Demografický vývoj môže zásadne ovplyvniť budovanie bohatstva štátu. Nestačí len ekonomický či technologický pohľad. Tento článok je súčasťou rubriky Veda, výskum - naša šanca.
Na konci roku 1953, na východnom okraji Ázie, stál štát, po ktorom v posledných troch rokoch niekoľkokrát prešla frontová línia. Boje utíchli, ale mierová zmluva nebola podpísaná. Na území tohto štátu sa do násilnej podoby premenilo to, čo sa len pred pár rokmi začalo nazývať studenou vojnou. Ekonomická situácia bola mimoriadne zlá, priemysel zničený, mestá v ruinách a preplnené utečencami. Základná infraštruktúra fungovala len obmedzene, poľnohospodárstvo bolo oslabené a podvýživa rozšírená. Príjem na obyvateľa patril k najnižším na svete. Populácia bola poznačená stratami mladých mužov počas vojny. Pôrodnosť zostávala vysoká, úmrtnosť klesala len pomaly v dôsledku skoro neexistujúcej zdravotnej starostlivosti. Veková štruktúra mala podobu ostrej pyramídy, typickej pre chudobné krajiny. Hrozil kolaps z preľudnenia. Týmto štátom bola Južná Kórea.
Dnes patrí Južná Kórea medzi najbohatšie krajiny na svete a sídlia v nej viaceré významné globálne firmy ako Samsung, Hyundai či LG. Populácia sa vyznačuje nízkou úmrtnosťou, ale aj veľmi nízkou plodnosťou. Medzi najväčšie výzvy tejto spoločnosti, zvyknutej na tvrdú prácu, je opäť demografický vývoj. Už však nehrozí kolaps z preľudnenia, ale problémom je extrémne starnutie. Táto krajina prešla za posledné trištvrte storočie zásadnými zmenami, ktoré si interpretujeme v kontexte demografických zmien.
Čo stojí za úspechom Južnej Kórey?
V čase podpísania prímeria po kórejskej vojne (1953) bola ekonomika Južnej Kórey slabá, avšak skrývala potenciál v podobe početnej populácie. Zlepšenie vzťahov s Japonskom a hospodárska pomoc USA viedli k prílevu investičného kapitálu, ktorý modernizoval poľnohospodárstvo a naštartoval priemysel vrátane výstavby lodí. Juhokórejská vláda prostredníctvom programov rozvoja vidieka zapájala voľnú pracovnú silu do budovania infraštruktúry vrátane priehrad, ciest a železníc. Veľa sa investovalo do zdravotnej starostlivosti. Toto úsilie vyvolalo prudký hospodársky rast.
V rokoch 1960 až 2005 zaznamenala juhokórejská ekonomika 42-krát ročný rast HDP aspoň 5% a z toho 17-krát dosiahol rast hospodárstva viac ako 10%. Aj preto sa začala Južná Kórea radiť medzi ázijské tigre.
Vysvetlenie hospodárskeho zázraku Južnej Kórey
Úloha vzdelania a demografickej dividendy
Dôležitou vecou, ktorá stojí za týmto ekonomickým zázrakom, je vzdelanie. Juhokórejská vláda spustila masívne vzdelávacie programy. Zo začiatku síce boli zamerané na zabezpečenie základnej gramotnosti, ale od roku 1970 sa zavádzajú reformy v technickom vzdelávaní na stredných školách, aby sa podporil rast priemyselných odvetví. V tomto období sa tiež zakladajú nové univerzity a prudko stúpa počet vysokoškolsky vzdelaných, ktorí vytvárajú podhubie pre rast inovácií, ktoré sú ťahúňom juhokórejskej ekonomiky dodnes.
Súčasťou vzdelávania sa stali aj programy vysvetľujúce postupy plánovaného rodičovstva. Zároveň juhokórejská vláda viedla aktívnu kampaň za redukciu plodnosti. Cieľom opatrení na redukciu plodnosti bolo vytvoriť situáciu na čerpanie tzv. demografických dividend.
Demografická dividenda je ekonomický „bonus“, ktorý môže spoločnosť získať v období, keď sa jej veková štruktúra zmení tak, že je menej ekonomicky závislých osôb (menej detí), zároveň je dostatok ľudí v produktívnom veku - teda tých, ktorí môžu pracovať, podnikať, tvoriť hodnoty a platiť dane. Spočiatku to vyzeralo dobre. V roku 1960 pripadalo na jednu ženu 5,9 dieťaťa. Avšak v roku 1983 bola dosiahnutá tzv. záchovná hodnota plodnosti. To znamená, že v tomto roku boli dvaja rodičia nahradení práve dvomi deťmi. Ekonomická záťaž obyvateľstva tvorená detskou zložkou populácie začala prudko klesať. Ekonomika začala akcelerovať a demografické dividendy prinášali profit.
