Na Slovensku sa medzi záhradkármi stáva čoraz populárnejším trendom pestovanie exotického ovocia, ktoré bolo v minulosti považované za nevhodné pre naše klimatické podmienky. Ovocie ako kiwi, figy, granátové jablká a dokonca aj citrusy sa postupne stávajú súčasťou domácich záhrad. Hoci je exotické hurmikaki známe najmä z obchodov, pomaly a isto si získava i pozornosť pestovateľov. V našich končinách, najmä na juhu Slovenska, je možné dopestovať viaceré druhy exotického ovocia. V tomto článku vám ukážeme, že pestovanie exotického ovocia nemusí byť len snom. Poradíme vám, ktoré druhy exotického ovocia môžete pestovať, aké podmienky im vyhovujú a ako sa postarať o ich úspešný rast.
Exotické ovocie nám poskytuje predovšetkým v chladnom ročnom období dôležité vitamíny a svojimi exotickými arómami obohacuje náš jedálny lístok. Prečo siahame po exotickom ovocí práve v zimných mesiacoch? Vtedy je výber domácich druhov ovocia veľmi obmedzený a banány, kivi, pomaranče a pod. sú vítanou zmenou. Okrem bežných druhov ovocia je možné v záhrade pestovať aj niektoré netradičné ovocné stromy, ktoré môžu byť takisto produktívne a zaujímavé.
Exotické ovocie vhodné pre slovenské záhrady
Ebenovník - Hurmikaki (Diospyros kaki)
Jedným z najperspektívnejších ovocných druhov, ktoré je možné u nás pestovať, je ebenovník - hurmikaki. Samotnú rastlinu nájdete pod rozličnými názvami - napríklad ako hurma, ebenovník, tomel či Diospyros kaki. Má podobu stromu alebo objemného kríka. Sladké plody sa ponášajú na žiarivo oranžové paradajky. Môžeme si vyberať z desiatok odrôd. Odrody druhu Diospyros kaki sú vhodnejšie do teplejších oblastí, ukrajinské hybridy a americké ebenovníky druhu Diospyros virginiana sú odolnejšie a vhodné aj do ostatných polôh. Mrazuvzdornosť sa podľa druhu a odrody pohybuje od -18 až do -30 °C. Ovocné stromy Hurmikaki alebo skrátene kaki pochádzajú z východnej Ázie a sú známe svojím pomalým rastom a produkciou neskoro dozrievajúcich, sladkých plodov s vynikajúcou chuťou. Ponuka odrôd týchto exotických ovocných stromov je naozaj široká, pričom najobľúbenejšie sú variety s netrpkými plodmi, a bez jadierok (partenokarpické). Výhodou pri pestovaní hurmikaki je jeho odolnosť proti škodcom a chorobám, ako aj pomalý rast, ktorý si nevyžaduje takmer žiadny rez. Keďže však odoláva len teplotám do - 20°C, je vhodný skôr pre teplejšie časti Slovenska a na chránené stanoviská (pri hrozbe tuhších mrazov je potrebné zatepliť základňu a kmeň stromu slamou a jutovinou).
Pistácia (Pistacia vera)
Ďalším veľmi perspektívnym ovocným druhom je pistácia - Pistacia vera, ktorú možno pestovať aj v suchších podmienkach, napríklad v Podunajskej nížine alebo v južnej časti východného Slovenska. Ako vždy je dôležité vybrať správnu kombináciu odrody a podpníka. U nás je vhodná výsadba veľkoplodých pistácií štepených na odolnejší podpník UCB1. Pistáciu opeľuje vietor. Vysádzame vždy pár, jednu samčiu a k nej minimálne jednu samičiu rastlinu. Pomer samčích a samičích rastlín je 1 samec na 5 - 15 samíc. Štepené rastliny nastupujú do plodnosti približne 4 roky po výsadbe. Ide o dlhoveký väčší krík až menší strom. K odporúčaným odrodám pre naše územie patria samec opeľovač ‘Peters’, samičie odrody ‘Kerman’, ‘Larnaka’, ‘Aegina’.
