Poviedka "Horký chlieb" od Jozefa Gregora Tajovského je silným príbehom o obetavej láske chudobnej vdovy Márie Turjankovej k jej deťom. Dielo, ktoré vzniklo v roku 1909 a bolo vydané vo vydavateľstve Mladé letá v roku 1990, realisticky zobrazuje sociálnu biedu a zároveň oslavuje silu materinskej lásky, ktorá dokáže prekonať všetky prekážky. Autor nám v epickom diele Jozefa Gregora Tajovského zobrazuje, ako ďaleko je matka ochotná zájsť, aby zabezpečila pre svoje ratolesti lepšiu budúcnosť, aj za cenu vlastného utrpenia.
Literárny kontext a autor
Jozef Gregor Tajovský je významný predstaviteľ slovenského realizmu, ktorý sa v európskej literatúre začal uplatňovať v 30-tych rokoch 19. storočia. Vznikol v podmienkach priemyselnej revolúcie, v čase zániku feudálneho spoločenského poriadku. Spisovatelia - realisti obrátili svoju pozornosť ku konkrétnemu, všednému životu, snažili sa podať pravdivý, verný a reálny obraz človeka a jeho prostredia. Realizmus sa v slovenskej literatúre rozvinul až v 80 - tych a 90- tych rokoch 19. storočia. Oneskorený nástup súvisel so zlou ekonomickou, kultúrnou a hospodárskou situáciou na Slovensku. Autori priniesli kritickejší pohľad na spoločnosť, nové témy a problémy. Ich hrdinom nebol zeman, ale chudobný človek z najbiednejších vrstiev. Boli to skutočné postavy odpozorované zo života. V obsahu diel prevláda sociálna situácia ľudu (Tajovský) a vnútorný život človeka (Timrava - zakladateľkou psychologického realizmu u nás). Národnej téme sa venujú menej často ako 1. vlna. Cenná je sonda do malomestských pomerov (Jesenský).
Literárny druh diela Jozefa Gregora Tajovského „Horký chlieb“ je epika a žáner poviedka. Toto dielo poukazuje na ťažký život chudobných ľudí a obrovskú lásku matky k svojim deťom.
Postavy
- Mara Turjanka: Chudobná vdova s tromi deťmi. Je zobrazovaná ako láskavá, milujúca a nesmierne obetavá matka, ktorá je pripravená pracovať neúnavne pre blaho svojich detí.
- Deti (Zuzka, Ondrík, Marka): Symbolizujú nevinnosť a závislosť od materskej lásky a starostlivosti.
- Majetný krajčír a jeho žena: Predstavujú panskú spoločnosť, ktorá sa zabáva, zatiaľ čo chudobní bojujú o prežitie.
- Slúžka Marka a učeň: Vedľajšie postavy v panskom dome.
Dej poviedky "Horký chlieb"
Hlavnou postavou je Mara Turjanka, vdova, ktorá sa po smrti manžela ocitá v hlbokej biede. Spolu s tromi deťmi - Zuzkou, Ondríkom a Markou - obýva skromnú chalúpku, kedysi prestavanú z maštale. Ešte pred pár týždňami mali dietky otca a Turjanka muža. Aj keď pil, vadil sa, ale predsa bolo ľahšie zarobiť na živobytie. Turjan zomrel, keď zvážal drevo zo Žiaru, privalila ho fúra dreva. Žena prosila lekárov, aby ho aj keď je mŕtvy nerezali, ale márne. Od tých čias pri jedle ho stále vidí pred očami, nemôže spávať a okrem toho ju dusí z deťmi hlad a zima. Otec slúžil u paholkov, žena chodila prať, drhnúť dlážky po pánoch, malý malú maštaľ u pánov, kurivo a po smrti Turjanka o všetko prišli. Za maštaľku zaplatili za štvrť roka tri zlatovky. Turjanka prosí Boha, prečo sa nezmiloval nad jej deťmi. Deti večer ukladá so sľubmi, spevom namiesto chleba a ešte aj cez noc musí chodiť zarábať. Teraz, Mara bojuje s neľahkou realitou a musí pracovať "cez deň aj v noci" len preto, aby uživila svoje deti.
