Kapusta (Brassica oleracea) je jednou z najstarších a najuniverzálnejších plodín v záhradách. Táto výživná zelenina je základom mnohých tradičných jedál a je bohatá na vitamíny C, K, vlákninu a antioxidanty. Pestovanie kapusty je relatívne jednoduché a s trochou starostlivosti vám môže poskytnúť bohatú úrodu. Kapusta je hlúbová zelenina z čeľade kapustovitých, ktorá je botanicky blízko príbuzná aj s kalerábom, kelom či ružičkovým kelom. Chcete oživiť záhradu a vypestovať si niečo nové? V tomto článku sa dozviete všetko podstatné o pestovaní ozimnej kapusty, ktorá je ideálna na dlhodobé skladovanie a kvasenie.
Botanická charakteristika a odrody kapusty
Kapusta hlávková (Brassica oleracea var. capitata) je dvojročná rastlina, ktorú však pestujeme ako jednoročnú zeleninu pre jej hlávky s hustými listami. V prvom roku tvorí mohutný kolovitý koreň, do šírky rastúcu koreňovú sústavu a nerozkonárenú dužinatú stonku so skráteným vrcholom, ktorú nazývame hlúb. Listy sú čiastočne dužinaté, uložené husto na seba a ukrývajú vegetačný vrchol, čím tvoria pevnú hlávku. V druhom roku hlávka kapusty pukne a z rastového vrcholu vyrastie kvetná stonka vysoká 1 m i viac. Plodom je zobáčikovitá šešuľa, dlhá cca 10 cm, v nej sú ukryté guľovité, tmavohnedé až sivočierne semená.
Existuje množstvo odrôd kapusty, ktoré sa líšia tvarom, farbou a chuťou. Všeobecne sa delia podľa obdobia zberu a určenia. Pre pestovanie ozimnej kapusty sú kľúčové neskoré odrody, ktoré sú vhodné na dlhodobé skladovanie a spracovanie.
- Biela kapusta: Najbežnejší druh, používaný v tradičných jedlách ako kapustová polievka, dusená kapusta alebo kyslá kapusta. Neskoré odrody bielej kapusty sú najlepšie na rezanie a následné kvasenie aj na dlhodobé skladovanie.
- Červená kapusta: Má tmavofialové listy a je bohatšia na antioxidanty ako biela kapusta. Od bielej sa líši tým, že má červené až modrasté oinovatené listy a tvorí menšie hlávky.
- Savojská kapusta: Má kučeravé, tmavozelené listy a jemnú chuť.
- Čínska kapusta (pak choi a napa): Populárna najmä v ázijskej kuchyni.
Hlávka kapusty máva rôzny tvar - býva plochá, plocho-guľovitá, podlhovastá až zahrotená. Samotné listy sú stopkaté s tuhou čepeľou, mierne zvlnené, svetlozelené, na povrchu hladké. Hustota uloženia listov je dôležitým ukazovateľom kvality hlávok. Čím sú uložené tesnejšie na sebe, tým je hlávka kompaktnejšia, ťažšia, a teda kvalitnejšia. Vonkajšie obalové listy sú voľné a majú ochrannú funkciu.
Podmienky pre úspešné pestovanie
Stanovište a pôda
Kapusta hlávková je zelenina bežne pestovaná na veľkých plochách aj v drsnejších klimatických podmienkach. Vyžaduje slnečné stanovište s prístupom k aspoň 6 hodinám slnečného svetla denne. Ideálne je umiestnenie na otvorenej a vzdušnej ploche, kde natoľko netrpí chorobami a menej ju napádajú škodce. Vyhovujú jej stredne ťažké pôdy, úrodné, dobre priepustné, bohaté na organické látky a s neutrálnou až mierne zásaditou reakciou (pH 6,0 až 7,0, ideálne 6,5 až 7,5). Pôda by mala mať dostatočný obsah vápnika a dobrú vzlínavosť vody. Kapusta má síce veľké nároky na vlahu a vzdušnú vlhkosť, ale na zamokrených stanovištiach trpí nádorovitosťou.
Teplotné požiadavky
Na teplotu nie je kapusta príliš náročná. Semená klíčia už pri teplote 5 - 10 ° C, pri ktorej sa najlepšie vyvíjajú sadenice. Pri klíčení je optimum +15 až +18 °C, v noci minimálne +8 až +10 °C. Kapusta je mierne odolná voči chladu a znáša aj mierne mrazy, čo je výhoda pre ozimné odrody. Mladé rastliny sú však citlivé na prízemné mrazy, preto je dôležité dodržať správny čas výsadby.
