Fazuľa (Phaseolus vulgaris) je jednou z najobľúbenejších a najčastejšie pestovaných zelenín v slovenských domácnostiach. Fazuľa je na našom území známa od nepamäti a patrí medzi veľmi obľúbené strukoviny. Svoj pôvod má v tropických oblastiach južnej Ameriky, dnes ju však nájdeme doslova po celom svete. Už dávne staroveké civilizácie nedali dopustiť na jej výživovú hodnotu a blahodárne účinky. Vďaka svojej výživovej hodnote, bohatej na rastlinné bielkoviny, vitamíny a minerály, je základom zdravej stravy. Fazuľa je nenáročná a výživná zelenina, ktorá môže priniesť bohatú úrodu pri dodržaní správnych pestovateľských postupov. Dá sa využiť v polievkach, šalátoch, prívaroch alebo ako chutná príloha. Semená obsiahnuté vo vnútri strukov sú zdrojom dôležitých makroživín, ale aj vitamínov a minerálov.
Základné informácie o fazuli
Fazuľa (Phaseolus vulgaris) je jednoročná rastlina z čeľade bôbovitých, ktorej pôvod siaha do tropických oblastí južnej Ameriky. Dnes je rozšírená po celom svete. Fazuľa je jednoročná rastlina a má podobný koreňový systém ako hrach. Listy fazule sú trojpočetné. Biele, žltkavé alebo sýto červené kvety tvoria riedke strapce. Plodom je struk zelenej alebo žltej farby. Struk obsahuje semená rozličnej farby, tvaru a veľkosti.
Typy fazule: Kríčková a Popínavá (tyčová)
Fazuľa sa pestuje v dvoch základných formách. Existuje obrovské množstvo odrôd, ktoré sa líšia farbou, tvarom, veľkosťou strukov a spôsobom pestovania. Fazuľa môže mať klasický ovíjavý (tyčový) alebo kríčkový rast.
- Kríčková fazuľa: Tento druh rastie kompaktne, dosahuje výšku 30 - 40 cm a pre svoj rast nepotrebuje oporu. Má kratšie vegetačné obdobie a struky dozrievajú takmer naraz. Kríčkové odrody sú navyše menej náchylné na ochorenia a sú vhodné aj na pestovanie v menších záhradách či dokonca v kvetináčoch s dostatočným odtokom vody. Kríčková fazuľa vznikla ako mutácia pôvodnej popínavej formy. Menšou nevýhodou pri pestovaní fazule kríčkovitej je, že struky dozrievajú prevažne naraz, preto si postupný zber zabezpečíte len postupným vysievaním.
- Tyčová (popínavá) fazuľa: Tento druh má popínavý rast a dorastá až do výšky niekoľkých metrov. Na prichytenie k opore využíva ľavotočivý rast stonky. Tyčová fazuľa umožňuje efektívne využitie priestoru záhrady do výšky a často prináša väčšiu úrodu. Popínavá fazuľa zaberá veľmi málo miesta. Nenáročne rastie vedľa plota alebo sa plazia po akejkoľvek opore, ktorú im poskytnete. Popínavá fazuľa obyčajne produkuje viac fazule a je viac - menej odolná voči chorobám. Popínavé odrody sa v zeleninových záhonoch alebo veľkých nádobách ťahajú vertikálne a vďaka svojim červeným, ružovým, bielym alebo dvojfarebným kvetom, po ktorých nasledujú strapce dlhých strukov, sú skvelým doplnkom každej záhrady, veľkej alebo malej. Fazuľa tyčová však splní aj okrasný účel - kvitne bielymi, zelenkavými, ružovými až fialovými kvetmi. Aj nedozreté struky hýria farbami. Výhodou tyčovej fazule je, že struky dozrievajú postupne. Pri pravidelnom zbere budete mať úrodu priebežne až do jesene.
Ako pripraviť strukoviny pre lepšie trávenie
Popínavá fazuľa a jej opory
Pre popínavý druh je nevyhnutná pevná opora, ako sú tyče, mreže, drôtené konštrukcie alebo špagáty. Najčastejšie sa využívajú natiahnuté povrázky, po ktorých ovíjavé stonky šplhajú nahor. Ťahavú fazuľu vysádzame ku tenkým kolíkom dlhým 2 - 3 metre. Kolíky rovnomerne napicháme do pôdy a po štyroch na vrchole zviažeme. Ku každému kolíku zasejeme v kruhu 6 - 8 semien. Popínavé fazule dorastajú do výšky 2,5 až 3 metrov, preto potrebujú spoľahlivú oporu. Môže ísť o drevené palice, kovové tyče, konštrukcie v tvare teepee, ale aj o plot či sieť. Materiál by mal byť dostatočne hrubý (2-5 cm), aby sa po ňom rastlina dobre šplhala. Vhodnou pomôckou je aj „indiánske teepee“ - kruh z palíc zapichnutých do zeme a zviazaných navrchu. Fazuľové típí sú pravdepodobne najkrajšou možnosťou podpory. Využite príležitosť vytvoriť stredobod vašej záhrady - zvislý listový akcent plný kvetov a fazule! Priviažte všetky stonky, ktoré sa uvoľnia z opory. Keď odrody dosiahnu vrchol opory, odstrihnite všetky prebytočné výhonky.
