Pekáreň Jozef Oremus Bánov je rodinná pekáreň s bohatou históriou a silnou pozíciou na slovenskom trhu. Tento článok preskúma jej vznik, vývoj a faktory, ktoré prispeli k jej úspechu, ako aj výzvy, ktorým čelí.
Začiatky a rozvoj
Pekáreň Jozef Oremus Bánov bola založená v roku 1991 v obci Bánov, v okrese Nové Zámky, na západnom Slovensku. Zakladateľom bol Jozef Oremus spolu so svojím bratom Jurajom. Od svojho vzniku sa pekáreň zameriavala na výrobu tradičných pekárenských výrobkov.
Počas prvých 14 rokov svojej existencie prešla pekáreň výrazným rozvojom. Výrobné priestory sa rozšírili štvornásobne a sortiment sa rozrástol z pôvodných dvoch na 70 druhov výrobkov. Počet zamestnancov sa zvýšil na 90. Rozvoz výrobkov zabezpečovala pekáreň denne vlastnými nákladnými autami.
Rozdelenie spoločnosti a ďalší rast
V roku 2000 sa Jozef a Juraj Oremus rozhodli ísť každý svojou cestou a rozdelili si pôsobnosť v regióne juhozápadného Slovenska. Rozdelením však pekáreň nestratila svoje dobré meno, ktoré si budovala od začiatku, a to jej umožnilo udržať sa na trhu. Práve naopak, získala nových odberateľov.
Aby bol stúpajúci dopyt po jej produktoch uspokojený, museli postupne rozširovať výrobné priestory a kapacity, a strojový park doplnili o nové strojno-technologické zariadenia. Sortiment sa rozšíril na 150 výrobkov, medzi nimi je 25 druhov chleba.
Cesta k pekárskemu remeslu
Cesta majiteľa pekárne Oremus k tomuto remeslu nebola priamočiara. Spočiatku pomáhal bratovi, ktorý sa venoval pestovaniu kvetov a paradajok, ako obchodný zástupca. Túžil si však vyskúšať aj život v zahraničí, a tak šesť rokov pracoval v Anglicku. Po návrate domov začal pomáhať otcovi v pekárni, ktorú on založil.
Keďže problematiku pekárstva chcel poňať komplexne a získať aj poznatky z legislatívy, bezpečnosti a z hygieny potravín ako aj ďalšie znalosti, rozhodol sa pre štúdium na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Inžinierske štúdium absolvoval v študijnom programe Technológia a spracovanie potravín na Fakulte biotechnológie a potravinárstva.
Výroba a sortiment
Z pôvodných troch druhov výrobkov rozšírila pekáreň sortiment chleba a pečiva na 150 výrobkov, medzi nimi je 25 druhov chleba. Vyrábajú všetky druhy pekárskych výrobkov počnúc chlebom, bielym a sladkým pečivom až po program predpečených a mrazených produktov.
Aj pri využívaní najmodernejších technológií sa snažia zachovať tradičný spôsob pekárskej výroby a zapojiť vysoký podiel ručnej práce pre dosiahnutie čo najvyššej kvality výrobkov. Za výsledkami pekárne stojí celý pracovný kolektív, pozostávajúci zo 100 zamestnancov. Samozrejme, pomáha aj otec. So svojimi odberateľmi si vybudovali dlhodobé vzťahy.
Predajne a obľúbené výrobky
Pekáreň má tri svoje podnikové predajne. Ražný chlieb by mal podľa legislatívy obsahovať minimum 60 % ražnej múky, toto poctivo dodržujú. Na rozdiel od pšeničnej múky, ktorú nakupujú od lokálnych producentov, ražnú múku si vyrábajú sami. Tento rok prvýkrát vypestovali svoju vlastnú raž a majú aj špeciálny ražný kamenný mlyn.
Pri mletí na kamennom mlyne sa zrno melie celé, takže do ražnej múky dostávajú obalové materiály zo zrna. Tým dávajú chlebíku nutričnú vyššiu hodnotu.
Ukážka pečenia domáceho kváskového chleba v gazdovskej pekárni
Kvalita surovín a výrobný proces
Pekár je doslova závislý od kvality múky. Ak nie je dobrá, nevie upiecť chutný chlieb. Dôležitá je aj zápara, ktorá dáva chlebíku nutričnú hodnotu. Ražný chlieb obsahuje záparu, v ktorej je sedem druhov semien.
Ľudia si stále pozornejšie vyberajú, čo konzumujú a chlieb, pečivo sú ako základné potraviny z tohto pohľadu vnímané ako kľúčové.
Trendy v pekárenstve a výzvy sektora
Aktuálne pekári sledujú dva trendy. Na jednej strane majú zákazníci záujem o nákup pečiva s vyššou pridanou hodnotou. Najmä mladí ľudia preferujú zdravšie varianty výrobkov s vyšším obsahom proteínov, vlákniny, vitamínov a minerálov. Rastie dopyt po remeselnom a kváskovom pečive. Novinky vyhľadáva a trvalo sa k nim vracia asi 15 percent Slovákov. Staršia generácia zostáva konzervatívna, vyhľadáva skôr klasiku, verí výrobkom z pšeničnej múky. Na druhej strane je trend, ktorý je vyvolaný znižovaním reálnych príjmov domácností.
