Polemika nad kvalitou poľských výrobkov na Slovensku dlhodobo rezonuje. V súčasnej dobe však krajinou otriasa potravinový škandál týkajúci sa predaja mäsových výrobkov, po konzumácii ktorých zomrel muž a ďalšie dve ženy skončili v nemocnici. Často prichádzajú na Slovensko potraviny z Poľska, ktoré vykazujú pochybenia, alebo sú nebezpečné. Rozsiahle problémy s poľským mäsom sa však opakujú aj v susednej Českej republike, kde sa poľské mäso stalo predmetom intenzívnych kontrol a rozsiahlych afér. Aj v samotnej správe Najvyššieho kontrolného úradu Poľskej republiky z roku 2022 sa písalo, že poľské potraviny sú najnebezpečnejšie v rámci celej EÚ.
Rozsiahle problémy s poľským mäsom v Česku
Reportáž o podvodoch so zdravotne škodlivým mäsom otriasla Poľskom, z ktorého sa mäsové produkty vyvážajú aj do Česka. Tamojší minister poľnohospodárstva Miroslav Toman chcel preto od Poľska informácie. V pondelok sa z tohto dôvodu obrátil na svojho poľského kolegu Jana Krzysztofa Ardanowského. Toman oznámil: "Po tom, čo som dostal informácie o podvodoch na poľských bitúnkoch, inicioval som stretnutie so svojím poľským kolegom."
Podľa sobotňajšej reportáže poľskej televízie TVN24 dochádzalo na bitúnkoch v Mazovskom vojvodstve na východe krajiny opakovane k zabíjaniu chorých kráv. Mäso, z ktorého niekedy odrezávali už hnijúce časti, bolo potom bez prítomnosti veterinárov označované za zdravotne vyhovujúce a uvoľnené na trh. Podľa údajov Štátnej veterinárnej správy (SVS) sa do ČR vlani priviezlo takmer 28.000 zásielok hovädzieho mäsa z Poľska s celkovou hmotnosťou 14.300 ton. Správa preto v pondelok požiadala poľské dozorujúce orgány o odpoveď na otázku, či sa hovädzina z uvedených bitúnkov mohla dostať mimo územia Poľska. Minister Toman uviedol, že po dohode s vedením veterinárnej správy sa už začali intenzívne kontroly zamerané na poľské hovädzie mäso, predovšetkým z Mazovského vojvodstva.
8 Dní v Polsku : Pátranie Po Vlkoch
Zistenia salmonely a falšovaného mäsa
Začiatkom marca prišla médiá s informáciou, že na českom trhu sa objavilo kuracie mäso pôvodom z Poľska kontaminované baktériami rodu Salmonella, ktoré spôsobujú ochorenie salmonelózu. To rozvírilo diskusiu, v ktorej sa stretli tí, čo kvalitu poľských potravín, a predovšetkým mäsa tvrdo kritizovali, s tými, čo ju hájili a tvrdili, že ide o snahu odradiť Čechov od nákupov v Poľsku.
Česká Štátna veterinárna správa (SVS) zistila, že mrazené kuracie stehná z Poľska sú kontaminované salmonelami. Od poľských úradov dostala prostredníctvom RASFF (systém rýchleho varovania) informácie, že hydinové mäso rovnakých šarží ako predchádzajúca problematická zásielka bolo dodané aj ďalším českým príjemcom. Celkové množstvo činí takmer 4 tony. SVS tiež informuje, že na českom trhu sa vyskytla zásielka 300 kilogramov chladeného čerstvého kuracieho mäsa z Poľska, v nichž vyšetrenie prokázalo baktérie salmonely. Mäso bolo predávané vo štyroch pražských predajniach firmy Miloš Křeček KK, s. r. o. Mäso už bolo predané konečným spotrebiteľom, je po dátume spotreby a s najväčšou pravdepodobnosťou tak už bolo skonzumované. Identifikácia výrobku: Název výrobku: Chlazená čerstvá kuřata Tř. A Výrobce: Ubojnia Drobiu PIÓRKOWSCY Jerzy Piórkowski, schvalovací číslo PL 10213901WE Datum spotřeby: 17. 3. Mäso bolo prijaté dňa 12. 3. 2018.
Okrem toho, Česká Štátna pôdohospodárska a potravinárska inšpekcia odhalila, že bravčové mleté mäso importované z Poľska bolo infikované baktériami salmonela. Zároveň uistila, že výrobok označený Čerstvá porce - Vepřové mleté maso 100% v 500-gramovom balení od spoločnosti Hamburger Pini Sp. z o.o. z poľského Kutna už nie je na trhu. Prítomnosť salmonel potvrdila kontrola v jednej zo vzoriek odobratých v predajni v Děčíne. Hovorca SZPI Pavel Kopřiva v pondelok prostredníctvom médií dôrazne odporučil všetkým spotrebiteľom, aby potravinu, ak ju majú doma v mrazničke, nekonzumovali.