Jujuba (Ziziphus jujuba) - Čínska ďatľa
Do suchších lokalít sa hodí aj jujuba - Ziziphus jujuba. Hovorí sa jej aj čínska datľa. Nárokmi aj podobou je to taký „menší mierne tŕnitý agát“. Hodí sa na pestovanie na suchých slnečných lokalitách. Veľkou výhodou jujuby je jej veľmi neskoré rašenie, raší od konca mája, čím sa celkom vyhýba aj neskorým jarným mrazom. Kvitne v júni. Plody môžu byť dlhé od 1 - 2 cm pri semenáčoch až po 5 cm a viac pri ušľachtilých odrodách. Dozrievajú od septembra až do konca októbra. Plody v surovom stave pripomínajú chrumkavé jabĺčko, veľmi chutné sú i sušené. Môžeme ich sušiť umelo v sušičke alebo ich ponecháme dlhšie na kríku a vysušia sa prirodzene. Pri sušení v sušičke odstránime semienko -„kôstku“. Nie je nutná výsadba dvoch rastlín kvôli opeľovaniu, ale keď máme vysadené dve jujuby, je pravidelnejšia a väčšia úroda. Jujube sa najviac bude dariť na chránenom, slnečnom stanovisku.
Paw Paw - Ásimina trojlaločná (Asimina triloba)
Za zmienku stojí aj paw paw - Asimina triloba. Ide o odolný druh zo Severnej Ameriky vhodný do polotieňa a na vlhšie stanovište. Ásimina trojlaločná, známa aj pod názvom Paw Paw, je výnimočný ovocný strom produkujúci plody vzhľadom pripomínajúce okrúhle banány, ktoré majú vo vnútri po dozretí kašovitú konzistenciu (podobná banánu) nezameniteľnej chute pripomínajúcej vaječný likér či melón cantaloupe a veľké, nejedlé jadierka. Ásimina listami pripomína tropický strom, no je plne mrazuvzdorná, takže je vhodná pre pestovanie do väčšiny záhrad. Do sortimentu ovocných drevín vnáša závan exotiky. Rastlina je cudzoopelivá, preto vyžaduje výsadbu dvoch rozdielnych odrôd alebo kombináciu veľkoplodej odrody a semenáča. Výnimkou sú samoopelivé odrody ‘Prima 1216’ a ‘Sunflower’. Dosahuje výšku okolo 5 m, do plodnosti nastupuje vo veku približne 5 rokov. Prosperuje na polotienistom a v dospelosti aj na slnečnom stanovisku s priepustnou pôdou. Keďže obsahuje prirodzený insekticíd, je odolná voči hmyzu a iným škodcom či chorobám. Paw paw si nevyžaduje takmer žiadny rez a zvláda aj mrazy pod - 35 °C, takže si hravo poradí aj s našou klímou.
OVOCIE PAW PAW | ASIMINA TRILOBA
Granátové jablko (Punica granatum)
Dokonca aj „granátové jablko“ - granátovník (Punica granatum) sa dá pestovať u nás. Granátové jablko pochádza z oblasti Stredomoria, Iránu a Indie. Je známe svojimi chutnými, šťavnatými semienkami a vysokým obsahom antioxidantov. Do našich podmienok sú vhodné odrody z Azerbajdžanu, Iránu, Turkmenistanu. Tie vynikajú odolnosťou proti suchu a majú kratšie vegetačné obdobie, a tak im plody u nás stíhajú dozrieť. Dozreté plody môžeme použiť na výrobu štiav, marmelád a podobne. Granátovníky môžeme vysádzať na jar alebo na jeseň. Rastlina vyžaduje dobre priepustnú pôdu a miesto s dobrou drenážou. Pri výsadbe je dôležité vykopať dostatočne veľkú jamu, aby sa korene mohli voľne rozrásť. Granátové jablká potrebujú slnečné a teplé stanovište. Ideálne je miesto, kde rastlina dostáva priame slnečné svetlo počas väčšiny dňa. Dobre sa im darí v skleníku. Pôda by mala byť hlboká, úrodná a dobre priepustná. Granátovníky majú stredné nároky na vodu. Po výsadbe je dôležité pravidelne polievať, aby sa rastlina dobre zakorenila. Počas vegetačného obdobia je potrebné zabezpečiť dostatočnú zálievku, najmä v suchých obdobiach. Potrebujú pravidelné hnojenie, najmä na jar a počas vegetačného obdobia. Odporúča sa používať kompost alebo organické hnojivo bohaté na dusík. Granátovníky môžu byť napadnuté voškami, roztočmi a molicami. Je dôležité pravidelne kontrolovať rastlinu a pri prvých príznakoch napadnutia použiť mydlovú vodu alebo biologické insekticídy. Odstraňovanie napadnutých častí rastliny pomáha udržať škodcov pod kontrolou. Koreňová hniloba je spôsobená premokrenou pôdou a nedostatočnou drenážou. Pleseň sivá sa prejavuje šedým povlakom na listoch a plodoch, najmä vo vlhkých podmienkach. Antraknóza spôsobuje tmavé škvrny na listoch a plodoch, čo môže viesť k opadávaniu plodov. Granátovníky nie sú úplne mrazuvzdorné, preto je dôležité ich počas zimy chrániť. Ak pestujeme rastlinu v nádobách, na zimu ju presunieme do chráneného priestoru s teplotou nad bodom mrazu. Plody sú zrelé, keď majú tvrdú šupku a vydávajú dutý zvuk pri poklepaní. Po zbere je možné plody skladovať na chladnom a suchom mieste niekoľko týždňov.
