Ovocie a zelenina sú neoddeliteľnou súčasťou zdravej výživy a dôležitým zdrojom vitamínov, minerálov a vlákniny. Ich pravidelná konzumácia má preukázateľne pozitívny vplyv na naše zdravie a pôsobí ako prevencia proti mnohým ochoreniam. Je dôležité ich konzumovať v čo najčerstvejšej a surovej podobe, aby sme prijali všetky enzýmy, vitamíny a minerály, ktoré obsahujú.
Čo je ovocie?
Ovocie sú jedlé plody alebo semená viacročných semenných rastlín, kríkov alebo stromov. Ovocie obvykle rozdeľujeme na:
- Ovocie mierneho pásma: jablká, hrušky, duly, mišpule (jadrové), čerešne, višne, slivky, marhule, broskyne (kôstkové), jahody, maliny, čučoriedky, ríbezle, egreše, hrozno (bobuľové).
- Tropické a subtropické ovocie: citróny, pomaranče, mandarínky (citrusové plody), karambola, hurmikaki, liči (exotické ovocie).
- Škrupinové: vlašské orechy, mandle, gaštany.
Prečo ovocie? Pretože obsahuje antioxidanty, draslík, vlákninu, karotény, minerálne látky, veľké množstvo vitamínu C a málo kalórií. Ovocie jeme predovšetkým čerstvé, lebo konzervovaním a mrazením stráca dôležité látky. Jesť by sme ho mali denne, pôsobí ako prevencia proti nádorovým ochoreniam a zápche, upravuje krvný tlak a znižuje hladinu cholesterolu. Rozpustná vláknina viaže aj žlčové kyseliny, čím z tela odvádza cholesterol. Vo väčšine má ovocie energeticky vyššiu hodnotu.
Čerstvé ovocie odtrhnuté na vrchole zrelosti je plné vitamínov a živín, najmä citrusové, ríbezle a egreše predstavujú hlavný zdroj vitamínu C. Pretože ovocné šťavy prispievajú k tvorbe zubného kazu, vyberáme si ovocie s čo najnižším obsahom kyselín, najlepšie lesné plody.
Čo je zelenina?
Zelenina sú jedlé časti kultúrnych jednoročných alebo dvojročných rastlín, v niektorých prípadoch aj časti viacročných rastlín. V potrave je dôležitým zdrojom vitamínov, minerálov a vlákniny.
A prečo je konzumácia zeleniny taká dôležitá? Výskumy ukázali, že vďaka nej, resp. vláknine, ktorú obsahuje, klesá riziko úmrtia na srdcové choroby. Zelenina je bohatšia na nerozpustnú vlákninu, ktorá zabraňuje zápche a vzniku nádorov, najmä hrubého čreva. Obsahuje vlákninu, minerálne látky, karotenoidy, vitamín C a A, flavonoidy a allicinové zložky. Konzumujeme ju najmä čerstvú či varenú a podobne ako ovocie, konzervovaním a mrazením stráca hodnotné látky. Zelenina je dôležitým zdrojom vitamínov a minerálnych látok.
Rozdelenie zeleniny podľa druhov
Zeleninu možno z botanického hľadiska rozdeliť podľa príbuznosti k iným rastlinám. Hranica medzi ovocím a zeleninou nie je celkom jasne zadefinovaná. Zelenina je spravidla jednoročná, zatiaľ čo také ovocné stromy môžu rásť desiatky rokov. Všeobecne ich rozlišujeme podľa spôsobu prípravy. Kým ovocie ako jablká alebo hrušky chutia aj surové, zelenina ako zemiaky sa často najskôr uvarí. Označenia „koreňová zelenina“ a „listová zelenina“ naznačujú, ktorú časť rastliny zbierame a zúžitkujeme.
Hlúbová zelenina
- Kapusta, kel, karfiol, kaleráb.
- Hlávkový kel, ružičkový kel a červená kapusta patria k hlúbovej zelenine.
- Kapusta potrebuje v záhone dostatok miesta a naozaj dlhú dobu, kým bude možné pozbierať úrodu.
- Tip: Rozšírená choroba koreňov hlúbovej zeleniny, nádorovka kapustová, sa vyskytuje v mierne zásaditej pôde zriedkavejšie.
- Červená kapusta uprednostňuje mierne vápenaté pôdy.
Koreňová zelenina
- Mrkva, petržlen, paštrnák, zeler.
Listová zelenina
- Šalát, špenát.
- Listové šaláty ako hlávkový šalát, mangold alebo špenát rastú pomerne rýchlo.
- Väčšina listových šalátov sa môže zasiať v období od konca marca a začiatkom apríla.
Cibuľová zelenina
- Cibuľa, pažítka, cesnak.
- Rôzne cesnakovité rastliny, ako medvedí cesnak, cesnak a pažítka, patria medzi cibuľovú zeleninu, rovnako ako cibuľa.
- Cibuľa a cesnak nepotrebujú po vysadení a zakorenení takmer žiadnu starostlivosť. Burinu udrží v šachu príležitostné okopanie.
- Fenikel vytvára hľuzovitú cibuľku, preto tiež patrí k cibuľovej zelenine.
