Pestovanie vlastných paradajok môže byť mimoriadne uspokojujúce, pričom kríčkové paradajky predstavujú skvelú voľbu pre záhradkárov s obmedzeným priestorom, ktorí túžia po vlastnej úrode chutných plodov. Tieto kompaktné rastliny sú vhodné na pestovanie v záhrade, na balkóne aj v skleníku a môžu priniesť bohatú úrodu.
Paradajky sú nielen chutné, ale aj zdravé. Sú bohatým zdrojom vitamínov, minerálov a antioxidantov. Okrem toho, pestovanie vlastných paradajok vám umožní vychutnať si čerstvé a chutné plody bez použitia chemikálií.
V tomto článku sa pozrieme na všetky dôležité aspekty pestovania kríčkových paradajok, od výsevu semien až po zber úrody.
Čo sú kríčkové paradajky?
Ešte predtým, než sa pustíte do samotného pestovania, je dôležité si ujasniť terminológiu. Kríčkové paradajky, známe aj ako determinantné odrody, sú nižšieho vzrastu ako tyčkové paradajky. Dorastajú maximálne do výšky jedného metra a majú niekoľko bočných výhonkov, ktoré sa nevyštipujú. Na rozdiel od tyčkových paradajok, ktoré potrebujú oporu, kríčkové paradajky majú pevnú stonku a nepotrebujú špeciálnu konštrukciu.
U kríčkových rajčiakov je rast hlavného výhonu ukončený kvetenstvom a v raste pokračujú výhony vedľajšie. Kríčkové rajčiaky sú určené primárne pre poľné pestovanie a kombajnový zber. Vo veľkovýrobe sa žiadne zásahy do rastliny nerobia, nechá sa rásť „po svojom“.
V posledných rokoch sú veľmi obľúbené paradajky "ovocného" typu, ako napríklad cherry paradajky, ktoré majú lahodnú chuť a rôzne odtiene. Svojimi tvarmi pripomínajú rôzne druhy ovocia a môžu mať názvy ako datľové, ríbezľové, melónové alebo hruškovité.
Výber správnej odrody kríčkových paradajok
Pri výbere odrody kríčkových paradajok je dôležité zohľadniť vaše potreby a podmienky pestovania. Existuje široká škála odrôd, od malých cherry paradajok s lahodnou chuťou, cez klasické guľaté až po veľké mäsité typy. Líšia sa od seba textúrou dužiny, chuťou aj veľkosťou či tvarom. Zafarbenie môže byť od zelenej, cez žltú a oranžovú, klasickú červenú až po višňový odtieň.
Medzi obľúbené odrody kríčkových paradajok patria napríklad Latah, Siberian, Bogus Frucht alebo Imun. Odroda Pavlína je známa kompaktným rastom a bohatou úrodou sladkých a šťavnatých plodov s hmotnosťou okolo 80-100 gramov.
Pri výbere odrody je dôležité zohľadniť:
- Chuť a spôsob použitia: Do šalátov, na kečup a šťavu, alebo na priamu konzumáciu.
- Podmienky pestovania: Dostupný priestor, svetelné podmienky.
- Odolnosť voči chorobám: Niektoré odrody sú odolnejšie voči bežným ochoreniam paradajok.
Stretnúť sa môžete s pôvodnými odrodami alebo hybridmi. Pôvodné odrody majú výraznejšiu chuť a môžete si z nich odložiť semienka na nasledujúcu sezónu.
Predpestovanie sadeníc
Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré nemajú rady mráz. Nízke teploty pod bodom mrazu ich ničia. Vzhľadom na krátku vegetačnú sezónu v našich podmienkach je preto potrebné predpestovanie sadeníc. Sadenice sa dajú kúpiť už predpestované, ale môžete si ich pestovať aj sami v skleníku, zimnej záhrade alebo interiéri. S predpestovaním semien môžete začať už od februára do apríla. Ideálne je použiť sadbovače alebo jiffy tablety.
Postup pri výseve semien
Vysievajte 6 - 8 týždňov pred predpokladanými poslednými mrazmi, koncom februára až v polovici marca do hlbších nádob (aspoň 10 cm). Nádoby by mali mať drenážny otvor. Vhodný substrát je bežný záhradnícky, špeciálne pre paradajky a papriky, a to vždy sparený. Zeminu je možné prepariť napr. v mikrovlnej rúre. Hĺbka výsevu by mala byť 0,5 cm.
Ako na samotný výsev?
- Do jednotlivých malých kvetináčov na výsev: Naplňte ich výsevným substrátom, zalejte vodou a pod povrch vložte semienko paradajky. Stlačte a je to hotové. Sadenice tu vydržia, kým nebudú mať aspoň tri pravé listy. Neskôr sa budú ľahšie presádzať.
