Hrach siaty (Pisum sativum) je jednou z najstarších kultúrnych plodín ľudstva, ktorá patrí do čeľade bôbovitých. Hoci ho v gastronómii radíme medzi zeleninu, botanicky ide o ovocie. Táto rastlina sprevádza ľudstvo už od mladšej doby kamennej a vďaka svojej nutričnej hodnote a nenáročnosti na pestovanie sa stala základnou potravinou mnohých civilizácií. Hrach, známy aj ako zelený hrášok, patrí medzi najvýznamnejšie plodiny s dlhodobou tradíciou v našej kuchyni. Dnes je hrach bežnou súčasťou našich jedál, má za sebou dlhú históriu a množstvo zdravotných benefitov.
Botanická charakteristika hrášku
Hrach je jednoročná, popínavá rastlina, so zbiehavými a prerastenými listami z čeľade bôbovitých. Kvitne od mája do septembra. Hrach rastie na listových, jednoročných rastlinách a je obalený do hrachových strukov. Práve zelené struky dali strukovinovým plodom ich názov. Samotný hrach je v strukoch usporiadaný za sebou a má svetlozelenú až zelenú farbu. Zrelé hrášky majú priemer od jedného do dvoch centimetrov s hmotnosťou niekoľkých gramov. Plodmi sú struky, obsahujúce dužinaté semená nazývanými hrášok.
Koreňový systém hrachu je rozhodujúci, koreň sa slabo vetví a siaha do hĺbky 1 m. Na tenkých koreňoch sa usadzujú baktérie, ktoré obohacujú pôdu dusíkom, a preto sa v poľnohospodárskej technológii používa kultivácia plodiny z čeľade bôbovitých ako zelený hnoj. Výhonky sa objavujú 10 - 12 dní po zasiatí. Hrach kvitne za 1-2 mesiace, podľa odrody, úroda úplne dozrieva za 30 - 50 dní.
Cesta hrášku časom: Pôvod a historický vývoj
Hrach siaty (Pisum sativum) je jednou z najstarších kultúrnych plodín. Pôvod hrachu ako kultúrnej rastliny sa kladie do oblasti Blízkeho východu, strednej Ázie a Stredomoria. Genetickým centrom hrachu siateho je Etiópia, oblasť Stredozemného mora a Stredná Ázia. Pôvod hrachu treba hľadať aj v Číne, odkiaľ sa rozšíril do Indie, na Blízky východ a do Európy.
Už v neolite bol hrach dôležitou súčasťou jedálnička, neskôr sa rozšíril do starovekého Egypta, Grécka a Ríma, kde bol obľúbeným jedlom medzi ľuďmi všetkých vrstiev. V Európe bol hrach známy už v 5. tisícročí pred n. l. V strednej Európe boli semená hrachu nájdené pri vykopávkach z mladšej doby kamennej, pričom na území Slovenska sa prvé nálezy datujú do obdobia 4500 rokov pred n. l. v Košiciach. V roku 8200 pred n.l. sa pestoval na Cypre. Už za čias Homéra označovali hrach za dar bohov.
Po tisícročia sa hrach konzumoval najmä ako suchá strukovina - semená sa varili na kaše a polievky, alebo sa v čase nedostatku obilnín mleli na múku. Zo začiatku sa na prípravu pokrmov používali len dokonale vyzreté a suché semená hrachu. Hrach sa zbiera a suší už niekoľko tisícročí a patril vždy k najčastejším pokrmom obyčajných ľudí. Ako pochutina sa piekli naklíčené zrná hrachu, ktoré pamätníci poznajú a nazývajú pučálka.
V stredoveku bol v Európe dôležitou strukovinou, najmä v severných oblastiach, kde sa dobre darilo jeho pestovaniu. V 12. storočí sa pestoval hlavne v kláštorných záhradách a v 15. storočí bol častou súčasťou jedálneho lístka francúzskych kráľovských dvorov. Až začiatkom 17. storočia prišli Holanďania na to, že jesť sa dajú aj nezrelé struky a mäkké semená. Nezrelé, oveľa sladšie semená hrachu sa začali konzumovať až v 17. storočí. Nelenili a začali šľachtiť nové, sladšie a krehkejšie odrody hrachu, vhodné na priamu konzumáciu.
