šúľance). Mal napomôcť i k uvoľnenejšej nálade zúčastnených či už počas fašiangovej obchôdzky po domácnostiach alebo pri osobitných stretnutiach žien.
Fašiangové kulinárske špeciality
K fašiangom neodmysliteľne patria sýte a tučné jedlá. Na stole nesmeli chýbať domáce údeniny, klobásky, slanina ani jaternice. Konali sa spoločné zakáľačky, varila sa huspenina, pieklo mäso, klobásy a šišky. Zabíjačky boli obdobím hojnosti, počas ktorého sa pripravovali klobásy, jaternice, tlačenka či slanina. Medzi fašiangové jedlá rozšírené v regióne patrili mäsové výrobky, ako napr. slanina, klobásy, nezabúda sa na alkohol a z pečiva boli a aj sú najrozšírenejšie smažené šišky, fánky, ktoré zastupujú obradové pečivo. Zvýšená konzumácia vajec mala plodonosnú funkciu. Dostatok jedla sa mal blahodarne odraziť v nastávajúcom hospodárskom roku.
Tradičné sladké pečivo
| Pokrm | Popis |
|---|---|
| Šišky | Sladké vyprážané koláče plnené džemom alebo makom, posypané cukrom. |
| Fánky | Ľahké a chrumkavé koláčiky zo smaženého cesta. |
| Pampúchy | Tradičné vyprážané cestové koláče, symbol hojnosti. |
Pochovávanie basy - symbol konca zábav
Zábava vrcholila v utorok posledným fašiangom, teda poslednou tanečnou zábavou. Končila sa presne o polnoci tradičným pochovávaním basy. Posledné tri dni končili nevšedným pohrebom - „pochovávaním basy“ ako symbol rozlúčky so zábavou. Pochovávanie basy je humorný divadelný obrad, ktorý symbolicky ukončuje obdobie zábav pred prísnym pôstom.
Rozšíreným zvykom vykonávaným v utorok tesne pred polnocou bolo „pochovávanie basy“. Parodovaný obrad pohrebu mal viaceré podoby, avšak vždy smeroval k rozlúčke s hudbou, zábavou i jedlom. Jeho účastníci „humorné odlučovanie“ doprevádzali predstieraným plačom a vtipnými lamentáciami. Mládenci ju vykopávali, oplakávali, lamentovali nad ňou a menovali všetky jej pozitívne aj negatívne vlastnosti. Mladí parodovali skutočný pohreb na znak toho, že sa končí zábava, spev a tanec na dlhé pôstne obdobie.
Mládenci symbolicky s plačom, nárekmi a v sprievode smútočnej piesne pochovali basu. Pri pochovávaní bol prítomný kňaz, ktorého predstavoval jeden z mládencov. Na krku mal uviazanú „opaskuľu“(spodná sukňa) a pre túto príležitosť si pripravil aj kázeň. Hrob basy predstavovali štyri drevené koly. Počas tohto obradu sa vyprázdnili vínne poháre i štamperlíky. Keď bola basa zasypaná, v dedine sa rozhostilo ticho. Potom hudba zahrala pieseň na rozchod.
Regionálne špecifiká a pretrvávanie tradícií
Fašiangy na Slovensku sa líšia v rôznych oblastiach, podľa miestnych tradícií a zvykov. Aj keď sa niektoré zvyky modernizovali, podstata fašiangov - oslava života, radosti a spoločne stráveného času - ostáva nezmenená. Súčasťou tradičnej duchovnej kultúry regiónov sú fašiangové obyčaje. Vplyvom spoločenských zmien nadobudli rôzne podoby, niektoré prvky sa vytratili iné pretrvali do súčasnosti. Počas fašiangov sa zvykli organizovať rôzne zábavy, ako napríklad „ženácka“ pre manželské páry, „krojová“ zábava, či „maškarná“, kde prichádzali obyvatelia prestrojení v maskách. Často sa konali aj divadelné predstavenia miestnych ochotníkov, ktorí sa tradične ostatným obyvateľom obce predstavili s nacvičenou hrou.
Fašiangové pranostiky
- „Keď sa mačka cez fašiangy na slnci opeká, potom v pôste za kachle uteká.“
- „Na fašiangy výskaj, v pôste brucho stískaj!“
- „Keď sú masky na tvári i žalúdku sa zadarí.“
- „Aký je prvá fašiangový deň, také budú prvé jariny.“
- „Aké fašiangy, taká Veľká noc.“
- „Suché fašiangy, dobrý rok.“
- „Krátke fašiangy, tuhá zima.“
- „Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.“
tags: #obe #kolarovice #fasiangovy #pochod