Populárne odrody popínavej fazule
Okrem základných typov existujú aj rôzne odrody, ktoré sa líšia farbou strukov (zelené, fialové, žlté) či semenami (červená, biela, mungo). Fazuľa obyčajná patrí medzi najobľúbenejšie a najčastejšie vysádzané druhy. Nazýva sa aj fazuľa záhradná alebo fazuľa kríčková (pri kríčkových odrodách). Odrôd tohto druhu existujú doslova stovky. Fazuľa šarlátová sa pestuje aj ako okrasná rastlina s jedlými semenami a sýto červenými kvetmi. Má sýto červené kvety a semená sú podobnej farby. Zástupcov z rodu fazule je viac ako 50, avšak tie sa u nás pestujú skôr raritne.
Fazuľa Blauhilde
Fazuľa Blauhilde je stredne skorá odroda kríčkovej fazule, ktorá vyniká svojimi dlhými, až 27 cm strukmi s guľatým tvarom a fialovou farbou. Semená sú guľaté a biele. Rastlina dorastá do výšky 150-200 cm, čo ju robí ideálnou na pestovanie s oporou. Struky môžeme konzumovať čerstvé alebo spracovávať suché semená. Po uvarení struky zmenia farbu na tmavozelenú. Fazuľa Blauhilde je obľúbená medzi záhradkármi vďaka svojej výraznej fialovej farbe a univerzálnemu využitiu. Blauhilde je výnimočná tým, že vytvára dlhé fialové struky, ktoré sú dekoratívne aj chutné. Struky sú spravidla bez výrazných vlákien, jemné a krehké, ak sa zbierajú v mladom štádiu. Po tepelnej úprave sa ich farba mení z fialovej na zelenú, čo je prirodzená vlastnosť tejto odrody. Rastliny sú silno popínavé a môžu dorásť až do výšky 2-3 metrov, takže výborne využívajú vertikálny priestor. V záhrade pôsobia veľmi dekoratívne, najmä ak sú vysadené pri plote alebo pergole. Okrem vzhľadu je výhodou aj vysoká úrodnosť a dlhšie obdobie zberu. Vďaka týmto vlastnostiam patrí Blauhilde medzi obľúbené fazule pre domácich pestovateľov.
| Vlastnosť | Fazuľa Blauhilde |
|---|---|
| Typ | Kolíková, popínavá |
| Výška rastliny | 150-200 cm |
| Farba strukov | Fialová (po uvarení zelená) |
| Dĺžka strukov | Až 27 cm |
| Výsev | Apríl - Máj |
| Spon | 80 x 5 cm |
| Stanovisko | Slnečné, teplé |
| Pôda | Úrodná, dobre priepustná |
Výsev fazule Blauhilde
Fazuľu Blauhilde vysievame od apríla do mája priamo na záhon do hĺbky 4 cm s odporúčaným sponom 80 x 5 cm. Fazuľu Blauhilde vysievame až vtedy, keď je pôda dostatočne prehriata, zvyčajne od polovice mája, keď už nehrozia mrazy. Teplota pôdy by mala byť aspoň 10-12 °C, v chladnejšej pôde semená zle klíčia a môžu zahnívať. Semená sadíme do hĺbky približne 3-4 cm, najčastejšie po 3-5 semienok ku každému kolu. Medzi jednotlivými oporami nechávame rozostup okolo 50-60 cm, aby mal porast dostatok svetla a vzduchu. Stanovište volíme slnečné a chránené, napríklad pri plote, stene alebo pergole, kde je ľahké upevniť oporu. Po výseve pôdu jemne pritlačíme a udržiavame mierne vlhkú, nie však premokrenú. Pri správnych podmienkach vzíde Blauhilde za 8-14 dní a rýchlo začne vytvárať popínavé výhony.
Pestovanie na balkóne alebo pri plote
Áno, Blauhilde je veľmi vhodná na pestovanie pri plote, stene či pergole, kde môže vytvoriť zelenú stenu plnú fialových strukov. Pestovať ju možno aj vo väčších nádobách na balkóne, dôležité je však zvoliť dostatočne veľký kvetináč (minimálne 15-20 litrov) a pevnú oporu. Substrát by mal byť výživný a priepustný, aby v ňom voda nestála a korene nehnili. Na balkóne treba dbať na pravidelnú zálievku, pretože nádoby rýchlejšie presychajú, no zároveň sa vyhnúť trvalému premokreniu. Ideálne je orientovať pestovanie na južnú alebo juhozápadnú stranu, kde rastliny dostanú dostatok slnka. Vďaka popínavému rastu poskytne Blauhilde nielen úrodu, ale aj príjemné zatienenie a dekoratívny efekt.
