V refektári kláštora Santa Maria delle Grazie v Miláne visí už viac ako päťsto rokov obraz, ktorý nikdy neprestal vyvolávať otázky. Nové teórie o Leonardovom majstrovskom diele naznačujú, že skutočný „Da Vinciho kód“ neleží v knihách ani v symboloch templárov, ale priamo v obraze. Už stáročia sa odborníci nezhodujú, čo chcel Da Vinci svojím dielom naozaj povedať.
Posledná večera (tal. Il Cenacolo alebo L'Ultima Cena) je obraz, ktorý namaľoval Leonardo da Vinci na stenu kostola Santa Maria delle Grazie v Miláne. Namaľovaný je na biblický motív (Ján 13:21) - Ježiš oznamuje, že ho jeden z 12 apoštolov zradí. Obraz patrí medzi najznámejšie a najcennejšie na svete, nikdy však nebol v súkromnom vlastníctve, pretože ním nie je možné hýbať.
Santa Maria delle Grazie je slávny kostol a konvent rádu dominikánov v Miláne, je to lokalita svetového dedičstvo UNESCO. Francesco Sforza nariadil postaviť konvent dominikánov v 15. storočí. Hlavným architektom bol Guiniforte Solari, konvent bol dokončený v 1469. Za autora absidy kostola je považovaný známy taliansky renesančný architekt Donato Bramante.
Zlomový moment a reakcie apoštolov
„Ježiš sa zachvel v duchu a vyhlásil: ,Veru, veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí.‘ Učeníci sa pozerali jeden na druhého v rozpakoch, o kom to hovorí“ (porov. Jn 13, 21 - 22). Aj keď tieto slová kresťania čítajú už viac ako dvetisíc rokov a každoročne sa na Zelený štvrtok ponárajú do ich hĺbky, nikomu sa nepodarilo stvárniť zlomový moment Ježišovho života tak intenzívne ako Leonardovi da Vincimu. Leonardo sa zameral na výrazy tvárí a gestá, čím vyjadril emócie prítomných.
Predpokladá sa, že da Vinci si zmyslel urobiť obraz Poslednej večere v tom momente, keď Ježiš povedal: „Jeden z vás ma zradí.“ Všetci apoštoli sú zhrození z týchto slov, vyskakujú, rozhadzujú rukami. Apoštoli sa pozerajú jeden na druhého v neistote, o kom to hovorí. Apoštoli sú po obidvoch stranách, navzájom sa k sebe otáčajú s predstieraným údivom, ohromením alebo s odmietavým výrazom na tvári a v gestách.
Majstrovská kompozícia a skrytá symbolika
Dokonale prepracovaná kompozícia Poslednej večere teda nie je len zachytením biblickej scény. Leonardo rozdelil postavy na obraze do skupín po troch, s Ježišom uprostred. Na renesančných obrazoch sedia apoštoli prevažne za obdĺžnikovým stolom a Kristus v strede vykonáva kňazské úkony. Ježiš teda buď práve žehná bochník chleba alebo podáva HOSTIU jednému z dvanástich apoštolov. HOSTIA sa niekedy zobrazuje rovnako ako pri židovskom obrade, čiže v podobe nekvaseného chleba.
Základnými zložkami v zobrazeniach „poslednej večere“ sú reakcie apoštolov na Kristove slová a samozrejme úloha, ktorú hrá Judáš. Podľa viacerých historikov mohol Leonardo zámerne namaľovať Máriu Magdalénu, a nie Jána. Ide o druhú trojicu zľava. Zradcu prezrádza nielen mešec v ruke, ale aj nevrlý výraz tváre a tmavé natienenie. Nezvyčajné je to, že na rozdiel od väčšiny iných stvárnení nie je Judáš vyčlenený na okraj stola, ale sedí priamo medzi Ježišovými najdôvernejšími priateľmi - Petrom a Jánom.
Ak sa pozorne pozriete na ruku Judáša, všimnete si prevrátenú soľničku - symbol zrady a skazy. Judáš je obvykle tmavovlasý, fúzatý s vychytralým výrazom. Keď sú Apoštoli zobrazovaní so svätožiarou, Judáš ju má čiernu alebo ju vôbec nemá.
Symbolika čísla tri a "otvorená kniha"
Symbolika čísla tri je prítomná hneď na viacerých miestach. V miestnosti sú tri okná, apoštoli sedia na trojnožkách a na stole sú tri veľké misy. Prázdna je jediná z nich - tá pred Ježišom. Akoby nám Leonardo odkazoval, že on nepotreboval barančeka, pretože sám je tým baránkom, ktorý sa obetuje za nás. I postava samotného Ježiša s roztiahnutými rukami má tvar rovnoramenného trojuholníka.