Plodová zelenina
- Paprika, tekvica, baklažán.
- Plodová zelenina ako tekvica, uhorky a cuketa potrebuje veľa slnka a tepla.
- Patria sem aj paradajky. Najlepšie rastú v malom skleníku alebo skleníku na paradajky, chránené pred dažďom a nočným chladom. Existuje nespočetné množstvo odrôd paradajok.
- Aj paprike a baklažánom sa darí lepšie v skleníku.
- Paprika, paradajky a tekvice sú plodová zelenina.
Strukoviny
- Fazuľa, hrach, šošovica.
Lahôdková zelenina
- Artičoky, špargľa.
Kvetová zelenina
- Zelenina s jedlými kvetmi alebo púčikmi sa označuje ako kvetová zelenina.
- Medzi najznámejších zástupcov patrí brokolica, karfiol, romanesco a artičoka.
- Na konzumáciu sú však vhodné aj kvety cukety.
- Zber prebieha pred úplným rozvinutím súkvetí.
Hľuzová zelenina
- Hľuzová zelenina, napríklad zemiaky, vytvára hľuzovité zásobné orgány.
- Vyskúšajte niekedy červené alebo fialové zemiaky. Chutia rovnako aromaticky ako staré známe žltomäsité odrody, postarajú sa však o farebné spestrenie taniera.
- To isté platí pre špeciálne odrody mrkvy, napríklad fialová. Mladé plody sú veľmi jemné.
- Topinambur so svojou klíčiacou hľuzou je tiež považovaný za hľuzovú zeleninu, zeler buľvový je ideálny na výdatné husté polievky.
- Tip: Zeler je chúlostivý na hlísty (nitenky), ktoré žerú korene. Rastlina aksamietnica odpudzuje týchto škodcov.
- Mrkva patrí do hľuzovej zeleniny a tá sa zase považuje za koreňovú zeleninu.
Zelenina so semenami
- Jedlé semená tvoria samostatnú kategóriu zeleniny: zelenina so semenami.
- Ide hlavne o zástupcov strukovín ako hrach, fazuľa a šošovica, ktoré majú po zbere a sušení veľmi dlhú trvanlivosť.
- Zaraďujeme tu často aj kukuricu.
- Zatiaľ čo väčšina strukovín vyžaduje tepelnú úpravu, hrášok môžete zjesť aj surový.
Klíčková zelenina
- Keď sa spomenú klíčky, často nám ako prvé napadnú semenáčiky žeruchy alebo strukovín, ktoré vyklíčia bez hnojenia.
- Pod skutočnou klíčkovou zeleninou však rozumieme špičky výhonkov vypestovaných rastlín - nie klíčky.
- Preto medzi klíčkovú zeleninu patrí napríklad špargľa.
- Pestovanie vo vlastnej záhradke si vyžaduje veľa skúseností a dostatok živín.
- Do tejto skupiny však patria aj bambusové klíčky a palmové klíčky.
- Špargľa sa dá pripraviť mnohými spôsobmi - aj grilovať.
Spracovanie a skladovanie
Ovocie aj zeleninu môžeme konzumovať surovú, či tepelne upravenú. Najlepšie je ju konzumovať čerstvú a surovú. Prijmete tak z nej všetky enzýmy, vitamény a minerály, ktoré obsahuje! Je dôležité ju vopred poriadne umyť pod tečúcou vodou, hlavne citrusové ovocie, ktoré sa postrekuje. Pri tepelnej úprave zeleninu vkladáme do vriacej vody, skôr dusíme ako varíme a podľa možností použijeme zeleninový vývar.
Keďže ovocie ako aj zelenina podliehajú skaze, musíme ich starostlivo preberať a skladovať. Skladujeme ich v tmavých, chladnejších priestoroch, pri vyššej vlhkosti. Je potrebné, aby miestnosť bolo možné vetrať. Okrem uskladnenia je možné aj inak ich zakonzervovať. Ovocie môžeme sušiť, zmrazovať, sterilizovať, pripravovať z nich kompóty či džemy. Dajú sa z nich robiť sirupy, šťavy, či pretlaky. Zeleninu väčšinou sterilizujeme, alebo ju zmrazujeme. Zmrazovanie je z hľadiska zachovania úžitkovej hodnoty tovaru jedným z najvhodnejších spôsobov konzervovania ovocia aj zeleniny.
🍋 Ovocie a zelenina, ktoré nepatria do chladničky | Jednoduché tipy a triky | Lidl Slovensko
Botanická klasifikácia a čeľade rastlín
Niektoré rastliny bežne označujeme ako zeleninu, hoci botanicky patrí do inej skupiny. Napríklad taká tekvica je bobuľové ovocie, a preto ju z botanického hľadiska radíme medzi ovocie. Huby majú v botanike osobitné postavenie: Nepatria k zelenine ani ovociu, ale tvoria v rámci rastlinného sveta vlastné impérium. Huby totiž na rozdiel od rastlín nevykonávajú fotosyntézu, ale živia sa mikroorganizmami. Jedlé huby, ako šampiňóny, hríby alebo hliva, obsahujú okrem vlákniny aj dôležité vitamíny a minerálne látky a naviac majú pomerne málo kalórií. Huby si najlepšie vypestujete sami pomocou štartovacej kultúry, čo je vlastne hubové mycélium a potrebujete aj vhodný substrát. Ten väčšinou obsahuje slamu, piliny alebo kávovú usadeninu. Kukurica patrí z botanického hľadiska do kategórie obilnín.
