Olivovník (Olea europaea) je jednou z najstarších pestovaných rastlín na svete a jeho popularita rastie aj medzi pestovateľmi v našich zemepisných šírkach. Hoci je najviac spájaný s južnými krajinami Stredomoria, odkiaľ pochádza približne 95 percent celosvetovej produkcie olív, dá sa pestovať aj v našich podmienkach: v byte, na terase či v záhrade. Tento strom symbolizuje dlhovekosť, odolnosť a stredomorský životný štýl.
Olivovník, ktorý má hlboké korene v histórii ľudstva, je už tisíce rokov symbolom mieru, blahobytu a dlhovekosti. Tento strom bol pestovaný starovekými civilizáciami a olivy a olivový olej hrali ústrednú úlohu v ich živote a kultúre. V starovekom Grécku boli víťazi olympijských hier korunovaní olivovými ratolesťami, symbolom slávy a cti. V Biblii sa často spomína olivovník, ktorý symbolizuje pokoj a požehnanie.
História a kultúrny význam olivovníka
Pestovanie a spracovanie rastlín je takmer také staré ako ľudstvo. Jedným z najstarších známych druhov je olivovník: jeho pestovanie sa odhaduje približne na obdobie pred 6 000 rokmi. Prvé dôkazy o pestovaní olív sa datujú do štvrtého tisícročia pred naším letopočtom na Kréte, v Egypte a Sýrii. Divoké olivovníky rástli už predtým v hájoch Ázie, severnej Afriky a aj na Pyrenejskom poloostrove. Pri archeologických vykopávkach v Španielsku sa našli semená olív staré 8 000 rokov. Olivy sprevádzali človeka už v neolite, mladšej dobe kamennej a rástli i na Sahare skôr, ako ju vysušilo slnko a púštne vetry. Do Grécka, Talianska a ďalších krajín sa rozšírili už ako kultúrna plodina asi pred 3 500 rokmi. Olivy sú najdlhšie pestovanými posvätnými stromami v histórii ľudstva.
Starí Gréci verili, že olivovník bol darom bohyne Atény. V gréckej mytológii sa uvádza, že z Fenície vyletela holubica, aby priniesla a ponúkla olivovú ratolesť v Diovom chráme v Epire.
Dar bohyne Atény
Ako sa dostali olivy do Grécka, o tom hovoria i staré grécke báje. Bohyňa Athéna, dcéra boha Dia a bohyňa múdrosti sa prela s Poseidonom, ktorý vládol moriam o vládu nad Aténami. Ich spor sa dostal až pred radu olympských bohov a tí rozhodli, že vyhrá ten, kto dá mestu lepší dar. Rozhodnúť o víťazovi mal prvý aténsky kráľ Kekropus. Múdra Athéna ponúkla Grékom olivu a Poseidon koňa. Grécky kráľ dal prednosť olivovníku ako symbolu mieru pred koňom symbolizujúcim boj a tým si naklonil na svoju stranu bohyňu Athénu, ktorá sa stala patrónkou mesta pomenovaného podľa nej. Okolo chrámov zasvätených Athéne vždy rástlo veľa olív a olivové háje naozaj priniesli Grékom bohatstvo, zdravie a prosperitu, aké by si žiadnou vojnou nezabezpečili. Aj keď slávu antického Grécka odvial čas, ešte stále rastú tisícročné olivy pri chrámoch obľúbenej bohyne a aj dnes pestuje 10 miliónov Grékov 140 miliónov olivovníkov. Oliva sa stala pre Grékov symbolom priateľstva i víťazstva.
Rozšírenie v Rímskej ríši a po svete
Historici tvrdia, že do Talianska olivovník doviezli Gréci. Od šiesteho storočia pred n.l. sa pestovanie olivovníka rozširuje po celom Stredomorí, od Tripolisu a Tunisu až po Sicíliu a odtiaľ do celého južného Talianska, kam sa olivovník dostal pravdepodobne počas vlády rímskeho cisára Lucia Tarquinia Priska (7. a 6. storočie pred n.l.). S rozšírením rímskeho impéria počas 3. storočia vzrástol aj obchod s olivovým olejom, hlavne na cestách medzi Blízkym východom a Tuniskom. V prvom storočí sa pestovanie olivovníka koncentrovalo najmä na juhu Pyrenejského polostrova, v severnej Afrike a južnom Francúzsku. Keď Rimania dobyli nejaké územie, vysadili na ňom olivovník na znak zmieru.