Príprava pôdy a hnojenie
Kapusta je plodinou prvej trate, preto je dôležité záhon vopred dobre vyhnojiť. Na jeseň záhon zrýľujeme a zapracujeme maštaľný hnoj alebo aspoň kompost v dávke asi 6 až 10 kg na 1 m2. Pôdu necháme v hrubej brázde. Na jar záhon urovnáme, vyznačíme miesta na výsev alebo výsadbu. Aplikujeme priemyselné hnojivo s obsahom dusíka, draslíka a fosforu. Z organických hnojív je za základ považovaný kvalitný maštaľný hnoj. V modernej praxi sa odporúča aj frass (hmyzí trus), ktorý podporuje pôdnu mikrobiológiu a zvyšuje imunitu rastlín vďaka obsahu chitínu.
Kapusta má veľmi vysoké nutričné a výživové požiadavky, čo je výsledkom obrovského množstva biomasy, ktorú produkuje počas vegetačného obdobia. V počiatočných fázach vývoja mladých rastlín stojí za to kŕmiť rastliny fosforom, ktorý podporuje výstavbu koreňového systému. V období intenzívneho rastu listov by sa kapusta mala kŕmiť hnojivami vyváženými do mikroelementov a pred formovaním hláv - spevnením dusíka, draslíka a vápnika.
Výsev a výsadba ozimnej kapusty
Pestovanie kapusty zvyčajne začína predpestovaním priesad, avšak neskoré a poloneskoré odrody je možné vysievať priamo do záhona počas mája, keď už nehrozí mráz.
Predpestovanie priesad
Semená je možné vysiať do interiéru alebo do pareniska 6-8 týždňov pred posledným očakávaným mrazom, čo pre skoré odrody znamená už február až marec. Neskoré odrody sa vysievajú v apríli, máji na záhony vo voľnej pôde. Semená kapusty - pokiaľ možno korenené - zasejeme do dezinfikovanej pôdy alebo kvetináča s pôdou do hĺbky asi 2 cm a zakryjeme veľmi tenkou vrstvou pôdy. Malé sadenice sa prešívajú do škatúľ s rozmermi 5 x 5 cm alebo do kvetináčov s priemerom asi 6 cm, ak nadobudli 3 až 4 pravé listy. Výrobné obdobie pre takú sadbu kapusty obyčajne trvá asi 7 až 8 týždňov v prípade skorších odrôd, iba 6 týždňov v prípade neskorých odrôd.
Výsadba priesad a priamy výsev
Správne pestované sadenice kapusty by mali byť podsadité, nie drevnaté, sviežo zelené so 4 až 6 listami a výškou 10 až 16 cm. Týždeň pred výsadbou je potrebné rastliny trochu zatvrdnúť: vetrať, znížiť teplotu a zalievať. Sadbu pred výsadbou naolejujte, aby sa uľahčilo vybratie z kvetináča. Rastliny sa najlepšie vysádzajú v zamračenom počasí, keď je celkom zima. Priesady vysádzame mladé, neprerastené, so 4 - 5 pravými lístkami. Sadíme ich dostatočne hlboko, až po prvé klíčne lístky (po srdiečko). Po výsadbe je potrebné rastliny výdatne zaliať. Po približne 10 dňoch od sadenia je možné nahradiť neujaté priesady.
Výsev z priamej sejby je výhodnejší, lebo rastliny sa lepšie prispôsobia aj nepriaznivejším podmienkam a následne sú menej náročné na vodu a živiny v porovnaní s pestovaním z priesad. Vegetačné obdobie sa skráti cca o 4 týždne, rastliny majú mohutnejší koreňový systém, netrpia tak suchom. Vysievame od druhej polovice marca až do konca apríla, a to buď v riadku nahusto s následným jednotením, alebo zvolíme presný výsev. Pri priamych výsevoch pre neskoré odrody by mali byť rastlinky od seba vzdialené až pol metra.
