Lastovičky a belorítky sú symbolom jari a mnohí ľudia ich prítomnosť na svojich domoch vítajú. Ich hniezda však môžu prinášať aj problémy, najmä čo sa týka hygieny a ochrany majetku. Pochopenie ich životného cyklu a právnej ochrany je kľúčové pre humánne a efektívne riešenie.
Život lastovičiek a belorítok
Oba druhy vtákov, lastovička obyčajná a belorítka obyčajná, majú spoločných množstvo vlastností. Sú to sťahovavé druhy a koncom leta húfne odlietajú z nášho územia do ďalekej južnej Afriky, kde prečkávajú zimu.
Následne letia na sever a svojou migráciou kopírujú príchod jari naprieč južnou Európou, až kým nedorazia na Slovensko. Sú to takmer výlučne hmyzožravé vtáky a tak si príchod v chladnom období nemôžu dovoliť, pretože by skončili o hlade.
Aj po niekoľko tisíc kilometrov dlhom lete sú schopné sa vrátiť k miestu, kde sa vyliahli, alebo kde naposledy hniezdili. Podarí sa to len časti z tých, ktoré sa na migráciu vydali na konci minuloročného leta.
Ihneď po prílete sa pokúšajú nájsť si miesto, kde by mohli vybudovať svoje charakteristické hniezda. Pokiaľ ich pôvodné hniezdo z predchádzajúcej sezóny zostalo neporušené, vracajú sa doň. Pôvodne tieto vtáky hniezdili na skalných bralách, no postupne si zvykli na prítomnosť človeka a začali hniezdiť v našej blízkosti.
Oba druhy si hniezda budujú z hlinených guľôčok zmiešaných so slinami. Konštrukčne sa však líšia. Kým lastovička vytvára otvorené hniezdo v tvare polgule, belorítka buduje uzatvorené hniezdo s malým otvorom, do ktorého vlieta.
Hneď, ako je hniezdo pripravené, samice doň kladú štyri až šesť vajíčok. Rodičia živia svoje mláďatá hmyzom, ktorý chytajú za letu. Podobne za letu pijú aj vodu. V závislosti od počtu mláďat v hniezde ich kŕmia v priemere až 440-krát denne. V tomto tempe dokážu uloviť za deň viac hmyzu, ako sami vážia. V regulácii hmyzu majú tak nenahraditeľnú úlohu.
Prečo ubúdajú lastovičky?
V posledných rokoch mnohí z nás isto pozorujú významný pokles lastovičiek aj belorítok v našej prírode. Jeden z najvýznamnejších je, že sme postupne významne upustili od chovu vlastných hospodárskych zvierat. To spôsobuje pokles stavov lietajúceho hmyzu v okolí našich príbytkov. Zároveň populácie hmyzu ako takého klesajú naprieč Európou vplyvom chemizácie prostredia, globálneho otepľovania a degradácie biotopov.
Aby toho nebolo málo, ešte aj v tejto, pre vtáky náročnej situácii, sa medzi nami nájdu ľudia, ktorí zhadzujú už vybudované vtáčie hniezda, v horšom prípade už aj s potomstvom. Ľudia tak robia z viacerých dôvodov, prevažne z hygienických. Nájdu sa však aj takí, ktorí ničia hniezda úmyselne už len z princípu, že tak robievali aj ich rodičia či starí rodičia, no v konečnom dôsledku ich samotné argumenty, prečo tak robia, stoja na veľmi krehkých základoch.
Lastovičie hniezda a zákon
Vedzte, že lastovičky alebo belorítky, ktoré si hniezda na týchto miestach robia najčastejšie, sú zákonom chránené. Legislatíva hovorí jasne. Je zakázané odstraňovať alebo cielene ničiť či poškodzovať hniezda chránených živočíchov. To sa týka vtáctva, plazov, cicavcov či dokonca hmyzu.
Ak vás teda niekto nahlási, že ste zákon porušili, dopustili ste sa priestupku, za ktorý vám hrozí poriadne mastná pokuta. Za priestupok, resp. zhodenie alebo odstránené hniezda vám hrozí pokuta do výšky takmer 10 000 eur (9 958,17 eur). Takáto nelegálna činnosť sa tak určite nevypláca. Odstrániť hniezdo chráneného živočícha je možné iba na základe legislatívneho rozhodnutia, kedy je udelená výnimka.
Hniezda z hliny, slamy a trusu určite na novej fasáde nepôsobia dvakrát esteticky. Navyše, vplyvy počasia pôsobia na hniezdo a po navlhnutí často vidno stekajúcu hlinu po stene fasády.
Problémy s parazitmi z lastovičích hniezd
Keď sťahovavé vtáctvo odletí a hniezdo sa vyprázdni, často sa stane “obeťou” parazitov. Medzi najčastejšie druhy patria napríklad roztoče, kliešte, blchy či dokonca ploštice alebo dermestidae (po anglicky carpet beetles, teda “kobercové chrobáky”).