Krištof Kolumbus priviezol olivovník do Ameriky behom niektorej zo svojich ciest, ktoré uskutočnil po roku 1492. V 16. a 17. storočí sa olivovník úspešne pestoval aj v Peru, Chile, Argentíne (hlavne v provinciách La Rioja a Catamarca) a v Mexiku. V súčasnosti sa olivovník pestuje na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy.
Olivovník v Biblii: Kráľ stromov
V starých literárnych prameňoch sa spomína oliva s úctou a láskou. V samotnej biblii je označená za kráľa stromov a dokonca i rímsky prírodovedec Columella ju ocenil ako Prima omnium arborum = Prvý zo všetkých stromov. Práve Thomas Jefferson vyhlásil: „Olivovník je najväčší dar nebies“.
Prečo si ľudia olivu tak veľmi vážili? Vďaka jej húževnatosti, výsostne pozitívnemu charakteru a mnohorakému úžitku. Všade, kde rástla prinášala ľuďom zdravie i bohatstvo. Oliva patrila k posvätným hebrejským stromom. Spomína sa v biblii na viacerých miestach a vždy tam, kde rástla, darilo sa aj ľuďom, hoci často bola samotná krajina viac než nehostinná. Našli ju Izraeliti, keď vstúpili na územia Kanaanu. Na mnohých miestach rástla na kameňoch a pieskoch ako jediná drevina. Bola bohatstvom Palestíny, Betlehemu, Hebrónu, údolia Šekemu a prekrásne olivové háje lákali ľudí i na okraji Fénickej nížiny. Olivy rástli na suchých piesčitých a veľmi chudobných pôdach, kde sa iným stromom často vôbec nedarilo. K životu potrebovali najmä veľa slnečných lúčov. Hoci pochádzajú z horúceho a suchého podnebia Stredomoria, olivovníky sa prekvapivo dobre prispôsobujú rôznym podmienkam prostredia. Znáša chudobné pôdy a obdobia sucha, za podmienku, že má účinnú drenáž. Olivovník sa môže pestovať vonku v regiónoch s miernejším podnebím alebo v kvetináčoch, ak je potrebná ochrana kvôli zimy.
Olivovníky sú známe svojou odolnosťou a dlhovekosťou, pričom niektoré exempláre dosahujú vek stoviek alebo dokonca tisícok rokov. Olivovníky sú veľmi odolné a nezriedka sa nájdu exempláre staré stovky alebo dokonca tisíce rokov. Tieto stromy môžu žiť stovky rokov a niektoré exempláre dokonca prekročili tisíc rokov. Olivovník môže žiť viac ako 1 000 rokov! Niektoré exempláre na juhu Európy stále produkujú plody aj po stáročiach. Preto sú olivovníky považované za nemých svedkov plynutia času.
V Izraeli rastie strom, ktorý je prakticky nezničiteľný. Dokonca aj keď ho zotnú, z jeho koreňov čoskoro vypučia nové výhonky. Olivové stromy majú pozoruhodnú regeneračnú schopnosť, a to aj po údere blesku. Niektoré živé stromy sa dnes považujú za tisíce rokov staré. Prečo je olivovník taký mimoriadny strom? Olivové stromy žijú stáročia bez osobitného ošetrenia a môžu byť bez problémov presadené. Neexistuje žiadna iná rastlina s týmito vlastnosťami.
Olivovník ako symbol mieru a nádeje
Mnoho dní sa díval starý Noe zo svojej archy do modrej diaľky k úzkemu pásu horizontu, kde veľké, nekonečné vody splývali s nebom a čakal na znamenie zmierenia od svojho Boha. Bola ním olivová ratolesť, ktorú priniesla v zobáčiku holubica, keď opadli vody, ktoré mali očistiť svet.