Rozostupy pri výsadbe
Pri výsadbe dodržujte odporúčané rozostupy, ktoré sa líšia podľa odrody. Pre ozimnú kapustu je kľúčový dostatočný priestor pre rast veľkých hlávok.
| Odroda kapusty | Rozostup rastlín v riadku | Rozostup medzi riadkami |
|---|---|---|
| Jarná kapusta | 25 cm | 30 cm |
| Letná kapusta | 38 cm | 30 cm |
| Jesenná kapusta | 45 cm | 45 cm |
| Zimná kapusta | 45 cm | 60 cm |
Starostlivosť o kapustu počas vegetácie
Závlaha
Kapusta vyžaduje pravidelnú a dostatočnú zálievku počas celého vegetačného obdobia, najmä pri rýchlom raste listov a pri tvorbe hlávok. Dostatok vody znamená približne 2,5 cm zrážok týždenne. Pôda by mala byť udržiavaná rovnomerne vlhká, ale nie premokrená. Zálievka je nevyhnutná najmä pri skorej kapuste, ale pre všetky typy kapusty je dostatok vlahy kľúčový pre pevné hlavy. Dospelé rastliny veľmi dobre využívajú aj menšie množstvo zrážok a rosu. Vlahu je potrebné obmedziť približne 3 týždne pred zberom, aby hlávky nepraskali alebo nehnili.
Hnojenie počas rastu
Kapusta je náročná na živiny. V prvej fáze rastu potrebuje dusík, pri tvorbe hláv sa zvyšuje potreba fosforu a draslíka. Prvé prihnojenie hnojivom s obsahom NPK urobíme, keď rastliny majú 5 - 8 listov, čo je asi 2 - 3 týždne po výsadbe. Ďalšie prihnojenie sa vykoná na začiatku tvorby hlávok a tretie, keď listy zakryjú pôdu. Odporúča sa prihnojovať organickými hnojivami, ako je kompost, vyzretý maštaľný hnoj alebo vermikompost. Môžu sa použiť aj minerálne hnojivá s obsahom NPK. Prírodné možnosti, ako je frass (hmyzí trus) alebo čaj z kostihoja, dodávajú rastlinám potrebné živiny a zároveň podporujú pôdnu mikrobiológiu.
Kontrola buriny a mulčovanie
Pravidelná plytká kultivácia pomáha eliminovať burinu. Kapusta bude menej náchylná na choroby, ak bude mať dostatok kyslíka a nebude udusená medzi burinou. Burinu likvidujeme až do zapojenia porastu. Mulčovanie pokosenou trávou, slamou alebo iným organickým materiálom môže zabrániť rastu buriny a pomôcť udržať pôdnu vlhkosť.
Partnerská výsadba a striedanie plodín
Niektoré rastliny môžu kapuste prospievať, zatiaľ čo iné sú nevhodnými susedmi. Dobré spoločenstvo pre kapustu sú zeler, kôpor, rumanček, repa či cibuľa. Fazuľa a hrach poskytujú tieň a obohacujú pôdu o dusík. Borák lekársky priťahuje užitočný hmyz. Zeler odpudzuje molice kapustové. Nechtík odpudzuje komáre a háďatká. Aromatické bylinky ako harmanček, mäta, tymian odpudzujú hmyzích škodcov a priťahujú užitočný hmyz. Nesaďte kapustu k rajčinám, jahodám a fazuli. Pre prevenciu chorôb je dôležité striedanie plodín; nevhodné predplodiny sú všetky hlúboviny.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Kapusta je často napádaná rôznymi škodcami a môže byť náchylná na plesňové ochorenia. Je dôležité zabezpečiť dobrú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami a vyhýbať sa prepolievaniu pôdy. Pravidelná kontrola listov je kľúčová.
- Škodcovia: Vošky, molice, slimáky, húsenice mlynárika kapustového, kvetilka kapustová či skočka kapustová.
- Prevencia: Výsadba byliniek ako tymian, rozmarín alebo šalvia môže pomôcť odpudzovať škodcov. Použitie pôd so zložkami obsahujúcimi chitín (napr. frass) stimuluje obranyschopnosť rastliny. Mechanické zábrany ako netkané textílie alebo "goliere" okolo stoniek sadeníc sú tiež účinné.
- Zásah: Pri výskyte je možný ručný zber vajíčok a húseníc. Ekologické prípravky zahŕňajú insekticídne mydlo alebo Bacillus thuringiensis (Bt). Proti slimákom sa odporúča preventívny zásah granulami na báze fosforečnanu železitého (napr. Ferramol), ktoré bezpečne účinkujú a nezanechávajú nadmernú tvorbu slizu.
- Choroby: Nádorovitosť hlúbovín (Plasmodiophora brassicae) je vážna choroba, ktorá v pôde prežíva 5-6 rokov. Rastliny sú slabé a postupne z hriadok miznú.