V apríli 2018 boli v reťazci Penny Market ponúkané konzervy firmy Pamapol, ktoré mali obsahovať 89 % mäsa, v skutočnosti ale obsahovali iba 69,3 % bravčového mäsa. Podľa Štátnej poľnohospodárskej a potravinárskej inšpekcie nešlo o ojedinelý prípad - falšovanie sa týkalo viac výrobkov. U Šľachtického mäsa so šunkou, kde bola deklarovaná prítomnosť 86 % mäsa, sa v skutočnosti nachádzalo iba 71,5 % mäsa.
Kontroly a mimoriadne opatrenia v Česku
Česká Štátna veterinárna správa (SVS) zrušila mimoriadne veterinárne opatrenia (MVO) z 21. februára. Tuzemskí príjemcovia zásielok hovädzieho mäsa z Poľska od stredy už nebudú musieť pred uvoľnením mäsa na trh dokladať jeho vyšetrenie na prítomnosť salmonel. „Informace, které nám Polsko zaslalo, jsme vyhodnotili jako dostačující. Proto jsme se dnes rozhodli ukončit mimořádná veterinární opatření. To ale neznamená, že přestaneme kontrolovat dovozy, pouze skončí povinnost dovozců nechat hovězí maso z Polska laboratorně vyšetřit.
Veterinári sa i naďalej intenzívne zamerajú na kontrolu rizikových potravín, teda zejména drůbežího a hovězího masa. „V platnosti ďalej zostáva dlhodobá legislatívna povinnosť hlásiť prijatie potravín živočíšneho pôvodu z iného členského štátu 24 hodín vopred. Polské úřady v rámci šetření případu do ČR doručeného hovězího masa kontaminovaného salmonelami vyšetřili zhruba 50 vzorků. Zdroj kontaminace nebyl zjištěn, přesto byla nařízena důsledná dezinfekce v celém podniku včetně prověření její účinnosti.
V rámci kontrol Státní veterinární správy bolo od začiatku roku 2019 odobraných takmer 250 vzoriek poľského hovädzieho mäsa. Tie boli vyšetrené na prítomnosť rezíduí veterinárnych liečiv, salmonelu a zmyslovo posúdené. SVS zároveň pri spoločnej kontrole s Políciou ČR a Colnou správou odhalila v pražských Štěrboholích nepovolené zaobchádzanie so živočíšnymi produktmi v prevádzke, ktorá doteraz nemá pre túto činnosť od veterinárneho dozoru schválenie.
Veterinárni inšpektori okrem toho konštatovali zmyslové zmeny produktov, najmä ich značný zápach. Znehodnotili preto zásielku potravinárskym farbivom a nariadili okamžitú likvidáciu na náklady prevádzkovateľa. Štátna veterinárna správa zaháji s prevádzkovateľom priestupkové konanie o udelenie sankcie, ktorá môže dosiahnuť výšku 50 miliónov korún. Približne 50 kg hovädzieho mäsa z problematickej zásielky odišlo zo skladu Alda Foods, pričom bolo zložené do novej väčšej šarže, ktorá bola dodaná do MD Mäso s.r.o., Klecany u Prahy - 54 kg a do S.V.G. s.r.o., V Lipkách 98, Strakonice - 90 kg.
Firma S.V.G. distribuovala celé množstvo hovädzieho mäsa do prevádzok verejného stravovania a toto mäso bolo už skonzumované. Medzi postihnuté prevádzky patrili Jídelna Pod Branou, Prachatice; VELLS s.r.o., Restaurace Velké náměstí, Písek; Restaurace Loděnice s.r.o., Lipno nad Vltavou. Firma MD Mäso distribuovala celé množstvo 54 kg do verejného stravovania, 4,82 kg sa podarilo zachytiť v Malešickom mikro pivovare, zvyšok skonzumovaný.
Zásielka hovädzieho mäsa z Poľska o celkovej váhe 1164 kg, v ktorej boli zistené salmonely od dodávateľa: Z. P. M. Bierniacki, 63-200 Jarocin, PL 30063801 WE, šarža 00566419, dátum výroby 8. 2. 2019, bola zo skladu spoločnosti Alda Foods s. r. o. Systém veterinárneho dozoru v ČR, kedy sa zásielky mäsa musia hlásiť 24 hodín pred dovozom na miesto určenia, sa osvedčil. Veterinári tak majú prehľad a môžu prípadne dohľadať a získať vzorky mäsa.