Pěstujeme hrášek v truhlíku 🌱
Hrach v ľudových zvykoch a tradíciách
V stredovekej Európe bol hrach symbolom jednoduchosti a pokory, pretože bol bežnou potravinou pre obyčajných ľudí a sedliakov. Hrach mal zároveň aj význam ako symbol plodnosti a úrody, čo z neho robilo dôležitú súčasť oslavných jedál pri žatve. V Číne sa hrach používal nielen ako potravina, ale aj ako symbol dlhovekosti a prosperity. V ázijskej kultúre je hrach cenený pre svoju schopnosť rásť rýchlo a prinášať vysokú úrodu, čím predstavuje požehnanie a úspech.
Na Slovensku sa hrach pestoval na celom území, pričom najvýznamnejšími regiónmi boli Liptov, Turiec a Spiš. Hrach sa sadil v záhradách i na poli medzi iné plodiny. Zrelý hrach sa zožal, nechal preschnúť, následne sa vymlátil cepmi. Jedlá z hrachu boli bežne konzumovanými jedlami, ale i dôležitými obradnými pokrmami. Najrozšírenejšími jedlami boli hrachová kaša, polievka, prípadne hrach uvarený s kapustou či krúpami. Jedlá z hrachu boli tak rozšírené, že sa bežne nazývali v ľudovom prostredí jednoducho „strava“ alebo „strova“.
V mnohých európskych krajinách sa hrach stal súčasťou tradičných jedál, najmä počas zimných sviatkov a slávností úrody. Na Slovensku a v Česku je hrach súčasťou vianočných a novoročných jedál, kde symbolizuje hojnosť a šťastie do nového roka. V ľudových zvykoch sa hrach používa ako symbol zdravia a prosperity. Na dedinách sa často sia s hrachom spolu s inými plodinami, aby sa zabezpečila dobrá úroda a ochrana pôdy. Až do druhej polovice 20. storočia pretrvala tradícia hrachu ako obradového jedla na Štedrý večer, kde symbolizoval zdravie, hojnosť a šťastie do nového roka.
Pestovanie hrachu: Od výberu pôdy po zber úrody
Pestovanie hrachu je nielen jednoduché, ale aj mimoriadne prospešné pre pôdu. Ako bôbovina má unikátnu schopnosť viazať vzdušný dusík pomocou baktérií Rhizobium leguminosarium priamo do pôdy, čím ju prirodzene obohacuje a zlepšuje jej štruktúru pre následné plodiny, ako je pšenica. Táto schopnosť znižuje potrebu priemyselných hnojív a robí z hrachu vynikajúceho prerušovača obilnín, čím zvyšuje úrody následných plodín. Prvá úroda sa dá očakávať už za 2 až 3 mesiace od výsevu.
Podmienky a agrotechnika
Hrach siaty patrí medzi plodiny, ktoré sa dobre prispôsobujú pôdnym a klimatickým podmienkam. Vyhovujú mu stredne ťažké pôdy a pôdy bohaté na fosfor a vápnik. Veľkosemenným odrodám vyhovujú pôdy bohatšie na živiny, zatiaľ čo drobnosemenným odrodám sa darí aj na chudobnejších pôdach. Pre pestovanie hrachu sú vhodné mierne polohy so strednými, dobre rozdelenými zrážkami. Pre dobrý rast a vývoj hrach vyžaduje bežnú vlhkosť pôdy. Počas klíčenia semeno hrachu prijme 100 - 105 % vody z hmotnosti semena. Najvyššiu spotrebu vody má v období kvitnutia a po odkvitnutí. V čase dozrievania semien je vhodnejšie suchšie počasie.
Hrachu vyhovujú mierne chladné podmienky, preto sa vysieva skoro na jar (február - marec), kedy lepšie využíva zimnú vlahu. Teplota klíčenia je pri hrachu 1 - 3 °C. Mladé rastlinky sú odolné voči jarným mrazíkom až do -6 °C, čo umožňuje voľbu veľmi skorého termínu sejby. Hneď ako sa pôda oteplí na 10 °C, môžete hrach vysiať. Pri nižších teplotách bude klíčenie a rast hrachu pomalší, preto je možné prikryť ho v počiatočnom období poklopom alebo fóliou. Ak chcete žať postupne, sejte tiež postupne, napr. v dvojtýždňových intervaloch.
V osevnom postupe sa hrach zaraďuje zvyčajne medzi dve obilniny. Po sebe sa hrach môže pestovať po 4 - 6 rokoch. Hrach má vysoké nároky na dobrý stav pôdy, jej štruktúru a pôdnu vlhkosť. Najčastejšou predplodinou pre hrach je obilnina, musí sa preto po jej zbere urobiť podmietka. Následne na jeseň hlboká orba do hĺbky 0,25 - 0,30 m so zapravením fosforečných a draselných hnojív. Predsejbová príprava predstavuje väčšinou smykovanie a kyprenie do hĺbky 60 - 80 mm.
