Tento článok poskytuje komplexný prehľad o práceneschopnosti a nároku na rôzne dávky na Slovensku, s dôrazom na opatrenia prijaté počas krízových situácií a podpory pre zamestnávateľov a SZČO. Taktiež sa venujeme podpore zdravej výživy a benefitom spojeným s konzumáciou ovocia.
Práceneschopnosť (PN), bežne označovaná ako "péenka", je stav dočasnej neschopnosti vykonávať prácu z dôvodu zdravotných problémov. Tento stav je potvrdený lekárom a slúži ako oficiálny doklad pre zamestnávateľa a Sociálnu poisťovňu. PN-ka je spojená s nemocenskou dávkou, čo znamená, že počas práceneschopnosti môžete získať finančnú podporu podľa pravidiel stanovených zákonom. PN-ka slúži ako kľúčový dokument na zabezpečenie ochrany zamestnancov v prípade zdravotných komplikácií, ktoré bránia výkonu práce.
Nové pravidlá pre práceneschopnosť: Bič na fiktívne PN?
Od januára nadobudla účinnosť úprava, ktorá má slúžiť ako nástroj proti zneužívaniu práceneschopnosti (PN). Sociálna poisťovňa získala právomoc prostredníctvom svojich posudkových lekárov ukončovať PN-ky. Minister práce Erik Tomáš uviedol, že táto zmena už prináša prvé výsledky. Zmena vychádza z novely zákona o zdravotnej starostlivosti prijatej ešte v minulom roku a prakticky od 1. januára 2025 sa okrem doteraz zákonom oprávnených lekárov stávajú kompetentnými na ukončenie dočasnej práceneschopnosti aj samotní posudkoví lekári Sociálnej poisťovne.
Úspory a skrátenie dĺžky PN
Nové opatrenie viedlo k skráteniu priemernej dĺžky PN z 43,5 dňa na 41 dní. To sa prejavilo aj v úsporách na nemocenských dávkach, kde Sociálna poisťovňa ušetrila približne 24 miliónov eur. Ďalšie príjmy pre štátny rozpočet a samosprávy priniesol rýchlejší návrat ľudí do práce, čo sa prejavilo vo vyšších daniach a odvodoch. Ak sa tento trend udrží, celková úspora by mohla dosiahnuť až 100 miliónov eur.
Zodpovednosť a kontrola
Nové pravidlá umožňujú posudkovým lekárom ukončiť PN-ku aj v prípadoch, keď zistia, že na ňu neexistuje medicínsky dôvod. V takýchto prípadoch musia ošetrujúci lekári na písomnú žiadosť vytvoriť elektronický záznam o ukončení PN-ky.
Ako overiť oprávnenosť pacienta na poistenie online | 🩺
Elektronická práceneschopnosť (ePN)
Lekári sú od 1. júna 2023 povinní vystaviť potvrdenie o práceneschopnosti v elektronickej podobe (ePN). Papierové potvrdenie budú môcť vystaviť len v hraničných prípadoch. Ak vás lekár po návšteve ambulancie uzná práceneschopným, od 1. júna je povinný vystaviť vám potvrdenie v elektronickej podobe. Pacient tak nemusí obiehať úrady, administratívnu záťaž za neho vybavia príslušné inštitúcie. Potvrdenie lekár elektronicky odošle do Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI), odkiaľ sa potrebné údaje dostanú do Sociálnej poisťovne, ktorá ich následne sprístupní občanovi aj zamestnávateľovi.
NCZI upozornilo, že v prípade porušenia povinnosti môže lekárovi podľa zákona hroziť pokuta 3300 eur, pričom sankciovanie je plne v kompetencii rezortu zdravotníctva. Ministerstvo spolu s NCZI pracuje na ďalšom vylepšovaní služby. Lekári mohli ePN vystaviť od 1. júna 2022. Duálne obdobie vystavovania papierových a elektronických potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti skončilo 31. mája 2023.
Výpočet nemocenského a podmienky nároku
Výška nemocenského sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55 % DVZ alebo PDVZ. Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie. U všetkých poistencov je nárok závislý od dĺžky trvania nemocenského poistenia a u zamestnanca aj od dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenského poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky. Nemocenské sa poskytuje poistencovi, ktorý je pre chorobu, chorobu z povolania, úraz, pracovný úraz alebo nariadené karanténne opatrenie/izoláciu uznaný dočasne práceneschopným.
