Slovenský jazyk je bohatý a rozmanitý, no zároveň skrýva množstvo nástrah a nejasností. Či už ide o správne skloňovanie čísloviek, používanie zámen alebo písanie zložených slov, občas sa každý z nás stretne s jazykovým orieškom. V tomto článku sa pozrieme na rozdiely medzi niektorými číslovkami a na bežné chyby, ktorých sa ľudia pri ich používaní dopúšťajú. V tomto článku sa zameriame na niektoré z týchto problémových oblastí, pričom vychádzame z konkrétnych otázok a odpovedí, ktoré sa v jazykovej praxi vyskytujú.
Číslovky ako plnovýznamový slovný druh
Číslovky sú ohybný a plnovýznamový slovný druh, ktorý vyjadruje alebo označuje počet osôb, zvierat, vecí, dejov, vlastností, ich opakovanie, poradie, počet druhov, ich číselné delenie. Sú to ohybné a plnovýznamové slovné druhy a majú funkciu vetného člena.
Špecifiká používania čísloviek „oba/obaja“ a „dva/dvaja“
V slovenčine popri číslovkách dvaja, dva, dve máme aj číslovky obidvaja, obidva, obidve, ktorými sa vyjadruje nielen počet dva, ale zároveň sa vyčerpáva aj celý počet osôb, vecí alebo javov, ktorý v danej súvislosti prichádza do úvahy. Okrem týchto dlhších tvarov sa používajú aj kratšie tvary obaja, oba, obe. V jazykových príručkách sa uvádza, že ide o významovo a štylisticky rovnocenné spisovné varianty.
Je dôležité rozlišovať medzi týmito dvoma výrazmi, pretože ich význam a použitie sa líši. Hoci obe číslovky označujú počet „dva“, „oba/obaja“ má špecifické referenčné a súhrnné vlastnosti, ktoré „dva/dvaja“ nemá.
Číslovka „oba/obaja“ sa vzťahuje na dve osoby (zvieratá, veci), o ktorých už bola reč alebo ktoré sú už známe. Okrem toho, „oba/obaja“ vždy označuje celú skupinu, teda dve veci chápané ako ucelený pár vyčerpávajúci všetky predmety, o ktoré ide.
Naopak, „dva/dvaja“ iba konštatuje počet bez dodatočných odkazovacích či súhrnných významov. Napríklad, je gramaticky správne povedať: „Majú dva syny a obaja študujú.“ Avšak spojenie „*Majú obaja syny a dva študujú“ nie je v slovenčine možné.
Ďalším príkladom je konštatovanie „Dvaja naši reprezentanti vyhrali“. Tu sa nehovorí, koľko bolo celkovo reprezentantov, a skôr sa dá predpokladať, že ich bolo viac ako dvaja. Ak však povieme „Obaja naši reprezentanti vyhrali“, jednoznačne z toho vyplýva, že reprezentanti boli len dvaja.
Používanie číslovky „oba/obaja“ je nevyhnutné aj v spojení s názvami predmetov, ktoré sa prirodzene vyskytujú v pároch alebo tvoria vyčerpávajúce dvojice. Hovoríme: „zranil sa na oboch rukách“, „poranil si obe oči“, „oba pery“ a podobne. Použitie číslovky „dve“ je v týchto prípadoch vylúčené.
Na druhej strane, hovorí sa „každý človek má dve ruky, dve oči“, kde sa fakt dvojnosti konštatuje ako niečo nové. V prvom prípade je však dvojnosť pre poslucháča už samozrejmá a vopred daná.
Pre zdôraznenie dualistickej súhrnnosti a odkazovania sa môže použiť aj spojenie „obaja dvaja“.
„Oba/obaja“ v záporných vetách a podobnosť so zámenom „všetok“
Zaujímavým aspektom je, že výraz „oba/obaja“ sa v záporných vetách správa podobne ako zámeno „všetok“. Príkladom môže byť situácia, keď by bolo správnejšie znenie: „Na žiadnej z oboch strán neboli hlásené straty“ namiesto „Na oboch stranách neboli hlásené straty.“
Táto analógia sa objavuje aj mimo záporu. Ak hľadáme výrazy pre odkazovanie a súhrnnosť aj pri číslovkách udávajúcich vyšší počet ako dva, zistíme, že týmito výrazmi sú spojenia typu „všetci traja“, „všetci štyria“, „všetkých päť“ a podobne, teda práve spojenie zámena „všetci“ so základnou číslovkou.