Hrach sa vysieva do hĺbky 60 - 80 mm, vzdialenosť riadkov 0,125 m. Výsevok závisí od odrody a podmienok stanovišťa a pohybuje sa od 0,9 - 1,1 MKS (milión klíčivých semien) na ha. Po sejbe hrach zásadne nevalcujeme. Odporúča sa vždy používať len morené, certifikované osivo. Optimálna pôdna reakcia pre pestovanie hrachu je v rozpätí pH 6,0 - 7,0.
Hrach nevyžaduje priame hnojenie. Dusík pre rast získava hrach nielen z pôdy, ale aj fixáciou vzdušného dusíka. Pre zvýšenie fixácie N bakterizujeme osivo vhodným inokulantom. Na zvyšovanie počtu semien v strukoch a dozrievanie vplýva obsah fosforu v pôde. Žltnutie a zasychanie listov býva spôsobené nedostatkom draslíka v pôde.
Starostlivosť a ochrana
Pri pestovaní je dôležité zabezpečiť dostatočnú závlahu najmä v období klíčenia a kvitnutia. Vyššie odrody, ako je dreňový hrach, si vyžadujú oporu (sieťky, tyčky), zatiaľ čo nižšie cukrové odrody sa zaobídu aj bez nej. Nízke typy hrachu oporu nepotrebujú. Ak máte hrášok na záhone v dvoch riadkoch, môžete k jednotlivým sadeničkám postaviť latky vzdialené od seba približne 30 centimetrov. K týmto latkám odspodu obmotávame povrázok dookola tak, aby jednotlivé úrovne povrázku boli vzdialené asi 20 centimetrov. Hrach sa po takejto “stene” potom bude môcť plaziť. Môžete tiež použiť napríklad aj pletivo z drôtov alebo suché vetvičky, po ktorých sa hrach tiež dobre plazí.
Dôležitou zásadou je udržanie porastu v nezaburinenom stave počas celej vegetácie, pretože hrach siaty je na zaburinenie citlivý v prvých rastových fázach. Okrem toho proti burinám aplikujeme prípravky určené na preemergentnú a postemergentnú aplikáciu.
Hrach siaty je pre svoju nutričnú hodnotu veľmi príťažlivou plodinou pre mnohých škodcov. Najväčším nepriateľom hrachu sú vtáky, najmä sojky, holuby. Nebezpečné môžu byť ale aj myši, ktoré môžu zožrať semená hrachu pod zemou. Medzi ďalších škodcov patria listárik čiarkovaný (Sitona lineatus), obaľovač hrachový, strapka hrachová (Kakothrips robustus) a voška hrachová (Acyrthosiphon pisum). Aplikujeme preventívny postrek insekticídmi. Porasty hrachu bývajú napádané aj komplexom antraknóz, koreňových chorôb, plesňami a virózami. Ochrana spočíva vo výbere odolných rezistentných odrôd, sejbe zdravého moreného osiva, výbere vhodnej lokality a dodržiavaní osevného postupu.
Zber a pozberová úprava
Zber sa považuje za najdôležitejšiu časť pestovateľskej technológie. Dôležité je správne určenie termínu a spôsobu zberu. Optimálna vlhkosť hrachu pri zbere je 18 - 19 %. Následne po zbere je potrebné vykonať pozberovú úpravu, ktorá zahŕňa čistenie a dosušenie hrachu. Predčistený hrach sa dosúša na štandardnú vlhkosť 14 %. Po zbere sa odporúča korene nechať v pôde, pretože sú plné dusíkatých látok, ktoré slúžia ako prírodné hnojivo.
V roku 2019 bolo na Slovensku zaregistrovaných 17 odrôd hrachu siateho, z toho je 7 odrôd úponkového typu a 4 odrody pelušky, ktoré sú využívané pre produkciu zelenej hmoty. Génová banka SR uchováva spolu v aktívnej a základnej kolekcii 1 013 genetických zdrojov hrachu. Z tohto počtu je 201 slovenských genotypov. V rámci slovenských genotypov máme uložených 34 slovenských odrôd.
Odrody hrachu: Pestrosť chutí a využitia
Všetky odrody hrachu možno rozdeliť do 3 hlavných skupín:
- Lúskací (Peeling): Rozlišujú sa podľa vnútorného povrchu tobolky, ktorý je pokrytý hustým nejedlým vláknom, podobným pergamenu. Najčastejšie sa používa na konzervovaný hrášok.
