Kým v minulosti sa predpokladalo, že hormonálne zmeny po pôrode spojené s dojčením sú rizikovým faktorom pre psychické zdravie žien a že dojčenie zhoršuje, či je priamo príčinou popôrodnej depresie či popôrodnej psychózy, najnovšie poznatky tieto predpoklady nepodporujú, dokonca ich priamo vyvracajú. Dôkazom pre tento zastaraný pohľad bol aj pojem „laktačná psychóza“, ktorý dnes už vieme, že s laktáciou ako takou nemá nič spoločné.
Soňa Ondrušová z Katedry psychológie FF UP v Olomouci v časopise Česká a slovenská psychiatrie vysvetľuje, že výskumy naznačujú, že hormóny, ktoré sú u žien po pôrode vylučované vďaka dojčeniu, majú práveže stabilizačný účinok na ich psychiku. To naznačuje, že dojčenie môže mať ochranný účinok pred rozvojom popôrodnej depresie, či ju zmierňovať, ak sa napriek dojčeniu rozvinie.
Hormonálne zmeny po pôrode a ich vplyv na psychiku
Po pôrode placenty začne v organizme ženy rýchla a významná hormonálna prestavba. Dochádza k prudkému poklesu hladín všetkých placentárnych hormónov, vrátane estrogénu a progesterónu. Tento pokles je fyziologický a má stabilizačný účinok. V skorom popôrodnom období, v súvislosti s prirodzeným rozvojom laktácie, sa významne zvyšuje hladina prolaktínu, ktorý je zodpovedný za tvorbu materského mlieka, a oxytocínu, ktorý podporuje uvoľňovanie mlieka. Pokiaľ žena intenzívne dojčí, ich hladina je vysoká. Do 6 týždňov po pôrode dochádza aj k normalizácii sekrécie hormónov štítnej žľazy a nadobličiek.
Na kojenie sa telo ženy vďaka placentárnym hormónom pripravuje už v priebehu tehotenstva, kedy estrogény pôsobia na rozvoj mliekovodov a progesterón na výstelku alveolov. Popôrodný pokles estrogénov a progesterónu spolu so skorým prisatím dieťaťa k prsníku stimuluje popôrodnú produkciu prolaktínu, a tým je podporený aj skorý nástup laktácie. Oxytocín a prolaktín sa podieľajú aj na podpore väzby matky s dieťaťom a majú výrazné psychoochranné vlastnosti.
V prvých dňoch po pôrode, obvykle dva až tri dni, sa tvorí husté prvotné mlieko, nazývané mledzivo alebo kolostrum, ktoré je cenné pre svoj vysoký obsah bielkovín, minerálnych látok, vitamínov, protilátok a nenasýtených mastných kyselín. Je pre novorodencov výborne stráviteľné a tiež kaloricky bohaté. V ďalších dňoch sa rozvíja vlastné zrelé materské mlieko, ktoré je pre novonarodené dieťa najprirodzenejšou a najdokonalejšou stravou.
Psychické zmeny po pôrode: Od "baby blues" po popôrodnú psychózu
Obdobie po pôrode je pre ženu časom intenzívnych fyziologických a psychických zmien. Niekoľko hodín po pôrode sa žena obvykle prirodzene v myšlienkach vracia k pôrodu a jeho priebehu. Žena je zvyčajne v zajatí myšlienok na starostlivosť o dieťa a otázok ohľadom kompetencií s tým spojených. Pôrodný zážitok sa vždy premietne do jej sebahodnotenia. V prvých hodinách a popôrodných dňoch je možné sledovať u veľkej časti čerstvých šestonedieľok radostnú až euforickú náladu, ktorá je však vystriedaná zvýšenou citlivosťou a úzkostnejším pohľadom na svet.