Tabuľka: Rozdelenie zodpovednosti pri výplate dávok počas PN
| Obdobie PN | Zamestnanec | SZČO/Dobrovoľne poistený |
|---|---|---|
| 1. až 14. deň | Náhrada príjmu (zamestnávateľ) | Nemocenské (Sociálna poisťovňa) |
| od 15. dňa | Nemocenské (Sociálna poisťovňa) | Nemocenské (Sociálna poisťovňa) |
Povinnosti poistenca počas PN
Okrem dodržiavania liečebného režimu ste povinný počas trvania práceneschopnosti zdržiavať sa na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského alebo zaznamenanej pri vzniku ePN. V prípade zmeny adresy ju bezodkladne oznámte Sociálnej poisťovni písomne alebo prostredníctvom Elektronického účtu poistenca. Kontroly dodržiavania liečebného režimu sa môžu vykonávať sedem dní v týždni, teda aj počas víkendov, voľných dní alebo sviatkov. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie. Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.
Krátenie dovolenky v súvislosti s práceneschopnosťou
Zamestnávateľ môže krátiť zamestnancovi dovolenku za neospravedlnene zameškané pracovné zmeny alebo z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody či väzby. Aby ste získali ročný nárok na dovolenku, musíte odpracovať 60 dní v roku.
Podmienky krátenia dovolenky
Dovolenku možno krátiť len z dôvodov, ktoré vznikli v danom roku. Ak zamestnanec zamešká v danom roku aspoň 100 pracovných dní, zamestnávateľ môže krátiť dovolenku. Do úvahy sa berú rôzne prekážky v práci, ktoré sa nepovažujú za výkon práce (napr. ošetrovanie člena rodiny, rodičovská dovolenka). Ak však zamestnanec zameškal z dôvodu práceneschopnosti viac ako 100 pracovných dní, v nasledujúcom roku môže krátiť dovolenku za rok 2023.
Príklad z praxe
Ak bol zamestnanec práceneschopný od 21. septembra 2022 do 14. marca 2023, zamestnávateľ nemôže krátiť dovolenku za rok 2022, ak tak neurobil v danom roku. Váš nárok na dovolenku závisí od toho, z akého dôvodu ste práceneschopný. V prípade, že ste mali pracovný úraz alebo ste ochoreli chorobou z povolania, za ktoré zodpovedá zamestnávateľ, sa vám podľa Zákonníka práce dovolenka nekráti. Lenže ak ste PN z dôvodov, za ktoré zamestnávateľ nezodpovedá, môže (ale nemusí) vám dovolenku krátiť. Krátenie dovolenky závisí od počtu vymeškaných pracovných dní.
Vrátenie náhrady mzdy
Ak dôvod na krátenie vznikol po vyčerpaní dovolenky, zamestnanec je povinný vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku v takom rozsahu, na ktorý stratil nárok.
Dĺžka vyplácania nemocenskej dávky
Podľa zákona sa nemocenská dávka vypláca po dobu maximálne 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Po 52 týždňoch pracovnej neschopnosti nárok na nemocenskú dávku zamestnancovi zaniká. Aby opäť vznikol nárok na vyplácanie nemocenského plných 52 týždňov, musí zamestnanec odpracovať aspoň 26 týždňov.
Dávky z nemocenského poistenia
Z nemocenského poistenia sa poskytujú dávky ako nemocenské, materské, ošetrovné a vyrovnávacia dávka.
Nemocenské
Nemocenské je dávka sociálneho zabezpečenia, na ktorú má nárok poistenec, ktorý je pre chorobu, chorobu z povolania, úraz, pracovný úraz alebo nariadené karanténne opatrenie/izoláciu uznaný za dočasne práceneschopného. Nemocenské sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie. Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55 % DVZ alebo PDVZ od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 1. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa). Nárok na nemocenské zaniká ukončením dočasnej PN najneskôr uplynutím 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. U dobrovoľne nemocensky poistených osôb musí byť splnená aj podmienka existencie najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak vám lekár vystaví „péenku“ elektronicky (ePN), v Sociálnej poisťovni nemusíte podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku. Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa.