- Cukrový (Sugar): Ich tobolky sú veľmi jemné, v tobolke nie sú žiadne vlákna. Tento zeleninový hrášok sa dá jesť celý alebo sa môže konzervovať priamo s kožou, ale preto musia byť tobolky nezrelé a šťavnaté. Ich nezrelé, sladučké, krehké, ploché struky bez vnútornej pergamenovej blany sa totiž „chrúmajú“ celé. Túto odrodu milujú predovšetkým deti.
- Semi-cukrový (Semi-sugar): U týchto druhov pergamen zreje, až keď je tobolka úplne zrelá.
Polky môžu byť hladké s lesklým leskom alebo zvrásnené. Pre svoj tvar sa také odrody nazývajú mozgové, považujú sa za najchutnejšie. Holandskí chovatelia ich mohli pestovať asi pred 400 rokmi. Sú to odrody mozgu, ktoré sa valia do pohárov. V súčasnosti sú najžiadanejšie odrody dreňových hrachov. Zo strukov sa vyberajú nezrelé zrná. „Mladý hrášok“ je žiadaný v konzervách aj zeleninových mrazených zmesiach, vylúpané zrná sú lahôdkovou zeleninou na priamy konzum aj do šalátov či polievok. Hrach je podľa farby rozdelený na zelený a žltý.
Blízki príbuzní hrachu
- Cícer: Je to žltý hrach nepravidelného tvaru pestovaný v Ázii a na Blízkom východe. Populárne jedlá ako hummus a falafel sú založené na cíceri.
- Mungo (Dal): Malé fazule mierne podlhovastého tvaru pôvodom z Indie, súčasť kaše Kihari, obľúbená v indickej kuchyni. Konzumujú sa celé, vylúpané a sú perfektné na klíčenie.
Nutričný profil a zdravotné benefity hrášku
Hrášok je nutričná bomba a výnimočne výživná zelenina. Obsahuje vysoký podiel bielkovín (až 23 %), vlákninu, vitamíny (A, C, skupina B) a minerály (draslík, horčík, selén, železo, vápnik, fosfor, meď). Žiadny iný druh zeleniny (okrem sóje) neobsahuje takú vysokú a biologicky aktívnu koncentráciu bielkovín a nukleových kyselín. Kombinácia látok obsiahnutých v hrachu posilňuje imunitu organizmu aj pevnosť tkanív vrátane kostí. Bez nukleových kyselín by naše tkanivá neregenerovali a príznaky starnutia by sa objavili na všetkých telesných orgánoch oveľa skôr. Sušený hrášok môžeme bez preháňania nazvať „malou kalorickou bombou“. Obsahuje aj karotenoid luteín, ktorý predchádza rakovine hrubého čreva, esenciálnu aminokyselinu lyzín - dôležitú pri hojení tkanív, inhibítory proteáz - znižujúce rýchlosť množenia rakovinových buniek, alebo dôležité saponíny, ktoré pomáhajú znížiť škodlivý cholesterol v krvi a vylúčiť ho z tela von.
Zrelé semená obsahujú 22 - 28 % dusíkatých látok, 46 - 56 % škrobu, 5 - 7 % vlákniny, 3 % tuku a väčšie množstvo enzýmov a vitamínov A, B1, B2, C, D a K. Hrach je spolu s bôbom obyčajným považovaný za najvýznamnejšiu strukovinu pestovanú v ekologickom poľnohospodárstve. Hrášok je nízkotučný a nízkokalorický typ potravy, pričom 100 gramov hrášku obsahuje približne 80 kalórií a 12 gramov sacharidov. Dôležité je pamätať, že hrášok je zelenina s dvojnásobným kalorickým obsahom zemiakov.
Zdravotné účinky hrachu
- Zdravé srdce a krvný tlak: Zelený hrášok obsahuje slušné množstvo horčíka, draslíka a vápnika, ktoré môžu pomôcť pri prevencii vysokého krvného tlaku a znížiť riziko srdcových ochorení. Vďaka obsahu draslíka, horčíka a vápnika pomáha regulovať krvný tlak a znižuje riziko srdcových ochorení. Obsahuje flavonoidy, karotenoidy a vitamín C - antioxidanty, ktoré chránia bunky pred poškodením a znižujú riziko mozgovej príhody.