- Prevencia: Pri nádorovitosť hlúbovín je dôležité striedanie plodín a udržiavanie správneho pH pôdy. V prípade výskytu nepomôže žiadna chemická ochrana - je nutné rotovať plodiny a dodržiavať hygienu záhonu.
Zber a skladovanie ozimnej kapusty
Kapustu je možné zbierať, keď hlávky dosiahnu plnú veľkosť a sú pevné na dotyk. Hlávka musí byť pevná, uzavretá. Pri zbere hlávku stlačíme prstami, aby sme zistili, či je vo vnútri dostatočne pevná. V závislosti od odrody to môže byť 70-100 dní po výsadbe, alebo dlhšie pre neskoré odrody (až 180 dní od výsevu). Pri zbere odrežte stonku tesne nad úrovňou zeme ostrým nožom. Hlávky odrežeme, očistíme od obalových listov a snažíme sa ich čo najskôr spracovať. Poloneskoré odrody zostávajú vzhľadom na dobu výsadby v záhonoch o niečo dlhšie. Zberáme ich najskôr pred koncom októbra do prvého mrazu.
Neskoré odrody sú najvhodnejšie na dlhodobé skladovanie. Kapustu je možné skladovať v chladnom, tmavom a dobre vetranom mieste s vyššou vlhkosťou vzduchu. Optimálna teplota na skladovanie je pri -0,5 až +1°C, pri vzdušnej vlhkosti až 80 - 90 %. Pred uskladnením je dobré odstrániť poškodené vonkajšie listy. Kapusta vydrží v dobrom stave celé mesiace.
Využitie kapusty a jej liečivé vlastnosti
Kapusta je všestranná zelenina, ktorú je možné konzumovať surová alebo varená. Je kľúčovou zložkou mnohých jedál, ako sú kapustová polievka, dusená kapusta, kyslá kapusta, šalát Coleslaw či kimchi. Tradičná kyslá kapusta je ľahko dostupným a lacným zdrojom vitamínu C po celý rok, ale najmä v zimných a jarných mesiacoch. Po mliečnom kvasení sa v nej zachováva približne polovica vitamínu C. Navyše, šťava z kvasenej, ale i surovej kapusty svojimi antibiotickými účinkami priaznivo vplýva na črevnú mikroflóru. Kto má odvahu, alebo ako hovoria v Stupave: „Gdo, sce rýchle nohy mat“, môže ju aj vypiť, má totiž preháňavé účinky.
Kapusta obsahuje veľmi veľké množstvo vitamínu C, ako aj horčík, železo, vápnik a draslík. Je to tiež pokladnica vitamínov B1, B2, B6, U, H, E, K - preto má značné liečivé vlastnosti. Okrem toho, že je veľmi chutná, či už surová, alebo kyslá, obsahuje veľa vitamínov, najmä C, A, E, skupiny B, minerálne látky - draslík, vápnik, horčík, sodík, zinok, železo, ale aj bielkoviny a cukry. Podstatný je obsah vlákniny, ktorá pomáha nášmu telu zbaviť sa škodlivých látok.
Tlačenie kapusty do suda (návod na výrobu kyslej kapusty)
Na ručné krájanie kapusty existujú špeciálne strúhadlá. Nakrájanú kapustu si ale možno kúpiť už hotovú. Tzv. rezanka má byť jemná s hrúbkou rezancov 1,2 až 2,0 mm. Čím sú tenšie, tým rýchlejšie kapusta vykvasí a je lahodnejšia. Klasické kameninové sudy s vrchnákom vhodné na kvasenie kapusty sú v ponuke v objeme 5 až 40 l. Súčasťou je ťažidlo na kapustu. Pri nakladaní do suda je najlepšie utláčať nakrájanú (nastrúhanú) kapustu klasickým šliapaním. Samozrejme, na tento účel použijeme nové gumové potravinárske čižmy. Alternatívou je tlačenie dlaňami a päsťami. Pred samotnou kuchynskou prípravou kyslú kapustu ochutnáme. Ak je príliš slaná či kyslá, zlejeme z nej kapustovú šťavu do pohára. Jednu až dve hrste surovej kapusty odložíme do misky a do jedla pridáme pre intenzívnejšiu chuť pred dokončením. Zliatu kapustovú šťavu môžeme podľa chuti použiť na doliatie vyparenej vody pri príprave polievky.
tags: #pestovanie #kapusty #ozimnej