Figovník (Ficus carica)
Figovníkom sa v našich podmienkach dobre darí už dlhšie obdobie - najskôr v južných častiach, no bez väčších problémov už i v stredných častiach krajiny. Veľký rozložitý ker až strom dokáže byť obsypaný desiatkami a neskôr stovkami chutných plodov. Figovník pochádza z oblasti Stredomoria a Blízkeho východu, kde sa pestuje už tisíce rokov. Figy boli obľúbeným ovocím v starovekom Egypte, Grécku a Ríme. Figovníky môžeme vysádzať na jar alebo na jeseň, keď nie sú extrémne teploty. Pri výsadbe je dôležité vykopať dostatočne veľkú jamu, aby sa korene mohli voľne rozrásť. Jama by mala byť dvakrát taká široká ako koreňový bal a približne rovnako hlboká. Figovník potrebuje teplé a slnečné stanovište, ideálne orientované na juh, kde je chránený pred studenými severnými vetrami. Miesto pri južnej stene domu alebo v záhrade s dostatočným slnečným svitom počas väčšiny dňa je ideálne. Figovníky majú stredné nároky na vodu. Po výsadbe je dôležité rastlinu pravidelne polievať, aby sa dobre zakorenila. V období rastu a tvorby plodov je potrebné zabezpečiť dostatočnú zálievku, avšak pôda by mala byť vlhká, nie premokrená. Figovníky nevyžadujú časté hnojenie, no na jar je vhodné rastlinu prihnojiť kompostom alebo organickým hnojivom bohatým na draslík, ktorý podporuje tvorbu plodov. Figovníky sú relatívne odolné voči škodcom, no môžu ich napadnúť roztoče, vošky a húsenice. Pri menších napadnutiach pomôže postrek mydlovou vodou alebo insekticídmi na báze prírodných látok. Antraknóza spôsobuje tmavé škvrny na listoch a plodoch, čo môže viesť k opadávaniu listov a plodov. Bakteriálna škvrnitosť sa prejavuje vodnatými škvrnami na listoch, ktoré postupne tmavnú a môžu viesť k odumieraniu listov. Napadnuté listy je potrebné odstrániť. Koreňová hniloba je spôsobená nadmerným zavlažovaním a nedostatočnou drenážou, čo vedie k hnilobe koreňov a celkovému oslabeniu rastliny. Aj keď sú figovníky pomerne odolné, mladé rastliny potrebujú ochranu pred mrazom. Pred príchodom zimy je vhodné rastlinu mulčovať vrstvou slamy alebo lístia okolo koreňového balu a zakryť ju netkanou textíliou. Figy dozrievajú v lete a na jeseň. Plody sú zrelé, keď sú mäkké na dotyk a ľahko sa oddelia od stromu. Je dôležité zbierať figy v správnom čase, pretože prezreté plody rýchlo podliehajú skaze. Figy sa v našich klimatických podmienkach pestujú vo forme krov, pretože nadzemná časť rastliny často vymŕza (ak teploty klesnú pod - 20°C pri odolnejších odrodách). Podzemná časť rastliny je však odolná až do - 30 °C a tak vždy nanovo vyrastie a môže prinášať úrodu.