Zima je krutá a fašiangy, obdobie zábav a bálov, sa pomaly končia. V druhej časti diela autor spomína fašiangy, dobú zábav, bálov a tancov. Počas fašiangov ju páni volajú, aby prišla večer strážiť ich deti. Krajčír, ktorý sa chystá na bál so svojou ženou, požiada Maru, aby postrážila ich deti. Mara, obávajúc sa straty práce, súhlasí, hoci ju strach o vlastné deti, ktoré nikdy neboli doma úplne samé, neopúšťa. Turjanka sa sľúbila, ale veľmi sa obávala o svoje 3 deti. Svoje deti má radšej ako deti pánov, ktorí sa teraz od svojich na zábavu chystajú. Turjanka nechce odísť od svojich detí, ale bojí sa, že ak to odmietne, už ju viac do roboty nezavolajú. Turjanka prichystá svojim deťom jedlo a vodu, pre prípad, že by sa zobudili. Najstaršej 7 ročnej Zuzke prikazuje opatrovať ostatné deti. Páni jej sľubujú, že sa vrátia do polnoci, no aj tento čas sa Mare zdá príliš dlhý.
Pekár a vôňa chleba | Učte sa angličtinu prostredníctvom príbehu B1
Keď Mara ukladá panské deti spať, jej myšlienky neustále blúdia k jej vlastným deťom. V srdci ju zvierajú obavy o ich bezpečnosť. Páni sa zlostili, lebo prišla neskoro. Pani rozkázala Turjanke, aby uložila deti, keď budú chcieť ísť spať. Mara si pýtala robotu. Učeň si popozeral obrázkovú knižku a istý, že sa páni nevrátia, odišiel zazerať cez okno na predstavenie. Mara pri páraní peria stále myslela na to, čo robia jej deti. Zamýšľajúc sa nad svojim smutným stavom zaháňala rukou myšlienky a začala plakať. Nevydržala a zobudila slúžku Marku, aby postrážila deti pánov a odišla za svojimi deťmi. V rýchlosti im upraví periny, pobozká ich a opäť sa ponáhľa späť k pánom. Bolo 11 hodín, vrátil sa učeň a uzimený zaspal. Páni sa zabávali dobre a po divadle ostali aj tancovať. Prešla pol noc a Mara opäť zaletela domov pozrieť sa na svoje deti a zase sa vrátila naspäť. Hodiny plynú - polnoc, jedna, druhá hodina ráno - a zábava pánov sa ešte stále nekončí. Vedomá si toho, že sa o deti dobre postará, páni sa na bále zdržali dlhšie. Maru však neopúšťa predstava všetkého zlého, čo sa jej deťom môže stať, a tak opäť uteká domov. Po návrate zistí, že páni sa ešte stále nevrátili. Toto ju prinúti k tretej návšteve svojho domova. V chalúpke rozloží oheň, prikryje deti a v tichosti "v láske a v žiali nad nimi zasi si len na povinnosť spomenula."
Boli už 4 hodiny a páni ešte nedošli. Teraz ľutuje, že išla k pánom, že by aj tých pár grajciarov oželela. Netrpezlivo pozerala na hodinky, ani si to neuvedomila a išla sa pozrieť na svoje deti. Pred piatou hodinou ráno sa páni konečne vracajú. Maru vyplatia 40 grajciarov a ona, celá naradostená, beží domov k svojim deťom, ktoré s láskou objíme. Bola jej veľká zima a tak sa pritisla k ohňu. Napriek tomu, že od bálu prešli už dva týždne, Mara sa stále nemôže zohriať. Zostáva akási chorá, akoby sa jej na bále v chladnej noci dotkol chlad aj jej duše. Táto fyzická indispozícia je symbolom jej vnútorného vyčerpania a obety, ktorú podstúpila. Stále ju drví zima, kašle až ju má zadusiť a v bokoch ju kole.
Idea diela a jazykové prostriedky
Hlavnou myšlienkou poviedky "Horký chlieb" je poukázať na obrovskú, bezhraničnú lásku matky k svojim deťom. Mara Turjanka je stelesnením materinskej obetavosti, ktorá nepozná hraníc a je ochotná podstúpiť akékoľvek ťažkosti, aby ochránila a zabezpečila svoje ratolesti. Tajovský tu kritizuje panskú spoločnosť a vytvára tu protiklad medzi materinskou láskou a povinnosťou. Hovorí o nedbalosti pánov. Hlavná myšlienka diela spočíva v obrovskej láske matky k svojim deťom a v poukázaní na to, že bohatí ľudia to majú v živote zrejme ľahšie ako tí chudobní. Jozef Gregor Tajovský v poviedke „Horký chlieb“ realisticky zobrazuje sociálnu biedu a zároveň oslavuje silu materinskej lásky, ktorá dokáže prekonať všetky prekážky.
Medzi jazykové prostriedky použité v diele patria:
- Metafora: zaletela domov
- Prirovnanie: spevom ako chlebom; sedel ako drevený
- Epiteton: vržďavý sneh
- Zdrobneniny: perinkou; postieľkou; chalúpku
tags: #p #o #hviezdoslav #horky #chlieb