Zber a využitie fazule Blauhilde
Struky Blauhilde zbierame, keď sú plne vyvinuté, ale stále jemné a bez tvrdých semien vo vnútri. Pravidelný zber každé 2-3 dni podporuje tvorbu nových kvetov a predlžuje obdobie úrody. Fialové struky sú ideálne na blanšírovanie, varenie v pare, dusenie aj restovanie, pričom po uvarení nadobúdajú zelenú farbu. V kuchyni sa dajú použiť ako príloha, do šalátov, polievok aj zeleninových zmesí. Výborne sa hodia aj na mrazenie po krátkom sparení, takže si ich môžeme dopriať aj mimo sezóny. Vďaka jemnej chuti a peknému vzhľadu sú obľúbené aj pri servírovaní dekoratívnych jedál.
Fazuľa A Cosse Violette Sans Fil
Fazuľa tyčková fialová - A Cosse Violette Sans Fil je fascinujúci druh záhradnej fazule, ktorý oživí každú záhradu svojou nezvyčajnou a pútavou fialovou farbou. Tento kultivar je nielen esteticky príťažlivý, ale aj veľmi praktický pre vašu záhradkársku prácu. Jeho popínavé vlastnosti umožňujú pestovať ho na vertikálnych podperách, čím šetrí miesto v záhradách s obmedzeným priestorom. Svojou chuťou a krehkosťou si rýchlo získa srdcia všetkých milovníkov čerstvej zeleniny. A Cosse Violette Sans Fil je známa najmä svojimi dlhými, hladkými strukmi bez vlákniny, ktoré sú ideálne na priamu konzumáciu, ale aj na varenie, dusenie alebo konzervovanie. Fialová farba strukov sa pri tepelnej úprave mení na klasickú zelenú, čo je ďalší dôvod, prečo tento druh fazule pôsobí ako zaujímavý doplnok v rôznych pokrmoch. Pestovanie tejto fazule je pomerne jednoduché a vďaka svojej odolnosti voči chorobám je ideálne aj pre začiatočníkov. Plodí bohatú úrodu od júla až do prvých mrazov, čo zabezpečuje dlhú sezónu zberu.
Parametre produktu:
- Druh: Fazuľa tyčková, popínavá
- Farba strukov: Fialová
- Hmotnosť balenia: 7 g
- Dĺžka strukov: Zvyčajne 15-20 cm
- Chuť: Jemná, sladká
- Pestovanie: Na tyčkách alebo mriežkach
- Odolnosť: Vysoká odolnosť voči bežným chorobám fazule
- Zber: Od júla do prvých mrazov
- Použitie: Vhodné na priamu konzumáciu, varenie, dusenie a konzervovanie
Výber stanovišťa a príprava pôdy
Ideálne podmienky pre popínavú fazuľu
Fazuľa je teplomilná rastlina, ktorá vyžaduje slnečné a teplé stanovisko, ideálne chránené pred silným vetrom. Najlepšie sa jej darí pri teplote od 20 do 25 °C, ale znáša aj vyššie teploty. Nevyhnutný je dostatok slnečného svetla, minimálne 6 hodín denne. Fazuľa má veľké nároky na teplo, jej pestovanie je preto výhodné len na slnečných stanovištiach. Výborne sa jej darí vo všetkých oblastiach Slovenska. Pestovanie fazule v chladnejších oblastiach sa neodporúča, rastlina je vyložene teplomilná. Ideálne je slnečné a teplejšie stanovište, chránené pred vetrom a vplyvmi počasia. Rastlina má tendenciu prestať kvitnúť v extrémnej horúčave leta a čiastočný tieň sa môže zdať ako dobrý nápad, ale ak ju udržiavate zalievanú, je to pre ňu dostatočná úľava a čoskoro obnoví kvitnutie. Plné slnko tiež pomáha udržiavať rastliny suché a menej pravdepodobne budú zasiahnuté chorobou.