Materské
Materské sa poskytuje poistenke z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa a inému poistencovi z dôvodu starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku. Nárok na materské sa posudzuje ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie materského. Ochranná lehota ženy, ktorej nemocenské poistenie zaniklo počas tehotenstva, je 8 mesiacov. Ďalšou podmienkou vzniku nároku na materské je existencia najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom alebo pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti. Obdobie štúdia na strednej škole alebo na vysokej škole, ktorá sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie, ak poistenka týmto štúdiom získala príslušný stupeň vzdelania, sa nezapočítava do 270 dní nemocenského poistenia zamestnanca, počas ktorého zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu, že nedosahoval príjem; s výnimkou období, v ktorých zamestnanec nemal vymeriavací základ z dôvodu, že mal vylúčenú povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie.
Otcovské
Otcovské je nový typ dávky materské, ktoré sa poskytuje otcovi z dôvodu starostlivosti o svoje dieťa maximálne 2 týždne v období šiestich týždňov po narodení dieťaťa. Ak otcovi vznikol nárok na otcovské a následne si do troch rokov veku dieťaťa uplatní aj nárok na materské, obdobie poskytovania otcovského sa odpočíta z celkového nároku na materské. Na čerpanie materského pre to isté dieťa po poberaní otcovského zostane otcom v zásade 26 týždňov (pri starostlivosti o jedno narodené dieťa) a uplatniť si ju môžu do troch rokov veku dieťaťa. Dávka materské sa pre otcov rozdeľuje na dve časti. Ak si otec nárok na otcovské neuplatní, môže po splnení zákonných podmienok čerpať dávku materské na celé obdobie 28 týždňov.
Ošetrovné
Ošetrovné sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Ošetrovné je nemocenská dávka poskytovaná z dôvodu osobného a celodenného ošetrovania chorého dieťaťa, chorého manžela, chorej manželky, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky). Poskytuje sa aj z dôvodu osobnej a celodennej starostlivosti o zdravé dieťa do desiatich rokov jeho veku. Podmienkou vzniku nároku u dobrovoľne nemocensky poistených osôb je okrem existencie nemocenského poistenia alebo ochrannej lehoty aj 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred vznikom potreby ošetrovania. Na účely preukázania dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa je potrebný posudok príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave alebo rozhodnutie o ťažkom zdravotnom postihnutí dieťaťa. Ak ste poberateľom starobného dôchodku: pre nárok na ošetrovné musíte mať splnenú podmienku zaplateného nemocenského poistenia.
Tehotenské
Tehotenské sa poskytuje tehotnej žene, ktorá je nemocensky poistená v Sociálnej poisťovni. Suma sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Vypláca sa odo dňa zodpovedajúceho začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. Na vznik nároku je potrebné mať v posledných dvoch rokoch pred vznikom dôvodu na poskytnutie tehotenského najmenej 270 dní nemocenského poistenia. Účelom tejto dávky je zabezpečiť tehotnej poistenke príjem, ktorý bude slúžiť na kompenzáciu zvýšených výdavkov v tehotenstve.
Ďalšie dávky
- Dávka v nezamestnanosti: Fyzickej osobe môže vzniknúť nárok na dávku v nezamestnanosti po splnení dvoch podmienok. Prvou podmienkou je zaradenie do evidencie nezamestnaných na úrade práce a druhou podmienkou je získanie najmenej dvoch rokov, teda 730 dní, poistenia v nezamestnanosti v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných.
- Garančná dávka: Ak je váš zamestnávateľ garančne poistený, z garančného poistenia máte nárok na garančnú dávku. Táto dávka sa poskytuje zamestnancovi v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa.
- Úrazové dávky: Zo Sociálnej poisťovne majú nárok na úrazové dávky len tí poškodení zamestnanci, ktorí boli povinne zo zákona úrazovo poistení - teda zamestnanci, resp. dohodári, za ktorých zamestnávatelia odvádzali do Sociálnej poisťovne poistné na úrazové poistenie podľa zákona o sociálnom poistení.
- Dôchodkové dávky: Z dôchodkového poistenia sa vypláca starobný, predčasný starobný, vdovský a vdovecký, sirotský a invalidný dôchodok.