Príbeh o Noemovej arche je jedným z najznámejších príkladov použitia olivovej ratolesti ako symbolu. Po potope Noe vypustil holubicu, aby zistil, či už voda opadla. Keď sa holubica vrátila s čerstvým olivovým lístkom v zobáku, bol to znak, že voda ustúpila a že život sa môže obnoviť. Tento príbeh symbolizuje nádej, nový začiatok a predovšetkým mier medzi Bohom a človekom. Holubica sa vrátila a v zobáku mala čerstvý olivový lístok. To znamená, že niekde už nad vodou vyčnievajú stromy, no zem ešte nie je suchá. Keď to zopakoval o týždeň, holubica sa už nevrátila. Všetci oslavujú, lebo vedia, že je to symbol vyslobodenia. Zas ucítia pod nohami pevnú zem a budú dýchať svieži vzduch. Stvoriteľovi záleží na tom, aby sme v každom okamihu svojho života mali nádej, ktorá nám dodá odvahu hľadieť do budúcnosti s dôverou v jeho zasľúbenia, že to lepšie ešte len príde. Na pobreží Stredozemného mora je olivovník symbolom hojnosti, mieru, čistoty a cti.
Ďalšie symbolické významy olivovníka
Olivovník je vo väčšine kultúr symbolom mieru, múdrosti a víťazstva. Na olympijských hrách v Aténach v roku 2004 sa víťazom odovzdávali vence z tohto stromu. V biblickej knihe Sudcovia sa hovorí o podobenstve, kde stromy hľadali kráľa. Prvého sa opýtali olivovníka: "Môžem ja zanechať svoju tučnosť, ktorú zvelebujú bohovia i ľudia, a ísť sa povyšovať nad stromami?" (Kniha sudcov, 9, 9). Olivovník však neodmietol moc len z pokory, ale aj preto, že si uvedomuje svoju hodnotu. Pozná ju a nepotrebuje na to nosiť korunu. Olivovník je sám o sebe kráľom.
Olivový olej bol oceňovaný už v dobe gréckych kráľov a začal sa používať aj v židovskej komunite ku krstom. Okrem toho sa používal pri masážach po kúpeli, do lámp na svietenie a ako masť a očistný prostriedok pri náboženských obradoch. Tento zvyk si kresťanské cirkvi dochovali dodnes.
Prorok Mojžiš opísal Izrael ako ‚dobrú krajinu, krajinu olív‘. (5. Mojžišova 8:7, 8) Aj dnes sú olivové háje rozsiate po celej krajine od úpätia vrchu Hermon na severe až po predmestia Béršeby na juhu. Biblickí pisatelia často používali olivovník v obraznom zmysle. Rôzne rysy tohto stromu slúžili na znázornenie Božieho milosrdenstva, sľubu o vzkriesení a šťastného rodinného života.
Olivovník je obrovským požehnaním. Olivy sa používali ako hlavné jedlo, olej sa používal na varenie i na svietenie, dokonca aj ako liek a takisto bol nevyhnutnou súčasťou pomazávania pri Bohoslužbe. Aj my by sme mali byť požehnaním pre naše okolie. Máme svietiť ako mesto postavené na vrchu a potrebujeme chodiť s Pánom tak blízko, aby mohol cez nás tiecť jeho olej uzdravenia. Olivovník poskytuje každému okoloidúcemu tieň pred pražiacim slnkom. Aj my by sme mali „v páľave dňa“ poskytnúť druhým kus neba, oázu pokoja a Božej prítomnosti. Zaujímavou vlastnosťou olivovníka je, že je takmer nezničiteľný. Bola to olivová vetvička, ktorú priniesla holubica z Noemovej archy. Čokoľvek iné bolo zničené potopou, ale olivový strom vydržal. Dokáže rásť v každých podmienkach, na terasovitých kopcoch, v údoliach, na kamenistej i úrodnej pôde. Takýto by mal byť každý kresťan. Schopný obstáť v každej situácii, v ktoromkoľvek zamestnaní. Zvláštnosťou je, že aj keď olivový strom spálite alebo vytnete, z jeho koreňov vypučia nové výhonky. Niektoré nové stromy vyrastajú z koreňov starých 2000 rokov!