Požiadavky na pôdu
Pôda by mala byť ľahšia, priepustná, vzdušná a bohatá na živiny. Ideálna je pieskovo-hlinitá alebo hlinitopiesočnatá pôda s pH okolo 6,5. Fazuľa vyhovujú stredne ťažké, kypré pôdy s pH 6 - 7. Volíme dobre priepustnú hlinitú pôdu s neutrálnym pH. Ťažké, kyslé a premokrené pôdy nie sú pre fazuľu vhodné, pretože môžu viesť k nižšej úrodnosti a problémom s hnitím koreňov. V ťažkej, premokrenej pôde dosahuje nižšiu úrodnosť. Na kyslých, zásaditých pôdach dáva nízke a nekvalitné úrody. Chudobná pôda by sa však ešte pred výsadbou mala upraviť kompostom. Pred pestovaním fazule je dôležité pôdu dobre pripraviť. Na jeseň je treba poriadne prekryprenie a na jar, pred výsadbou, upravenie pôdy rotavátorom. Pred výsevom je vhodné pôdu obohatiť kompostom alebo organickým hnojivom. Následne zapracujeme draselnú soľ, liadok a superfosfát. Fazuľa nie je náročná na predplodinu. Môže sa pestovať po všetkých druhoch zeleniny, ale aj obilnín. Zanecháva pôdu v dobrom stave, je preto možné po nej úspešne pestovať všetky plodiny. Pozor na to, aké plodiny vysadíte do pôdy po fazuli. Vyhnúť by ste sa mali ďalším bobovitým rastlinám alebo cibuľovej zelenine, ktorou je napríklad cesnak. Fazuľa je vynikajúcou rastlinou, pokiaľ ide o striedanie plodín, pretože pomáha fixovať dusík v pôde. Je to dobrý nápad sadiť ju tam, kde predchádzajúcom roku boli vysadení členovia rodiny Brassica (kapusta, brokolica, ružičkový kel alebo karfiol). Fazuľa je pomerne neprieberčivá rastlina a dobre spolu vychádza takmer so všetkými ostatnými. Jedinými rastlinami, ktoré by nemali byť v jej okolí, sú členovia rodiny Allium, ako napríklad cibuľa, cesnak, pór a škorica. Rodina Allium môže inhibovať alebo zastaviť rast strukov. Ak bola na záhone minulý rok pestovaná iná strukovina, je lepšie zvoliť iné miesto, aby sa predišlo šíreniu chorôb a škodcov.
Výsev popínavej fazule
Kedy sadiť?
S výsevom fazule sa netreba ponáhľať. Je to teplomilná rastlina a je dôležité chrániť mladé rastlinky pred jarnými mrazmi. Ideálny čas na výsev je po posledných jarných mrazoch, keď sa pôda dostatočne zohreje na teplotu aspoň 10-12 °C, optimálne okolo 15 °C. Semená fazule klíčia pri teplote 8-10 °C, pričom teplotné optimum pri klíčení je 18-22 °C. S výsevom teda môžete začať koncom apríla a sadiť až do polovice mája. Ak chceme zbierať zelené struky na mrazenie, sejeme až do polovice júna. Vo všeobecnosti treba pri fazuli dávať pozor na veľmi skoré vysievanie, pretože základom úspešného pestovania je dobre vyhriata (aspoň na 10 až 12 °C) a prekyprená pôda. V chladnej semená počas klíčenia zahnívajú. Podľa pestovateľskej oblasti preto s vysievaním začnite najskôr začiatkom mája. Všetky druhy fazule by mali byť vysiate po tom, čo nebezpečenstvo mrazu pominie a pôda sa zahreje na 10 ° C. Neosievajte príliš skoro, pretože studená vlhká pôda oneskorí klíčenie a môže spôsobiť hnilobu semien.
Ako sadiť?
Semená vysievajte priamo do pôdy do hĺbky približne 2-3 cm. Semená vysievame do hĺbky asi 3 cm, najlepšie približne od polovice mája až začiatkom júna, keď je už dostatočne vyhriata zem a osivo veľmi rýchlo a dobre klíči. Popínavé druhy potom vysádzame po 3-6 fazuliach približne 80 centimetrov ďaleko. Ťahavé odrody vysádzame do kruhu, cca 6 - 8 semien, pričom do stredu umiestnime opornú tyč, dlhú 2 - 3 metre. Pre úspešný rast a vývoj potrebujú pevné opory, buď drôtenú konštrukciu, alebo tyče. Popínavú fazuľu saďte buď do radov alebo do kopcov so semenami 15 - 25 cm od seba. Semená vysievajte do hĺbky 5 cm a vo vzdialenosti 15 cm od seba. Popínavú fazuľu sadte buď do radov alebo do kopcov so semenami 15 - 25 cm od seba v radoch, ktoré sú od seba vzdialené približne 1 m. Semená prikryte pieskom, rašelinou, vermikulitom alebo starým kompostom, aby ste zabránili kôrovateniu pôdy.