Ak vtáctvo zostane v hniezde, tieto parazity zvyčajne nemajú potrebu hniezdo opúšťať - no problém nastane vtedy, keď hostitelia odletia a parazity začnú hľadať nový domov. Keďže veľakrát si vtáctvo stavia hniezda na fasádach či oknách naších domov, parazity to k nám nemajú ďaleko.
Väčšina z týchto parazitov sa živý perím, trusom, zahynutými vtáčikmi čo zostanú v hniezdach či materiálmi z ktorých je hniezdo postavené. Niektoré z nich sa živia aj iným hmyzom, ktoré žije v danom hniezde. Keď sa dostanú do domácnosti, väčšinou infikujú kožušiny, kože, rôzne textílie a často ich nájdeme aj v kuchyniach či špajzách, kde sa hostia najmä na uskladnenej potrave. Parazity môžme vidieť pri ventilačných šachtách, v podkroviach či pri oknách keď sa snažia uniknúť von.
Parazity mnohokrát prenášajú veľa vírusových či bakteriálnych chorôb. Viac ako 40 rôznych druhov parazitov žije na vtákoch, v ich hniezdach alebo na miestach, kde sa ubytovávajú. Keď parazit uhryzne infikovaného vtáka a nasaje kontaminovanú krv, prenesie mikróby na svojho nového hostiteľa. Kontrola týchto parazitov je preto veľmi dôležitá.
Typy parazitov a ich nebezpečenstvo
Vtáčie roztoče
- Sú parazitické článkonožce.
- Existuje viac než 45 000 druhov vtáčích roztočov. Len niekoľko z týchto roztočov parazituje na cicavcoch.
- Môžu byť veľmi škodlivé pre hostiteľa a niektoré z príznakov zahŕňajú mierne nepohodlie ale dokážu zapríčiniť aj vážnejšie choroby.
- Štúdie ukázali, že tieto parazity sa prispôsobili zmenám prostredia. Spomedzi všetkých druhov je D. Gallinae najťažšie eliminovateľný.
- Je veľmi malý a môže zostať nažive bez krvi a jedla veľmi dlho.
- Životný cyklus roztoče je vajíčko-larva-nymfa-dospelý jedinec. Ak je prostredie priaznivé, dokončia tento cyklus za sedem dní.
- Majú veľmi ostrý náustok, ktorý dokáže preniknúť hlboko do pokožky a nasať krv.
- Samička roztoča je nebezpečnejšia, pretože na rozmnožovanie potrebuje krv, pričom samičky tvoria asi 95 percent ich populácie.
- Vtáčie roztoče sú aktívne v noci, cez deň sa schovávajú a rozmnožujú. Keď nevedia nájsť hostiteľa, nájdu si miesta, kam sa schovať, napríklad posteľnú bielizeň alebo nábytok.
Blchy
- Nachádzajú sa najmä na hlavách vtákov.
- Blchy môžu tiež parazitovať na iných zvieratách, ako sú psy, mačky a ľudia.
- Blšie samičky produkujú vajíčka v okolitom prostredí. Ich vajíčkam trvá štyri týždne, kým sa vyliahne dospelý jedinec.
- Blchy sa najčastejšie vyskytujú v oblastiach s nízkou životnou úrovňou a nedostatočnou hygienou.
Kliešte
- Samice kladú približne 50 až 100 vajíčok po úspešnom “nacicaní sa” krvi. V prípade kliešťov nachádzajúcich sa priamo na vtákoch kladú kliešte vajíčka do materiálu v ktorom hniezdi vtáctvo.
- Keď sa vajíčka vyliahnu, larvy hľadajú hostiteľa, ktorým sa môžu živiť štyri až sedem dní. Potom larvy opustia hostiteľa a preliačia sa do štádia nymfy.
- Nymfy a dospelí jedinci sa kŕmia v noci.
- Dospelé kliešte sú vysoko odolné voči hladovaniu a môžu žiť asi rok bez kŕmenia.
Ploštice
- Sú parazity aktívne najmä v noci.
- Mladé ale aj dospelé ploštice parazitujú na vtákoch a sajú im krv.
- Množia sa a kladú vajíčka na rôznych miestach, vrátanie vtáčích hniezd.
- Zbaviť sa ploštíc v domácnosti vôbec nie je ľahké a snáď všetci sme už počuli o nepríjemnostiach ktoré spôsobujú keď sa usadia v našich posteliach. Preto je dôležité sa ich snažiť držať od našich obydlí čo najďalej.
Dermestidae (kobercové chrobáky)
- Často sa nachádzajú v prirodzených biotopoch, ako sú vtáčie hniezda a osie hniezda. Niektoré možno vidieť v obchodoch s potravinami a v našich domoch.
- Ich životný cyklus trvá jeden až dva roky a je veľmi ťažké sa ich zbaviť.
- Dospelé jedince zvyknú priletieť cez otvorené okná, ventilácie či komíny.
- Keď už sú dnu, väčšinou sa začnú obzerať po možných miestach kde by nakládli vajíčka - zvyčajne tmavé miesta s dostatkom organických materiálov, napr. šatníky, no aj čalúnený nábytok či kuchyňa môžu byť ideálnym miestom pre ich potomkov.