Nastupujúci problém: Klesajúca plodnosť a starnutie populácie
Avšak, aj dobre mienené plány sa vedia vymknúť kontrole. Plodnosť naďalej klesala. Hodnota 1,6 dieťaťa na ženu bola dosiahnutá v roku 1990. O pätnásť rokov to bolo už len 1,1 a od roku 2018 dokonca nedosahuje plodnosť ani jedno dieťa na ženu. Medzičasom vyprchali aj demografické dividendy. Ešte v 90. rokoch 20. storočia boli v produktívnom veku silné populačné ročníky po skončení kórejskej vojny. V súčasnosti sa tieto osoby dostávajú na hranicu dôchodkového veku. Juhokórejskej populácii a ekonomike hrozí preťaženie z dôvodu starnutia.
Demografia vystavuje účet
Jednou z mála vecí, ktoré vieme relatívne presne predpovedať na niekoľko desaťročí, je práve demografický vývoj. Je to spôsobené vekovým zložením populácie, ktoré je výsledkom pôrodnosti, úmrtnosti a migrácie z minulosti. No a toto vekové zloženie sa bude v budúcnosti meniť len veľmi pomaly. Aj keby teraz plodnosť Južnej Kórey stúpla trojnásobne (čo možno považovať za prakticky nemožné), tak bude trvať približne 20 rokov, kým teraz narodené detí dosiahnu produktívny vek, kedy prestanú byť ekonomickou záťažou a začnú generovať finančné hodnoty pre spoločnosť.
Južná Kórea je už cca 20 rokov otvorená migrácii. Ide predovšetkým o pracovnú migráciu, ktorá je regulovaná a je pomerne nepočetná. Je však pravda, že z dôvodu nedostatku pracovných síl bude musieť migračná bilancia Južnej Kórey stúpať. No a keď našu ekonomickú predpoveď založíme na demografickom vývoji, tak by sme nemuseli byť ďaleko od pravdy.
Korelácia medzi ročnou mierou rastu HDP a ročnou mierou rastu počtu osôb v produktívnom veku je zobrazená na grafe. Na osi X je miera rastu počtu obyvateľov v produktívnom veku, ktorí tvoria gro ekonomického rastu. Rast HDP, čiže ekonomický rast, možno odčítať na osy Y. Graf obsahuje záznamy za roky 1960 až 2023. Body načrtnuté v grafe nie sú rozmiestnené náhodne, ale sú čiastočne koncentrované a zľava do prava stúpajú. To nám naznačuje, že oba javy spolu súvisia. Tiež to potvrdzuje predpoklad, že ak rastie počet obyvateľov v produktívnom veku, tak rastie aj HDP. Tieto výsledky platia pre sledované obdobie a len pre situáciu v Južnej Kórei.
Body načrtnuté v grafe je zároveň možné preložiť priamkou, ktorú je možné zapísať tzv. lineárnou funkciou. Práve takúto funkciu možno použiť na predpoveď. Stačí do lineárnej funkcie dosádzať prognózovaný rast alebo pokles počtu obyvateľov v produktívnom veku a dostaneme hodnotu rastu (resp. poklesu) HDP krajiny.
Čo teda juhokórejskú ekonomiku čaká? HDP krajiny bude rásť ešte do roku 2033, avšak odvtedy bude medziročný pokles počtu obyvateľov v produktívnom veku taký výrazný, že rast absolútneho objemu HDP sa zastaví a začne klesať. Vďaka prudkému úbytku počtu obyvateľov v produktívnom veku do roku 2050 objem HDP v Južnej Kórei klesne na úroveň z roku 2018. Rýchle zmeny plodnosti sa premietnu do vekového zloženia populácie a zdeformujú ho. Pri populačnom vývoji, podobne ako pri manipulácii s včelami, platí zásada opatrnosti - žiadne prudké pohyby, pretože to bude bolieť.
Mgr. Pavol Ďurček, PhD. - Odborník na demografický vývoj
Mgr. Pavol Ďurček, PhD., je vedecký pracovník na Katedre ekonomickej a sociálnej geografie, demografie a územného rozvoja, PriF UK Bratislava. Jeho práca predstavuje dva fascinujúce pohľady na výskum:
- Základný výskum: Zameriava sa na objavovanie jedinečných demografických vzorcov našej krajiny, ale aj iných kútov sveta. Snaží sa porozumieť, ako sa demografické javy líšia v priestore, čo umožňuje obohatiť poznanie o rôznych populáciách či skupinách ľudí.