Problémy a výzvy pekárskeho sektora
Pekárskemu sektoru chýba mladá krv. Navyše, ľudí, ktorých prijímajú, musia preškoliť. „Netvrdím, že pekár sa nedá vychovať hoci aj z obrábača kovov. Avšak progresívne výrobné technológie, inovatívne výrobné postupy a nové receptúry si vyžadujú kvalifikovaných ľudí so vzdelaním zameraným na agropotravinárstvo. Pekárske remeslo je tvrdý chlebíček.
V celom agropotravinárstve je dlhodobý problém s nedostatkom pracovníkov, avšak práve v pekárskom sektore ide o akútny problém. Podľa informácií ministerstva školstva v odbore pekár, pekárska výroba, prípadne pekár/cukrár a pekárska a cukrárska výroba môžu žiaci študovať na trinástich stredných odborných školách. Žiaľ, systém duálneho vzdelávania v našom sektore nefunguje - hoci toto vzdelávanie študenti absolvujú, po skončení školy aj tak mnohí do odboru nenastúpia. V rámci pekárskeho stavu patrí problém s chýbajúcimi zamestnancami k prioritným. Mnohé závody majú vysoký priemerný vek zamestnancov a pri odchode najstarších do dôchodku je problém nájsť nových.
Zvýšenie príplatkov a dopad na pekárne
Národná rada SR dňa 14. 2. 2018 schválila novelu Zákonníka práce, ktorou sa od 1. mája 2018 zvýšili príplatky za nočnú a sviatočnú prácu, zaviedli sa príplatky za prácu v sobotu a nedeľu a pre zamestnancov 13. aj 14. platy. Pokiaľ sa pekárom nepodarí navýšiť svoje odbytové ceny aspoň do takej výšky, ktorá vykompenzuje nárast osobných nákladov, dôjde k zatváraniu niektorých pekárni.
Ak sa následne zvýši cena čerstvých pekárskych výrobkov, nevylučuje sa, že sa môže zvýšiť dopyt po dopekaných výrobkoch, ktorých je aj tak na pultoch v obchodoch čoraz viac, alebo nevzrastie ešte viac dovoz chleba a pečiva zo zahraničia. Na druhej strane je potrebné si uvedomiť, že aj na dopekanie mrazených výrobkov priamo v obchodoch sú potrební zamestnanci, ktorých platy sa budú takisto zvyšovať, a ak by mali obchody dopekať význame väčšie objemy pekárenských výrobkov, museli by investovať do väčšej skladovacej mrazenej plochy, ako aj do plochy na pečenie tak, aby dokázali vypiecť požadované množstvo.
Nekalé obchodné praktiky a legislatíva
Ďalším problémom, ktorý dlhodobo trápi pekárov, sú nekalé obchodné praktiky obchodných reťazcov. Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná predstavila návrh zákona, ktorý by mal eliminovať skryté poplatky, skrátiť lehoty splatnosti faktúr a zároveň by dával poškodzovaným potravinárom možnosť predkladať anonymné podnety. Tento návrh je podporený a vítané sú aj spomínané zmeny, ktoré určite pekárom uľahčia situáciu.
Spotreba chleba a pečiva na Slovensku
Spotreba týchto základných výrobkov bude s najväčšou pravdepodobnosťou ešte ďalej klesať, čo súvisí s demografickým vývojom a so zmenou životného štýlu. Na druhú stranu bude určite stúpať predaj špeciálnych výrobkov s pridanou hodnotou.
| Rok | Spotreba chleba na obyvateľa (kg) | Spotreba pečiva na obyvateľa (kg) |
|---|---|---|
| 2000 | 50,2 | 33,4 |
| 2010 | 41,1 | 29,1 |
| 2015 | 35,1 | 30,0 |
Únia priemyselných pekárov Slovenska
Únia priemyselných pekárov združuje spoločnosti Penam Slovakia, a. s., Peza, Včela - Lippek k. s. Liptovské pekárne a cukrárne, a.s., Vamex, a.s., DANUBIA, a.s., Kysucké pekárne, a.s., Senické a skalické pekárne, a.s, MPC CESSI, a.s., Pekáreň Juraj Oremus s.r.o., Jozef Oremus pekáreň Bánov.
Hlavným cieľom UPPSR je presadenie ekonomicky oprávnených nákladov do zákonnej formy. Bohužiaľ, po aktualizácii týchto nákladov je pekárenský priemysel v ešte zložitejšej situácii ako pred rokom 2014. Prioritou je preto ich akceptovanie u odberateľov - zahraničných reťazcov. Od vlády preto požadujú, aby pomohla vyriešiť túto patovú situáciu.