Celý výjav s tmavou ľavou a svetlou pravou stranou podľa akademického maliara Stana Lajdu evokuje otvorenú knihu Starého a Nového zákona, v ktorej možno vnímať nielen pašiovú scenériu, ale v rôznych skrytých odkazoch aj kompletné dejiny spásy od Adama až po Posledný súd. Dvanásť apoštolov predstavuje vraj aj dvanásť znamení. O Leonardovi sa vedelo, že je znalcom kabaly a astrológie, preto sa i znalci domnievajú, že v obraze je oveľa viac symboliky, než sa na prvý pohľad zdá.
Apoštoli a znamenia zverokruhu
| Apoštol | Znamenie zverokruhu | Charakteristika |
|---|---|---|
| Šimon | Baran | Ohnivý temperament podčiarknutý červeným oblečením. |
| Tadeáš | Býk | Ruka smeruje k srdcu, reprezentuje pevnosť, stabilitu a istotu. |
| Matúš | Blíženci | Nepokojný, reprezentuje mladosť a sviežosť, vyzýva ku komunikácii. |
| Filip | Rak | S okrúhlou tvárou, celým gestom pripomína ochrancu. |
| Jakub starší | Lev | Ide priamo po ceste, otvorenosť, suverénnosť, bohatá hriva. |
| Tomáš | Panna | Musí sa presvedčiť, podrobiť všetko analýze. |
| Ján | Váhy | Kristovým najobľúbenejším žiakom, má jasnovidecké schopnosti, volí medzi spravodlivosťou a milosrdenstvom. |
| Peter | Strelec | Uchopil nôž, impulzívny, šľachetný, dokáže byť zbabelý. |
| Ondrej | Kozorožec | Desiaty v poradí zverokruhu, zomrel na kríži v tvare X. |
| Jakub mladší | Vodnár | Fyzicky i duchovne pripomína Krista, askét, gesto naznačuje ľudskú solidaritu a priateľstvo. |
| Bartolomej | Ryby | Pohľadom i postojom skĺbuje všetkých, predstavuje agóniu a smrť. |
| Judáš | Škorpión | Znamením biblického hada, ambiciózny, chtivý, bodne odzadu. |
Kontroverzné teórie: Mária Magdaléna a "ruka nikoho"
Oficiálna interpretácia hovorí, že postava po Ježišovej pravici je apoštol Ján, „milovaný učeník“. No keď sa na ňu pozrieme bližšie, niečo nesedí. Podľa viacerých historikov mohol Leonardo zámerne namaľovať Máriu Magdalénu, a nie Jána. Niektorí bádatelia dokonca tvrdia, že jej tvár sa nápadne podobá Mone Lise. Odborníci na fresky da Vinciho hovoria, že postava skutočne pripomína ženskú postavu. Ženskosť však možno nájsť aj v iných mužských postavách na freskách da Vinciho, ako napríklad na freske Ján Krstiteľ. V týchto časoch sa mužská krása cenila veľmi vysoko.
Je tiež známe, že Ján bol najmladším a najobľúbenejším Ježišovým apoštolom. Všade ho zobrazujú ako mladého, bez brady a s dlhými vlasmi. Reálne možno povedať, že mal asi 20 rokov. A tak potom je tu aj otázka: Ak na freske je Mária Magdaléna, kde je potom Ján, ktorý tam bol?
Podľa Dana Browna Peter ukazuje svoj postoj k prítomnosti Márie Magdalény rukou, akoby chcel naznačiť, že je ochotný podrezať jej hrdlo. Na freske je totiž zobrazená ruka, ktorá ako keby nikomu nepatrila. Predpokladá sa, že je Petrova. Tá je pritom zvláštne zvrtnutá. Prečo - nevedno. Druhú ruku kladie Peter na plece Jánovi (Márii Magdaléne). Dan Brown, aby vysvetlil neprítomnosť Jána, obracia pozornosť na postavu Petra. Na freske je totiž zobrazená ruka s nožom, ktorá by nemala patriť nikomu. A vôbec tam niet gesta prerezania hrdla, ako tvrdí Dan Brown. Možno, že Peter a Ján majú priateľské vzťahy a v tomto momente hľadajú oporu jeden v druhom - Ján nakláňa hlavu k Petrovi.
Mária Magdaléna v histórii a evanjeliách
Tajná večera sa konala v čase židovského sviatku Paschy, sviatku záchrany Židov z egyptského otroctva. Podľa vtedajších tradícií sa takýto sviatok musel sláviť, či už s rodinou, alebo so svojimi učeníkmi. Ak ho teda slávil s učeníkmi, títo by mu neprepáčili, že na oslavy pozval aj Máriu Magdalénu.