Podpora zdravej výživy a príspevky
Slovenská republika si uvedomuje dôležitosť zdravej výživy a podpory domácej produkcie ovocia a zeleniny. Štát poskytuje dotácie na stravu deťom v materských, základných a stredných školách s cieľom podporiť zdravé stravovacie návyky a finančne odbremeniť rodičov. Právne vzťahy pri poskytovaní dotácií upravuje zákon č. 544/2010 Z. z.
Okrem dotácií na stravu existuje aj peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, ktorý slúži na zmiernenie dôsledkov pravidelných zvýšených výdavkov spojených s ťažkým zdravotným postihnutím fyzickej osoby.
Odvodová úľava pre zamestnávateľov v poľnohospodárstve a potravinárstve
V roku 2023 a 2024 bola zavedená schéma štátnej pomoci na zníženie odvodov zamestnávateľom v poľnohospodárstve a v potravinárskom priemysle. Odvodová úľava sa týka zamestnávateľa, ktorý vykonáva hlavnú ekonomickú činnosť zaradenú podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 v sekcii A - poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov a v sekcii C - výroba, v divízii 10 - výroba potravín.
Podpora pre poľnohospodárov
Od roku 2015 majú poľnohospodári možnosť získať podpory na takzvané citlivé sektory. Podpory sú poskytované z priamych platieb, teda z I. piliera. Podľa nariadenia vlády SR č. 36/2015 Z. z. budú poskytnuté platby na pestovanie cukrovej repy, chmeľu, vybraných druhov ovocia a zeleniny, rajčiaky, ale aj na chov dojníc, výkrmový dobytok (len vybrané kategórie) a ovce a kozy. Medzi druhy ovocia s vysokou prácnosťou sú zaradené bobuľoviny a to len egreše, maliny a ríbezle. Z kôstkovín sú do tejto kategórie zaradené broskyne, čerešne, marhule, nektárinky, ringloty, slivky a višne.
Projekt "Prvá pomoc" a podpora zamestnanosti počas COVID-19
Projekt „Prvá pomoc“ predstavuje opatrenia na podporu udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie spôsobenej ochorením COVID-19 a odstránením jej následkov. Cieľom projektu je poskytnúť zamestnávateľom podporu na udržanie pracovných miest formou poskytovania príspevku a podporu samostatne zárobkovo činných osôb (ďalej len „SZČO“) na udržanie prevádzkovania ich činnosti. V roku 2020 boli zavedené rôzne opatrenia v rámci projektu "Prvá pomoc" na podporu zamestnávateľov a SZČO počas krízy. Tieto opatrenia sa delili na štyri hlavné verzie, označené ako "Opatrenie č. 1", "Opatrenie č. 2", "Opatrenie č. 3A" a "Opatrenie č. 3B".
Opatrenie č. 1
Prvé opatrenie je zamerané na podporu zamestnávateľov, vrátane SZČO, ktorí museli svoje prevádzky zatvoriť na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva SR (povinne zatvorené prevádzky).
Opatrenie č. 2
Oprávneným žiadateľom v rámci opatrenia č. 2 sú SZČO, ktorým poklesli tržby o najmenej 20 %. Celková výška pomoci v rámci opatrenia č. 2 pre jedného žiadateľa nemôže mesačne presiahnuť 200 000,00 EUR na jedného žiadateľa.
Opatrenie č. 3A a 3B: Flexibilné možnosti pre zamestnávateľov
Medzi týmito opatreniami mali zamestnávatelia možnosť vybrať si pre nich najvýhodnejšiu alternatívu. Ak mal zamestnávateľ viacero prevádzok, mohol si v rámci jedného mesiaca uplatniť "3A" na jednu časť prevádzok a "3B" na druhú časť.
- Opatrenie č. 3A: Príspevok sa priznal len na zamestnancov, ktorí boli na prekážke v práci na strane zamestnávateľa. Spôsob 3A bol výhodnejší pre zamestnávateľov, resp. zamestnávateľ má malý pokles tržieb.
- Opatrenie č. 3B: Príspevok sa priznal na každého zamestnanca v pracovnom pomere, s výnimkou zamestnanca, ktorý mal viac ako 50 % svojho fondu mesačného pracovného času prekážku v práci na strane zamestnanca (napr. PN alebo OČR, alebo neplatené voľno) alebo dovolenku. Spôsob 3B je výhodnejší, ak sa nedostatok práce pre zamestnancov rieši skrátenými úväzkami, resp. zamestnanci sú aj napriek poklesu tržieb využívaní na práce, ktoré sa "zhodnotia" v dlhšom časovom horizonte. Príspevok na jedného zamestnanca pri výpočte 3B za apríl, máj atď. závisel od poklesu príjmov firmy.