Pán Ježiš sa nazýva Kristus, čo je grécky preklad hebrejského slova Mašiach - Pomazaný. Keď evanjelista Matúš píše Ježišov rodokmeň, uvádza, že z Márie sa narodil Ježiš, nazývaný Kristus - nazývaný Mesiáš, Pomazaný. Keď Pán Ježiš začína svoje verejné účinkovanie, príde do svojho rodiska Nazareta, cituje z knihy proroka Izaiáša text, kde sa v 61,1-2 hovorí: Duch Pána, Jahveho, je na mne, pretože ma Pán pomazal, poslal ma hlásať radosť ubitým, obviazať zlomených srdcom, zajatcom ohlásiť slobodu a spútaným oslobodenie. Ohlásiť rok Pánovej milosti a deň pomsty nášho Boha na potešenie všetkých zarmútených.
The Olive Tree Biblical Symbolism and Lessons
Olivový olej a jeho význam v náboženských obradoch
V oblasti Svätej zeme sa najčastejšie používal olivový olej, lisovaný z plodov olív, ktoré rastú aj na suchých oblastiach. Práve to bolo vzácne, že oliva rastie aj na ťažšej kamenistej pôde. Strom musel vynaložiť veľa úsilia, aby z koreňov vyťažil živiny, preto aj o olivovom oleji bola predstava, že je plný sily. Olej sa používal nielen na prípravu pokrmov, v starostlivosti o telo, zmiešaval sa s bylinami a koreninami a používal sa ako parfémy, na liečebné účely, ale aj kultové - náboženské účely.
Olivový olej, ktorý nazývali Rimania „tekutým zlatom", bol vyhľadávaným obchodným artiklom už v biblických dobách a Palestínci ho hojne predávali napríklad i do Egypta. Dokonca i samotný múdry kráľ Šalamún platil za materiál na stavbu svojho legendárneho jeruzalemského chrámu Chíramovi olivovým olejom. Veľa oleja spotrebovali chrámy a svätyne, kde sa používal ako každodenná vysoko cenená obeta bohom, horel v posvätných kahancoch a lampách, používal sa k pomazaniu kňazov i kráľov, pri krste novorodencov, očiste chorých a malomocných.
V starovekom Ríme sa olivové ratolesti používali na výzdobu posvätných miest a predstavovali zmierenie počas obradov. Počas histórie bol olivovník dôležitým zdrojom potravy, svetla a liekov. Olivový olej sa používal nielen v potravinách, ale aj ako základ mastí a liekov, pri náboženských rituáloch a na osvetlenie domácností. Obchod s olivovým olejom bol hlavným hospodárskym faktorom rozvoja stredomorského obchodu, ktorý posilnil obchodné väzby medzi národmi a prispel k prosperite regiónu.
Olej pomazania
Biblické pomazanie olejom teda znamená požehnanie, posvätenie, vyvolenie pre službu. Pamätajme, že aj my sme boli pomazaní olejom pri krste a birmovaní, čím sa zdôrazňuje naše poslanie žiť v tomto svete ako kresťania. V Starom zákone sú pomazaní proroci, králi a kňazi, keď sú uvedení do úradu. Preto kráľ sa nazýva „Pomazaný“ = Mašiach po hebrejsky. Preto Dávid, keď ho prenasleduje Šaul povie: Nech ma Pán chráni, aby som vztiahol ruku na Pánovho pomazaného, tzn. na Pánovho Mesiáša.