- Larvy zvyknú prehrýzať textilné vlákna a preto ak nájdete deravé oblečenie v šatníkoch či dierky v kobercoch, pravdepodobne sa k vám nasťahovali práve tieto chrobáky.
Prevencia a riešenia lastovičích hniezd
Preventívne opatrenia, ktorými možno predísť hniezdeniu vtáctva na týchto miestach môžu byť mechanické zábrany, chemické prostriedky alebo ultrazvukové odpudzovače. Zabrániť hniezdeniu lastovičiek však môžete bez toho, aby ste sa museli obávať, či neporušujete zákon.
Mechanické zábrany
Hroty proti lastovičkám sú nehrdzavejúce kovové hroty proti vtáctvu, ktoré sa mechanicky pripevňujú na fasádu. Inštalovať ich možno na parapetné dosky, rohy budov, výklenky, podhľady, rímsy alebo na trámy, prístrešky a iné miesta, kde sa vtáctvo rado zdržiava a hniezdi. Takýto spôsob zábrany je veľmi efektívny, pretože zabráni vtáctvu sa na takýchto miestach vôbec zdržiavať. Ako fyzická zábrana nedovoľuje operencom si na takýchto miestach vytvárať hniezda.
Štít proti hniezdeniu lastovičiek predstavuje silné, jasné a žiarivé laserové svetlá, ktoré sa rýchlo pohybujú a vytvárajú na stene domu neobyčajné obrazce. Keď uvidia rýchlo sa kmitajúce svetelné lúče vytvárajúce neznáme svetelné útvary, neodvážia sa k budove ani len priblížiť. Inštalácia tohto zariadenia je vyslovene nenáročná. Ak sa obávate účtu za elektrinu, môžete ho nastaviť tak, aby sa zapínalo napríklad v 15-minútových intervaloch.
Hniezdne domčeky (vábničky) pre lastovičky sú spôsob, ako nemať okolo domu neporiadok avšak bez toho, aby ste sa zbavili vtákov, ktoré ho robia.
Chemické prostriedky
Ak chcete predísť hniezdeniu vtáctva a vyhnúť sa vtáčím exkrementom, použiť môžete i účinné spreje, ktoré stačí aplikovať na miesto, kde sa vtáctvo aktívne zdržiava. Takýmto spôsobom sa môžete zbaviť i vtáctva, ktoré je už zahniezdené. Aplikovať ich možno na akékoľvek miesto, kde máte možný dosah. Sú zložené z prírodných látok a nemajú žiadny špecifický pach. Odporučiť vám môžeme sprej na odpudzovanie vtákov Vola-Via.
Ultrazvukové odpudzovače
Tieto prístroje fungujú na princípe ultrazvukových signálov, ktoré vtáctvu výrazne prekážajú. Samotný zvuk ultrazvuku nemožno počuť, no vtáctvo tento zvuk vníma omnoho citlivejšie. Prístroj však treba umiestniť vo vzdialenosti aspoň 3 metrov od človeka. Signál sa šíri všetkými smermi. Nijakým vážnym spôsobom nevplýva na ostatné domáce zvieratá, hoci ho psy, mačky či iné domáce zvieratá môžu počuť, nebudú sa v jeho blízkosti dobrovoľne zdržiavať.
Elektrické odpudzovače
Ide o certifikované zariadenia, ktoré pri kontakte dajú vtákom slabý elektrický výboj, ktorý im neublíži, no odplaší ich. Sú tolerované ochrancami zvierat a prírody.
Ľudové riešenia
Okrem špecificky určených zariadení a prostriedkov určených na plašenie vtáctva vám môžu pomôcť aj rady ľudí, ktorí si pomohli ľudsky jednoduchými riešeniami. Povedať stop lastovičkám nie je jednoduché, no pomôcť vám môže napríklad obyčajný alobal alebo CD, ktoré stačí zavesiť na miesto v blízkosti hniezda, kde sa od neho bude odrážať slnečné svetlo. Nepravidelne a neprirodzene sa pohybujúci nadrozmerný predmet bude pre ne predstavovať veľké nebezpečenstvo. Drak na odpudzovanie vtákov je navrhnutý tak, aby pôsobil na lastovičky ako veľký dravec.
Čo robiť, ak už máte hniezdo?
Pokiaľ už na vašich oknách hniezda máte, neničte ich! Je to neetické a nezákonné! V tomto prípade odporúčame produkt SH Podhniezdo, ktoré sa jednoducho nainštaluje pod dané hniezdo a zabráni tak trusu a materiálu ktoré padá z hniezda aby znečisťovalo okná a parapetné dosky. Zabezpečíme, aby k hniezdam a ich blízkosti nemali prístup mačky a kuny.
V prípade, že sa rozhodnete pre zateplenie fasády, zvážte zateplenie aj samotného hniezda, ak je to možné a povolené.
tags: #polievka #z #lastovicieho #hniezda