Baby blues (popôrodná skleslosť)
Popôrodný blues, teda popôrodný smútok alebo prirodzený pokles nálady, postihuje 50% až 80% nových matiek. Zvyčajne sa objavuje prvé dni po pôrode (medzi 3. až 5. dňom) a ustupuje okolo 10. až 14. dňa po pôrode, obvykle do desiateho dňa po pôrode. Baby blues sa vyznačuje emocionálnou nestabilitou, náladovosťou, podráždenosťou, úzkostnými epizódami, plačlivosťou, zmätenosťou, nepokojom a niekedy aj pocitmi zníženej sebaúcty a sebahodnoty. Tiež sa môžu objaviť telesné prejavy, medzi ktoré môžeme zaradiť bolesť hlavy, nechutenstvo, malátnosť, palpitácie a poruchy spánku. Baby blues si nevyžaduje žiadnu liečbu liekmi; žena potrebuje dostatok podpory a pomoci, tak v pôrodnici, ako neskôr v domácom prostredí. Možnými príčinami vzniku popôrodného blues je súvislosť so spomínanými zmenami tela, s partnerskou disharmóniou, možné sú aj príčiny psychosexuálne, nespracované neplánované materstvo, predošlá depresia, či traumatizujúci pôrod.
Popôrodná depresia (PPD)
Popôrodná depresia je závažná porucha nálady, ktorú prežíva po pôrode asi 8% až 15% matiek, a postihuje približne 1 zo 7 nových rodičov. Príznaky sa spravidla začínajú objavovať v prvých štyroch až šiestich týždňoch, ale môže sa objaviť kedykoľvek v priebehu prvých šiestich mesiacov po pôrode, a niekedy aj rok po ňom. Výskyt vrcholí obvykle cca 4 týždne po pôrode. PPD sa vyznačuje úzkostnými pocitmi, strachom zo samoty, pocitmi bezmocnosti a beznádeje, ďalej katastrofickými obavami z budúcnosti. Ženy trpiace popôrodnou depresiou sa zvyčajne utiahnu do seba a o svojich pocitoch nerozprávajú. Práve pocit neschopnosti milovať svoje dieťa, problémy sa dieťaťa dotýkať a starať sa oň býva jedným z jej významných ukazovateľov. Z ďalších symptómov je možné menovať extrémne zmeny v chuti na jedlo a problémy so spánkom. U 25-50% žien trvá 6 mesiacov a môže pretrvávať aj dlhšie ako 2 roky.
Popôrodná psychóza (laktačná psychóza)
Laktačná psychóza je mimoriadne ťažká forma popôrodnej depresie a veľmi závažné psychiatrické ochorenie. Približne 0,1% až 0,3% žien môže v období šestonedelia trpieť laktačnou psychózou. Nástup ochorenia býva búrlivý, najčastejšie behom prvých 48 - 72 hodín. Príznaky sa vo všeobecnosti vyskytujú rýchlo po pôrode a sú závažné, trvajú niekoľko týždňov až niekoľko mesiacov. Typickými príznakmi popôrodnej psychózy sú sluchové, ale aj zrakové halucinácie, paranoidné bludy, zmätenosť, bezradnosť, úzkosť, emočná labilita či stuhnutosť s neschopnosťou pohybu a rozprávania. Matka nie je schopná sa postarať o dieťa, pôsobí zmätene a bezradne. Je tu zvýšené riziko samovraždy a riziko poškodenia dieťaťa.