Kiwi (Actinidia)
Kiwi (Actinidia deliciosa) pochádza z južnej Číny, kde bolo pôvodne známe ako „čínsky egreš“. Ďalším exotickým ovocím, ktoré je možné pestovať aj v našich klimatických podmienkach je kiwi a to najmä druhy, ktoré sú odolné voči nízkym teplotám (Actinidia argute a Actinidia kolomitka môžu krátkodobo odolávať teplotám - 25 až - 30 °C). Kiwi rastliny môžeme vysádzať na jar po pominutí rizika mrazov. Rastlina vyžaduje dobre priepustnú, mierne kyslú pôdu. Pri výsadbe je dôležité vykopať dostatočne veľkú jamu, aby sa korene mohli voľne rozrásť. Kiwi potrebuje slnečné a teplé stanovište, ideálne na južnej strane záhrady, kde je chránené pred studenými vetrami. Kiwi má stredné nároky na vodu. Po výsadbe je dôležité pravidelne polievať, aby sa rastlina dobre zakorenila. Počas vegetačného obdobia je potrebné zabezpečiť dostatočnú zálievku, najmä v suchých obdobiach. Na jar je vhodné kiwi prihnojiť kompostom alebo organickým hnojivom bohatým na dusík, ktorý podporuje rast listov. Počas sezóny môžeme použiť vyvážené hnojivo s obsahom fosforu a draslíka na podporu tvorby plodov. Kiwi je relatívne odolné voči škodcom, no môže byť napadnuté voškami a roztočmi. Pri menších napadnutiach pomôže postrek mydlovou vodou alebo insekticídmi na báze prírodných látok. Botrytída spôsobuje sivý plesnivý povlak na plodoch, čo vedie k ich hnilobe. Bakteriálna rakovina spôsobuje opuchy a vredy na stonkách a listoch. Pleseň sa prejavuje bielym alebo sivým povlakom na listoch, čo môže spôsobiť ich predčasné opadanie. Kiwi je pomerne mrazuvzdorné, ale mladé rastliny potrebujú ochranu pred silnými mrazmi. Pred príchodom zimy je vhodné mulčovať okolie koreňov vrstvou slamy alebo lístia a zakryť rastlinu netkanou textíliou. Kiwi dozrieva na jeseň, obvykle v októbri. Plody sú zrelé, keď sú mäkké na dotyk a ľahko sa oddeľujú od rastliny. Pozbierané kiwi je možné skladovať v chladničke niekoľko týždňov. Kiwi je liana, takže k svojmu rastu potrebuje oporu v podobe plotu, pergoly či inej konštrukcie, ktorá mu dodá stabilitu. Vyžaduje si výživné, mierne kyslé pôdy a slnečné stanovisko. Na produkciu plodov si je potrebné vybrať samoopelivú odrodu, prípadne v záhrade vysadiť samčiu a samičiu rastlinu.
Rajčiakovec repový - Tamarillo (Solanum betaceum)
Rajčiakovec repový, známy aj ako tamarillo (Solanum betaceum), pochádza z juhoamerických Ánd, konkrétne z oblastí Peru, Ekvádoru a Kolumbie. Tamarillo je možné vysádzať na jar po pominutí rizika mrazov. Pri výsadbe v nádobách je dôležité použiť veľký kontajner s dobre priepustným substrátom. Pri výsadbe do zeme je potrebné vykopať dostatočne veľkú jamu a zabezpečiť dobrú drenáž. Tamarillo potrebuje teplé a slnečné stanovište, ideálne s miernym polotieňom, kde je chránené pred priamym vetrom. Rastlina vyžaduje dostatok slnečného svetla, aby sa dobre rozvíjala a produkovala kvalitné plody. Tamarillo má vysoké nároky na vodu, najmä počas vegetačného obdobia. Je potrebné zabezpečiť pravidelné a hojne polievanie, aby pôda bola stále vlhká, ale nie premokrená. V suchých obdobiach je vhodné zálievku zvýšiť. Rastlina vyžaduje pravidelné hnojenie, najmä na jar a počas vegetačného obdobia. Odporúča sa používať vyvážené tekuté hnojivo s obsahom dusíka, fosforu a draslíka. Tamarillo môže byť napadnuté rôznymi škodcami, ako sú vošky, roztoče a molice. Aby sme predišli vážnemu poškodeniu rastliny, je dôležité pravidelne kontrolovať listy a plody. Pri zistení prvých príznakov napadnutia je možné použiť prírodné metódy, ako postrek mydlovou vodou, ktorá je účinná proti voškám a roztočom. Pri väčších napadnutiach môžeme použiť insekticídy na báze prírodných látok, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu. Pleseň spôsobuje biely povlak na listoch, ktorý môže viesť k ich odumieraniu. Alternáriová škvrnitosť sa prejavuje tmavými škvrnami na listoch a stonkách. Bakteriálna škvrnitosť spôsobuje vodnaté škvrny na listoch a plodoch, ktoré postupne tmavnú. Tamarillo nie je mrazuvzdorné, preto je dôležité ho počas zimy chrániť. Ak pestujeme rastlinu v nádobách, na zimu ju presunieme do interiéru na svetlé a chladné miesto, kde teplota neklesne pod 10 °C. Plody tamarilla dozrievajú postupne a mali by sa zbierať, keď dosiahnu plnú farbu a sú mierne mäkké na dotyk. Zrelé plody je možné skladovať v chladničke niekoľko týždňov, no najlepšie chutia čerstvé.