- Trávenie: Hrach je jedným z najlepších rastlinných zdrojov bielkovín a vlákniny, čo je hlavným dôvodom, prečo zasýti. Konzumácia bielkovín zvyšuje hladinu určitých hormónov v tele, ktoré znižujú chuť do jedla. Proteín funguje spolu s vlákninou na spomalenie trávenia a podporuje pocity plnosti. Vysoký obsah vlákniny pomáha detoxikovať telo, predchádza zápche a podporuje črevnú mikroflóru.
- Kontrola hladiny cukru v krvi: Zelený hrášok má pomerne nízky glykemický index (GI). Strava, ktorá obsahuje množstvo potravín s nízkym GI, sa ukázala ako užitočná pri regulácii hladín cukru v krvi. Bohatý na vlákninu a bielkovinu, čo je prospešné pre kontrolu hladiny cukru v krvi.
- Výživa nervov: Malé zelené guľôčky obsahujú vysoké koncentrácie vitamínu B1, ktorý zabezpečuje optimálnu výživu nervov. Posilňuje nervovú sústavu.
- Proti rakovine: Pravidelné konzumovanie zeleného hrášku môže znížiť riziko vzniku rakoviny, najmä v dôsledku obsahu antioxidantov a ich schopnosti zmierniť zápal v tele. Zelený hrášok obsahuje aj saponíny, zlúčeniny rastlín známe ako protirakovinové.
- Zdravé kosti a proti osteoporóze: Hrach je plný vitamínu K a vitamínu D, ktoré pomáhajú pri absorbovaní vápnika a pomáhajú predchádzať osteoporóze a posilňovať kosti.
- Chudnutie: Hrášok je nízkotučný a nízkokalorický typ potravy, no zároveň výživný. Pomáha vám efektívne pri chudnutí.
- Imunita: Vysoká hladina antioxidantov v hrášku zabraňuje viacerým reakciám v tele, ktoré môžu spôsobiť vážne ochorenia.
- Pokožka a vlasy: Hrach obsahuje vysoké množstvo antioxidantov (katechín, flavonoidy) a pomáha predchádzať známkam starnutia. Blahodarne pôsobí proti vráskam, lámavosti nechtov a pomáha aj vlasom - budú lesklé a zdravé.
- Anabolické účinky: Hrášok má anabolické účinky, čo znamená, že podporuje rast svalovej hmoty. Nukleové kyseliny a bielkoviny v hrachu stimulujú bunkový metabolizmus.
- Ochrana očí: V hrášku sa tiež nachádza luteín, ktorý chráni oči pred sivým zákalom a slepotou spôsobenou degeneráciou žltej škvrny v centre sietnice.
- Tuk v pečeni: Najnovšie štúdie ukazujú, že proteín z hrachu môže výrazne pomôcť pri redukcii tuku v pečeni. Diéta s vysokým obsahom proteínu z hrachu môže znížiť tuk v pečeni až o 50 %. „Hráškový proteín, napríklad ako náhrada mäsa, chleba a cestovín, dokáže tuk z pečene cielene odbúrať,“ uvádzajú vedci.
- Znižuje kyslosť v žalúdku: Zmierňuje ulceratívne bolesti a v takom prípade sa hrášok môže jesť ako zemiaková kaša. 3-4 čerstvé hrášky vás zachránia pred príznakmi pálenia záhy.
- Urolitiáza: Liečivý odvar zo stoniek hrachu s tobolkami a listami môže pomôcť odstrániť kamene a piesok.
- Zápal, akné, ekzémy: Krúpy z nezrelého hrášku alebo hrachovej múky so surovým vaječným bielkom sa používajú lokálne na liečbu zápalov, akné, ekzémov a poškodenia kože.
Nutričné hodnoty na 100g hrachu
| Zložka | Množstvo |
|---|---|
| Energia | 80 kcal |
| Sacharidy | 12 g |
| Vláknina | 5 g |
| Bielkoviny | 5 g |
| Tuky | 0.4 g |
| Vitamín C | 40 mg |
| Železo | 1.5 mg |
| Horčík | 33 mg |
| Draslík | 244 mg |
Dôležité upozornenia
Pre svoje bohaté zloženie sa čerstvý hrášok alebo ako súčasť varených jedál odporúča tehotným ženám. Dojčiace matky môžu vyskúšať hrachové jedlá po tom, ako je dieťa staršie ako 3 mesiace, pričom by mali začať s malými dávkami. Dieťa môže mať hrášok od 3 rokov. Hrachové jedlá by sa nemali jesť viac ako dvakrát týždenne.