- Do jednej väčšej plochej nádoby: Napríklad od mäsa, nasypte výsevný substrát, pritlačte ho a trochu pod povrchom v pravidelných rozostupoch nasypte semená. Najmenej 6 cm. Opäť stlačte.
Vyhnite sa nádobám od paradajok zakúpených v obchode, môžu sa v nich ukrývať zárodky chorôb paradajok. Po výseve všetko zakryte ľahkou fóliou alebo netkanou textíliou, aby ste vytvorili stabilnejšie a vlhšie prostredie. Paradajky klíčia pri bežnej izbovej teplote (ideálna teplota na klíčenie je 20-25 °C). Doba klíčenia je obvykle 1-2 týždne, ale môže byť aj dlhšia.
Podmienky pre klíčenie a rast sadeníc
Po vyklíčení semienok budú rastliny potrebovať nočnú teplotu okolo 15 °C a dennú 20 - 25 °C. Takéto podmienky podporujú rozvoj koreňovej sústavy. Pre vývoj samotnej rastliny je vhodné slnečné miesto a pravidelné zavlažovanie. Sadenice vhodné na sadenie by mali mať výšku 10 -20 cm.
Pikýrovanie (presádzanie sadeníc)
Akonáhle rastlinky vytvoria prvé pravé lístky (nie klíčne), vykonáva sa pikýrovanie. Malinké sadenice opatrne vyberte a presuňte do samostatných nádob (kelímkov, sadbovacích nádob), kde sa budú môcť ďalej rozrastať. Sadenice by mali dosiahnuť výšku 10-20 cm, než sú pripravené na presádzanie do konečného stanoviska.
Ako na samotné presádzanie?
- Na dno kvetináča, do ktorého sa presádzajú, vložte substrát.
- Potom doň umiestnite sadenicu a opatrne pridávajte substrát, pričom sadenicu jemne podopierajte prstami.
- Substrát stláčajte, ale len jemne, aby ste rastlinu nepoškodili. Zalejte.
- V prípade potreby pridajte viac substrátu.
Na dno nádoby môžete dať hnojivo, napríklad granulované slepačí hnojivo. Nie je to však nevyhnutné - potom môžete zalievať vodou a rozpusteným hnojivom. Je dobré si vopred naplánovať, v čom budete sadenice pestovať, až kým ich nevysadíte na ich konečné stanovište. Skvelé sú krabice od nápojov - krabice od mlieka, džúsov. Vďaka obdĺžnikovému tvaru sa ich na parapet zmestí oveľa viac.
Alternatívou k pestovaniu vlastných sadeníc je zakúpenie zdravých a silných priesad. Rastliny by nemali vykazovať známky etiolizácie (tvorby bledých rastlinných orgánov bez pôsobenia svetla) alebo slabosti, pretože to môže viesť k slabej úrode.
Vysádzanie paradajok a paprík podľa rád pestovateľa #zahrada #garden #vegetables #tomato
Otužovanie sadeníc
Paradajky sa oplatí otužovať približne 1 - 2 týždne pred ich vysadením von, aby nedostali šok, keď ich vynesiete von a presadíte. Čo je to otužovanie? Cez deň vonku na slnku alebo v čiastočnom tieni, v noci doma (alebo niekde pod strechou). Pozor na vietor a silné slnko - v prvý deň, keď dáte paradajky von, by malo byť čiastočne zamračené.
Balkónové paradajky môžete v apríli zasadiť do posledného kvetináča a postupne ich zvykať na vonkajšie prostredie. Na noc ich presuňte domov - ak sa ohlásia mrazy. Paradajky sa môžu vysádzať aj skôr do skleníka. Dávajte si len pozor, ak by mrzlo. O (nevykurovaný) skleník sa bude treba postarať. Buď zapáľte sviečky, ktoré môžu horieť celú noc, alebo nachystajte niekoľko vedier s vodou. Cez deň sa bude zohrievať a v noci “topiť”.
Presádzanie sadeníc na trvalé stanovisko
Správny čas na výsadbu paradajok vonku je od mája do júna, keď pominie riziko mrazov a priemerná teplota pôdy vzrastie nad 15 °C. V chladnejších rokoch je lepšie počkať až do polovice mája. Aklimatizované sadenice paradajok vysádzajte s dodržaním vzdialenosti 60 cm pri kolíkových odrodách, pri kríčkových až 1 m. Ideálny spon je 80 x 50 cm. Presádzame po vytvorení tretieho lístka.