Predpestovanie sadeníc v interiéri
Fazuľa je jedna z mála rastlín, ktorá by nemala začínať ako sadenica v interiéri alebo presádzať do vašej záhrady. Je to preto, že má jemnú koreňovú štruktúru, ktorá sa ľahko poškodí a prenos nemusí prežiť. V dôsledku toho by ste mali zasiať semená na jar priamo do zeme. Avšak, výsev v interiéri koncom jari môže byť vhodný v chladnejších lokalitách na zabezpečenie dlhšieho vegetačného obdobia. Od polovice apríla do mája začnite pestovať fazuľu v interiéri, na slnečnom parapete alebo vo vyhrievanom rozmnožovači či v skleníku. To vám poskytne skoršiu úrodu ako pri výseve vonku, ako aj spoľahlivejšie klíčenie a sadenice budú chránené pred slimákami a slizniakmi. Použite malé kvetináče alebo misky a naplňte ich vlhkým viacúčelovým kompostom bez rašeliny. Do stredu každého zasejte jednu fazuľu do hĺbky 5 cm a dobre zalejte. Sadenice fazule si môžete predpestovať zo semena aj doma. Stačí fazuľu jednoducho umiestniť na vatu v miske, prikryť druhou vrstvou vaty a zaliať.
Starostlivosť o popínavú fazuľu
Fazuľa nie je náročná na ošetrovanie, je však chúlostivá na pôdny prísušok. Fazuľa potrebuje pre dobrú kondíciu slnečné stanovisko, dostatok tepla a dobre priepustnú hlinito-piesčitú zem. Napriek svojej robustnosti sú vhodné i na malé záhradky.
Zálievka a mulčovanie
Fazuľa má veľké nároky na vlahu, preto je dôležité pravidelné, bohaté zalievanie. Okrem toho potrebuje aj vysokú vzdušnú vlhkosť. Fazuľa potrebuje pravidelnú závlahu, najmä počas obdobia kvitnutia a tvorby strukov. Pôdu udržuj mierne vlhkú, ale vyhni sa premočeniu, ktoré by mohlo spôsobiť problémy s hnitím koreňov. Pôdu udržujte mierne vlhkú, ale vyhnite sa premočeniu. Voda by mala smerovať ku koreňom, listy nepolievajte. Polievajte počas slnečných dní, aby listy nezostali namočené, čo by mohlo vyvolať chorobu. V období dlhotrvajúceho sucha je potrebné zavlažovanie doplniť. Mulčovanie pomáha udržiavať vlhkosť v pôde a znižuje výskyt buriny. Po tom, čo semená vyrastú niekoľko centimetrov, rozprestrite po záhradnej pôde vrstvu mulču hrubú 2,5 cm. Uistite sa, že je dobre odvodnený. Fazuľa má plytké korene, takže ich mulčovanie udržuje v chlade. Rastliny, ktoré sú veľmi podmáčané, prestanú kvitnúť. Ak fazuľa nebude dostatočne zalievaná, prestane kvitnúť.
Hnojenie
Fazuľa má schopnosť fixovať dusík priamo z pôdy pomocou symbiotických baktérií, takže nepotrebuje veľa dodatočného hnojenia dusíkom. Fazuľa nepotrebuje doplnkové hnojivo, pretože fixuje svoj vlastný dusík. Nepoužívajte hnojivo s vysokým obsahom dusíka, inak získate svieže lístie a málo fazule. Namiesto toho použite hnojivo na vyživovanie rastlín počas celého vegetačného obdobia podľa pokynov na prípravku. V čase kvitnutia a nasadzovania strukov je opäť vhodné pôdu prihnojiť liadkom vápenatým. Na podporu rastu a tvorbu silných koreňov a zdravých strukov môžete raz za sezónu pridať ľahké organické hnojivo. Akonáhle dôjde k tvoreniu kvetov, už rastliny nehnojte. Pridanie kompostu alebo kompostovaného hnoja v polovici vegetačného obdobia je dobrou alternatívou k tekutému hnojivu.
Prekyprovanie a odstraňovanie buriny
Fazuľa patrí k plodinám, ktoré vyžadujú kyprenie pôdy. Po vzídení je potrebné rastlinky okopávať a odstraňovať burinu. Pôdu je potrebné pravidelne prekyprovať, hneď po vyklíčení rastlín. Okopávajte plytko, aby ste neporušili plytký koreňový systém. Po dosiahnutí výšky desiatich centimetrov rastliny nakopčujte. Pravidelné odstraňovanie buriny je dôležité, aby burina nekonkurovala fazuli o živiny a vodu. Plejte starostlivo, ale opatrne, aby sa zabránilo narušeniu plytkých koreňových systémov fazule. Ak sa objavia na rastlinách kvety, prestaňte s tým, inak by mohli opadať.
Pestovanie popínavej fazule v nádobách (na balkóne)
Nemáte záhradku, no túžite po pestovaní? Nezúfajte, tento sen si môžete splniť, aj keď bývate v paneláku a k dispozícii máte len balkón. Popínavá fazuľa je krásnou rastlinou pre kvetináče. Svojimi peknými kvetmi a atraktívnym lístím môžu byť skutočným akcentom chránenej terasy, balkóna alebo dvora. Oba druhy fazule sa dajú ľahko dopestovať aj na balkóne. Popínavá odroda dokonca nádherne ozdobí zábradlie, terasu alebo altánok.