Napríklad: „Majú troch synov a všetci traja...“, „Majú štyroch synov a všetci štyria...“, ale „Majú dvoch synov a obaja...“
„Morfológia slovenského jazyka“ (Bratislava 1966) radí zámeno „všetok“ do skupiny vymedzovacích zámen, konkrétne kvantitatívne vymedzovacích zámen súhrnných.
Na základe toho môžeme číslovku „oba/obaja“ charakterizovať ako zájmennú číslovku súhrnnú. Zájmenný charakter vystihuje jej odkazovaciu funkciu, keďže poukazuje na niečo, o čom už bola reč. Patrí medzi špeciálne jazykové prostriedky, ktoré slúžia nadväznej syntaxi a výstavbe súvislého textu.
Učte sa SLOVENČINU: ABECEDA A VÝSLOVNOSŤ
Odvodené a zložené tvary „oba/obaja“
Zájmenná súhrnná číslovka „oba“ sa objavuje nielen v podobe základnej číslovky, ale aj ako číslovka druhová „obojí/oboje“ (napr. občania obojího pohlavia a zpodstatnený tvar obé) a násobná (adjektívna obojaký, príslovečná obojako; obakrát, obadvakrát, obojíkrát, poobakrát, podobojí).
Existujú aj ďalšie odvozeniny a zloženiny so základom oba-/obou-/oboj-: obojetný, obojetník; obojpohlavný, obúretný, obojstranný, obojruč, obojživelník...
Dochádza tu k istej konkurencii so zloženinami s počiatočným dvoj-/dvojs-. Zloženiny s obou-/oboj- sú samozrejme na mieste tam, kde je druhou časťou zloženiny podstatné meno označujúce veci vyskytujúce sa v pároch (obúretný) alebo tvoriace protikladovú dvojicu vyčerpávajúcu všetky možnosti v danej oblasti (napr. obojživelný).
Niekedy je možné obojaké poňatie: obojstranný (v súvislosti so situáciou, kde môže ísť len o dve strany) a dvojstranný (kde by mohlo ísť o viac strán); podobne obojsmerný a dvojsmerný.
Skloňovanie a klasifikácia čísloviek
Skloňovanie čísloviek je pomerne komplikované a závisí od typu číslovky.
Rozdelenie čísloviek
Číslovky sa delia na:
- Určité: vyjadrujú matematicky presný počet alebo poradie osôb, vecí, dejov (dajú sa zapísať číslicou).
- Neurčité: pomenúvajú počet alebo poradie len približne (nedajú sa zapísať číslicou).
Ďalej ich delíme podľa významu na:
- Základné: koľko? - dva, päť, sto
- Skupinové: koľko? - dvoje, pätoro, viacero
- Radové: koľký /á /é? - prvý, tretí, nultý
- Druhové: koľkoraký? koľkorako? - dvojaký, trojaký; dvojako, trojako
- Násobné: koľkokrát? koľko ráz? koľkonásobný?
Špecifické prípady skloňovania
Číslovky jeden, dva, tri, štyri: majú samostatné skloňovanie. Číslovka jeden má tri rody (jeden, jedna, jedno), ale ak sa berie ako číselný pojem má bezrodovú podobu jeden. Tvary čísloviek jedni / jedny sa používajú s pomnožnými podstatnými menami, ako aj s podstatnými menami označujúcimi osoby a veci v pároch, pr. jedny nožnice, jedni manželia. Číslovky dva, tri, štyri majú tiež samostatné skloňovanie. Číslovky päť až deväťdesiatdeväť: sa skloňujú podľa vzoru päť. Číslovky sto, tisíc, milión a miliarda: majú jednu spoločnú vlastnosť, a to že v niektorých prípadoch sa správajú ako podstatné mená. Číslovka milión má menší sklon k neohybnosti.
Tabuľka skloňovania čísloviek dva, tri, štyri
| Pád | Dva | Tri | Štyri |
|---|---|---|---|
| Nominatív | dvaja (m. živ.), dva (m. neživ.), dve (ž., str.) | traja (m. živ.), tri (m. neživ., ž., str.) | štyria (m. živ.), štyri (m. neživ., ž., str.) |
| Genitív | dvoch | troch | štyroch |
| Datív | dvom | trom | štyrom |
| Akuzatív | dvoch (m. živ.), dva (m. neživ.), dve (ž., str.) | troch (m. živ.), tri (m. neživ., ž., str.) | štyroch (m. živ.), štyri (m. |
Písanie zložených čísloviek
Písanie základných čísloviek úzko súvisí s ich skloňovaním. Problém nastáva pri vyšších číslovkách a pri vyšších zložených číslovkách.