Prehľad problémových poľských potravín v Česku
| Dátum | Produkt | Problém | Zdroj |
|---|---|---|---|
| Apríl 2018 | Konzervy firmy Pamapol | Obsah mäsa nižší ako deklarovaný (69,3 % namiesto 89 %) | Penny Market, Štátna poľnohospodárska a potravinárska inšpekcia |
| Júl 2018 | Hydinové konzervy | Falšované mäso | Kaufland |
| Február 2019 | Hovädzie mäso | Možné zabíjanie chorých kráv, mäso bez veterinárov označované za vyhovujúce | Poľské bitúnky v Mazovskom vojvodstve, TVN24 |
| Február 2019 | Kuracie mäso | Kontaminácia baktériami Salmonella | Český štátny veterinárny ústav |
Aféry poľských potravín spájajú problémy s kvalitou niektorých potravín vyrábaných v Poľsku a dovážaných do Česka. V auguste 2017 bol v poľských vajciach v Česku a niekoľkých ďalších európskych krajinách objavený jed fipronil.
Salmonela: Čo potrebujete vedieť
Salmonela patrí medzi časté hrozby počas letných období. Môžeme sa s ňou stretnúť pri grilovaní, konzumácii majonézových dresingov či smotanových dezertov. Táto odolná baktéria môže spôsobiť vážnu potravinovú nákazu. Medzi hlavných prenášačov salmonely patria najmä hospodárske zvieratá. Najčastejšou cestou prenosu na človeka je konzumácia kontaminovaných potravín. Salmonelóza sa neprejaví ihneď po nakazení. Medzi kontaktom s baktériami a prvými príznakmi uplynie určitý čas. Inkubačná doba ochorenia zvyčajne trvá od 6 do 48 hodín. Závažnosť priebehu závisí od množstva prijatých patogénov a od stavu obranyschopnosti organizmu. Konzumácia nakazenej hovädziny môže spôsobiť viaceré zdravotné problémy.
Slovenské skúsenosti a obavy
Polemika nad kvalitou poľských výrobkov na Slovensku dlhodobo rezonuje. Často prichádzajú na Slovensko potraviny z Poľska, ktoré vykazujú pochybenia, alebo sú nebezpečné. Šéf potravinárskej správy Bíreš v tejto súvislosti vo štvrtok vyhlásil: „My ako kontrolný orgán, čo sa týka poľských potravín z hľadiska intenzity, počtu kontrol, frekvencie, máme ako národná autorita najväčšie problémy.“
Slovensko zavádza mimoriadne núdzové opatrenie na poľské hovädzie mäso, ktoré je reakciou na ďalší prípad dovozu závadného mäsa. Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná vydala pokyn hlavnému veterinárnemu lekárovi SR na núdzové opatrenie na dovoz hovädzieho mäsa z Poľska. Každá zásielka odteraz musí prejsť laboratórnymi testami a až po kontrole môže smerovať na slovenský trh.
Na Slovensku musia odberatelia poľskej hovädziny 24 hodín vopred ohlásiť, že takéto mäso dovážajú, aby ho vedeli inšpektori veterinárnej správy na základe rizikovej analýzy skontrolovať, prípadne dať na laboratórne vyšetrenie. Inšpektori urobili 908 kontrol na mieste - vo výrobe aj obchode, z nich v 11 prípadoch našli nedostatky. Inšpekcia Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) objavila pokazené mäso z Poľska aj na Slovensku. Konkrétne na východe krajiny, a to v Bardejove, Gaboltove a v Bidovciach a podľa najnovších informácií aj v ďalších prevádzkach.
„Kontroly, ktoré sme spustili na ochranu slovenských spotrebiteľov napriek ubezpečovaniu poľských úradov, že sa závadné mäso mimo Poľska nenachádza, sa ukázali správne,“ povedala ministerka Matečná. Premiér Peter Pellegrini (Smer) vyzval zriaďovateľov materských škôl, základných a stredných škôl, aby nakupovali pre stravovanie detí len mäso, ktoré má pôvod v kontrolovaných slovenských chovoch.
Poľská reakcia a obhajoba
Na slovenské konštatovanie, že z Poľska prichádzajú najviac problémové potraviny, zareagovalo Poľské veľvyslanectvo v Bratislave. Poľská diplomacia svoje vyvážané potraviny bráni. „Výsledky viacerých kontrol, ktoré v Poľsku vykonali inšpektori Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre zdravie a bezpečnosť potravín (DG SANTE), ako aj skutočnosť, že poľské potraviny sú stále viac cenené a ochotne nakupované spotrebiteľmi z iných členských štátov EÚ, a taktiež dobýva trhy v tretích krajinách ukazujú, že kvalita poľských potravín je na vysokej úrovni,“ uviedlo v správe pre Aktuality.sk poľské veľvyslanectvo.