Nashi hruška (Pyrus pyrifolia)
Čo tak si zasadiť strom, ktorý bude spĺňať dekoratívnu funkciu, produkovať úrodu veľmi chutných plodov a navyše prekvapí aj odolnosťou voči chorobám? Jeho splnením môže byť japonská hruška Nashi. Nashi hruška, známa aj ako japonská hruška, pochádza z východnej Ázie. Tento druh hrušky je cenený pre svoje chrumkavé plody s osviežujúcou chuťou a vysokým obsahom vody. Jej plody vyzerajú ako okrúhle jabĺčka. Dužina je svieža, sladká a chrumkavá. Nashi hrušky môžeme vysádzať na jar alebo na jeseň, keď pominie riziko mrazov. Pred výsadbou je dôležité pripraviť jamu dostatočne veľkú na to, aby sa korene mohli voľne rozrásť. Nashi hrušky potrebujú slnečné stanovisko, kde budú chránené pred silným vetrom. Pôda by mala byť dobre priepustná, hlboká a úrodná. Nashi hrušky majú stredné nároky na vodu. Je potrebné zabezpečiť pravidelné polievanie, najmä počas suchých období a počas vegetačného obdobia. Pôda by mala byť vlhká, ale nie premokrená. Potrebujú pravidelné hnojenie na zabezpečenie dostatočného množstva živín. Na jar je vhodné použiť kompost alebo organické hnojivo bohaté na dusík. Nashi hrušky môžu byť ohrozené voškami, roztočmi a molicami. Dôležitá je pravidelná kontrola listov a plodov, aby sme včas odhalili napadnutie. Pri prvých príznakoch škodcov môžeme použiť postrek mydlovou vodou alebo prírodné insekticídy, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu. Odstraňovanie napadnutých listov a plodov pomáha zabrániť šíreniu škodcov. Hrdza hrušková spôsobuje oranžové škvrny na listoch a plodoch. Spála hrušková je bakteriálne ochorenie, ktoré spôsobuje vädnutie a odumieranie vetvičiek. Chrastavitosť sa prejavuje čiernymi škvrnami na listoch a plodoch, čo môže viesť k ich deformácii. Nashi hrušky sú pomerne mrazuvzdorné, ale mladé rastliny potrebujú ochranu pred silnými mrazmi. Pred príchodom zimy je vhodné mulčovať okolie koreňov vrstvou slamy alebo lístia. Nashi hrušky dozrievajú koncom leta a na jeseň. Plody sú zrelé, keď sú pevné na dotyk a majú zlatistú farbu. Po zbere je možné plody skladovať v chladničke niekoľko týždňov.