- Aplikovaný výskum: Zavádza ho hlbšie do sveta "dát". Pomocou špičkových štatistických a geoštatistických nástrojov analyzuje rôzne (nielen demografické) dátové sety. Výsledky nie sú len suchými číslami, ale praktickými poznatkami, ktoré umožňujú napríklad predpovedať, kde sa nachádza potenciálny zákazník pre maloobchod, detailne vysvetľovať vzory demografického správania v jednotlivých častiach krajiny či prognózovať budúce trendy v mobilite obyvateľstva v mestských oblastiach.
Jeho práca nie je len o údajoch, je o pochopení toho, ako svet okolo nás funguje, a o tom, ako môžeme tieto poznatky využiť na zlepšenie našich životov a nášho okolia.
Vyučované predmety
Pavol Ďurček vyučuje široké spektrum predmetov z oblasti demografie, štatistiky a geografie:
- Úvod do štúdia demografie
- Úvod do priestorových štatistických analýz
- Štatistika 1 a Štatistika 2
- Aplikovaná štatistika a geoštatistika
- Kvantitatívne metódy v geografii a ich aplikácie
- Geoinformačné modelovanie v demogeografii
Vzdelanie a pracovné pozície
Mgr. Pavol Ďurček, PhD. získal svoje vzdelanie na Prírodovedeckej fakulte UK Bratislava:
- 1998 až 2006: Gymnázium sv. Františka z Assisi, Banská Štiavnica
- 2006 až 2009: Bakalárske štúdium (Bc.) - Geografia v administratíve. Téma bakalárskej práce: Sídelná analýza mesta Žiar nad Hronom.
- 2009 až 2011: Magisterské štúdium (Mgr.) - Humánna geografia a demogeografia v štátnej správe a samospráve. Téma diplomovej práce: Rozvoj regiónu Štiavnicko z pohľadu cestovného ruchu.
- 2011 až 2015: Doktorandské štúdium (PhD.) - Humánna geografia a demografia. Téma dizertačnej práce: Regionálna a priestorová diferenciácia demografických javov v SR a ČR: Kvantifikácia a hľadanie vysvetľujúcich faktorov a mechanizmov.
Jeho pracovná kariéra zahŕňa pozície ako:
- Analyticko-administratívny pracovník (RST GmbH, s.r.o., 2008-2015)
- GIS data specialist (MAPA Slovakia Digital, s.r.o., 2012-2013)
- Vedecký pracovník (Katedra ekonomickej a sociálnej geografie, demografie a územného rozvoja, PriF UK Bratislava, 2015 - súčasnosť)
- Dátový analytik (ESPRIT, s.r.o., 2019-2022)
- Dátový analytik (Metropolitný inštitút Bratislavy, 2022)
Výskumné projekty a publikácie
Pavol Ďurček je aktívnym riešiteľom a členom riešiteľských kolektívov viacerých výskumných projektov a grantov, ktoré sa zameriavajú na demografický vývoj, priestorové diferenciácie a ich socio-ekonomické dopady. Medzi jeho nedávne projekty patria:
- Grant UK č. 241/2012: Štúdium regionálnej a priestorovej diferenciácie demografických javov SR a ČR (hlavný riešiteľ)
- Projekt APVV VV-0018-12: Humánnogeografické a demografické interakcie, uzly a kontradikcie v časopriestorovej sieti (člen riešiteľského kolektívu)
- Projekt VEGA 1/0745/16: Autonómnosť, vzájomná závislosť a interakcie priestorových systémov (člen riešiteľského kolektívu)
- Projekt APVV VV-17-0079: Analýza a prognóza demografického vývoja Slovenskej republiky v horizonte 2080 (člen riešiteľského kolektívu)
Je autorom a spoluautorom mnohých vedeckých publikácií v prestížnych časopisoch, ktoré sa venujú témam ako demografické prognózy, regionálne disparity, plodnosť, úmrtnosť a využitie geoštatistických metód v demografii. Jeho rozsiahla publikačná činnosť zahŕňa články v časopisoch ako Acta Geographica Universitatis Comenianae, Demografie, Case Studies on Transport Policy, Journal of Geovisualization and Spatial Analysis, Regional Statistics, Geografický časopis a mnohé ďalšie.