Napríklad v Gn 28 sa hovorí o Jakubovi, ktorý mal sen, videl anjelov zostupovať a vystupovať po rebríku. Nazval to miesto Bethel - Dom Boží a skalu, na ktorej spal, pomazal olejom: „Keď Jakub ráno vstal, kameň, ktorý mal položený pod hlavou, postavil za pomník a jeho vrch polial olejom.“ (Gn 28,18) Keď Mojžiš dostáva od Boha príkaz vybudovať stánok stretnutia, dostal od Boha príkaz v Ex 40,9-11: „Napokon vezmi olej svätenia a pomaž svätostánok a všetko, čo sa v ňom nachodí; posväť ho i všetko jeho náradie, aby bol svätý. Aj oltár na zápaly pomaž i všetko jeho príslušenstvo; posväť oltár a bude presvätý. Takisto pomaž umývadlo a jeho podstavec a posväť ho.“ Olej sa používal ako znamenie vyvolenia. Preto sa olej používa aj pri posviacku chrámu a oltára.
Prorok Samuel prišiel pomazať Šaula za prvého izraelského kráľa, povedal: „Nato vzal Samuel nádobu s olejom, vylial mu ho na hlavu, pobozkal ho a povedal: „Hľa, Pán ťa pomazal za knieža nad svojím dedičstvom!“ (1 Sam 10,1) Prorok Samuel pomaže za kráľa aj Dávida, pričom Sväté písmo hovorí, že začal v ňom pôsobiť Boží Duch: „Nato Samuel vzal roh s olejom a pomazal ho uprostred jeho bratov. A od toho dňa pôsobil na Dávida Pánov duch.“ (1 Sam 16,13)
V podobenstve o milosrdnom Samaritánovi je olej spomenutý ako liečivá látka, ktorá zmierňuje bolesti, hojí rany. Preto autor Jakubovho listu hovorí v 5,14-15: „Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene. Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu.“ Známe je pomazanie olejom Ježišovej hlavy v Betánii Mt 26. Je prejavom úcty. Hriešnica v Lk 7 natiera Ježišovi nohy olejom. Keď Peter prijíma do Cirkvi pohana, stotníka Kornélia a potom pre spoločenstvo, veriacich vysvetľuje svoje konanie, hovorí o Ježišovi: Boh pomazal Ježiša z Nazareta Duchom Svätým a mocou a on chodil, dobre robil a uzdravoval všetkých posadnutých diablom, lebo bol s ním Boh. Olivovým olejom sa po kúpeli veľmi radi a často natierali starovekí Egypťania. Lesklá pokožka i vlasy boli znakom zdravia a prosperity. Preto sluha zvykol potierať hlavu každému hosťovi, ktorí prišiel na hostinu.
V Písmach sú zmienky o doslovnom i o obraznom použití olivového oleja. V staroveku sa rany a pomliaždeniny ‚zmäkčovali olejom‘, aby sa podporil proces uzdravovania. Pomazanie hlavy olivovým olejom je občerstvujúce a upokojujúce. (Žalm 141:5) A pri liečení duchovnej choroby môžu kresťanskí starší ‚potierať člena zboru olejom v Jehovovom mene‘. (Jakub 5:14) Láskyplné biblické rady, ktoré dávajú starší, a vrúcne modlitby v prospech ich duchovne chorého spoluveriaceho sú prirovnané k upokojujúcemu olivovému oleju.
Typy olivového oleja a ich použitie
Olivový olej sa najčastejšie lisoval zo zrelých plodov olivy. Tie sa najprv rozdrvili zvislým kameňom v kamennom valci a drť sa potom buď šliapala nohami podobne ako u nás kapusta, alebo sa lisovala za studena. Po krátkom odstátí sa olej zbavil cudzorodých látok a čistý sa už mohol skladovať po dlhý čas.
- Panenský olej: Lisuje sa zo zrelých plodov zbieraných neskoro na jeseň, alebo v zime, z ktorých sa odstránili kôstky. Práve tento olej sa používal predovšetkým pri náboženských obradoch, pretože je najčistejší a najkvalitnejší.
- Provensálsky olej: Zvykne sa lisovať z olív s kôstkami pre kuchynské použitie.
- Stromový olej: Získaval sa tak, že to čo zostalo po lisovaní kuchynského oleja sa prelialo horúcou vodou a ešte raz sa to vylisovalo. Stromový olej sa používal na liečenie a vonkajšie použitie. Vtieral sa do pokožky pri popáleninách, bodnutí hmyzom, svrbení, bolestiach svalov, kĺbov a aj obličiek. Vďaka nemu si ženy dlho uchovávali krásnu jemnú pleť bez vrások.