Príprava pôdy
Paradajky uprednostňujú dobre odvodnenú, kyprú pôdu bohatú na živiny. Na vysadenie rajčín vyberte teplé, slnečné miesto. Budú potrebovať minimálne 6 hodín priameho slnka denne. Pôda by mala mať pH 6,2 - 6,8. Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Pred výsadbou môžete do pôdy zapracovať špeciálne hnojivo na paradajky s pomalým uvoľňovaním alebo kvalitný záhradnícky kompost. Vyhnite sa pestovaniu paradajok na mieste, kde boli v predchádzajúcich 3-4 rokoch pestované paradajky, papriky alebo baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby a škodcovia.
Postup pri výsadbe
Najlepším počasím na sadenie je oblačný deň bez priameho slnka. Na dno výsadbovej jamy pridajte kompost. Z rastlinky odstráňte všetky listy, ktoré narástli pod vrcholovými listami. Vysádzajte hlboko - v pôde by sa mala nachádzať celá stonka až do vzdialenosti 3 cm od vrcholových listov. Takto podporíte tvorbu nových koreňov, ktoré si rastlina bude vyháňať zo stonky. Pôdu okolo sadeníc dobre prihrňte a utlačte, aby nevznikli vzduchové kapsy. Výdatne polejte vodou, ideálne ku koreňom, aby ste znížili riziko chorôb.
Paradajky môžete dať do záhonov, keď „zamrznutí“ skončia. Najskôr okolo 10. mája, ak predpoveď na nasledujúce dni nenaznačuje mrazy.
Výsadba do kvetináčov
Ak nemáte vlastnú záhradu, paradajky si môžete dopestovať aj na balkóne. Pri pestovaní paradajok v kvetináčoch je dôležité vybrať dostatočne veľké nádoby s objemom 7-12 litrov pre bežné odrody, prípadne menšie pre trpasličie odrody. Objem kvetináča 7 l až 12 l je spravidla postačujúci. Vo veľkých kvetináčoch s veľkým objemom zeminy môžu vzniknúť problémy s koreňmi. Rastliny sú potom náchylné na hnilobu.
Na dno nádoby umiestnite drenážnu vrstvu (napr. keramzit alebo štrk) pre odvod prebytočnej vody. Použite kvalitný, priepustný substrát s dostatkom živín. Mladú paradajku zasaďte dostatočne hlboko, aby bola spodná časť stonky pokrytá zeminou do výšky 5 cm až 10 cm. Takto si tam rastliny vytvoria ďalšie korene. Vďaka tomu sa zlepší vstrebávanie vody a živín. To však neplatí pre štepené paradajky, ktorých koreňový bal musí byť stále viditeľný.
Starostlivosť o rastliny
Po vysadení je dôležité paradajky pravidelne zalievať a hnojiť. Paradajky sú obľúbenou teplomilnou zeleninou a jednou z najobľúbenejších plodín v záhradách na celom svete.
Správne stanovište a ochrana
Paradajky v kvetináči aj na záhone uprednostňujú teplé a slnečné stanovište s minimálne 6 hodinami priameho slnka denne. Vyhnite sa miestam s ostrým slnečným žiarením, ktoré by mohlo prehrievať korene a spôsobiť vädnutie rastliny. Paradajky v kvetináči by mali stáť pod strieškou, aby neboli priamo vystavené dažďu. Pretože častá vlhkosť môže podporiť pleseň zemiakovú. Spôsobuje ju huba Phytophthora infestans. Ideálne stanovište je pod prístreškom, v skleníku alebo v skleníku na paradajky. Listy paradajok musia zostať suché. Dávajte na to pozor aj pri ich polievaní. Keď rastliny dostatočne vyrastú, prospeje im, ak preventívne odstránite listy rastúce tesne pri zemi.
Polievanie
Paradajky potrebujú dostatok vody, najmä počas rastu a tvorby plodov. Zalievajte pravidelne, ideálne ráno alebo večer, priamo ku koreňom. Vyhnite sa polievaniu na listy. Pôda by mala medzi zálievkami mierne preschnúť, aby korene dostali dostatok vzduchu. Príliš časté polievanie môže spôsobiť hnilobu koreňov a praskanie plodov. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.
Hnojenie
Paradajky sú rastliny s vysokou spotrebou živín. Vyžadujú špeciálne hnojivo na paradajky, ktoré dodá rastlinám potrebné živiny, ako je draslík a horčík, prospešné pre chuť plodov. Hnojivo s dlhodobým účinkom sa neodporúča, pretože sa živiny uvoľňujú nepravidelne. Dbajte na dostatočné zalievanie, ktoré ovplyvňuje uvoľňovanie živín. Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady.
Talianski vedci z Univerzity v Pise zistili, že morská soľ vo vode, ktorou paradajky zalievate, im dodáva arómu: Paradajky sú síce menšie, ale sú aromatickejšie a obsahujú viac antioxidantov. Dbajte však na to, aby pôda paradajok nebola presolená. Keď rastlinu polievate striedmo, zvýši sa podiel sušiny v paradajkách, čo znižuje podiel vody.