Veľvyslanectvo zároveň vyjadrilo poľutovanie nad tým, že na jednom z poľských bitúnkov dochádzalo k nelegálnej porážke chorých zvierat. Poľsko je popredným dodávateľom hydinového mäsa a vajec v EÚ. „Pokiaľ ide o nedávno medializované výhrady proti poľskému hydinovému mäsu, treba poznamenať, že Poľsko je popredným výrobcom hydinového mäsa a vajec v EÚ. Vzhľadom na vyššie uvedené, kvôli veľkému množstvu hydinových výrobkov dodávaných na domáci trh a trh EÚ existuje riziko väčšieho počtu oznámení v systéme RASFF pre výrobky z Poľska v porovnaní s ostatnými krajinami.
Veľmi významnú úlohu zohráva dodržiavanie vhodného chladiaceho reťazca počas ďalších fáz distribúcie potravín, čo môže mať vplyv na generovanie oznámení RASFF a nie je na strane poľských potravinárskych spoločností vyrábajúcich potraviny,“ argumentuje poľská strana. Podľa poľskej strany bitúnky prijali množstvo opatrení na elimináciu rizika výskytu salmonely v hydinovom mäse. „Takže Vás s celou vážnosťou môžeme ubezpečiť, že poľské potraviny, tak tie, ktoré sú uvádzané na domáci trh, ako aj tie, ktoré sú uvádzané na trh iných členských štátov Európskej únie a vyvážané do tretích krajín, sú pre spotrebiteľov úplne bezpečné,“ tvrdí.
Spotrebiteľské preferencie a dôvera
Približne sedem z desiatich Slovákov a Čechov označuje Poľsko ako prvého vývozcu nekvalitných potravín. Reprezentatívny prieskum na 2 400 respondentoch na Slovensku, v Česku a v Poľsku ukázal, že imidž poľských potravín je v SR a ČR veľmi zlý. Najhoršie hodnotené bolo poľské mäso (známka 3,7 z 5, kde 5 je najhoršie) a vajcia (3,5). Krajina pôvodu je pri nákupe potravín dôležitá pre 75 % Slovákov a 70 % dopytovaných Čechov a Poliakov. „Ak chcem kúpiť kvalitu, tak uprednostňujem nákup v obchode, ktorý mám vyskúšaný, poznám jeho povesť, a to ako šírku ponuky, sortimentnú aj cenovú,“ hovorí pre ParlamentníListy.cz Zdeněk Juračka, čestný predseda Asociácie českého tradičného obchodu. Naopak pri nákupe lacných potravín je treba si dať pozor na možnosť uplatnenia prípadnej reklamácie a informovať sa o dátach dodávky a pôvodu.
Stanoviská obchodných reťazcov na Slovensku
- Terno: Mäso z Poľska v ponuke nemajú a kladú dôraz na kvalitu.
- Lidl: Rovnaké kritériá pre všetkých dodávateľov, zhodné s európskou a národnou legislatívou.
- Kaufland: Kontroluje kvalitu už pri príjme a vykonáva laboratórne analýzy.
- Billa: Prísne hygienické a kvalitatívne kritériá, mäso z Poľska nepredávajú.
- Tesco: Prvoradá bezpečnosť potravín, kvalita a reputácia dodávateľa.
- COOP Jednota: Spolupráca so slovenskými dodávateľmi a overená slovenská kvalita.
Systémové nedostatky v poľskej kontrole potravín
Poľská republika má aktuálne snahu zreformovať systém kontroly potravín. Za posledných 6 rokov vykonala Európska Komisia v Poľsku 5 auditov, ktoré boli zamerané práve na bezpečnosť potravín. Najzávažnejšie zistenia boli v súvislosti so zásadami racionálneho a bezpečného používania antibiotík v živočíšnej výrobe. Problémom bolo aj nedostatočné množstvo vzoriek na analýzy rezíduí prípravkov na ochranu rastlín. Nie práve vyhovujúca je i skutočnosť, že v orgánoch úradnej kontroly sú na meritórnych miestach zamestnané osoby so vzdelaním iným ako je odbor veterinárneho lekárstva alebo agropotravinárstva.
„Otázna je efektívnosť kontroly bezpečnosti potravín v jednotlivých krajinách, a s tým súvisí aj správa Najvyššieho kontrolného úradu v Poľsku - v súvislosti s výkonom úradnej kontroly potravín poľskými orgánmi,“ dopĺňa Jozef Bíreš. „V súčasnosti dochádza k nespolupráci a nekoordinácií činností jednotlivých orgánov zaoberajúcich sa bezpečnosťou potravín, ktoré nemajú jasne rozdelené kompetencie. To spôsobuje, že právne akty sú vydávané v rôznom čase a realizované v rôznych cieľoch a úlohách.“