Mária Magdaléna sa v Biblii po Panne Márii spomína najčastejšie. Patrila medzi ženy, ktoré sprevádzali Krista, slúžili mu, stáli pod jeho krížom a boli pri jeho zmŕtvychvstaní. Stáročia bola vyobrazovaná ako kajúca sa hriešnica. Nikde v Biblii sa však o nej ako o hriešnici nepíše. Ako prvá utekala k božiemu hrobu a zvestovala, že je prázdny a práve jej sa podľa evanjelia zjavil Ježiš.
Dan Brown tvrdí, že manželstvo Ježiša a Márie Magdalény je zafixované v historických kronikách. Tu sa odvoláva na apokryfy Evanjelia Filipa, ktorý vraj skutočnej existuje. Tento zaujímavý dokument skutočne existuje a ako tvrdia lingvisti, bol vytvorený koncom II. storočia. Koľko je v ňom pravdy a koľko výmyslov, zatiaľ nevedno. Treba vedieť, že všetky Evanjeliá, Marka, Matúša, Jána či Mateja vznikli postupne v I. storočí, o tom medzi odborníkmi niet žiadnych sporov. Dan Brown však tvrdí, že Evanjelií bolo okolo 80, čo je zrejme prehnané číslo, ale aj tak v tomto roku sa našlo vo Švajčiarsku Evanjelium od Judáša, ktoré sa pripravuje na vydanie do tlače v budúcom roku.
Na druhej strane pravda je taká, že o živote Márie Magdalény po vzkriesení Krista nevieme nič. Oficiálna pozícia cirkvi je taká, keďže kanonické Evanjeliá nehovoria o manželstve Krista a Márie, tak jednoducho nebolo. Tak isto ako neboli medzi nimi intímne vzťahy.
Odhalenie krajiny: Práca Stana Lajdu
Vedecká rekonštrukcia Poslednej večere trvajúca desať rokov, ktorej sa ako akademický maliar pustil Stano Lajda, priniesla úžasné nové zistenia. Jedinečným Lajdovým objavom je krajinná scenéria, ktorá sa nachádza za oknom. Blankytná obloha a sviežo zelené údolie pripomínajúce „nebeské pasienky“ nie je dielom autorovej fantázie, ale tento raj na zemi skutočne existuje.
Akademický maliar, ktorý po ňom roky pátral, je presvedčený, že ide o lombardské údolie Val Camonica s obcou Capo di Ponte a s kláštorným kostolom Najsvätejšieho Spasiteľa z 12. storočia. Historicky je dokázané, že práve na toto miesto, vzdialené niekoľko desiatok kilometrov od Milána, sa Leonardo utiahol počas morovej epidémie. Jedinečná veža kostola je úplne identická s tou na maľbe, pričom samotný interiér kostola, ktorý Stano Lajda osobne navštívil, je kompozične rozvrhnutý rovnako ako miestnosť, do ktorej situoval Poslednú večeru. Leonardo namaľoval konkrétnu krajinu a konkrétny kostol.
Dôležité bude, aby sa tieto teórie dostali do rúk vedcov a kunsthistorikov, so špecializáciou na Leonarda. Ak áno, bude umelecko-historický svet obohatený o pár poznatkov navyše. Leonardo sa tak stane asi prvým umelcom, ktorý vytvoril krajinu podľa reálneho základu a nie podľa fikcie.
Tajomstvá Da Vinciho poslednej večere. Skryté fakty a záhadné teórie.
Vysoké rozlíšenie a snahy o záchranu diela
Milánski kunsthistorici zverejnili na webe fotografiu maľby Posledná večera vo veľkosti 16 miliárd pixelov - teda 1600-krát ostrejšiu, než sú fotografie urobené typickým desaťmiliónpixelovým digitálnym fotoaparátom. Vysoké rozlíšenie umožní odborníkom skúmať detaily nástennej maľby z 15. storočia, čo by inak nemohli robiť. Dokonca môžu študovať aj čiary náčrtu, ktorý Leonardo nakreslil predtým, ako začal dielo maľovať. Toto rozlíšenie umožňuje divákom prezerať si detaily tak, akoby stáli iba niekoľko centimetrov od umeleckého diela - na rozdiel od bežných fotografií, ktoré sú zrnité, keď sa objektív príliš priblíži. Môžete vidieť, že Leonardo namaľoval čaše priehľadné, čo pri bežnom pohľade nemôžete vidieť. Takisto zistíte, v akom štádiu rozkladu sa maľba nachádza.