Goji (Kustovnica čínska)
Milovníci bobuľového ovocia už určite počuli o exotických červených bobuliach s názvom goji. Ide o plody kustovnice čínskej, ktorým sa pripisujú mnohé pozitívne účinky na zdravie. Bobule sú červeno-oranžové a dlhé cca 2 cm. Tento výrazný, až do 3 metrov dorastajúci ker, pochádza z Ázie, no nezľakne sa ani našich zím. Plody goji sa vďaka ich výživovej hodnote a liečivým účinkom stali veľmi populárnou súčasťou zdravej výživy, no takisto sa stále častejšie objavujú aj v úžitkových záhradách. Kustovnica čínska obľubuje slnečné stanoviská s priepustnou, neutrálnou až zásaditou pôdou. Je plne mrazuvzdorná a pokiaľ je dobre zakorenená, postačí jej voda zo zrážok. Keďže jej konáre majú tendenciu rásť do dĺžky a prevísať, je ju vhodné vyväzovať na oporný kolík a pravidelne strihať (na jar).
Rakytník (Hippophae rhamnoides)
Rakytník nepatrí k najznámejším ovocným druhom, no vďaka jeho prednostiam sa môžeme s týmto stromom stretnúť v záhradách stále častejšie. Pre pestrosť a koncentráciu bioaktívnych látok obsiahnutých v rakytníku sa táto rastlina považuje za jednu zo superpotravín a pritom patrí k najnenáročnejším plodinám, ktoré môžete v záhrade pestovať. Rakytník je plne mrazuvzdorný, prispôsobí sa suchu i vlhkej pôde, dobre zvláda i zvýšenú salinitu pôdy a dobre odoláva škodcom či chorobám. Keďže rakytník patrí k rastlinám, ktoré fixujú vzdušný dusík do pôdy, prosperuje aj v málo výživných pôdach a často sa používa na fixovanie erodujúcich brehov a na zúrodnenie pôdy.
Moruša
Napriek dlhej histórii pestovania na Slovensku, patrí moruša tiež k menej známym druhom ovocných stromov. Moruše produkujú veľmi chutné, sladké plody podobné veľkým malinám či černiciam. Aj moruša je vhodná na pestovanie do teplejších lokalít (oblasti vhodné na pestovanie viniča), kde sa jej však veľmi dobre darí a prináša pravidelné úrody. Pre pestovateľov je vhodná najmä moruša čierna (slovenská odroda moruše čiernej často označovaná aj ako moruša trnavská), ktorá je najlepšie prispôsobená pre naše podmienky no aj moruša biela, ktorá je ešte mrazuvzdornejšia a ponúka sa v mnohých odrodách.
Mišpuľa
Mišpuľa má u nás dlhú históriu pestovania, no tiež patrí k menej známym druhom ovocia na ktoré sa postupom času zabudlo. Vyžaduje si suché, slnečné stanoviská s mierne kyslou pôdou. Je vhodnejšia pre teplejšie lokality a môže sa pestovať v rôznych pestovateľských tvaroch. Mišpuľa nemecká sa konzumuje až po prejdení mrazom, kedy získa konzistenciu marmelády.
Drieň (Drienka)
Drieň alebo ľudovo drienka patrí medzi málo známe a nedocenené druhy ovocia. Väčšinou sa s drieňom stretávame voľne v prírode (drieň obyčajný), no len málokto ochutnal aj jeho šľachtenú podobu. Plody drieňa jedlého (Cornus mas) sú väčšie, sladšie a sú dostupné v rôznych odrodách. Drieň jedlý je nenáročný na pestovanie a bude sa mu dariť na väčšine stanovísk, no najviac mu vyhovuje slnečné až polotienisté stanovisko s priepustnou pôdou. Môže sa pestovať vo forme kra, ale aj stromu.
Banánovník (Musa spp.)