Zložené číslovky (21… 99) sa píšu:
- Spolu: ak sa neskloňujú (napr. dvadsaťjeden žien).
- Osobitne: ak sa skloňujú, pričom sa skloňujú desiatky aj jednotky (napr. o šesťdesiatich štyroch deťoch).
Vyššie zložené číslovky sa môžu písať dovedna alebo osobitne, pričom sa odporúča používať jeden z uvedených spôsobov konzistentne.
Časté chyby pri používaní čísloviek a príbuzných slov
Medzi časté chyby patrí nesprávne skloňovanie, najmä pri číslovkách sedem a osem (správne je siedmimi, ôsmimi, nie siedmymi, ôsmymi). Ďalšou častou chybou je tvar nominatívu množného čísla mužského rodu pri číslovkách, ktoré sa správajú ako prídavné mená a skloňujeme ich podľa vzoru pekný (napr. Jedny lyže sa zlomili.). Časté chyby pramenia práve z toho, že si mnohí pletú, ktorá časť násobnej číslovky je samostatná a ktorá sa viaže ešte k samotnej číslovke. Násobná číslovka zložená zo základu „krát“ sa vždy píše spolu. Na rozdiel od toho, „raz“ je samostatné slovo, ktoré stojí izolovane za číslovkou. Možno Vám ako pomôcka bude slúžiť, keď si uvedomíte, že v tomto konkrétnom príklade je možné slovo „jeden“ vynechať a veta sa nestane nezmyselnou, pretože „raz“ nesie svoj význam. Ďalší problém s násobnými číslovkami môže nastať práve so slovom raz, ktoré môže mať aj ďalšie podoby ráz a razy. Už som ti to päťrazy hovoril.
Správne používanie „viď“ a „pozri“
Oveľa častejšie sa však stretávame s nesprávnym používaním slov viď a pozri. Najmä na webových stránkach bánk a inštitúcií, ktoré ponúkajú svoje služby zákazníkom. Viete, ktoré slovíčko používame, keď chceme odkázať na stranu alebo kapitolu, či na literatúru, kde sa už o spomínanej veci písalo? Správna odpoveď je pozri: „pozri na strane 30, pozri v Krátkom slovníku slovenského jazyka, pozri obrázok č. 1.“ V tejto súvislosti je použitie slovíčka viď nesprávne, hoci sa toto slovíčko takýmto spôsobom dosť často používa, a to dokonca aj v reklamných a propagačných materiáloch, katalógoch, či na webových stránkach.
„Čiastka“ verzus „suma“
Slovo čiastka má v spisovnej slovenčine význam časť z celku (čiastka domu, čiastka roka, zriecť sa svojej čiastky). Nemali by sme ho však používať vo význame isté množstvo peňazí, zvyčajne vyjadrené číselne. V tomto význame používame slovo suma (zaplatiť požadovanú sumu, vyhrať veľkú sumu peňazí, sumu tritisíc eur mu vyplatili v hotovosti).
Nesprávne používanie „dozadu“ v časovom zmysle
V rozličných prejavoch veľmi často môžeme počuť alebo čítať vyjadrenia typu stalo sa to niekoľko rokov dozadu, zasadnutie sa konalo päť týždňov dozadu, bol som tam tri dni dozadu. Správne formulácie sú napríklad: „pred niekoľkými rokmi“, „pred piatimi týždňami“ alebo „pred tromi dňami“.
Zastarané a okrajové formy
Podoby dvé, obé, tré, čtvero, patero... sa v slovenčine pokladajú za zpodstatnené neutrálne číslovky. Sú dnes zastarané (najmä prvé tri) a užíva sa ich zriedka. Ide pri nich „o voľnejšie skupenie jedincov“ (porov. občania obojího pohlavia, štvororočných počasí, štyri svetové strany, devätoro remesiel; platí tu pätoro pravidiel). Užíva sa ich však aj bez počítaného predmetu (obé sa mu podarilo). Nakoľko ide o okrajový, periférny jazykový prostriedok, objavujú sa v jeho používaní nejasnosti a kolísanie. Tieto jazykové prostriedky, málo používané a slabo zapojené do systému, majú tendenciu oprieť sa o nejaký systémový prostriedok, pevnejšie sa do sústavy zapojiť.