Pestrofarebnú maľbu rýchlo poznačili nevyhovujúce podmienky, najmä striedanie teplôt a vlhnutie stien, no ešte viac ju poškodili necitlivé ľudské zásahy. Jednu časť - Ježišove nohy - dokonca úplne vybúrali, aby vytvorili nový vstup do miestnosti. Neskôr v 19. storočí stolujúcich mníchov nahradili kone Napoleonových vojakov, ktorí si v refektári zriadili stajňu. A keďže maľba postupne bledla, zachrániť sa ju svojimi premaľbami pokúsilo 15 ďalších „Leonardov“, takže originál postupne úplne zmizol.
Dielo nachádzajúce sa v milánskom kostole Santa Maria delle Grazie zreštaurovali s vynaložením obrovského úsilia, pričom práce sa skončili v roku 1999. Ich cieľom bolo odstrániť škody na slávnom diele napáchané za pol tisícročia. Ku komplexnej reštaurácii došlo až v roku 1979 a kvôli rôznym komplikáciám trvala celých 20 rokov. Mladšie vrstvy boli počas nej odstránené, no v plnej nádhere sa podarilo odkryť už len 40 percent pôvodného diela.
Aj keď ľudia pricestujú do Milána, majú veľké problémy dostať sa k Poslednej večeri. Návštevníkom sťažujú situáciu sprísnené opatrenia na ochranu maľby. Každých 15 minút pustia k dielu iba 25 záujemcov, takže ročne si ho obzrie približne 320 000 divákov.
Leonardo da Vinci: Majster záhad a skrytých posolstiev
Leonardo da Vinci bol skutočne záhadný umelec, niektorí hovoria, že bol členom slobodomurárskej lóže, iní zasa, že ovládal temné sily. Pravdou je však, že v jeho obrazoch sú schované rôzne tajomstvá, ktoré nevie rozlúštiť ani súčasná veda. On jednoducho otvoril dvere k Leonardovi a nedá sa nimi nevojsť.
Niektorí výskumníci tvrdia, že obraz nepredstavuje len biblickú scénu, ale zároveň ukrýva aj hudobnú kompozíciu. Pri pohľade na rozloženie rúk apoštolov a bochníkov chleba možno nájsť súlad s notovou osnovou. Ak by sa tieto hypotézy potvrdili, znamenalo by to, že Leonardo prepojil výtvarné umenie s hudbou spôsobom, ktorý predbehol svoju dobu. Podľa výskumníkov - keď sa každá pozícia premení na hudobnú notu a prehrá sa v smere sprava doľava (smer, ktorým da Vinci písal), vznikne krátka hudobná slučka. Zanechal teda da Vinci vo svojej maľbe skrytú hudbu? Predsa len sa preslávil tým, že študoval viacero umeleckých disciplín.
Ďalšie záhadné diela Leonarda da Vinciho
Leonardo da Vinci je iba jedným z mnohých umelcov, ktorí vytvorili ďalšie diela s ukrytými odkazmi a posolstvami. Posledná večera taktiež nie je jediným jeho dielom s odkazom. Čo taká Mona Lisa? Ani úsmev Mony Lízy neuniká pozornosti. Nikto nevie kto pózoval da Vincimu, je to muž alebo žena? Hovorí sa, že úsmev Mony Lízy raz vidieť, inokedy zmizne a z obrazu hľadí tak, ako keby vedela to, čo nevedia iní. Niektorí tvrdia, že v skutočnosti da Vinci zobrazil hermafrodita, ktorý symbolizuje mužský a ženský začiatok.
Príkladom je obraz Madona v skalách. Existujú vlastne dve verzie obrazu Madona v skalách. Sú si veľmi podobné menom, námetom a vypracovaním, ale zároveň obsahujú dôležité odlišnosti. Na prvej verzii obrazu niet symbolov ani svätých. Obraz zobrazuje Pannu Máriu v jaskyni s výhľadom na svetlú skalnatú krajinu. Anjel nevedno prečo ukazuje na Jána a na druhom obraze Ján drží kríž. Panna Mária neobjíma syna Ježiša, ale Jána Krstiteľa a ten má zbožne zopnuté ruky a kľačí na kolene pred Ježišom, ktorý blahoslaví Jána Krstiteľa a nie naopak. Ježiš má neobyčajne svalnaté nohy a najväčším tajomstvom obrazu je obrovská tlapa s pazúrmi anjela, na druhom obraze jej niet.
tags: #posledna #vecera #ruka #ktora #nikomu #nepatri