Kontraindikácie: Nízka zrážanlivosť krvi, problémy so žalúdkom a črevami, kolitída, zápal, plynatosť, dna, metabolické choroby, problémy s močovým systémom, zápal obličiek.
Hrach v kuchyni: Sladký, slaný aj výživný
Hrach má široké využitie v gastronómii. Môžeš z neho pripraviť polievky, kaše, pridať ho do šalátov, cestovín či zapekaných jedál. Obľúbený je aj v čerstvej podobe - najviac živín si zachováva práve mladý hrášok. Hrach má svoju sezónu od júna do septembra a možno ho teda označiť za klasickú letnú zeleninu. Zmrazený hrach možno kúpiť po celý rok. Hrach je napríklad v kombinácii s kukuricou alebo inou obilninou priam dokonalou potravinou pre naše srdce.
Formy konzumácie a príprava
Hrášok môžeme konzumovať v rôznych podobách:
- Surový: Rovno zo záhrady, najmä mladý, čerstvý hrášok.
- Mrazený: Už vo forme uvarenej. Variť ho treba len päť až desať minút, pretože ak sa varí dlhšie, zničí sa celý obsah vitamínov a minerálov. Hrášok pred uskladnením treba blanšírovať (povariť) v slanej vode 2 minúty. Potom ho sceďte a nechajte vychladnúť. Skladujte ho v mrazničke vo vhodnej nádobe alebo v mikroténovom vrecúšku. Pomerne dobrú kvalitu má aj kupovaný mrazený hrášok. Do jedla ho pridávajte 10 minút pred uvarením alebo tesne pred jeho dokončením.
- Sušený: Takýto sa môže skladovať veľmi dlho. Ale postupom času z neho mizne obsah vitamínu C a provitamínu A. Varenie suchého hrášku je zložitý proces. Hrášok je vopred namočený v studenej vode. Ak ho zalejete vriacou vodou, škrob obsiahnutý v hrášku zmení svoju štruktúru a hrášok sa nebude dobre vrieť, zostane tvrdý a so zrnami. Ak pridáte sódu bikarbónu (1 čajovú lyžičku na 1 liter vody), namáčanie prebehne bez kvasenia. Po napučaní sa voda vypustí, pridá sa nová solená a postaví sa na malý oheň. Ak máte v pláne pyré z vareného hrášku, malo by sa to robiť ihneď po uvarení, kým je zelenina ešte teplá.
- Konzervovaný: Ten môžeme konzumovať bez akejkoľvek úpravy.
Pri nákupoch si vyberajte struky, ktoré nemajú žiadne škvrny. Mali by byť šťavnaté a krehké. Skladuje sa v chladničke, kde struky vydržia maximálne 2 dni, neskôr môžu zhorknúť. Na udržanie farby pri varení sa zvykne dať do vody štipka soli, troška cukru zas zvýrazní jeho už aj tak sladkú chuť. Variť by sa mal veľmi krátko. Ak ho po dovarení premyjete ľadovou vodou, udrží si svoju farbu aj chuť.
Zaujímavosti o hrášku
- Slávne pravidlo, že iba 20% akcií poskytuje 80% požadovaného výsledku, bolo odvodené od hrášku. Ekonóm z Talianska V. Paretto si všimol, že 20% strukov hrachu v jeho záhrade vyprodukovalo 80% úrody.
- Jedlá z namočeného suchého hrášku boli jedlom chudobných, za zlaté mince sa predával 1 liter mladého zeleného hrášku.
- Americký prezident T. Jefferson, ovplyvnený módou pestovania hrachu, vypestoval vo svojej osobnej záhrade až 30 odrôd.
- Bioplasty sa získavajú z rastlinného škrobu pomocou sorbitolu a glycerínu. Tieto biologicky odbúrateľné látky sú vhodné na výrobu liečivých kapsúl, ako aj hračiek pre deti.
- Základné zákony dedičnosti objavil predok genetiky G. Mendel vďaka pokusom na hrášku.
- Pred revolúciou v Rusku existoval závod na konzerváciu hrachu. Neboli žiadne problémy, kam dať výrobky. Je prekvapivé, že Holanďania tieto konzervy ochotne kúpili a na konzervovanie chovali odrody.
- Kvet hrachu si vyberie, kto ho bude opeliť. Kvet sa otvára iba pod ťarchou veľkej včely alebo čmeliaka, ktorý metodicky obletí všetky kvety a zabezpečí stabilné krížové opelenie.
tags: #odkial #pochadza #hrasok