Zdravotné účinky olivového oleja
Olivový olej je ústredným prvkom stredomorskej stravy, všeobecne považovanú za najzdravšiu rovnováhu potravín na planéte. Do olivového oleja sa pridávali i vonné lupienky kvetov alebo liečivé rastliny. Pri nedostatku chinínu sa používala namiesto neho i postrúhaná kôra olivovníkov a často sa využívala i liečivá sila listov, ktoré sa dali zberať po celý rok. Pripravoval sa z nich čaj dobrý na normalizáciu krvného tlaku, alebo sa pálili ako kadidlo. Olivový olej je nevysychajúci a veľmi priaznivo ovplyvňuje tráviaci trakt a jeho mikroflóru a pomáha tvorbe i vylučovaniu žlče, detoxikuje pečeň, pomáha obličkám a pôsobí jemne laxatívne. Z toho sa pripravoval olej svätého pomazania, ktorý sa používal na pomazanie posvätného chrámového náčinia.
Biblická Olivová hora a Getsemanská záhrada
Biblická Olivová hora, ktorá stojí dodnes ako večný svedok Ježišových myšlienok i krokov, bola kedysi husto porastená olivami. Pomedzi ne sa prechádzal Kristus a vystupoval hore na členitý vrcholok hory, keď chcel byť sám so svojimi myšlienkami. Dodnes na jej úpätí rastú dvetisíc rokov staré olivy, ktorých plody možno sýtili Krista a jeho apoštolov a poskytovali olej pre chrámy. Na úpätí Olivovej hory sa rozprestierala Getsemanská záhrada, v ktorej sa pestovali olivy a lisoval sa z nich i kvalitný olej (gat-šemen=olejový lis). Práve neďaleko skončil Ježiš v mukách svoju pozemskú púť. Kameň, ktorým bol zavalený jeho hrob sa vraj práve tu používal na lisovanie olivového alebo jazmínového oleja.
Všeobecné vlastnosti a vzhľad olivovníka
Olivovník prepožičiava osobitý charakter každej krajine. Je to pomaly rastúci strom s hustými, strieborno-zelenými listami, ktoré majú podlhovastý tvar a odtieň zeleno-striebornej na prednej strane a striebornej na zadnej strane. Na jar vytvára drobné biele kvety, ktoré sa neskôr menia na oválne plody, spočiatku zelené a po dozretí čierne. Stromy dorastajú do výšky približne sedem metrov. V optimálnych podmienkach dorastá v byte alebo na terase do výšky 1,5 až 2 metrov, no v záhrade môže dosiahnuť aj niekoľko metrov. Kmeň i konáre rastú nepravidelne, čo často vedie až k ich bizarnému pokrúteniu.
Druhy olivovníka
- Olea europaea (Oliva európska): Olivu európsku prvý popísal Karl Linné a je zaradená v Linnean herbarium vo Švédskom múzeu histórie prírody. Olivy rastú veľmi pomaly a možno i vďaka tomu sa dožívajú viac ako 2000 rokov. Spolu s tisom patria k najdlhšie žijúcim stromom Európy. Listy sú protistojné, obrátene kopijovité, z rubovej strany sivobielo chlpaté. Kvety, v metlinách vyrastajúce z pazúch listov príjemne voňajú.
- Olea oleaster (Divokorastúca oliva): Túto divokorastúcu olivu ešte stále nájdeme napríklad v hájoch severnej Afriky. Dobre sa rozmnožuje semenami, ale jej plody nie sú tak vyhľadávané, ako u olivy európskej. Má veľmi zaujímavý habitus a talianski bonsajisti z nej často tvarujú fascinujúce diela. Je to stálozelený druh, listy sú protistojné, viac zaoblené, kôra šedivá, strom je odolný a silný, niekedy tŕnitý.
tags: #olivovy #strom #v #biblii