Opatrenie č. 4
Požiadať o príspevok podľa "Opatrenia č. 4" mohla taká SZČO, ktorá začala prevádzkovať svoju činnosť pred 1. februárom 2020 a nebola nemocensky a dôchodkovo poistená (povinne ani dobrovoľne) v Sociálnej poisťovni k 31. marcu 2020.
Zamestnanecké benefity: Motivácia a udržanie zamestnancov
Ponuka zamestnaneckých benefitov je kľúčová pre prilákanie špičkových talentov a udržanie si súčasných zamestnancov. Zaujímavé a praktické benefity dokážu odlíšiť spoločnosť od konkurencie na trhu práce a urobiť ju atraktívnejšou pre potenciálnych zamestnancov. Prispievajú tiež k spokojnosti a angažovanosti zamestnancov. Keď sa zamestnanci cítia oceňovaní a podporovaní, ich spokojnosť s prácou sa zvyšuje, čo vedie k väčšej angažovanosti a produktivite.
Peňažné a nepeňažné zamestnanecké benefity a ich zdaňovanie
Vo všeobecnosti benefity rozdeľujeme na peňažné a nepeňažné. Pre zamestnanca môžu predstavovať zdaniteľný príjem alebo príjem, ktorý zdaneniu nepodlieha. To, či je takýto príjem vyplatený zamestnancovi zdaniteľný alebo nie, nie je závislé od toho, či ide o peňažné alebo nepeňažné plnenie.
Prémie, odmeny a rôzne finančné príspevky
Medzi najznámejšie peňažné benefity zaraďujeme zamestnanecké prémie a odmeny. Zamestnávateľ môže svojim zamestnancom poskytnúť ročné, štvrťročné alebo mesačné odmeny, odmeny za odpracované roky, odmenu pri dosiahnutí životného jubilea alebo napríklad prémie pri dosiahnutí určitého stanoveného obratu. Takéto vyplatené odmeny sú predmetom dane, zdaňujú sa preddavkovo a zamestnávateľ z nich tiež odvádza poistné.
Plná náhrada mzdy pri PN
V prípade, ak zamestnávateľ poskytne benefit v podobe 100 % náhrady príjmu v čase trvania práceneschopnosti, je suma prevyšujúca limit pre oslobodenie od dane zdaniteľným príjmom zamestnanca.
Stravné lístky počas PN dieťaťa
Poskytovanie stravovania zamestnancom je povinnosť, ktorá zamestnávateľom vyplýva zo Zákonníka práce. Jedným zo spôsobov, ako túto povinnosť naplniť, je poskytovanie finančného príspevku na stravovanie. Zamestnávateľ je povinný prispievať svojim zamestnancom na stravovanie vo všetkých zmenách, ak na svojom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Táto povinnosť vyplýva zo zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.
Výška príspevku na stravovanie v roku 2021
- Najmenej v sume 55 % ceny jedla.
- Najviac na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, t. j. najviac 2,81 € (55 % zo sumy 5,10 €).
Finančný príspevok na stravovanie ako alternatíva
Od 1. marca 2021 je zamestnávateľ povinný umožniť zamestnancom výber medzi poskytnutím stravných lístkov (gastrolístkov) a poskytnutím finančného príspevku na stravovanie, a to vtedy, ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa.
Termín výplaty finančného príspevku
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancom stravovanie v danom mesiaci, preto nie je možné vyplatiť finančný príspevok na stravovanie pozadu.
Krátenie finančného príspevku pri neprítomnosti zamestnanca
Zamestnávateľ je povinný evidovať odpracovaný čas a v prípade, že poskytne finančný príspevok na stravovanie vo vyššej čiastke vopred ako mal, musí finančný príspevok krátiť o čiastku, na ktorú zamestnanec nemal nárok. Podľa § 152 ods. 9 písm. a) Zákonníka práce môže zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci. Uvedené znamená, že zamestnávateľ môže poskytnúť finančný príspevok aj za dni, kedy bol zamestnanec napr. na PN dieťaťa.