Tu je prehľadné porovnanie týchto stavov:
| Stav | Výskyt | Nástup | Trvanie | Príznaky | Liečba |
|---|---|---|---|---|---|
| Baby Blues | 50-80% žien | 3-5 dní po pôrode | Do 10-14 dní (spontánne odznie) | Plačlivosť, podráždenosť, zmeny nálad, vyčerpanosť, poruchy spánku, úzkosť | Podpora okolia, úprava režimu |
| Popôrodná depresia | 10-20% žien | Kedykoľvek počas prvého roka (často 4-6 týždňov po pôrode) | Od niekoľkých týždňov do viac ako 2 rokov | Smútok, úzkosť, beznádej, neschopnosť starostlivosti o dieťa, zmeny chuti do jedla a spánku, myšlienky na sebapoškodzovanie | Psychoterapia, režimové opatrenia, antidepresíva (kompatibilné s dojčením) |
| Popôrodná psychóza | 0,1-0,3% žien | V prvých 4 týždňoch (často 48-72 hodín po pôrode) | Týždne až mesiace | Halucinácie, bludy, paranoja, zmätenosť, neschopnosť starostlivosti o dieťa, riziko samovraždy | Okamžitá hospitalizácia, psychofarmaká (antipsychotiká, stabilizátory nálady), ECT |
Príčiny a rizikové faktory popôrodnej depresie
Rozvoj depresie súvisí s mnohými faktormi - biologickými, sociálnymi a genetickými. Riziko stúpa, ak sa v rodine ženy objavili psychické poruchy a rastie pri každom ďalšom pôrode. Medzi biologické faktory súvisiace s popôrodnou depresiou môžeme zaradiť aj jej súvis s problémami so spánkom, ktorý sa ukazuje vo viacerých štúdiách. Negatívny vplyv na pocity a prežívanie ženy má aj spánkový deficit a únava. Neopomenuteľným faktorom, ktorý pravdepodobne tiež prispieva k rozvoju popôrodnej depresie, je kvalita výživy tehotnej a dojčiacej ženy. Mnohé štúdie ju dávajú do súvislosti s nedostatočným príjmom najmä omega 3 mastných kyselín, vitamínu D, ďalej potom kyseliny listovej, B vitamínov všeobecne, železa a vápnika. Popôrodnou depresiou sú viac ohrozené ženy s popôrodnou anémiou, čo zase spätne vedie k podčiarknutiu preventívneho významu výživy, ale aj k spozorneniu u žien s veľkou krvnou stratou počas pôrodu. Popôrodná depresia môže byť spojená aj s dysfunkciou štítnej žľazy.
Emocionálne problémy, ako napríklad obavy o schopnosť starať sa o novorodenca, pocit menej príťažlivosti, boj so zmyslom pre identitu alebo pocit straty kontroly nad životom, môžu tiež prispieť k jej rozvoju. Obdobie šestonedelia je charakteristické veľkými zmenami v organizme a živote ženy aj dieťaťa, súčasne aj zmenami v štruktúre a chode celej rodiny. V rámci zmien dochádza k postupnej adaptácii na novú životnú rodičovskú úlohu, k premene partnerského vzťahu a k novému usporiadaniu celej rodiny. Za najrizikovejšie obdobie pre rozvoj popôrodnej depresie je považovaný príchod domov z pôrodnice, kedy je žena zaťažená starostlivosťou o dieťa a domácnosťou bez podpory a pomoci svojho najbližšieho okolia.
Dojčenie ako ochranný faktor pred popôrodnou depresiou
Vedecké fakty a štúdie poukazujú na to, že práve ženy s ťažkosťami v oblasti duševného zdravia, by pre zlepšenie svojho duševného zdravia mali dojčiť - teda, že dojčenie je v ich situácii pomocníkom a záchranou. Dojčenie má psychoneuroimunologický význam pre ženy, pričom znižuje úzkosť, čo je pravdepodobne spojené s hormónom prolaktínom. Prolaktín má pozitívne účinky nielen na imunitný systém dojčiacej ženy, ale aj na jej psychické zdravie. Ďalšie štúdie zistili, že dojčenie priamo znižuje príznaky depresie a že predčasné ukončenie dojčenia tento efekt odstraňuje a eliminuje. Dojčenie je preto pre ženy s depresiou liečivé. Pomáha im, aby sa lepšie cítili - okrem iného k tomu prispievajú aj hormóny, ktoré sa v tele ženy nachádzajú v čase dojčenia: prolaktín, oxytocín a následne endorfíny. Toto búra zažitú nesprávnu predstavu o tom, že „hormóny“ počas dojčenia spôsobujú ťažkosti s duševným zdravím. Opak je pravdou.