Banánovník pochádza z juhovýchodnej Ázie a Austrálie, kde sa pestuje už tisíce rokov. Je jednou z najstarších a najdôležitejších plodín tropického pásma. Banánovníky môžeme vysádzať na jar, keď pominie riziko mrazov. Pri výsadbe v kvetináčoch je dôležité použiť veľký kontajner, aby korene mali dostatok priestoru. Pri výsadbe do zeme je potrebné vykopať veľkú jamu a zabezpečiť dobrú drenáž, aby sa predišlo premokreniu koreňov. Banánovník potrebuje teplé a slnečné stanovište, ideálne s vysokou vlhkosťou vzduchu, napríklad skleník. Rastlinu je vhodné umiestniť na miesto, kde dostáva dostatok priameho slnečného svetla počas väčšiny dňa. Banánovníky majú vysoké nároky na vodu. Je potrebné ich pravidelne a hojne polievať, najmä počas teplých mesiacov. Pôda by mala byť stále vlhká, ale nie premokrená. Banánovníky sú náročné na živiny a potrebujú pravidelné hnojenie. Každých 4-6 týždňov je vhodné rastlinu prihnojiť vyváženým tekutým hnojivom, ktoré obsahuje dusík, fosfor a draslík. Banánovníky môžu byť napadnuté rôznymi škodcami, ako sú vošky, roztoče a húsenice. Pravidelná kontrola listov a plodov je nevyhnutná. Pri prvých známkach napadnutia použite mydlovú vodu alebo biologické insekticídy, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu. Odstraňujte napadnuté časti rastliny a zabezpečte dobrú cirkuláciu vzduchu okolo rastliny. Panamská choroba je spôsobená hubou Fusarium, ktorá napadá korene a spôsobuje vädnutie rastliny. Čierna škvrnitosť sa prejavuje tmavými škvrnami na listoch a plodoch. Fuzarióza spôsobuje žltnutie a odumieranie listov a môže viesť k úhynu celej rastliny. Banánovníky nie sú mrazuvzdorné, preto je dôležité ich počas zimy chrániť. Ak pestujeme banánovník v nádobách, na zimu ho presunieme do interiéru na teplé a svetlé miesto. Banány dozrievajú postupne a mali by sa zbierať, keď sú plody žlté a mierne mäkké na dotyk. Čerstvé banány je možné skladovať v chladničke niekoľko dní, avšak najlepšie chutia čerstvé.
OVOCIE PAW PAW | ASIMINA TRILOBA
Ďalšie zaujímavé druhy
- Broskyne s plochými plodmi: Ak si trúfate na ďalšiu výzvu a žijete v teplejšej časti našej krajiny, vyskúšajte vysadiť nové odrody broskýň, ktorých plody sú charakteristicky ploché. Vyznačujú sa výnimočne medovo-sladkou dužinou, ktorú bez veľkej námahy oddelíte od malej kôstky ukrytej vo vnútri.
- Citrusové stromy: Citrusové stromy, ako sú citróny, limetky a mandarínky, je najlepšie pestovať v nádobách, aby ich bolo možné počas zimy presunúť do chránených priestorov.
- Klanopraška (Schisandra): Liana Klanopraška čínska (Schisandra) funguje ako silný adaptogén proti stresu a únave.
- Jarabina oskorušová (Oskoruša): Kráľovná medzi ovocnými stromami. Dožíva sa stoviek rokov a plody sú vyhlásenou delikatesou (aj na pálenku).
- Hruškojarabina: Kríženec hrušky a jarabiny s lahodnými plodmi.
- Dekaisnea Fargesova: Chcete ohromiť návštevu? Vysaďte Dekaisneu Fargesovu, ktorej modré struky vyzerajú ako „Prsty mŕtveho muža“, ale majú sladkú dužinu. Často označovaná ako modrý fazuľový ker, pochádza z horských oblastí západnej Číny a Himalájí.
- Ananás: Exotická listová ružica a šanca na vlastný plod robia z ananásu pútavú nádobovú rastlinu.
- Maqui: Maqui pre chránené záhrady, bobule s antokyanmi, zber august-september.
Skutočne exotické a málo známe ovocie zo sveta
„Exotické“ znamená, že niečo pochádza z nejakej cudzej krajiny a je zvláštne alebo neobyčajné. Na otázku o pôvode exotického ovocia nemožno odpovedať jednou vetou. Banány napríklad pochádzajú pôvodne z juhovýchodnej Ázie, dnes však rastú v takmer všetkých tropických krajinách. Naproti tomu kivi pochádza pôvodne z Číny. Pred asi sto rokmi bolo dovezené na Nový Zéland, odkiaľ tiež pochádza väčšina dnes predávaného ovocia. Pomaranče sa pestujú najčastejšie v subtropickom pásme, predovšetkým v Brazílii. V Európe existujú najväčšie porasty v Španielsku a Taliansku. Boli to tiež Španieli, ktorí sa v 16. storočí začali venovať pestovaniu papáje, keď ju objavili v Mexiku a na iných miestach Strednej Ameriky. Papáje predávané v supermarketoch pochádzajú väčšinou z Havaja a Brazílie. Cherimoya rastie okrem iného v Izraeli, Španielsku, Afrike, Brazílii a Thajsku a dováža sa odtiaľ po celý rok. Obdobie zberu je u každého ovocia iné. Veľa druhov exotického ovocia je v predaji po celý rok, aj keď po mnohých je väčší dopyt predovšetkým v zimných mesiacoch. Veľa exotického ovocia dozrieva ešte aj po zbere. Tak sa napríklad banány zberajú v nezrelom stave, aby sa na dlhých prepravných trasách nepokazili.