Výber kvetináča a pôdy
Hĺbka kvetináča na pestovanie fazule sa líši v závislosti od jej druhu. Popínavé fazule potrebujú 20-23 cm pôdy. Pri pestovaní čerstvej zeleniny v nádobách je dôležité použiť kvalitnú pôdu. Používajte iba kvalitnú pôdu, aby ste predišli problémom s pôdou. Plastové nádoby udržujú viac vlhkosti ako terakota. Pre popínavé odrody by nádoba mala byť široká 75 cm, hlboká 45 cm a dostatočne ťažká, aby sa neprevrátila, keď fazuľa silno vyrastie po oporách. Pôda by mala byť ľahšia, priepustná, vzdušná a bohatá na živiny. Ideálna je pieskovo-hlinitá alebo hlinitopiesočnatá pôda s pH okolo 6,5. Ťažké, kyslé a premokrené pôdy nie sú pre fazuľu vhodné, pretože môžu viesť k nižšej úrodnosti a problémom s hnitím koreňov. Pred výsevom je vhodné pôdu obohatiť kompostom alebo organickým hnojivom. Ak presádzate fazuľu do nádoby, vyberte si bezrašelinový viacúčelový kompost alebo kompost na báze hliny.
Výsev a starostlivosť v nádobách
Semená fazule vysievajte priamo do kvetináča po posledných mrazoch. Semená vysievajte do hĺbky 2,5-5 cm. Fazuľu vysejte do veľkej nádoby ako ich konečné miesto pestovania. Pre popínavé odrody vložte vigvam z 2,5 m dlhých palíc. Semená vysievajte do hĺbky 5 cm a vo vzdialenosti 15 cm od seba. Fazuľu vypestovanú zo semien v interiéri alebo zakúpenú ako mladé rastliny možno vysádzať vonku od konca mája alebo začiatku júna, keď už nehrozí žiadne riziko mrazov. Opatrne ju otužujte, aby si zvykla na vonkajšie podmienky, a pred výsadbou pripravte pôdu a postavte opory. Potom zasaďte jednu fazuľu ku každej bambusovej palici a dobre zalejte. Sadenice fazule rastú rýchlo a najlepšie plodia, keď majú dostatok vlahy, preto je zvyčajne potrebná pravidelná zálievka, najmä keď začnú kvitnúť a tvoriť struky. Mulč pomáha udržiavať vlhkosť v pôde a znižuje výskyt buriny.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Pestovanie fazule je ľahké, pokiaľ jej splníte jej základné požiadavky. Aj za tých najideálnejších okolností však môžu nastať prípady, keď sa problémy s pestovaním fazule vyskytnú. Fazuľa preferuje teplé počasie, plné slnko a dobre odvodnenú pôdu.
Bežní škodcovia a choroby
Medzi najčastejších škodcov patria vošky, antraknóza a iné hubové ochorenia a skočky. Vošky je dôležité, po ich objavení, čo najskôr zlikvidovať, pretože sa dokážu extrémne rýchlo premnožiť a zničiť celé rastliny, okrem toho prenášajú rôzne vírusové ochorenia. Antraknóza vytvára hnedé okrúhle škvrny, ktoré postupne splývajú. Chorobami je postihnutých veľa druhov fazule. V pôde žije veľa druhov húb, ktoré môžu spôsobiť spúšť na fazuľových plodinách, najmä sadeniciach a spôsobiť, že rastlina nebude rásť. Korene môžu odumrieť a listy žltnúť. Rastliny môžu vykazovať zmenu farby a slabý rast. Kmeňová antracnóza je huba, ktorá bežne spôsobuje problémy s fazuľou v silne mokrých podmienkach. Fazuľa môže mať tmavo sfarbené lézie alebo škvrny. Huba Sclerotina spôsobuje mäknutie strukov. Listy tvoria vodnaté miesta a stonky hnijú. Fazuľová hrdza je ďalším bežným problémom spôsobeným plesňami. Na napadnutých rastlinách sa objavujú škvrny sfarbené do hrdzava a listy môžu žltnúť a opadať. Bakteriálne plesne sú tiež bežné vo vlhkom prostredí. Škvrnitosť útočí pri nízkych teplotách. Bežné plesne sa vyskytujú za teplého počasia. Obe sú spôsobené infikovanými semenami a ľahko sa šíria v mokrých podmienkach. Mozaikové vírusy sú spôsobené používaním herbicídov, infekciami alebo nedostatkom živín. Mnohé sa prenášajú prostredníctvom škodcov, ako sú vošky alebo infikované semená. Rastliny vykazujú nezvyčajné farebné škvrny. Rast bielej alebo šedej „múčky“ môže signalizovať múčnatku, ktorá sa šíri vetrom a dažďom. Vhodný postrek proti škodcom môže zachrániť vašu úrodu.