Účtovanie finančného príspevku na stravovanie
Finančný príspevok je zamestnávateľ povinný poskytnúť vo výške príspevku na stravný lístok zamestnancom, a teda platí, že:
- Ak zamestnávateľ prispieva na stravovanie aj iným zamestnancom, tak výška finančného príspevku bude v takej sume, v akej zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom (napr. ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancom stravné lístky v minimálnej hodnote 3,83 € a prispieva na stravovanie 55 % zo sumy stravného lístka, t. j. 2,11 €, tak v rovnakej hodnote poskytne zamestnancovi aj finančný príspevok), najviac však 2,81 €.
- Ak zamestnávateľ neprispieva žiadnemu zamestnancovi.
Príklad účtovania v podvojnom účtovníctve:
- Poskytnutie finančného príspevku v maximálnej výške podľa Zákonníka práce, t. j. 2,81 €:
- Predpis: 527/335
- Výplata: 335/221
- Poskytnutie finančného príspevku nad rámec Zákonníka práce, pričom presahujúca čiastka finančného príspevku na stravovanie je financovaná z prostriedkov sociálneho fondu:
- Predpis nároku na príspevok do výšky 2,81 €: 527/335
- Predpis nároku na príspevok zo sociálneho fondu (napr. 0,50 € za 1 odpracovaný deň): 472/335
- Výplata: 335/221
Príklad účtovania v jednoduchom účtovníctve:
- Poskytnutie finančného príspevku v maximálnej výške podľa Zákonníka práce, t. j. 2,81 €: Peňažný denník / pokladnica, resp. bankový výpis: Výdavok ovplyvňujúci základ dane (VOZD) - mzdy.
- Poskytnutie finančného príspevku nad rámec Zákonníka práce, t. j. zo sociálneho fondu (napr. 0,50 € za 1 odpracovaný deň): Peňažný denník / pokladnica, resp. bankový výpis: Výdavok neovplyvňujúci základ dane (VNOZD) - sociálny fond.
Sociálny fond a stravovanie
Sociálny fond je významným nástrojom realizácie sociálnej politiky podniku. Prostredníctvom neho dochádza k zabezpečeniu rôznych plnení predovšetkým sociálneho charakteru určených pre zamestnancov podniku. Každý zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond, ak zamestnáva čo i len jedného zamestnanca na pracovný, resp. služobný pomer a bez ohľadu na to, či bol založený za účelom dosahovania zisku, alebo nie.
Ďalšie aktuálne témy v oblasti práce a sociálnej politiky
Okrem práceneschopnosti existuje na Slovensku množstvo ďalších aktuálnych tém v oblasti práce a sociálnej politiky, ktoré ovplyvňujú životy občanov.
- Nezamestnanosť a aktivačné práce: Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku v marci klesla na 5,61 percenta. Ministerstvo práce sa snaží motivovať ľudí na aktivačných prácach, aby si hľadali reálne zamestnanie.
- Podpora vzdelávania a rekvalifikácie: Úrady práce schválili vzdelávanie občanov za viac ako osem miliónov eur v rámci projektu Nestrať prácu - vzdelávaj sa. Preplácajú sa kurzy na zlepšenie jazykových, počítačových či remeselných zručností.
- Pomoc dlžníkom Sociálnej poisťovne: Sociálna poisťovňa zavádza inštitút generálneho pardonu, ktorý má uľahčiť situáciu dlžníkov a poskytnúť im dlhšiu lehotu na vysporiadanie záväzkov.
- Dotácie a príspevky: Ministerstvo práce poskytuje dotácie oprávneným žiadateľom na základe rovnakých procesov a podmienok. Zvyšujú sa sumy gastrolístkov, aby sa reagovalo na rastúce ceny v reštauračnom stravovaní. Štát sa snaží predať kaštieľ v Tajnej, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou.
- Chudoba a sociálna inklúzia: Podiel domácností pod hranicou chudoby stúpa, vrátane pracujúcich Slovákov. Odborári poukazujú na to, že podiel domácností pod hranicou chudoby medziročne stúpol vo všetkých typoch domácností okrem seniorských.
- Príspevok na rekreáciu pre seniorov: Zákon zvyšuje príspevok pre penzistov z 50 na 100 eur, avšak bez navýšenia celkového balíka peňazí.
- Ochranný príspevok: Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou.
tags: #praceneschopnost #a #prispevok #na #ovocie #a