Dojčenie
Predčasné ukončenie dojčenia predstavuje pre duševné zdravie žien po pôrode rizikový faktor. Dojčenie má pozitívny vplyv pre duševné zdravie aj preto, že znižuje ženám stres. Podľa štúdií existuje silná korelácia medzi dojčením a zníženými stresovými reakciami, konkrétne poklesom hladiny kortizolu. Kontakt koža na kožu, ktorý sa deje aj počas dojčenia, tiež ovplyvňuje hladiny kortizolu žien. Čím viac kontaktu koža na kožu s bábätkom počas dojčenia žena zažíva, tým viac to vedie k zníženiu hladiny kortizolu, čím sa ženám znižujú príznaky popôrodnej depresie a úzkosti. Výskumy tiež ukazujú, že dojčenie zlepšuje psychologické procesy, ktoré chránia ženy pred popôrodnou depresiou. Sebavedomie a sebaistota sa zlepšujú pri ženách, ktoré dojčia. Dôležitým faktorom pri prevencii popôrodnej depresie je začatie dojčenia čo najskôr po pôrode a trvanie dojčenia. Výlučné dojčenie zvyšuje sebavedomie žien a poskytuje ochranu pred príznakmi popôrodnej depresie. Dojčenie posilňuje vzťah medzi matkou a dieťaťom a znižuje únavu matky tým, že podporuje správny cyklus spánku a bdenia a dlhší spánok dojčiacich žien. Tieto body zdôrazňujú dôležitosť dojčenia pri udržiavaní duševného zdravia žien.
Diagnostika a liečba
Na posúdenie popôrodnej depresie sa odporúča využívať špeciálny štandardizovaný dotazník, napríklad Edinburgh Postnatal Depression Scale (EPDS). Skóre vyššie ako 13 indikuje potrebu psychologického vyšetrenia pre ženu v čo najkratšom čase, a skóre vyššie ako 10 naznačuje počiatočné štádium depresie. Zungova sebaposudzovacia škála pre depresiu je 20 položková sebahodnotiaca škála na skríning prítomnosti a závažnosti depresívnych symptómov.
Liečba popôrodných psychických problémov je rôzna vzhľadom na samotný problém, ktorý treba riešiť. Liečba popôrodnej depresie vo veľkej väčšine prípadov môže byť ambulantná a nevyžaduje si hospitalizáciu ženy. Na prvom mieste je úprava režimu a výraznou pomocou môže byť psychoterapia, napríklad kognitívno-behaviorálna terapia (CBT) a interpersonálna psychoterapia. Je veľmi potrebné využiť psychoterapiu ako alternatívu medikamentóznej liečby, najmä ak žena dojčí a chce v dojčení pokračovať.
Pokiaľ depresívne obdobie trvá dlhšie, môže byť vhodné zvoliť aj farmakologickú liečbu, najmä antidepresívami. Podľa najnovších štúdií je na popôrodnú depresiu najúčinnejšie užívať antidepresíva zo skupiny inhibítorov spätného vychytávania serotonínu. Ženy, ktoré dojčia, môžu užívať tieto lieky iba ak lekár posúdi, že očakávaný prínos liečby prevýši možné riziko. Väčšina antidepresív sa však môže používať počas dojčenia s malým rizikom vedľajších účinkov pre vaše dieťa. Popôrodná psychóza vyžaduje okamžitú liečbu, zvyčajne hospitalizáciou v nemocnici. Liečba môže vyžadovať kombináciu liekov - ako sú antidepresíva, antipsychotické lieky, stabilizátory nálady a benzodiazepíny - na kontrolu prejavov a príznakov. Ak je popôrodná depresia ťažká a máte popôrodnú psychózu, môže sa odporučiť elektrokonvulzívna terapia (ECT), ak príznaky nereagujú na lieky. Pri liečbe lítiom je dojčenie kontraindikované, pretože lítium sa vylučuje do mlieka vo vysokých koncentráciách a môže u dojčaťa spôsobiť závažnú toxicitu. Ak mamička trpí laktačnou psychózou, dojčenie sa musí zastaviť z dôvodu užívania liekov, ktoré by prestupom do mliečka mohli ohroziť zdravie bábätka.