Pre striedanie plodín je niekedy dôležité aj to, do ktorej čeľade rastlín zelenina patrí. Členovia tej istej čeľade rastlín vo všeobecnosti nie sú dobrými susedmi v záhone. Keď dodržíte medzi rastlinami určitý odstup, zabránite škodcom a chorobám.
- Čeľaď astrovitých (Asteraceae): Patrí vo svete rastlín k najväčším. Patria sem šaláty, artičoky a topinambury. Kvetenstvo má hviezdicovitý tvar.
- Tekvicové rastliny (Cucurbitaceae): Patria sem uhorky, melóny, cukety a tekvica.
- Čeľaď ľuľkovitých (Solanaceae): Všetci zástupcovia čeľade ľuľkovitých majú v určitých častiach rastliny jedovatý solanín. Ten sa napríklad nachádza v zelenej stonke paradajok a všetkých častiach zemiaka okrem hľúz.
- Čeľaď láskavcovitých (Amaranthaceae): Patria sem okrem iného špenát, mangold a červená repa, ktoré sa pripravujú ako zelenina.
Striedanie plodín a pestovanie
Zeleninu delíme aj podľa toho, koľko živín potrebujú, čiže rastliny s nízkou, strednou a vysokou spotrebou. Rozdelenie zeleniny do týchto skupín vám pomôže pri plánovaní striedania plodín. Pravidelným striedaním plodín môžete zabrániť pôde chudobnej na živiny.
Keď chcete obmieňať plodiny, v prvom roku pestujte rastliny s vysokou spotrebou živín, ako tekvicu, zemiaky, uhorky alebo brokolicu. V ďalšom roku po nich zasejte rastliny so strednou spotrebou živín, ako je fenikel, mrkva, paštrnák alebo cibuľa. V treťom roku na ich mieste pestujte rastliny s nízkou spotrebou živín, napríklad šalát, reďkovku a špenát.
Na pestovanie zeleniny stačí už relatívne malá plocha. Nepotrebujete nutne ani vlastnú záhradku. Malý vyvýšený záhon sa často zmestí aj na balkón. Z jedného štvorcového metra sa dá zozbierať približne tucet hlávok šalátu alebo kalerábu, 7 kg až 10 kg paradajok, asi 5 kg mrkvy alebo 3 kg až 4 kg cibule. S plochou 10 m² až 20 m² (približne 4-8 záhonov) budete mať zásoby čerstvej zeleniny takmer celé leto.
Zeleninu citlivú na mráz môžete predpestovať v skleníku. Záhradná sezóna začína približne v marci. V lete je hlavná sezóna plodovej zeleniny, ale s príchodom teplých mesiacov príde na rad aj hrášok a nové zemiaky. Najchutnejšie ovocie a zelenina je z vlastnej záhrady, prípadne BIO.
Dôležitosť čerstvých plodov a výber
Strava obsahujúce veľké množstvo čerstvého ovocia a zeleniny je dôležitá pre dobré zdravie, pretože sú nositeľmi piatich skvelých zložiek. Ďalšou zložkou sú mastné kyseliny ukryté v šupke dužinatých plodov. Do jedálneho lístka treba zaradiť surové i varené plody zeleniny a ovocia. Príjem ovocia a zeleniny by mal byť pestrý a vyvážený, aby nedošlo k predávkovaniu, alebo naopak, nedostatku niektorých vitamínov napr. A, D, E a K v zelenine, ktoré sú rozpustné v tukoch.
Podľa odborníkov na výživu konzumujeme menej ovocia a zeleniny, ako by sme mali. Lenže, z čoho vyberať, keď až 80% predaja prebieha v super či hypermarketoch a tie si veru so slovenskými farmármi „netykajú“. Napovie vám to aj krajina pôvodu a s tým spojené veľké vzdialenosti. Takéto ovocie alebo zeleninu treba preto dôkladne očistiť, vyumývať alebo nechať pred konzumáciou odležať vo vlažnej vode. Neumyté plody nám totiž môžu spôsobiť nepríjemné alergické reakcie. Krásne sú vďaka tenkej vrstve vosku, do ktorého sa pred transportom ponárajú. Preto radšej dávajte prednosť domácim jablká z vlastnej či susedovej záhrady, aj keď v nich občas nájdete nevítaného hosťa - červíka. Pozor si treba dávať aj na citrusové plody, ktorých kôra je určite chemicky ošetrovaná.
Jesť dostatok zeleniny sa naučíte tak, že si vytvoríte správne návyky, napr. Pripravte si zeleninu do misky a odhryznite si z nej v ľubovoľnom množstve počas dňa. Ideálny je listový alebo ľadový šalát, uhorky, kaleráb či paradajky.
tags: #ovocie #a #zelenina #vseobecne