Odstraňovanie bočných výhonkov (zálistkov)
U kríčkových paradajok je rast hlavného výhonu ukončený kvetenstvom a v raste pokračujú výhony vedľajšie. Na rozdiel od tyčkových paradajok, kríčkové odrody sa nevyštipujú, pretože ich bočné výhonky sa nechávajú voľne rásť. V prípade potreby presvetlenia rastliny a podpory dozrievania plodov môžete odstrániť spodné listy, ktoré sa dotýkajú zeme, aby sa zabránilo vzniku plesní. Kríčkové paradajky sa neviažu tak pravidelne, zvyčajne stačí podporiť najstaršie výhonky. Mladšie sa potom uchytia samé. Niektoré rastliny sú dostatočne silné na to, aby si poradili aj bez opory.
Mulčovanie
Pôdu tiež prikryte vrstvou trávy alebo slameného mulča. Mulč sa pod paradajky ukladá z viacerých dôvodov. Po prvé, chráni korene pred jarným chladom, čo paradajky veľmi ocenia. Ušetríte si plenie, pretože pod mulčom toho veľa nevyrastie. Okrem toho sa paradajky nesmú okopávať, pretože sa pod povrchom zakoreňujú. Mulč tiež zabraňuje prílišnému vysychaniu pôdy.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Paradajky sú náchylné na rôzne choroby a škodcov, ktoré môžu výrazne znížiť úrodu. Je dôležité pravidelne kontrolovať zdravotný stav rastlín a pri prvých príznakoch ochorenia alebo napadnutia škodcami zasiahnuť.
Najčastejšie choroby
- Pleseň zemiaková (fytoftóra): Agresívna hubová choroba napádajúca listy, ktorá sa rýchlo šíri počas vlhkého počasia. Prevenciou je opatrné zavlažovanie, dostatočné prúdenie vzduchu a preventívne postreky. Fytoftóra sa prejavuje tvorbou hnedých škvŕn na listoch aj plodoch.
- Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie napádajúce listy, stonky a plody.
- Septóriová škvrnitosť: Napáda listy, najmä pri kríčkových odrodách pestovaných vo voľnej prírode.
- Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba šíriaca sa od spodných listov nahor.
- Hniloba špičiek plodov: Spôsobená nedostatočnou výživou (najmä vápnika) alebo závlahou počas dozrievania plodov.
- Slnečný úpal: Poškodenie intenzívnym slnečným žiarením, najmä u sadeníc, ktoré neboli naň zvyknuté.
Najčastejší škodcovia
- Strapka západná: Cicia rastlinné šťavy a prenáša vírusové ochorenia.
- Pásavka zemiaková (mandelínka): Okrem zemiakov napáda aj paradajky a baklažány.
- Molica skleníková (biela muška): Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu.
- Vošky: Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia.
Prevencia a boj
Využívajte preventívne opatrenia, ako je striedanie plodín, výber odolných odrôd a dodržiavanie správnych postupov pri pestovaní. V prípade potreby použite vhodné chemické alebo biologické prípravky. Ak vykonáte preventívny postrek približne 3 týždne po výsadbe, posilníte rastlinu proti týmto patogénom. Hneď ako dozrejú prvé paradajky, je vhodné začať odlamovať spodné listy. Tým sa zabezpečí viac svetla pre plody a zároveň sa prevzdušní prostredie, takže plesne nebudú mať takú možnosť usadiť sa. Ak niektoré listy začnú vykazovať známky plesne (hnedé škvrny na listoch), mali by sa okamžite odstrániť a zlikvidovať.
Vysádzanie paradajok a paprík podľa rád pestovateľa #zahrada #garden #vegetables #tomato
Zber úrody
Paradajky dozrievajú postupne, v závislosti od odrody, od júla až do októbra. Plody zbierajte, až keď sú plne vyfarbené, vtedy neobsahujú škodlivý solanín. Ak niektoré plody dozrievajú príliš pomaly, môže to byť následkom príliš častého polievania.
Najjednoduchšie sa paradajky zberajú odstrihnutím nožničkami aj so stopkou. Ak chcete paradajky skladovať pár dní v čerstvom stave, vyberte na to chladné a tmavé miesto. Pri zbere môžete urýchliť dozrievanie zvyšných plodov tým, že oberiete už zrelé paradajky. Koncom sezóny, ak predpoveď počasia nie je priaznivá, môžete prestať s polievaním, čo môže podporiť rýchlejšie dozrievanie plodov. Zelené plody, ktoré ešte nedozreli, uložte do pohárov a nechajte ich doma za oknom. Postupne budú dozrievať. A ak rastliny nenapadla pleseň, môžete mať svoje paradajky aj v novembri alebo decembri.
tags: #paradajka #krickova #1 #tyzden