Prevencia a podpora
Pre čerstvé matky je dôležité, aby si boli vedomé príznakov popôrodnej depresie a aby vedeli, že existuje možnosť vzniku tohto ochorenia po pôrode. Tehotenstvo a obdobie po pôrode je z hľadiska psychického zdravia ženy rizikové. Preto je dôležité dodržiavať určité zásady - a to tak pre fyzické, ako aj pre psychické zdravie:
- Zdravý životný štýl - strava plná vitamínov a minerálov, prechádzky na čerstvom vzduchu. Pre ženy po pôrode je prospešné dopĺňať vitamíny a minerály pre dojčiace ženy obsiahnuté obvykle v produktoch určených na obdobie dojčenia. Tie obsahujú magnézium, vhodné pri vyčerpaní, únave a podráždení. Dopĺňanie omega 3 mastných kyselín môže tiež pomôcť zmierniť depresiu.
- Kvalitný a dostatočný spánok - oddych aj počas dňa. Skúste si pár krát za deň ľahnúť s bábätkom, hoci aj na pár minút. Ak aj nebudete spať, aspoň si odpočiniete.
- Pripraviť sa dostatočne a včas na príchod dieťatka a starostlivosť oň, spojené s otázkami okolo pôrodu a laktačného obdobia. Skvelou voľbou je účasť na predpôrodnej príprave, kde získate cenné rady a spoznáte sa s novými mamičkami.
- Dopriať si svoj čas, kedy robíte to, čo Vás baví, napĺňa a upokojuje.
- Rozhovor s partnerom, mamou, kamarátkou alebo kýmkoľvek, v kom máte dôveru a viete, že sa môžete podeliť o svoje pocity bez výčitiek a hanby.
- Požiadajte o pomoc - či už ide o pomoc v starostlivosti o bábätko alebo domácnosť.
- Nosenie bábätka v nosiči alebo šatke - kontakt koža na kožu, uvoľňuje sa oxytocín, čo okrem iného pomáha aj pri depresívnych stavoch.
- Ak Vás trápi dojčenie, neodkladajte pomoc a obráťte sa na laktačnú poradkyňu.
Odhaliť príznaky depresívnych stavov po pôrode môže partner alebo rodina. Mamičke po pôrode vie najviac pomôcť manžel/partner alebo iná blízka osoba. Dôležité je mamičku nabádať, aby rozprávala o svojich pocitoch. Netreba čakať, kým si mamička vyžiada pomoc. Sami by ste jej mali podať pomocnú ruku. Ak sa náhodou nedeje všetko ako má, vždy je šanca opäť sa s pomocou dostať na tú správnu cestu k sebe.
Popôrodná depresia u mužov
Popôrodná depresia nehrozí len ženám, ale aj mužom. Mužom sa počas tehotenstva a pôrodu ich partnerky menia hormóny. Klesá hladina testosterónu, zvyšuje sa hladina estrogénu, prolaktínu a kortizolu. Približne 10% mužov trpí popôrodnou depresiou v čase prvého trimestru tehotenstva partnerky a prvými narodeninami svojho dieťatka. Popôrodná depresia u mužov sa najčastejšie objavuje medzi 3. až 6. mesiacom veku bábätka. Príznaky sú rovnaké ako u žien. Častejší výskyt depresie je u otcov, ktorí majú prvé dieťa, ak sa stanú rodičmi v pomerne mladom veku (do 25 rokov) a u tých, ktorých partnerky tiež trpia popôrodnou depresiou. Ide o dôležitú rolu partnera, ktorý má akúsi povinnosť ekonomicky dostatočne zabezpečiť svoju rodinu.
tags: #poporodna #depresia #spojena #s #tvorbou #mlieka