Exotické ovocie chutí dobre samotné, ale aj v ovocnom šaláte alebo ako príloha k sladkým jedlám. Dračie ovocie a kivi možno napríklad rozrezať na polovicu a vybrať lyžicou. Banány sa podľa odrody konzumujú surové alebo sa môžu variť a piecť. Aj papáju možno konzumovať surovú alebo upravenú v chutných ázijských pokrmoch. Pritom jej čierne kôstky nie je nutné vyhadzovať. Opečené v rúre ich možno použiť ako chutnú a zdravú náhradu čierneho korenia. Cherimoya má mäkkú a krehkú dužinu, ktorej aróma pripomína zmes ananásu a škorice. Mango je veľmi zdravé exotické ovocie. Obsahuje dôležité vitamíny a minerálne látky, ktoré posilňujú náš imunitný systém a pôsobia proti poškodzovaniu buniek. Aj papája skrýva veľa dôležitých vitamínov a minerálnych látok. Obsahuje veľa vitamínu C, A, E a tiež betakarotén. Okrem toho je toto ovocie bohaté na horčík, draslík a vápnik. Dračie ovocie sa skladá z 90 percent z vody a má relatívne málo kalórií. Obsahuje okrem iného vitamín C a tiež minerály vápnik, sodík, draslík, fosfáty a železo. Aj cherimoya môže poslúžiť veľkým množstvom vitamínu C, horčíka, vápnika a draslíka.
Počuli ste ale už niekedy názvy ako mangostána, salak alebo cupuacu? Potom ste na správnom mieste! Prinášame prehľad niektorých z najneobyčajnejších exotických plodov, s ktorými sa stretneme najčastejšie len na cestách alebo v špecializovaných obchodoch:
| Ovocie | Charakteristika | Pôvod |
|---|---|---|
| Pandanus tectorius | Pozoruhodné plody stromu, podobné kukuričnému klasu. | Havajské ostrovy |
| Akebia | Nádherná fialová farba. | Kórea, Japonsko |
| Salak (Hadie ovocie) | Druhý názov tohto plodu znie „hadie ovocie“ kvôli šupke. | Juhovýchodná Ázia |
| Cherimoya | Mark Twain o nej prehlásil, že je najchutnejším, človeku známym ovocím. | Izrael, Španielsko, Afrika, Brazília, Thajsko |
| Čierna sapota | Ovocie, ktoré chutí ako naozajstný čokoládový puding. Tieto čierne guľôčky vyrastajú priamo z kmeňa stromu. | Mexiko, Guatemala, Kolumbia |
| Kešu jablko | Plod, z ktorého vyrastá kešu oriešok, no málokto o ňom počul. | Južná Amerika |
| Cupuacu | Plody charakteristické výraznou vôňou a príjemnou chuťou kakaa a ananásu. Radené medzi superpotraviny. | Amazónia |
| Noni | Ovocie známe svojou prenikavou a nepríjemnou vôňou, rovnako ako aj nie príliš sympatickou chuťou. | Juhovýchodná Ázia, Austrália |
| Woodapple („Drevané jablko“) | Zelenošedé ovocie s tvrdou - skoro až drevenou - šupkou. | India, Juhovýchodná Ázia |
| Mango | Veľmi zdravé exotické ovocie, posilňuje imunitný systém. | Juhovýchodná Ázia, dnes tropické krajiny |
| Papája | Mnoho dôležitých vitamínov a minerálov, čierne kôstky možno použiť ako náhradu korenia. | Mexiko, Stredná Amerika, dnes Havaj, Brazília |
| Dračie ovocie (Pitaya) | Zložené z 90% vody, málo kalórií, obsahuje vitamín C a minerály. | Stredná Amerika |
tags: #ovocie #ktore #sa #nepestuje #na #slovenksu