Preventívne opatrenia
Väčšine týchto problémov sa však dá predísť výberom a pestovaním odrôd odolných voči chorobám. Pomôžte predchádzať chorobám tým, že budete udržiavať listy v suchu a zalievať budete pri základni. Taktiež rastliny nesaďte veľmi na husto a zabezpečte im dostatočnú cirkuláciu vzduchu. Dôležité je zabezpečiť dobrú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami. Pamätajte, že nemanipulujte s fazuľou, ak je mokrá; môže to šíriť spóry húb. Dbajte na to, aby fazuľa bola vysadená v dobre odvodnenej pôde, pretože nadmerná vlhkosť je ideálnym prostredím pre vývoj húb. Neexistujú žiadne prostriedky nápravy, ale pomocou vhodných preventívnych opatrení, ako je vyhýbanie sa nadmernému zavlažovaniu, je možné jej predísť. Zlepšite cirkuláciu vzduchu a zlikvidujte rastliny. Rastliny by sa mali odstrániť a zlikvidovať. Vyhnite sa vlhkým podmienkam a striedajte rastliny. Nadmerné teplo a vlhkosť sú zodpovedné za väčšinu problémov so škodcami a chorobami. Ponechajte medzi rastlinami väčší priestor pre lepšie prúdenie vzduchu, najmä vo vlhkých oblastiach. Listy udržiavajte v suchu tak, že sa budete vyhýbať sprinklerom nad „hlavou“, aby ste obmedzili vývoj huby. Nakoniec nezabudnite na záhrade striedať plodiny najmenej každý druhý rok, aby ste predišli problémom spojenými s pôdnymi agensmi. Nepestujte ju na rovnakom mieste každý rok. Rotujte ju na záhonoch, na ktorých za posledný rok alebo dva dorástli šalát, tekvica, brokolica, ružičkový kel, kapusta, karfiol alebo kel.
Zber popínavej fazule
Zber fazule závisí od toho, či pestujete fazuľu na zelené struky alebo na sušenie semien. Dobou pre zber fazule je obvykle koniec leta, záleží však na termíne výsadby aj zvolenom druhu. Akonáhle sú struky zrelé, je potrebné pamätať si len tri veci: oberať, oberať … a ešte viac oberať! Keď sa fazuľa „rozbehne“, je takmer nezastaviteľná, ale iba vtedy, ak sa tieto vzácne struky oberajú hneď ako sa objavia, zatiaľ čo sú stále relatívne mladé a krehké. Zastavte zber a produkcia sa zastaví. Fazuľu zbierajte ráno, keď je v nej najvyššia hladina cukru. Pravidelný zber - ideálne každé dva až tri dni - je nevyhnutný, aby sa zabránilo dozrievaniu strukov. Keď sa tak stane, rastliny prestanú kvitnúť a ďalšie struky sa nebudú tvoriť. Po skončení zberu rastliny odrežte až po základňu a kompostujte ich. Zber sa zvyčajne vykonáva približne raz do týždňa. Pravidelným zberom zelených strukov podporíte ďalšie kvitnutie a tvorbu nových plodov, čím predĺžite dobu zberu.
Zber zelených strukov
Struky fazule zbierame, keď sú mladé a jemné. Struky kríčkovej fazule zberajte, keď sú ešte mladé, jemné, krehké, mäsité a šťavnaté, zvyčajne keď dosiahnu dĺžku 10-15 cm. Zrelé struky je dôležité trhať každý deň, aby ste podporili kvitnutie a dozrievanie ostatných strukov. Zelené fazuľky sa zvyčajne zbierajú ešte mladé a konzumujú sa celé aj s vnútornými strukmi. Semená by mali byť veľké ako pšeničné zrno, bez zreteľných vlákien. Pri zbere struky oddeľujte opatrne, aby ste rastliny nepoškodili. Zelené struky je potrebné skonzumovať do 7 dní alebo ich skladovať v chladničke. Fazuľu zberajte jemným potiahnutím každého struku z rastliny alebo jej odlomením na konci rastliny. Pri zbere dávajte pozor, aby ste rastlinu nepoškodili. Zrelé struky pretrhávajte každý deň, vďaka tomu podporíte kvitnutie a predĺžite dobu zberu nielen pri popínavých, ale aj pri kríčkových odrodách.
Zber fazule na sušenie (zrno)
Popínavá fazuľa môže byť zberaná aj neskôr, ak ju plánuješ sušiť. Ak pestuješ fazuľu na sušenie, nechaj struky na rastline dozrieť, až kým nebudú suché a tvrdé. Naopak fazuľa pestovaná pre zrno sa zberá v čase, keď struky zaschnú a semená dozrejú a vyfarbia sa. Zberajte úplne zrelé struky s dobre vyvinutými semenami. Zrelé struky spoznáte podľa toho, že sa pri ohnutí ľahko zlomia a listy na rastlinách postupne chradnú a žltnú. Nechajte struky na rastline dozrieť a vyschnúť. Uschnuté struky neskladujte na rastline príliš dlho, aby sa neotvorili a semená nevypadli. Semená potom uskladnite v papierovom vrecúšku alebo sklenej nádobe. Suchá fazuľa sa zbiera, keď sú struky úplne zrelé a začínajú schnúť. Vytrhajte rastliny a položte ich v rade v záhrade na 5-7 dní. Budete vedieť, že tobolky spravili pokrok, keď sa vydujú. Čoskoro potom struky zmenia farbu na bledú, slamenú a ku koncu leta alebo začiatkom jesene začnú vysychať. Vysušené struky môžete oberať tak, ako sa objavia. Ľahšie je vyťahovať rastliny naraz (korene nechajte v zemi, pretože sú cenným zdrojom dusíka). Akonáhle sú struky suché (fazuľa by mala v tobolkách rachotať), môžu byť vylúpané na podnosy a umiestnené na teplé miesto, aby fazuľa pokračovala v sušení. Akonáhle je suchá, môže byť dekantovaná do sklenených nádob na skladovanie na chladnom a tmavom mieste.
Získanie kvalitných semien na budúci rok
Zatiaľ čo chrumkavú zelenú fazuľku na prívarok zbierame mladú a krehkú, pri fazuli určenej na semeno alebo na zimné varenie musíme urobiť presný opak - musíme ju na rastline nechať tak dlho, až kým nevyzerá, že je už dávno po nej. Práve trpezlivosť je kľúčom k získaniu kvalitných, zrelých a klíčivých semien na budúci rok. Ku koncu sezóny nechajte niekoľko strukov na rastline vyschnúť. Potom struky, keď vyschnú a stanú sa krehkými, zozbierajte.
Test zrelosti semien
Zoberte jeden z najsuchších strukov priamo na rastline a potraste ním tesne pri uchu. Ak počujete jasné, ostré a suché HRKOTANIE semien vo vnútri, ako v detskej hrkálke, je to ten správny čas. Je to neklamný znak, že semená sú už tvrdé, suché a oddelené od steny struku. Ak je zvuk tlmený alebo žiadny, semená sú stále mäkké a potrebujú viac času.
Od zberu k uskladneniu
Keď struky „hrkajú“, je čas na zber. Ak hrozí dlhšie obdobie dažďov, je lepšie vytrhnúť celé rastliny a zavesiť ich na suché, vzdušné miesto (povala, garáž, prístrešok), kde struky v bezpečí doschnú. Keď sú struky úplne suché a krehké, prichádza na rad tá najpríjemnejšia časť - lúskanie. Vylúskané semená ešte nie sú pripravené na uskladnenie! Rozprestrite ich v jednej vrstve na tanier alebo plech a nechajte ich ešte 1-2 týždne presychať na suchom a vzdušnom mieste. Dokonale suché semená nasypte do vzduchotesnej nádoby (ideálny je sklenený pohár so závitom) a uskladnite na chladnom, tmavom a suchom mieste. Fazuľa si udrží dobrú klíčivosť 3-4 roky.
Trik s mrazničkou proti zrniarke
Najväčším nepriateľom uskladnenej fazule je zrniarka fazuľová. Pred finálnym uskladnením preto nasypte dokonale suché semená do vrecka a vložte ich na 48 hodín do mrazničky. Mráz spoľahlivo zničí všetky vajíčka a larvy a vy budete mať istotu, že vaša úroda je v bezpečí.
Výživové hodnoty zelenej fazule
Či už ich blanšírujete, dusíte alebo jete konzervované, zelené fazuľky sú vždy výživným doplnkom jedálnička. Nezabúdajte na to, že v surovom stave obsahujú jedovaté lektíny. Takže krátka tepelná úprava je nevyhnutnosťou. Fazuľa je významným zdrojom bielkovín, majú ich najviac spomedzi všetkých rastlinných potravín. Fazuľa je bohatá na vlákniny, bielkoviny, komplexné uhľohydráty, foláty a železo.
- Zdravé pre srdce: Neobsahujú cholesterol.
- Dobrý zdroj vlákniny: Jedna šálka varenej zelenej fazuľky obsahuje 4 g vlákniny, z toho časť rozpustnej.
- Prirodzene nízky obsah sodíka: Jedna šálka má iba 6,6 miligramov sodíka. Pozor však na zelené fazuľky z konzervy, ktoré môžu obsahovať až takmer 500 mg sodíka.
- Obsahujú bielkoviny: Ľudské telo potrebuje bielkoviny pre zdravé kosti, vlasy, svaly a vnútorné orgány.
tags: #popinava #fazula #na #spagate